Epidemiologovia varuju!

S bliziacimi sa fasiangami si pripominame vlanajsiu epidemiu ochoreni na trichinelozu po konzumacii klobas vyrobenych z bravcoveho a psieho masa s epicentrom vyskytu v obci Valaska. Epidemiologovia varuju vsetkych obcanov pred konzumaciou potravin neznameho povodu alebo potravin vyrobenych z neznamych surovin. Oznamila nam MUDr. Viera Morihladkova, veduca oddelenia infekcnej epidemiologie SZU Banska Bystrica.

(r)

Chripkove prazdniny v Benusi

Preventivnym opatrenim zameranym na prerusenie procesu sirenia akutnych respiracnych ochoreni a chripky bolo v mnohych skolach na Slovensku vyhlasenie tzv. chripkovych prazdnin. V Breznianskom okrese mali taketo prazdniny zatial v jednej zakladnej skole, a to v Benusi, kde sa ziaci neucili od 1. do 7. februara. Informovala nas o tom veduca odboru skolstva Okresneho uradu v Brezne Mgr. Veronika Marosova.

(r)

Protestne zhromazdenie

V piatok 5. februara popoludni sa na breznianskom namesti uskuitocnilo zhromazdenioe obcanov a robotnikov. K pritomnym sa prihovoril aj Jan Luptak, predseda Zdruzenia robotnikov Slovenska, ktore toto zhromazdenie zorganizovalo na podporu poziadaviek zamestnancov a robotnikov. Pocas zhromazdenia zacala celoslovenska peticna akcia za prijatie zakona o garancnom fonde.

(zr)

Ples Vydry

V sobotu 6. februara v Zavodnom klube Slovenka v Banskej Bystrici sa stretlo 120 dobrovolnikov, sympatizantov mladeznickeho hnutia v Ciernom Balogu a Ciernohronskej zeleznicky na 2. plese Vydry - vidieckej rozvojovej aktivity. Do tanca hrala breznianska skupina ZBM a o zabavu sa starala Petronella - tanecna skupina z Bratislavy, ktora pripravila velmi pekny program bez naroku na financny honorar a tym podporila mladeznicke hnutie. Sucastou plesu bola i drazba roznych predmetov, ktore vyrabaju dobrovolnici z Vydry a vytazok, ktory ma hodnotu 42 zeleznicnych podvalov (jeden stoji 550 Sk) je urceny na dobudovanie vydrovskeho arealu. Moderator Vlado Grezo sa nemalou mierou podpisal pod uspesnu drazbu. Na plese zastupcovia Vydry odovzdavali dakovne listy svojim sponzorom a podporovatelom za rok 1998.

(mg)

Nedela 31. januara patrila dobrovolnym poziarnikom, ktori sa stretli na vyrocnych valnych zhromazdeniach Dobrovolnych Poziarnych zborov. O zasadnuti v Polomke napisal Frantisek Hereta a o rokovani v Ciernom Balogu - Dobroci predseda Ing. Milan Giertl:

Velitel Dobrovolneho Poziarneho zboru v Polomke Jozef Svetlak v mene velitelstva predniesol spravu o cinnosti za uplynuly rok, v ktorom zbor oslavil storocnicu svojho zalozenia. Zhodnotil vyjazdy k poziarom, preventivne prehliadky, ucast na sportovej sutazi, ako i dalsie akcie, na ktorych sa clenovia DPZ zucastnili. Spomenul i nelahku situaciu v dobrovolnej organizacii, nedostatocne vybavenie vystrojom a vyzbrojou i ostatne problemy, ktore, ako konstatovali pritomni hostia z okresnych organov Ing. Mikulas Betak a Jozef Kaprajda, netazia iba poziarnikov v Polomke. Po predneseni spravy velitel poziadal o uvolnenie z funkcie, a tak prisli na rad volby noveho velitela, ktorym sa stal Frantisek Bucko. I touto cestou by sme sa chceli podakovat byvalemu velitelovi, ktory stal na cele polomcianskej organizacie tridsat rokov. Malokto vie, kolko usilia, kolko volneho casu obetoval "hasicine". Ci uz to bola praca v organizacii, ktora jeho zasluhou patri medzi najlepsie v okrese, ci praca pri udrzbe priestorov a techniky, alebo aktivna ucast pri likvidacii poziarov. Nikde nechybal a sme presvedceni, ze ani nadalej chybat nebude.

...

Clenovia Dobrovolneho Poziarneho zboru v Dobroci hodnotili svoju cinnost za rok 1998. V diskusii poukazali na klady, ale aj na rezervy v praci organizacie. Ze problematika poziarnej ochrany nie je obci lahostajna, svedci aj pritomnost starostky obce Mgr. Tatiany Stulrajterovej, ktora prislubila vacsiu podporu organizacii zo strany obecneho uradu ako doposial. Clenovia DPZ Dobroc veria, ze ulohy vytycene na rok 1999 v spolupraci s OV DPO v Brezne a Obecnym uradom v Ciernom Balogu splnia.

Obnova pamiatky v Lopeji

Medzi tych, ktori sa zvysenou starostlivostou staraju o zachovanie a obnovu kulturnej pamiatky, patria farnici rimskokatolickej cirkvi v Lopeji, kde je spravcom farnosti Mgr. Witold Branka. V aprili minuleho roka zacali s rekonstrukcnymi pracami v Rimskokatolickom kostole sv. Juraja, ktory je zapisany v Ustrednom zozname kulturnych pamiatok Slovenskej republiky pod cislom Ss/69. Zacali s vybudovanim odvetravacieho kanalika po obvode, polozenim hydroizolacie, pretoze kostol trpel znacnou vlhkostou. Vzhladom na zly stav vymalby interieru (priblizne z 30. rokov nasho storocia) bola realizovana nova vymalba, ktoru vykonal kolektiv specialistov pod vedenim Dr. Petra Cambala z Trnavy. Vymenu okien s dvojitym sklom a s dubovym drevom zverili firme Maxa z Banskej Bystrice a polozenie novej keramickej dlazby z Talianska typu Pietra-difinale a Pietra-istria breznianskej firme Staso. Okrem toho bolo v chrame nainstalovane signalizacne zariadenie, pretoze pred niekolkymi rokmi tu bolo odcudzenych mnoho reliefov Krizovej cesty a drevenych figurok z Betlehema (len v roku 1994 tu zaznamenali tri kradeze).

Za prikladnu obetavu pracu pri obnove kulturnej pamiatky v Lopeji patri podakovanie najma farnikom z tejto obce i z Dolnej Lehoty, sponzorom a samozrejme firmam, ktore tieto prace vykonali.

Posviacka rekonstruovaneho kostola v Lopeji za ucasti biskupa banskobystrickej diecezy mons. Rudolfa Balaza sa uskutocni 21. marca.

Daniel Rakyta

Snimky: archiv Rimskokatolickeho farskeho uradu v Lopeji
Na hornej snimke farnici pri rekonstrukcnych pracach, dole cast novej malby, ktoru realizovala firma pod vedenim Dr. P. Cambala z Trnavy.

veduceho dopravy SAD Brezno, s.p., Ing. Jana Tazkeho:

Preco z breznianskeho namestia na taharen sa teraz plati 7,50 Sk, ked listok stal 6 Sk? Po 20-percentnom zdrazeni by mal stat 7,20 Sk, a nie 7,50 Sk.

- Reagujeme na prve odozvy na neprimerane zvysenie cestovneho vo verejnej pravidelnej autobusovej vnutrostatnej doprave osob, ku ktoremu doslo od 1. februara na zaklade vymeru Ministerstva financii SR c. R-2/1999. Avizovane zvysenie o 20 percent bolo dodrzane, ale pri zaokruhlovani jednotlivych cien boli posuny cestovneho smerom nahor alebo nadol. Tymto krokom doslo v niektorych pripadoch k prekroceniu 20-percentneho zvysenia cestovneho (ako je to uvedene aj v otazke) a vytvoreniu neobvyklych cien obycajneho cestovneho, v ktorom je potrebne pri plateni pouzit aj nie celkom popularne platidlo 0,50 Sk. Bude potrebny urcity cas, pokial dojde k urcitemu navyku na novu vysku cestovneho. Mnohi cestujuci ocakavaju zvysenie kvality poskytovanych sluzieb z nasej strany, ale nebude to mozne. Zvysenie cestovneho bolo navrhovane uz od roka 1997, ale schvalene bolo len od 1. februara 1999. Od toho casu sa zvysili aj ceny nahradnych dielcov o 50 az 100 percent a priemerny vek vozoveho parku je takmer jedenast rokov. Z tohto dovodu zvysenie cestovneho pohltia naklady na opravu. Na strane 9 zverejnujeme cennik cestovneho vo verejnej pravidelnej autobusovej vnutrostatnej doprave osob platny od 1. februara.