19. FEBRUAR  2002 Strana 10

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT

Vyzrebovanie jarnych zapasov druholigovej Podbrezovej

16. kolo 3.3. o 10.30
SK Slovan Bratislava “B” – ZP Sport Podbrezova
17. kolo 9.3. o 14.30
SK Bukocel Vranov nad Toplou – ZP Sport Podbrezova
18. kolo 16.3. o 15.00
ZP Sport Podbrezova – SKP Devin
19. kolo 23.3. o 15.00
FC Rimavska Sobota – ZP Sport Podbrezova
20. kolo 30.3. o 15.00
ZP Sport Podbrezova – STEEL Trans Licartovce
21. kolo 6.4. o 15.30
SK ZSNP Ziar nad Hronom - ZP Sport Podbrezova
22. kolo 13.4. o 15.30
ZP Sport Podbrezova – Spartak Trnava
23. kolo 20.4. o 16.00
DAC 1904 Dunajska Streda - ZP Sport Podbrezova
24. kolo 27.4. o 16.00
ZP Sport Podbrezova – MFK VTJ Topolcany
25. kolo 4.5. o 16.30
Dukla Banska Bystrica - ZP Sport Podbrezova
26. kolo 11.5. o 16.30
ZP Sport Podbrezova – FC Nitra
27. kolo 18.5. o 17.00
VTJ Koba Senec – ZP Sport Podbrezova
28. kolo 25.5. o 17.00
ZP Sport Podbrezova – HFC Humenne
29. kolo 1.6. o 17.30
NCHZ Novaky - ZP Sport Podbrezova
30. kolo 8.6. o 17.30
ZP Sport Podbrezova – Calex Zlate Moravce

Zo stolneho tenisu

Bez problemov zvitazili

Vo stvrtok 14. februara odohrali hraci STK Predajna v domacom prostredi dalsi zapas II. triedy stolnotenisovej sutaze okresov B. Bystrica a Brezno, ked ich superom bola Cobra B. Bystrica. Domaci sa opierali hlavne o hru a body Matusa Spaleka a Petra Kordulica a po vyrovnanom zaciatku nakoniec aj v pozmenenej zostave nad superom bez problemov zvitazili.
Vysledok: STK Predajna – Cobra B. Bystrica 13:5, body domacich: Spalek 4,5; Kordulic 4,5; Belko 2,5; Vanik 1, Chromek 0,5.

Spod vysokej siete

V priebehu troch tyzdnov sa volejbalisti Petrochemy Dubova stretli s Matadorom Puchov druhykrat a druhykrat prehrali (15, 17,16).
Da sa povedat, ze nic nove. Puchov sice v tyzdni taktiez prehral hladko 3:0 po stvrtfinale Top Teams Cupu v polskej Czesztochowej, vedel sa vsak skoncetrovat a podat vyborny vykon. Naproti tomu uradujuci majster prepadol na celej ciare od podania (desat pokazenych servisov), cez prijem superovho podania, ktory dal 10 es, cez slabu obranu na sieti i v poli, utocnu fazu, v ktorej bol tiez markantny rozdiel medzi tymito druzstvami v prospech Puchova, az po rozne vyhovorky typu “nesedia nam lopty” (v Puchove sa hralo so znackou Mikasa, pretoze hraju europsku sutaz a Dubova hrala so znackou Gala). Zranenia a choroby postihli aj Puchov, a predsa podal vyborny vykon. Treba si uvedomit, ze chyba Jankovic, Vavrek, Moiseenko, ale hraci, ktori su, maju tiez predpoklady na lepsie vykony a teraz maju moznost dokazat to.
Na stretnuti bol aj reprezentacny trener Pavel Tresnak, ktory musel mat zmiesane pocity, hlavne z vykonu majstrovskeho celku a tazko si mohol niekoho vybrat. Este je cas na konsolidaciu a zdravo sa sportovo pripravit na dalsie boje. Zostava: Turiansky, Gal, Kmet, Vanik, Skladany, Prochazka, (libero Harvanek, Janusek, Jonak, Murgas).
Dalsi majstrovsky zapas odohra Petrochema Dubova na domacej palubovke v sobotu 23. februara o 16. hodine proti PU Presov.

Vladimir Urban

...

  1. Puchov    3026 485:2556
  2. Dubova    3023 773:3953
  3. VKP3      30171363:4647
  4. Presov     30171365:5447
  5. Myjava     30151557:5245
  6. Zilina       30131751:7143
  7. Humenne 30 72336:7837
  8. Zvolen      30 22823:8832

Z kolkarskej drahy

Cez vikend sa v kolkarni v Podbrezovej uskutocnil medzistatny zapas muzov a zien Slovensko - Cesko.
V sobota 16. februara: muzi : Slovensko - Cesko 5846: 5756, najlepsi vykon I. Cech 1044, T. Marancak 997, zeny
Slovensko - Cesko 2720: 2664, najlepsi vykon A. Kulichova 480, H. Kropacova 489.
V nedelu 17. februara - dvojice muzov: najlepsie vykony Slovenska R. Foltin a I. Cech 1968, najlepsie vykony Ciech Z. Gartus a P. Holy 1983, dvojice zien: najlepsie hracky Slovenska O. Demikatova a E. Koisova 905, Ciech L. Bukovska a H. Kopacova 911.
Ani slovenske a ani ceske druzstva nesplnili ocakavania. U hracov Slovenska, reprezentantov ZP Sport Podbrezova zohral svoju ulohu fakt, ze hrat pred domacim publikom sa nie vzdy vydari, ked sa niekto chce vytiahnut pred domacimi fanusikmi. Po organizacnej a spolocenskej stranke bolo toto podujatie na vysokej urovni, o com svedcia uznanlive slova prezidenta Slovenskeho kolkarskeho zvazu Stanislava Kubanka.

