|
|
90. vyrocie smrti Gustava Kazimira Zechentera -Laskomerskeho
Frantisek Kreutz:
Zechenter-Laskomersky a Brezno
"Patnast breznianskych rokov sa javi ako pomerne kratky usek Zechenterovho dlheho zivota, lenze taky vyznamny, ze spolocenskou angazovanostou, poznanim, zazitkami, skusenostami a ponauceniami poznacil aj nepomerne dlhsi kremnicky zivotny usek. Toto zistenie nechce byt slovnou pasovackou Breznanov a Kremnicanov o Homera, ale sumou pravdy, ako ju priamo i nepriamo zratal sam Zechenter, predovsetkym vo vlastnom zivotopise, ba i v niektorych literarnych pracach, v ktorych sa da vystopovat, ze inspiracne zdroje z breznianskeho okolia prirastli do kremnickeho tvoriveho obdobia. Po vymenovani 14. jula Zechenter prichadza 3. augusta 1853 s netajenymi pocitmi radosti na uvolnenu stanicu c. k. ochodzneho bansko-lesneho lekara so sidlom v Brezne, ked predchadzajucu trojrocnu sluzbu v Banskej Bystrici sam pokladal za prechodne umiestnenie.
Zechenter neprichadzal do neznameho mesta, ved Brezno uz poznal predtym z viacerych navstev. Narodovci zijuci v horehronskom regione sa tesili Zechenterovmu prichodu, lebo vedeli, ze do Brezna neprichadza len novy lekar. Brezniansky lekarsky obvod bol narocnejsi ako bystricky, no mlady lekar, vyzbrojeny najnovsimi praktikami medicinskej vedy, sa namahy nezlakol. Nezlakol sa jej ani vtedy, ked mu dvakrat zmenili obvod, takze po prvej uprave mu obchodzka Myto pod Dumbierom - Jaraba -Vysna Boca - Nizna Boca- Maluzina zabrala obycajne tri dni. Zechenter pristupoval k pacientom s istotou, k zenam ludsky uznanlivo, k chlapom drevorubacom , masiarom a banikom s patricnou chlapskou nebojazlivostou - no rovnako ku vsetkym vzdy s humorom. Takto si ziskal okolo 1 500 erarnych zamestnancov, patriacich do jeho lekarskeho obvodu. Ba veru este v patdesiatich rokoch tohto storocia zila v Bacuchu a Benusi spomienka na "dochtora Centnera" (podla spominania Juliusa Herchla ucitela v Helpe).
V triedne rozvrstvenom Brezne, ktore mohlo mat v tych casoch okolo 3 000 obyvatelov, sa Zechenter velmi rychlo orientoval. Pravdaze, pomohli mu pritom osobne, literarne i sprostredkovane znamosti. S Jankom Cipkom, uvedomelym Slovakom, inac prislusnikom hornej miestnej podnikatelskej vrstvy, ho spajalo priatelstvo zo studentskych viedenskych cias, spajal ich zaujem o veci narodne. Oboje neskor utuzili kmotrovstvom. K Janovi Chalupkovi ho putala ucta i spolocny usmev nad malichernostami mestiackej zvratenosti. Pravdaze, trojrocne navstevy v chalupkovom dome mali aj inu motivaciu, ale o tom neskor. Samo Cahlupka imponoval Zechenterovi odvahou, zaujmom o archeologiu a predovsetkym sugesciou basnickeho obrazu. Vari nebude od veci, ked si prave v roku 30. vyrocia SNP pripomenieme, ze to bol prave Zechenter, ktory slovami Stefana Pinku zanechal -pravdaze svojskym sposobom koncipovane - prve pisomne svedectvo o posobivosti historickeho spevu Mor ho. Stefana Feriencika si Zechenter oblubil ako horliveho siritela osvety. So Samkom Lopusnym, Jankom Kozelnickym a dalsimi Breznanmi ho zblizili narodne zaujmy. Aj medzi uradnikmi erarnych lesov a zeleziarskych podnikov si nasiel Zechenter nove priatelstva, ba nielen nasiel, ale aj udrzal. Aky vplyv mal Zechenter na priatelov tohto okruhu, o tom najpreukaznejsie hovoria zbierkove harky na Maticu slovensku. Zechenter sa pohyboval medzi vsetkymi vtedajsimi spolocenskymi vrstvami s istotou, ale dobre sa citil len medzi svojimi drevorubacmi, masiarmi a banikmi. Viacdnove schodzky ho fyzicky vycerpavali, ale nenajdeme unho ponosy na neziclivy osud ochodzneho lekara. Buri sa aj Zechenter, ale vini tych, co lekarske obvody nezmyselne a protekcne rozdeluju.
Zechenter sa rychlo zotavil z unavy. Znova sa ubera do svojho obvodu, ako mu kaze lekarska cest. Okrem toho vedel, ze kazda navsteva mu prinesie poznatky, nove pohlady na odolny lud, vedel, ze na kazdej ceste bude v bezprostrednom styku s nezvycajnou krasou balockeho lesa, prirodou pod rozlozitymi holami, ze kazda cesta mu umozni cas na tiche, nerusene uvahy o tom, ako si priroda chrani svoju krasu a obracia sa k ludom drsnou skupostou, uvahy o tom, ako sa musi banik, masiar, drevorubac borit s prirodou i zivotom.
Veruze stoji zato este raz si precitat kratky rozhovor Zechentera - lekara s pacientom Janom Nemcokom. - On, Jano Nemcok, v tazkej robote zodraty drevorubac, skor ako zomrie v Zechenterovom naruci, odpovie na jeho otazku, ze sa veru smrti neboji, lebo tam nebude presila tazkej roboty, zato bude viac spravodlivosti... Tu pri vaznom zamysleni najlepsie vidime, cim bol Zechenterovi ubiedeny lud, ze sa nan dival predovsetkym pohladom, a nielen dival, ale zivotnym cinom bez patosu a velkeho kriku ubiedenym pomahal. Jeho agitacna praca medzi drevorubacmi a masiarmi nasla odozvu - ich mozolnate ruky upisovali grajciarove prispevky na Maticu slovensku v nadejach na znesitelnejsi zivot.
A. Prepletana
(Pokracovanie)
Ciernobalocke salasiky
Salasiky tam v tej hore
to ciel mnohorazy nahor-hore,
cez pastviska, kde nohy citia svoje.
Z kraja hory dolina i dedina tak mala
a domy su len jak kuriatka v tmavej hustej hore
vsade cestou vona ihlicia, makko pod nohami
jak podhlavnik z husky peria i perina makkucka
ked tvoj prichod verni strazcovia uz ohlasia
straka menom Kata vzlietne, vtedy blizko uz si salasa.
Vona dymu vediet da, tvoja noha v cieli, to uz miesto salasa
baca ten ta privita, do koliby pozve ta.
Obzries skromne ich to bydlisko, v strede tam je ohnisko
zaroven aj udisko v nociach hreje,
bo tam hore neraz skoro byva zimisko.
Obzries fujaru, pistalky i pliesovce
okostujes zincicu teplu ci studenu a tie povestne ostiepky
baca rad par tonov z fujary i pistalky prida
medzitym strazcovia sa s tebou spriatelia
honelnik ten ohradu prenasa, cudujes sa
odkial tento junak tolko sily ma.
Ovce tie su na pastvach, neraz veru hodny cesty kus
a tie mlade i tie chore, co nevysli na pastvu
o tie baca s tolkou laskou sa stara, o ne dba
a ostatni pomocnici pozor na medveda davaju
ked cas na odchod mysliet da,
rozlucis sa, ruku podas, odkazy i zincicu s ostiepkami odnasas.
V hustej hore tma pomaly uz ta chyta
no, z pastvi uz vidis dedinu, vtedy srdce podskoci
dbat musis na tom strmom uboci
bo zincica sa lahko v kandlicke pretoci
cestou Balog handelsky stale vacsi je
ked citis uz vonu suseneho sena
vtedy uz tak blizko, opat doma
nohy citia vychadzku, rad si
ak po ceste pridas do batohu hlavku dubacku
doma praca este kolo gazdovstva i dvora
statok i hydina starost tvoja.
No po modlidbe k spanku ked sa ukladas
vtedy ten zazitok znova v hlave mas.
Otazku kladies, plan uz robis
kedy opat na salasiky sa vydas.
Pavol Datko
Windsor, Ontario
(Venovane mojmu rodisku,
Ciernemu Balogu)
V tieni borovice
V zahradocke lavicka. Tvrda sice, ale v tieni borovice posluzi aj uspavajucej pohode. Viecka zastieraju ocne zrenicky a prave v tom okamihu zacnu sa prihovarat rastliny, ktore zahradkari zaraduju medzi burinu. Ako prva sa hlasi kapsicka pastierska. Usilovna ako vcelicka. Az styri generacie v roku vie zabezpecit. Len co vykukne zo zeme uz kvitne a... Udajne sedmoro chorob sa nou da liecit. Pravda, vsetky odvary, masticky treba odborne pripravit.
Len co prihovor skonci kapsicka, o slovo sa hlasi vrbovka malokveta. Semiacko vetrik priniesol asi z blizkeho lesa a ulozil ho do zeme na rohu chalupky. Na konarikoch puciky kvietkov. A tie sevelia. - Za den-dva si nas odtrhni. Vysus a ked sa dostavia mocove a oblickove choroby, urob si z nas cajovy odvar. V dobrom budes spominat. Prevaly vetrika rozkolisal borovicu. Tu zasumela a do toho sumu skromne prehovori rebricek obycajny: - Pri plote drotenom sa udrzujem. Nestazujem si. Je tam najlepsia zemina pre moj rast, ale, gazdicko, aspon desat korienkov si zo mna usus. V zime mozem byt uzitocny. Mrkni sa do knizocky M. Trebenovej.
- Pan Boh pomahaj pri oddychu, - zavola sused Janko iduci domov s plnym ruksakom na chrbte. Urodu poskromne znasa. Zena pozavara, do polic poodklada. Zima bude dlha! Driemoty presli. Nas zahradkar berie do ruk nie motycku, ale Relax. Roztvori ho prave na strane, kde sa do oci tlaci cesnak. Tvrdi, ze pochadza zo Strednej Azie. V starom Grecku bola uctievana aj bohyna strasidiel a carov. Volala sa Hekata. Na jej pocest sa knazi ovencili touto zelinou - cesnakom. Mala ich, aj bohynu, ochranit pred vselijakym demonom. Nielen Greci, ale i Rimania cesnak ucitevali ako svatu rastlinu. Cesnak, bol a je nametom pre mnohe vedecke badania aj dnes. Vlastne, takmer vsetci poznavame jeho liecivu silu. Preto nechyba v nasich domacnostiach. Preto je jeho cena na trhu vysoka, preto...
Treba sa chytat roboty. Popri nej treba ockom pohladit skorocel kopijovity. Zije v susedstve vysokej borievky, ale potesit sa nacim z repika lekarskeho. Udomacnil sa na hornej medzicke. Zakvitnuty caka na noznice. Slnko, aj ked je pokrocile popoludnie, stale dobre prekuruje. Celsius sa taha k tridsiatke. Ale nech, ved je leto. A ked bude vlhnut tricko od potu, opat sa nas zahradkar utiahne na lavicku do tiena borovice.
S. Giertli
