Otazka starnutia nie je iba otazkou starych ludi, dotyka sa nas vsetkych. Ved kazdy clovek po ukonceni svojho aktivneho pracovneho zivota chce mat istotu, ze bude nadalej moct stastne a spokojne zit. Staroba nie je previnenim alebo nedostatkom. Starsi ludia si zasluhuju nasu trvalu lasku, pochopenie, trpezlivost a pomoc. Aj tieto myslienky zazneli v nasom rozhovore so socialnou pracovnickou Veronikou Bodnarovou a kulturno-socialnou pracovnickou Lubomirou Vraniakovou.

V dnoch od. 2 do 4. jula sa uskutocnil 45. rocnik Folklorneho festivalu vo Vychodnej, kde horehronsky region zastupovala dievcenska spevacka skupina Telgart. Na snimke Petra Bercika Lubomir Medved z Cierneho Balogu a Pavol Siman z Helpy, ktori sa so svojimi vyrobkami predstavili na jarmoku ludovych remesiel. Otvaracou akciou festivalu bola vystava Vychodna vo fotografii, kde nechybali ani tie z fotoobjektivu autora tejto snimky.

"Zlozite ekonomicke problemy, novy system socialnej pomoci tazko prezivaju mladi ludia, este tazsie vsak stary clovek", - hovori pani Veronika a vzapati s usmevom dodava: "No kazdy problem sa da zvladnut pri ochote a dobrej voli vsetkych zainteresovanych." Veruze, mali sme moznost presvedcit sa, ze v tomto domove ochota, dobra vola, ale hlavne laska maju svoje trvale miesto. "Nielen vo vyznamne dni, ako su Den matiek, Den otcov a v mesiacoch, ako su maj zasvateny laske a oktober venovany starsim. Prave Medzinarodny rok starsich ludi je dlhsim casovym obdobim, kedy stary clovek by mal citit spolupatricnost nas mladsich. Mal by citit, ze nie je sam, ze je tu niekto, kto mu chce pomoct, pripadne sa len porozpravat, vypocut si tazkosti, problemy, spomienky", - vyznava sa pani Veronika. Radostna je staroba tam, kde ju seniori prezivaju plnohodnotne.V Domove dochodcov a Domove-penzione pre dochodcov v Brezne okrem sluzieb tak prepotrebnych vzhladom na ich vek a zdravotny stav, sa zamestnanci staraju aj o kulturne a spolocenske akcie.To sa uz dostavame k cielu nasej navstevy, k clenom muzskeho spevokolu, ktory vedie Lubomira Vraniakova s ucinnou pomocou a sprievodom harmonikarok Evy Bruchackovej a Mirky Vetrakovej zo zakladnej umeleckej skoly.

  . Zisli sme sa v spolocenskej miestnosti, kde nam spevaci nielen zaspievali, ale aj co-to o sebe prezradili. Dozvedeli sme sa, ze spevokol je sedemclenny, dvaja z nich - Adam Pelech a Frantisek Michalisko - boli prave u lekara a coskoro sa rozrastu o noveho clena Pavla Zachara. Nacvicuju dvakrat tyzdenne kazdy utorok a stvrtok. Najstarsim z nich je 87-rocny Leopold Mutis z Myta pod Dumbierom, ktory nam povedal: "Spev mam rad od mlada, hraval som ochotnicky divadlo a trva to furt vo mne, ked pocujem harmoniku, tak s panom Bohom." Ani o rok mladsi Gabriel Spisiak z Hronca nikdy nemal a ani nema k spevu daleko, volakedy spieval v spevokole druhy tenor. 84-rocny Jan Tisovcik z Michalovej tiez velmi rad spieval uz ako mladenec a trva to dodnes. Coskoro 77-rocny Sumiacan Michal Petro nema zlato iba v hrdle, ale aj v rukach. Jeho sikovne prsty vycaruju z prutia ci sisiek vselijake zaujimave suveniry. Najmladsim z nasej patice je 71-rocny Dezider Babic z Hronca, ktory az do svojej styridsiatky hraval futbal za Spartak Hronec, kopal aj za vojensku jedenastku v Nitre: "V Hroncianskom spevokole som sice nespieval, ale spievali sme ako sportovci kazdu nedelu. Viete, ako je to pri futbale." Kazdy z nich ma za sebou nelahky zivot, ale nezatvrdli, neuzavreli sa do seba a mozno, ze im pomaha prave laska k spevu. Od zaciatku roka, kedy sa "rozospievali" naplno, maju za sebou niekolko vystupeni (napriklad Den matiek v Mestskom dome kultury v Brezne, metodicky seminar Krajskeho uradu v Banskej Bystrici, chystaju sa do materskych skol na Nalepkovej ulici a na Mazornikove). V ich repertoari najdeme pesnicky ako Kdeze si Anicka, kde tu vodu brala, Slovenska rodna dedina, To nase krasne Pohronie, A v tej nasej dedinocke, Kvitne drobna datelinka, Vydala mamicka, Dobry vecer frajerocka moja, Preco som to ja urobil, ktoru v case nasej navstevy este "doladovali". Nezabudli pochvalit svoje kolegyne zo zenskeho spevokolu, s ktorymi uz aj spolu vystupili a ktohovie, ci raz nezvnikne zmiesany spevokol.

Odchadzali sme plni dojmov a bohatsi o novu skusenost. Uvedomili sme si plynutie casu a hlavne to, ze sediny si zasluzia nasu uctu. Dnes je to problem cudzich starych ludi, zajtra to moze byt problem nasich rodicov, starych rodicov,pozajtra to bude nasa vlastna staroba.
(ng)

Text pod snimku:

V dolnom rade zlava: Leopold Mutis, Jan Tisovcik, Gabriel Spisiak, v hornom rade zlava: Dezider Babic, Michal Petro, Adam Pelech, Frantisek Michalisko