Jan Daucik

Snoubording – sport pre mladych

V 70. a 80. rokoch minuleho storocia jazda na snouborde (snehova doska) zaznamenala burlivy rozvoj ako carvingove lyzovanie v 90. rokoch. Mladez zacala vidiet v tomto druhu sportu to, co nemoze zazit v ludskej spolocnosti. Je to volnost, nepredpisany pohyb v lubovolnom terene, ktory vsak vyzaduje velku davku umenia.
Z diskusii s mladymi ludmi jednoznacne vyplyva, ze odbornej literatury pre jazdenie na snouborde je velmi malo a je takmer nedostupna. Preto treba po konzultaciach s odbornikmi v lyziarskej skole Tale a. s. a v Klube sportu pre vsetkych poskytnut vsetkym zacinajucim, ale aj pokrocilym snoubordistom pomoc pri zorientovani sa v danej problematike, pre ktoru nam poskytla redakcia Horehronia priestor.
Historia snoubordingu
Zakladny kamen tohto noveho, priam zivelne sa siriaceho sportu polozili pribojovi surfisti zo zapadneho pobrezia Spojenych statov. V roku 1965 si Tom Sims, majster sveta v jazde na skateboarde, pripevnil drevenu dosku gumenymi povrazmi a svoj vynalez hned otestoval. Dalsi American, Sherman Poppen, “prezil” zjazd na upravenom pribojovom surfe, ktory nazval snurfer. K tymto vystrelkom boli vsak vyrobcovia nevsimavi, kym neprisiel Jack Burton. V roku 1977 predstavil prveho predchodcu dnesnych dosiek. Zalozil vlastnu firmu na vyrobu snoubordov. Po tazkych zaciatkoch, kedy sa predaj len pomaly rozbiehal, sa firma Burton stala jednickou na svetovom trhu vdaka tradicii a skusenostiam. Iny zanietenec, Dmitrij Milovich z USA, vyrabal dosky z polyesterovej zivice uz v rokoch 1969 – 70. Neskor technologiu vylepsil a vymenil zivicu za epoxid a sklene vlakna. V roku 1975 spustil seriovu vyrobu. Avsak vysoke naklady na vyrobu prinutili Milovicha neskor firmu zavriet. Postupne vznikali dalsie a dalsie firmy, ktore vytvorili ovzdusie konkurencie vhodne pre rychle napredovanie technologie vyroby a tym aj kvality vyrobkov. Vznikli snoubordy s makkym viazanim na freestyle. Zacali sa montovat ocelove hrany a teflonove sklznice. Najosvedcenejsim sa stalo drevene jadro. Casom snoubord dobehol lyze, pokial ide o kvalitu a preciznost technologie, pouzivanych materialov, ale aj popularitu hlavne medzi mladymi ludmi. Ruka v ruke s vyrobou dosiek sa rozbehli vyroba a obchod so snoubordovymi topankami, viazanim, oblecenim a roznymi specialnymi doplnkami. Vyselektovala sa jedinecna snoubordova moda, rec, filozofia, kultura, literatura. Ludi zlakal pocit volnosti a neviazanej radosti, ktoru tento sport hojne poskytuje. Vznikali prve discipliny, v ktorych si najlepsi jazdci mohli porovnat svoje kvality. Prve preteky v Colorado Springs v USA v roku 1971 vyhral uz spominany Tom Sims. V roku 1986 sa v Livigne konal europsky zraz vsetkych snouborderov. Tato tradicia sa zachovala a v roku 1987 boli zorganizovane prve majstrovstva sveta v St. Moritz a Livigne. Bol zalozeny klub snouborderov, zdruzenie ucitelov a cvicitelov, zacali vznikat narodne snoubordove zvazy. Od roku 1988 prebieha kazdorocne svetovy pohar, ktory zacala organizovat Medzinarodna snoubordova asociacia (ISA) zalozena v roku 1989. Tu v roku 1991 vystriedala nova Medzinarodna snoubordova federacia (ISF), ktora organizuje vacsinu snoubordovych podujati na celom svete. Medzinarodna lyziarska federacia reagovala na rychly rozvoj tohto pribuzneho sportu a od roku 1994 organizuje svoj svetovy pohar. Prvymi olympijskymi hrami, kde sa snoubord predstavil ako sutazna disciplina, bola olympiada v Nagane v roku 1998, kde sa pretekalo v obrovskom slalome a U – rampe.
Vystroj a udrzba
Podla oficialnych pravidiel Medzinarodnej snoubordovej asociacie je snoubord definovany takto: “Snoubord je specialna doska urcena na klzanie po vsetkych druhoch snehu. Viazanie je namontovane v sikmom uhle k pozdlznej osi dosky. Obuv sa nesmie navzajom prekryvat. Minimalna sirka dosky s efektivnou hranou neprevysujucou 135 cm je 14 cm, pri doskach s hranou dlhsou ako 135 cm je minimalna sirka 16 cm. Pouzitie poistneho remena alebo brzdy je povinne.” Volba snoubordu: snoubord si vacsinou volime podla discipliny, na ktoru sa chceme specializovat a podla individualneho stylu a vlastnych preferencii. Pri vybere snoubordu ma velky vyznam vaha jazdca, pretoze dlzka snoubordu je zavisla prave od nej. Pre kazdu disciplinu je urcena ina kombinacia dlzky snoubordu a vahy jazdca a je vacsinou udavana vyrobcom.
Kresba...
Dlzka snoubordu sa pohybuje medzi 120 a 180 cm. Kratsie su urcene pre deti a lahsich snoubordistov. Najbeznejsia dlzka je 145 – 165 cm. Sirka snoubordu – maximalna sirka (najcastejsie pri spicke) vacsiny snoubordov je 26 – 32 cm. Spodna hranica sirky dosky je dana dlzkou podrazky topanky a uhlom viazania. Minimalna sirka dosky pri efektivnej hrane do 135 cm je 14 cm, nad 135 cm 16 cm. Sirsie dosky maju v hlbokom snehu vacsi vztlak a neponaraju sa do snehu, na zjazdovke su vsak pri rychlej zmene hran tazsie ovladatelne. Vykrojenie popisuje vztah sirky spicky a paty k sirke stredu snoubordu. Cim je vykrojenie vacsie, tym uzsia je stredna sirka vo vztahu ku spicke a pate. Vykrojeniu sa podrobnejsie venujeme v nasledujucich kapitolach. Spicka a pata – ich tvarom sa lisia jednotlive druhy snoubordov. Allroundbord a freestylebord maju dlhsiu plochu spicky a paty, racebordy maju spicku kratsiu a vyssiu. Kratka spicka ma vacsiu stabilitu, dlhsia umoznuje vacsi vztlak v hlbsom snehu. Pri tvaroch paty sa vyuziva roundtail pri freestyle a freeride bordoch a squashtail alebo square pri ostatnych bordoch. Pozdlzny profil urcuje scoop, rocker a priehyb.
Rocker oznacuje zahnutie paty. Pri freestylebordoch je relativne velky, pri allroundbordoch stredny a pri racebordoch velmi maly. Scoop oznacuje zakrivenie spicky. Rozdiel spociva predovsetkym v dlzke zakrivenia. Racebordy maju velmi kratky scoop, naopak freestyle a allroundboardy ho maju dlhsi. Pri kratkom scoope ma bord dlhsiu efektivnu hranu, pri rovnakej dlzke bordu. Camber (priehyb) je zakrivenie snoubordu medzi scoopom a rockerom. Podla druhov snoubordov sa pohybuje mezi 5 a 20 mm.

Mgr. Vladimir Libic


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT