Dôchodcovia z Valaskej hodnotili

   Výbor Základnej organizácie Jednoty dôchodcov vo Valaskej zvolal na 26. februára zhodnocovaciu schôdzu. Z 297 členov sa na schôdzi zúčastnilo 69 členov. Predsedníčka Eva Kúdelková ich informovala o práci a akciách, ktoré uskutočnili vlani. Členovia si v pamäti osviežili, čo všetko za ten rok prežili.
   Spomeniem len niektoré v skratke. Zúčastnili sme sa na rôznych zdravotníckych prednáškach, na športových súťažiach, na speváckych súťažiach a niekoľkokrát sme navštívili divadlo v Banskej Bystrici. Oslávili sme MDŽ, Deň matiek a v mesiaci Úcty starším sme pozdravili jubilujúcich členov. Na všetkých podujatiach nám kultúrnym programom prispievajú so svojimi žiakmi a učiteľkami všetky školy vo Valaskej. V júni sme zorganizovali za pomoci obecného úradu, DHZ a sponzorov zraz turistov seniorov z okolitých obcí okresu, na ktorom sa zúčastnili dôchodcovia v hojnom počte. Po túre sme sa stretli na futbalovom ihrisku pri hudbe a guľáši. V letných mesiacoch sme absolvovali výlet do prírody spojený s opekaním. Členky sa zúčastnili aj na súťaží o najlepšiu haruľu vo Valaskej. Mali sme predvianočné posedenie pri stromčeku s kapustnicou. Chodievame na relaxačný pobyt do soľnej jaskyne. To sú len niektoré naše akcie.
   Starosta Ing. Emil Grőne v príhovore ocenil našu prácu a povzbudil nás k ďalším činnostiam, v ktorých nás obecný úrad finančne, ale aj materiálne podporil a bude podporovať, za čo ďakujeme.
   Po prečítaní a schválení plánu práce na rok 2008 a po podaní malého množstva občerstvenia sa schôdza skončila. Škoda, že nemáme k dispozícii väčšiu miestnosť, v ktorej by sa mohlo stretnúť viac členov, a tak rozšíriť ďalšie aktivity.

Elena Krejčiová

Správne sa rozhodnúť

    Keď sme v školskom roku 2006/2007 otvárali Súkromnú pedagogickú a sociálnu akadémiu (SPSA), málokto veril, že sa jej bude tak dobre dariť. V prvom roku jej existencie bola otvorená len jedna trieda prvého ročníka a tá spolu s mladým učiteľským kolektívom vytvorila jednu veľkú rodinu. Rodinná atmosféra a snaha vytvoriť z novej školy zaujímavú a pevnú inštitúciu, ktorá by poskytovala kvalitné vzdelanie všetkým bez rozdielu, sa podpísali na tom, že SPSA EBG dnes stojí na pevných základoch a je pripravená poskytnúť svoje služby v oblasti vzdelávania všetkým, ktorí o to prejavia záujem. Svoj prvý školský rok SPSA EBG „spúšťala“ ešte na spoločnej školskej pôde so Základnou školou Karola Rapoša. Dnes už o nás možno povedať ústami riaditeľky Hlaváčovej, že sme „malá škola vo veľkej budove“. Táto veľká budova má okrem tried, ktoré sú zariadené inak, krajšie ako klasické školské triedy, aj odborné učebne, ktoré môžu žiaci využívať nielen počas vyučovania, ale aj vo voľnom čase. Snáď najzaujímavejšou učebňou pre žiakov bude určite učebňa opatrovateľstva, ktorá má okrem rôznych zdravotníckych vecí a vecičiek aj svojho takmer živého obyvateľa – uja Ferka. S ním žiaci niekedy robia priam neskutočné veci. Obliekajú ho, prenášajú, obväzujú a už sa dokonca naučili, ako pod ním vymeniť plachtu, aby pri tom nespadol z postele.
   V týchto dňoch práve v tejto miestnosti žiačky druhého ročníka štartovali svoj projekt Bližšie k človeku, v ktorom sa naučia, ako pracovať a pomáhať ľuďom s telesným postihnutím a samy pritom strávia celý deň na vozíčku. Nečudujme sa, keď ich potom uvidíme na vozíčku aj na pošte, v potravinách alebo v knižnici. Práve tam sa budú učiť, ako blízko alebo ako ďaleko má človek k človeku.
   Súčasťou výučby v škole sú aj rôzne výchovné, metodické, či „pracovné“ predmety. Hudobná výchova má svoju učebňu pripravenú nielen na to, že si v nej žiaci môžu zabrnkať na klavíri, ale môžu tam aj relaxovať na teplom koberci a mäkkých vankúšoch pri počúvaní hudby a zároveň obdivovať umelecké diela svojich spolužiakov. Diela a dielka vytvorili šikovnými rukami v ďalšej zaujímavej učebni – vo výtvarnom ateliéri.
Šikovné ruky patria našim žiakom, vďaka ktorým mohol vzniknúť tento článok. Patrí im vlastne vďaka aj za to, že škola je školou. Za to, že sa prednedávnom rozhodli u nás študovať a aj za to, že nás – pedagógov denne učia, že s humorom je život krajší.

Mgr. Zuzana Kováčová, SPSA EBG Brezno

 Postreh účastníka

   Neupieram snahu organizátorom tohtoročného vyhlásenia najúspešnejších športovcov mesta Brezna za rok 2007, ktoré sa uskutočnilo v piatok 29. februára na zimnom štadióne v Brezne, o čo najlepšie zorganizovanie podujatia. Ako účastníka a rodiča jedného z nominovaných športovcov ma popri malej účasti verejnosti na tomto akte prekvapila ešte jedna vec. Výber vstupného od rodičov pozvaného nominanta na športovca roka. Organizátori pri vstupe na štadión boli informovaní o tejto skutočnosti, napriek tomu si vstupné vyžiadali. V minulosti zvykli organizátori zaslať pozvánku na podujatie nominantom spolu s rodinnými príslušníkmi, čo predstavovalo minimálne uznanie rodičom a blízkym nominovaných za spoluvytvorenie podmienok na dosiahnutie výsledkov športovcov.
   Prajem veľa tvorivých síl pri organizovaní budúceho ročníka.

 

Reaguje riaditeľ MŠK

   V prvom rade ďakujeme za úprimné ocenenie snahy priniesť do života novú formu zábavy, aj keď anonymne. Takéto podujatie predstavuje dosť značnú finančnú sumu na zorganizovanie. O vstupnom a zozname pozvaných hostí rozhodoval organizačný výbor a komisia športu. Mrzí nás, že vyberanie vstupného bolo pochopené touto formou. 
   Športovým klubom sa nedarí napĺňať prostredníctvom sponzorov a darov potreby na svoju činnosť a podobne je na tom aj MŠK. A práve preto, aby sme hneď na začiatku kalendárneho roka nevyprázdnili mešec a mohli organizovať ďalšie podujatia, na ktorých budeme vyberať tiež symbolické vstupné, sme považovali toto rozhodnutie za správne.
   Celý život hovorím o tom, že najväčším sponzorom športu sú rodičia a rodina, za to sa chcem všetkým rodičom poďakovať a súčasne sa ospravedlniť, ak tento krok bol pochopený ako neúcta k ich práci, starostlivosti a mnohokrát obetavosti pri organizovaní športového života klubu.

Podpísaný Peter Lupták, riaditeľ MŠK

 

Naučili sme sa niečo nové

   Ako občianka tohto mesta by som chcela vyjadriť pochvalu projektu Spoznaj svoj kraj. Mám dve dospievajúce deti a veľmi ma potešilo, že pri vychádzke po námestí sme nemuseli
obzerať len výklady obchodov ako obvykle, ale mohli sme navštíviť aj krásnu a zároveň poučnú výstavu. Mňa potešili prekrásne fotografie s históriou obcí, deti zaujala videoprojekcia, ktorá je určite vhodným spôsobom na to, ako zaujať mladého diváka.
   Všetci traja sme sa naučili opäť niečo nové. To podstatné je, že sme spoznali obce, ktoré sú síce blízko, ale doteraz
nám boli vzdialené. Celou cestou domov som dostávala od detí rozličné otázky, čo mi len potvrdilo, že ich výstava zaujala a naozaj im niečo dala. V práci som sa zdôverila so svojou skúsenosťou aj kolegyniam, ktoré potom výstavu taktiež navštívili, a tak, ako aj ja, boli milo prekvapené...
   Tešíme sa na ďalšie pokračovanie.

Mária Kováčiková

Dva pohľady na jednu výstavu

Chyby pri realizácii dobrej myšlienky

    Horehronské múzeum v Brezne vo februári poskytlo svoje priestory na kultúrne podujatie pod názvom Spoznaj svoj kraj 2. Myšlienka propagovania rodného regiónu pod Nízkymi Tatrami je chvályhodná a potrebná najmä v súčasnosti. Pri jej realizácii ide o úroveň celkového profesionálneho zvládnutia takejto krásnej témy. Projekt bol po finančnej stránke dobre dotovaný zo strany štedrých sponzorov. Peniaze sú dôležité pre zdar akcie, ale ešte dôležitejšie je odborné a umelecké realizovanie dobrého nápadu do jeho finálnej podoby.
   V piatok 15. februára ako jedna z mnohých návštevníkov tejto akcie som si najprv prehliadla výstavu fotografií prezentujúcich päť obcí (Závadka nad Hronom, Pohorelá, Osrblie, Jarabá, Predajná) so zaujímavým sprievodným textom o ich histórii, kultúre a okolitej prírode. Potom som spolu s jednou triedou stredoškolákov sledovala videoprojekciu. Úvod sa začínal pekným textom o domove, o prírode s pozadím nádherných záberov a celý tento pôsobivý vstup podfarbovala hudba. A vtedy prišlo prvé prekvapenie. Kým sa oči kochali v krásnych obrazoch našej slovenskej prírody, uši zaregistrovali šok: do sprievodného textu znela anglická pieseň! Pozrela som s údivom na študentov, či si aj oni všimli tento rozpor. Niektorí možno áno, väčšina nie. Namiesto neznámeho anglického songu mala znieť slovenská pieseň: V dolinách, Aká si mi krásna, Rodný môj kraj, Najkrajší kút v šírom svete, atď. Anglickú pieseň vystriedali hudobné melódie, ktorých rytmus sa striedal. Raz hral pomaly, potom sa zrýchlil, až nabral silnú dynamiku diskotékového techna. Ďalším rušivým momentom tejto videoprojekcie bolo občasné nezosúladenie sprievodného textu s premietaným obrazom, napr. moderátor informoval o kultúrnom dome a obraz znázorňoval kostol. A úplne na konci prišlo ešte jedno prekvapenie: na pozadí nádhernej prírodnej scenérie bežali titulky záverečného textu a vtedy do očí udreli neprehliadnuteľné gramatické chyby: ypsilon namiesto mäkkého i, chýbajúce interpunkčné znamienka pred predložkou že...
   Takéto jedinečné kultúrno – výchovné podujatie si vyžaduje hlavne citlivý prístup k téme a vyššiu odbornosť. Závažné chyby pri jeho finalizácii znižujú celkový umelecký a technický dojem. A tiež treba zobrať na vedomie oprávnené pripomienky pracovníkov, ktorí v našom Horehronskom múzeu majú dlhoročnú prax a bohaté skúsenosti pri realizovaní mnohých podobných kultúrno – propagačných akcií.

Ing. Irena Helcová