Drahomira Hrnciarikova, predavacka, Michalova:

- Poplatky za televiziu sa zvysia na sto korun a za rozhlas tusim na styridsat korun. Zda sa mi to vela, pretoze ich casto nesledujem. Rozhlas teraz pocuvam dost malo, az na nedelu, kedy mam viac casu. V STV sledujem hlavne spravy a filmy.

Jozef Horkovy, robotnik, Brezno:

- Pocul som, ze od augusta sa koncesionarske poplatky zvysia. Uz doteraz to bolo dost vela. Samozrejme, ze to financne zatazi. Neviem, co sa ide robit dalej, lebo na nase platy je to neunosne. Vela pracujem, takze pomaly ani nemam cas na sledovanie informacii v rozhlase a v televizii.

Vlastimil Ruzicka, monter, Brezno:

- Prave som sa vratil z Talianska, takze o zvysovani poplatkov som este nepocul. Neostava nam nic ine, len platit.V tejto republike je to uz neunosne, a preto musime odchadzat za robotou do zahranicia. Ostal som nezamestnany, mame tri deti, platime vysoke najomne za byt, preto som si musel vybavit robotu v zahranici.

Miriam Flochova, skolnicka, Myto pod Dumbierom:

- Koncesionarske poplatky idu hore o dost, podobne aj za vodu a elektrinu, vynimky nie su ziadne a financii je stale menej, platy nerastu. Cize normalnu rodinu toto zvysenie pomerne dost zatazi. Navyse program v STV v poslednom case nie je bohvieaky.

Michal Stupka, dochodca, Brezno:

- Poplatky za televiziu pojdu hore o dvadsatpat korun a za rozhlas o desat korun. Co na to mozem povedat? Ked chcem pocuvat a pozerat, musim platit a od 1. augusta uz budu dokonca platit aj dochodcovia.

Jana Olbrychtovicova, zdravotna sestra, Osrblie:

- Koncesionarske poplatky za televiziu sa zvysuju na ,,stovku" a za rozhlas neviem presne. Zatazi to kazdu domacnost bez rozdielu. Podla mna to nevymysleli dobre, pretoze nebyvam v meste. Mame slaby prijem STV 1 a STV 2, Markizy mizerny. Nepaci sa nam to, jednoducho nemame co pozerat. Mame nevyhodu, ze byvame bokom, ale platit bohuzial musime. Neda sa s tym nic robit.

(ng, ma) 

Predaj, prenajom majetku mesta?

Pan primator v rubrike Slovo ma primator reagoval aj na moj clanok, ktory prezentoval jeden z nazorov na predaj (prenajom) majetku mesta. Mrzi ma, ze jeho reakcia prisla az po dvoch mesiacoch a zaroven odmietam skutocnost, ze moj nazor sa siri po domoch a bytoch na sidlisku Mazornikovo. Mimochodom na Mazornikove uz dva roky nebyvam a rozne nazory a famy sa siria vtedy, ked obcania nie su o problemoch dostatocne informovani. Som toho nazoru, ze iny nazor na problem este nemusi byt mylny, jednostranny a skreslujuci, ako to formuluje pan primator.
Kedze sa pan primator vyjadruje v clanku prevazne k ekonomickym otazkam cinnosti BYPOS-u, k tymto skutocnostiam sa, predpokladam vyjadri vedenie BYPOS-u, ale stojim si za nazorom, ze obyvatelia (odberatelia tepla z centralnych zdrojov) zaplatia v cene tepla pripadny vklad buduceho vlastnika BYPOS-u. A pytam sa: Ako mam rozumiet vyjadreniu pana primatora, ze mesto tymto obcanom prispelo na riesenie ich vyroby a zasobovania teplom (v minulosti). Ak ano kolko, za kolko rokov, cize kolko budu tito obcania vo zvysenych cenach tychto tovarov do spolocnej kasy vracat a preco?
Lebo ked porovnam vyvoj priemernych cien ceny za m³ zemneho plynu v rokoch 2001 az 2003 pre rodinne domy a pre velkoodberatela, co je aj firma BYPOS Brezno, s. r. o., a tym aj vsetci odberatelia, vychadza, ze majitelia rodinnych domov su na tom neporovnatelne lepsie.

rok rodinne domy BYPOS Brezno, s. r. o. rozdiel v %
2001 4,4 4,7 6,8
2002 4,4 5,64 28,1
2003 6,5 7,83 20,4
(ceny su bez DPH, podla materialov SPP a BYPOS-u)

Tolko moja reakcia na clanok a na rozdiel od pana primatora sa priklanam k nazoru Ing. Very Bulakovej umoznit, aby vo vyrobe tepla hospodarili ludia (odbornici) z Brezna, samozrejme pri urceni presnych pravidiel ich vztahu k mestu v otazkach hlavne ekonomickych.
Zucastnil som sa na poslednom zasadnuti mestskeho zastupitelstva a bol som prekvapeny, ze az na nom (na podnet poslanca D. Svantnera) bolo rozhodnute o predaji (prenajme) firmy BYPOS Brezno, s. r. o., a pritom jeden zaujemca svoj zaujem o vstup uz verejne prezentoval. Myslim, ze zasluhou navrhu poslancov D. Svantnera, R. Dubeciho a J. Pampurika boli stanovene pravidla pri predaji (prenajme) tejto firmy pri rovnakych moznostiach vsetkych zaujemcov a po posudeni ponuk odbornou komisiou, ktorej kreovanie urcilo uznesenie zasadnutia mestskeho zastupitelstva.
Tolko moja reakcia na poslednu rubriku Slovo ma primator a na zaver chcem vyjadrit presvedcenie, ze aj predaj, respektive prenajom vyrobcu tepla v Brezne zvladne mestske zasupitelstvo pod vedenim pana primatora transparentne, bez naznaku klientelizmu a najma k spokojnosti obcanov aj vo vzdialenejsej buducnosti.

Ladislav Siman

Kazdy obcan ma pravo (podla zakona o obecnom zriadeni) zucastnovat sa na zasadnutiach mestskeho zastupitelstva, teda nasich volenych zastupcov. V ocakavani, ze sa oboznamim s pracou poslancov pri zveladovani a skraslovani spolocneho majetku (tak to vsetci slubovali), sadam si v case rokovania zastupitelskeho zboru na drevenu lavicu v mestskej zasadacke (parlamentna miestnost) a sledujem priebeh rokovania.
Predpokladam, ze uz nie je potrebne pisat o naplnani predvolebnych slubov. Regionalne periodika su plne informacii a vyjadreni o zaobchadzani s majetkom mesta, o spolocnostiach zriadenych mestom, o predaji, o prenajmoch. V tejto suvislosti ma ovela viac zaujima praca, resp. nepraca niektorych volenych zastupcov.
Je fascinujuce, a aj poucne sledovat ich pracu v mestskom parlamente. Z doterajsich “pozorovani” by som mohol osadenstvo zastupitelstva rozdelit, podla kvality pripravenosti na zasadnutia (dufam, ze nie podla IQ), priblizne do troch kategorii:

1. Poslanci, ktori si materialy na zastupitelstvo prestuduju v dostatocnom casovom predstihu. Na zasadnuti sa javia ako pripraveni a schopni viest konstruktivny dialog.

2. Poslanci, ktori si materialy prestuduju hodinu-dve pred zasadnutim. Na zastupitelstve “dychtivo hltaju” informacie, aby pochopili zameskane – a potom reaguju.

3. Poslanci, ktori obalku s materialmi otvaraju cestou na zasadnutie. Ti poslusne nacuvaju a reaguju len na vtipne poznamky prisediacich kolegov.

Vychadzajuc z predchadzajuceho rozdelenia potom niektore casti zasadnuti mestskeho parlametnu po obsahovej stranke pripominaju posedenie pri ohniku v lone prirody. Toto samozrejme moze byt (a aj je) zabavne, nie vsak prospesne pre mesto Brezno.
Je az komicke pocuvat, potom, hlasy niektorych poslancov volajuce po koncepcnosti v praci primatora a mestskeho uradu. A pritom v poslaneckej praci ich samotnych (vynimku tvori kategoria c. 1) chyba akykolvek naznak pripravenosti a konstruktivizmu.
Schvaluje sa to, co uz bolo schvalene, rusi sa zrusene – aj takto prebieha zasadnutie mestskeho zastupitelstva. Na tuto nie velmi lichotivu vizitku prace poslancov samozrejme mozu existovat aj objektivne dovody, vychadzajuc vsak z priebehov jednotlivych zasadnuti je toto predovsetkym vysledkom nepripravenosti a, bohuzial, aj neserioznosti niektorych poslancov voci obyvatelom mesta.
Koncepcnost prace, po ktorej mnohi poslanci volaju (slovo koncepcia zaznelo na poslednom rokovani zastupitelstva zboru minimalne dvadsatkrat), by sa mala prejavit najma v otazke buduceho vyvoja a stavu mesta ako celku – s obyvatelmi aj majetkom. Naznak takejto prace sa zatial objavil v personalnej politike mestskeho uradu, ktora sa bude realizovat na zaklade auditu. Je zaujimave, ze toto niektori poslanci nepovazuju za koncepcny krok. Predaj a prenajom majetku bez podrobnych udajov a perspektiv do buducnosti az taky prehresok voci koncepcnosti nie je.
Konatelia mestskych spolocnosti ticho sedavaju v predposlednom rade mestskej zasadacky bez naroku vyjadrit sa k danej problematike. Dozorne rady tychto spolocnosti nie su “bombardovane” poslancami, aby podavali relevantne vysvetlenia, spravy o sposobe hospodarenia a stave majetku, a hlavne o perspektivach ich dalsieho fungovania.
A poslanci cakaju... a hovoria o potrebe koncepcne riesit problemy mesta.

Mgr. Peter Morong

Aj takych ludi mame v nasom meste!

V Brezne na Malinovskeho ulici pred vchodom c. 21 rastol stromcek (smrek pichlavy). Najstarsim obyvatelom tohto domu pripominal kus minulosti. Hoci bol maly, jeho ihlicie prezradzalo, ze je zdravy. Odolaval detom, ktore tadial behali, ludom, ktori okolo neho chodili. V jedno sobotne rano (12. jula) poniektorych obyvatelov domu zarazil pohlad na prazdne, vyprahnute miesto pred vchodom. “Zdobil” ho len odrezany pnik. O tom, ze umysly, ktore viedli niektorych ludi k tomuto cinu, neboli ciste, hovorit ani netreba. Ved samotny cin sa stal v nocnych hodinach, bez povolenia prislusnych uradov.
Vandali by ten stromcek surovo zlomili, keby im stal v ceste. Obdobie Vianoc je este daleko, aby si ho niekto zrezal na vyzdobu svojej domacnosti a taktiez Pamiatka zosnulych je az v novembri, kedy by bola pekna kytica z jeho ceciny. Nedaleko zrezaneho stromceka rastie vysoky strom (jasen stihly), ktoreho konare siahaju az po strechu a liste znecistuje zlaby domu. Skoda, ze neobrezali aj tie, ale zrejme namaju povolenie na prace vo vyskach.
Technicke sluzby mesta na jar nestihaju robit orezavku nahlasenych drevin, pre nedostatok pracovnikov. Preto odporucame dotycnym “dobrovolnikom”, aby sa nahlasili u pana riaditela, ten im pracu prideli a mozno budu mat zaplateny aj priplatok za nocnu pracu!

(ak)

Stretnutie po patdesiatich rokoch

Dna 19. jula sa uskutocnilo v Ciernom Balogu mile stretnutie spoluziakov 8. a 9. rocnikov pri prilezitosti ukoncenia povinnej skolskej dochadzky v zakladnej skole v roku 1953. Zislo sa takmer devatdesiat byvalych spoluziakov roztrusenych po celom Slovensku s byvalymi zijucimi ucitelmi. Za organizaciu tohto podujatia patri predovsetkym podakovanie najma hlavnemu organizatorovi Jozefovi Stulrajterovi s manzelkou, ktori vynalozili velke usilie, aby tato narocna akcia bola perfektne zvladnuta.
Byvali spoluziaci, dnes uz sestdesiatnici, si pospominali na svoje skolske roky a v druznej debate pri rezkej muzike a peknych pesnickach pokracovala zabava. Ozivenie do podujatia priniesla navsteva skanzenu Ciernohronskou zeleznickou. Rozisli sme sa plni nadeje, ze sa opat o par rokov zideme na podobnom stretnuti.

(mv)
Snimka: Stefan Vozar