16. FEBRUAR 1999 Strana 7

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

55

SNP

Pamatne miesta SNP v Ciernom Balogu


Obec Cierny Balog a jej obyvatelia sa vyznamnou mierou zapisali do dejin SNP. Za ucast v ozbrojenom Povstani bola obec vyznamenana Radom SNP I. triedy, Dukelskou pamatnou medailou, Radom Cervenej hviezdy a pamatnou medailou SNP. Na pocest padlym obetiam Povstania bol v roku 1951 odhaleny pomnik pred kulturnym domom. Na kamennom podstavci je umiestnena socha partizana. Autormi su akad. sochar Cicetka a Ing. Slatinsky.

Pri osade Dobroc v doline Palenicne sa nachadza pamatne miesto obrannych bojov. Na pomniku je umiestnena tabula s textom: "Na tomto mieste obcania Cierneho Balogu a partizani hrdinsky branili obec proti presile fasistickych jednotiek dna 28. 1. 1945. Pri tomto boji bol smrtelne zraneny nas obcan Jozef Schön."

V doline Saling pri horarni nad osadou Dobroc bol v roku 1980 odhaleny pomnik s pamatnou tabulou s textom: "Na tomto mieste v hrdinskom boji za slobodu padol neznamy sovietsky partizan a nas obcan Jan Kovacik. Cest ich pamiatke!"

V osade Dobroc, v zahradke pri obchode a pohostinstve je postaveny pomnik, na ktorom je umiestnena tabula s napisom: "Na tomto mieste v hrdinskom boji za slobodu padol v roku 1944 Julius Kovacik, nar. 1913. Cest jeho pamiatke!"

Pri osade Dobroc v doline Brotovo sa nachadza pomnik v tvare ihlana, na ktorom je umiestnena pamatna textova tabula: "Jan Klein, nar. 17. 12. 1925, zastreleny 14. 11. 1944, Julius Kovacik, nar. 1. 12. 1925, zastreleny 14. 11. 1944. Na tomto mieste tryznili a zastrelili fasisti uvedenych partizanov z Cierneho Balogu, ktori polozili svoje mlade zivoty za nasu slobodu."

V osade Kram v roku 1969 odhalili pamatnu tabulu s textom: "Na tomto mieste v hrdinskom boji za slobodu padol 29. 1. 1945 partizan Ondrej Slivka, nar. 1913. Cest jeho pamiatke."

Pred Sitarkou pri krizovatke ciest z Kramu do Cierneho Balogu v zahrade domu je postaveny pomnik s textom: "Tu padol 30. 1. 1945 (malo byt 29. 1.) v hrdinskom boji proti presile Nemcov Jan Manur, nar. 1. 12. 1910. Cest jeho pamiatke."

V chotari Cierneho Balogu na Skalici pod cestou v smere na Tlsty javor v roku 1951 zriadili cintorin partizanov padlych v SNP. Je znamy tym, ze je tam pochovana najmladsia, sestnastrocna ukrajinska partizanka Kamila Saga. Na spolocnom nahrobniku je umiestnena kovova textova tabula: "Vecna pamiatka padlym hrdinom, ktori padli v boji proti fasizmu za narodne oslobodenie 1944 - 1945."

Pri cintorine padlych povstaleckych vojakov na Tlstom javore, ktory je v starostlivosti obce Sihla, sa pod cestou nachadza na nizkom podstavci pamatna tabula: "Partizansky les zalozeny 14. 10. 1956 Slovenskym zvazom zien na pocest padlych hrdinov."

Pri osade Vydrovo nad statnou cetou pri kraji lesa v roku 1969 odhalili pomnik na nizkom podstavci s pamatnou tabulou: "Na tomto mieste dna 14. 11. 1944 nemecki fasisti bestialne zavrazdili obcanov ciganskeho povodu. Cest ich pamiatke."

Nad osadou Jergov vo valasskej kolibe upalili zajatych ciganskych obcanov, zeny a deti. V doline Vydrovo pri odbocke cesty do Korytarskej sa nachadza ohradeny hrob neznamej zeny zastrelenej fasistickymi vojakmi, na druhej strane doliny Vydrovo sa nachadza dalsi ohradeny hrob padleho neznameho vojaka. Pod statnou cestou vlese pod Kriznym sa nachadza ohradeny dvojhrob padlych neznamych partizanov. Na cintorine v Æiernom Balogu sa nachadzaju tri hroby neznamych padlych. V doline Pomyvac, kde obcania odpratavali sneh z cesty postupujucim oslobodzovacim vojskam, pri nemeckom bombardovani zahynul Julius Spodniak.

Nad osadou Dobroc v Starej doline a v Brotove sa nachadzaju bunkre z obdobia SNP. Na horarni v Starej doline sa nachadza pamatna tabula: "V tomto dome napisal Peter Jilemnicky knihu kronika, v ktorej zobrazil hrdinsky boj nasich obcanov v SNP."

V Kulturnom dome v Ciernom Balogu bola v roku 1957 zriadena pamatna izba. Zozbierany dokumentacny material zobrazuje pohnute udalosti SNP. Na velkej plastickej mape su vyznacene miesta hrdinskych bojov, kde bol nepriatel odrazany.

Nad Ciernym Balogom (nad lesnym zavodom) sa nachadza monumentalny pamatnik, zdobeny reliefom drevorubaca, sovietskeho bojovnika a matky s dietatom s textom: "Znej piesen vdaky slavnych cinov, na pamat vry sa na skalu, podakuj matkam chrabrych synov od Moskvy, Volgy, Uralu (A. Plavka)." Pamatnik postavili v roku 1975. Jeho autormi su akademicky sochar Rudolf Sipovsky a Ing. arch. Vladimir Fasang.

Pred zdravotnym strediskom pri obecnom urade pri prilezitosti 50. vyrocia SNP odhalili pamatnu tabulu s menami padlych vojakov, partizanov a obcanov Cierneho Balogu pocas SNP a druhej svetovej vojny.

Jan Zemko

23. februara 1913 sa v Pohorelej narodil

pedagog Jan Kotoc

 

Jeho otec Ludovit bol robotnikom, matka bola od Holkov a manzelka Zuzana bola rodena Hrusovska. Jan Kotoc studoval v rodnej obci, v Bratislave, Revucej, Roznave, v ucitelskom ustave v B. Bystrici a studium pedagogiky a psychologie ukoncil na VSP v Bratislave. V roku 1962 sa stal docentom, 1963 kandidatom vied a 1966 univerzitnym profesorom. V rokoch 1932-42 ucil v ludovych skolach v Zavadke a vo Vernari a v mestianke v Poprade. V rokoch 1942-45 v obchodnej akademii v Poprade. Potom bol v Poprade okresnym skolskym inspektorom, pracoval na poverenictve skolstva, bol riaditelom Vyskumneho ustavu pedagogickeho a redaktorom casopisu Jednotna skola a profesorom na katedre pedagogiky FF UK v Bratislave.

 

Pocas 2. svetovej vojny bol ucastnikom ilegalneho protifasistickeho hnutia, kolporterom casopisu Hlas ludu a organizatorom revolucneho Narodneho vyboru v Poprade. V septembri a oktobri 1944 bojoval pri Telgarte v skupine Janosik, potom v partizanskej skupine Kvitinskeho v oblasti Magurka, neskor v 2. paradesantnej brigade v oblasti Hornej a Dolnej Lehoty a v oblasti Muranskej planiny.

 

Zaoberal sa aj dejinami pedagogiky, didaktikou a teoriou vychovy, riadenim a organizaciou skolstva. Publikoval v casopisoch Jednotna skola a Pedagogika. Zomrel tiez vo februari - 10. februara 1981 v Bratislave. Pripominame si jeho nedozite 85. narodeniny.

 

Lit.: SBS, 3, zv, Martin, MS 1989, na s. 202.

A Prepletana


 

Hurbanovci

Vybornym priatelom je aj putava kniha. V sucasnosti nie najlacnejsia na zakupenie, ale je tu pomoc. Mestska kniznica, jej naslovovzate pracovnicky ocohotne poradia, pomozu vybrat pozadovanu knihu. Umoznuje to aj slusny knizny fond, mnozstvo casopisov, beznej tlace.

Presviedcam sa o tom tyzden co tyzden. Povedane slovami citatela - klobuk dolu - pred ich znalostami a orientaciou uz v spominanom kniznom fonde.

V knihach je nasa minulost. Minulost nasich dedin, miest, naroda, ako Slovaci museli pod Tatrami, ba aj vo Viedni, v Budapesti, v Bratislave doslova bojovat o slobodu, o Slovensko, o slovensku rec.

Spomenme len roky 1848-49. Vodcovia Stur, Hodza, Hurban, pravda aj dalsi, krizuju Turiec, Liptov, Gemer, Pohronie... Organizuju revolucne vystupenie a... Stalo sa.

Vo februari (16. - 19.) 1849, ale... Citujem knihu (T. Winkler Perom a mecom): - Cez Bocu, co nema od vekov vrabcov", ako spieval Holly, pobera sa Hurban z Liptova do Brezna.

Ked sa pred Breznom zjavilo zo patdesiat vozov s vojskom a dobrovolnikmi, vsetci zhikli od strachu: "Hurban ide!" V Brezne vsak Hurbana caka tazka uloha... Ale ked sa recnilo z balkona obecneho domu, strhol sa velky aplauz... ibaze k dobrovolnikom sa z celeho okolia prihlasilo malo. Ale i tu si Hurban splnil svoju povinnost, predniesol slovenske poziadavky...

Srdecne sa zvital s J. Chalupkom, s jeho zenou a dcerou Emou - "decko na zjedenie", ktora robila Hurbanovi poklony pre dobrovolnikov, ale najma pre ich kapitana Francisciho.

Chalupka hovoril Hurbanovi, co ho tesilo, vraj ked prichadzali hurbanovci, nastalo velke "trtosenie" tetiek. A hned bol zvedavy, ci si trufaju zvitazit. Hurban odpovedal: - Ako da Boh a junacke stastie.

Dna 19. februara sa Hurban rozlucil s Breznom, sadol na koc - a hybaj k Polhore...

Odvtedy ubehlo stopatdesiat rokov. Brezno si pise kroniku vlasneho zivota. Dostavaju sa do nej zaujimave udalosti, ktore o sto rokov mozu vela povedat nasim detnym detom.

Je pravda, ze tu sme len na chvilku, jeden ludsky zivot, ale v knihach ziju myslienky dlhy cas.

Citajme ich.

 

Kratke stretnutie

"Jedine stretnutie," vzdychla Simona smutne. "Marko, ako moze jedine stretnutie tak zaposobit na cloveka? Myslela som, ze po case ma to prejde, ved v zivote som sa zoznamila s tolkymi ludmi. Povedali sme si par slov, vobec nic o sebe nevieme a napokon... ani sme sa spolu nevyspali. Nechapem to."

"Si si ista, ze medzi nami nic nebolo?" usmial sa potmehutsky. Nekontrolovala si sa."

"Utahujes si zo mna, vsak?" vzhliadla k nemu podozrievavo. Hovoril si..."

Marko nezne pritisol svoje pery na jej, cim ju umlcal. Simona slastne privrela oci, rukami objala Markovu hlavu a cela sa poddala jeho velkym teplym rukam. Prijemny bozk trval celu vecnost. Marko sa odtiahol, aby sa obaja mohli nadychnut a pohladkal Simonine rozpalene lice.

"Nie, milacik," pokrutil hlavou. Aj v jeho ociach citala Simona spalujucu tuzbu. "Nase prve milovanie nebude narychlo, potajomky. V prvom rade sa zbavime tvojho manzela."

"Chcela by som vediet ako," povedala sarkasticky.

"Vsetko chce svoj cas," presiel jej prstom po hrdle, kde divo pulzovalo srdce. "Dufam, ze na nieco pridem."

"Neviem, ci to vydrzim, lebo casto myslim na smrt."

Marko na nu sokovane hladel. Zo Simoninej tvare sa vytratila farba, rozsirene oci sa upreli smerom k dveram. Marko sa obzrel. Stal tam vysoky starsi muz a pistolou s tlmicom mieril vydesenemu Petrovi na hlavu.

"Prepacte," ozval sa muz hlbokym hlasom.

Marko pomaly, nevzrusene vstal, zatial co Simona nebola schopna pohybu.

"To bol posledny pokus, Simona," sotil muz Petra dopredu. "Nasleduj ma."

"Pockajte, Galtuger, " prehorovil Marko a spravil krok k nemu.

"Pan Galtuger," opravil ho, mieriac teraz na Simonu. "Nepohnite sa, pan Velecky, ja nemam co stratit."

"Chcem sa s vami iba dohodnut."

(Pokracovanie)

Jarka Nuterova z Jasenia


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT