V utorok popoludni 16. jula sa v hoteli Golden Fish v Zavadke nad Hronom uskutocnilo zaverecne zasadnutie pracovnej skupiny pre rozvoj cestovneho ruchu v ramci Prvej rozvojovej vidieckej agentury (PRVA) k projektu Plan restrukturalizacie hospodarskej zakladne Horehronia, ktore viedol predseda PRVY a primator Brezna Ing. Vladimir Fasko a veduci projektu Ing. arch. Peter Rusnak.
Pracovnej skupine bol predlozeny spracovany Plan restrukturalizacie hospodarskej zakladne Horehronia - Akcny plan rozvoja cestovneho ruchu, ktory mohol byt vydany na zaklade podpory Nadacie Otvorenej spolocnosti - OSF. V plane su zhrnute celorocne vysledky prace projektoveho timu. Ucelom Akcneho planu v najblizsom obdobi je vybudovanie partnerstva, prostrednictvom ktoreho sa zabezpeci koordinacna spolupraca, propagacia, spolocny marketing a jednotny priestorovy informacno-propagacny system ako zaklad pre zvysenie navstevnosti a zlepsenie sluzieb pre turistov i dalsieho rozvoja podnikatelskeho prostredia. Do tohto planu mozete nahliadnut v priestoroch Turisticko-informacnej kancelarie v Brezne.
Pracovna skupina vyhodnotila sutaz o najlepsi slogan na propagaciu Horehronia v cestovnom ruchu (podmienky sutaze boli uverejnene v Horehroni v maji). Do sutaze bolo prihlasenych dvadsatstyri sloganov, z ktorych odborna porota vybrala navrh Janka Longauera z Brezna: Horehronie - dolina aj biele kopce, kto sem pride, najde, co chce. Odmenu vitaznemu sloganu venuje Slovensko-svajciarsky institut z Banskej Bystrice. Z diskusie v ramci pracovnej skupiny vzisiel navrh: Horehronsky kraj - pre turistov raj. Projektovy tim este mimo sutaze uvita dalsie nove navrhy sloganov, ktore by vystiznejsie a strucnejsie charakterizovali Horehronie.
V maji tohto roka uzsia pracovna skupina v ramci Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria vypracovala ziadost o grant do pilotnej grantovej schemy na ministerstvo hospodarstva na projekt Horehronie - turizmus pre styri rocne obdobia. Jeho hlavnym cielom je zostavit spolocnu regionalnu propagaciu pre cely region Horehronia, ktory v sebe zahrna mikroregiony: Horehron, Chopok - Juh, Cierny Hron, Muranska planina, mesto Brezno. V pripade uspesneho vyberu projektu v ramci Pilotnej grantovej schemy o jeho realizacii vas budeme priebezne informovat.

Maria Pohancanikova

5.

Je vela hodnot, ktore oznacujeme za najvyznamnejsie v istom obdobi. Su to hodnoty, na ktore su Polomcania hrdi. Pochvalit sa mozu predovsetkym davnou a bohatou minulostou obce. Polomka je jednou z najvacsich obci na Horehroni. Rozprestiera sa na svahoch Nizkych Tatier na rozhrani byvalych stolic Gemerskej a Zvolenskej. Dejiny Polomky su uzko spate s hradom Muran a s muranskym panstvom. Muranske panstvo sa rozprestieralo v udoli Muranskeho potoka, patrila k nemu cast Spisa po Hranovnicu a Vikartovce, aj cast udolia Hrona po Brezno. Osidlenie Horehronskej oblasti, kde vznikla Polomka, ma povod vo valasskej kolonizacii v 14. storoci. V roku 1321 rodina Ratoldovcov dala do uzivania lesy, patriace k Muranskemu hradu, rodine Stojanovcov ako soltysom, aby ich osidlila. V roku 2000 v Polomke oslavili 475. vyrocie prvej pisomnej zmienky, podla ktorej obyvatel Polomky Alex nechcel predat syr Konopkovi z Brezna za nehodnotnu mincu. Viac sprav sa zachovalo az od polovice 16. storocia, kedy tu zilo rolnicke a pastierske obyvatelstvo. V roku 1598 bolo v dedine tridsatsedem domov. Horehronski poddani boli zaviazani trojakou feudalnou rentou, naturalnou, robotnou a penaznou. V hospodarskom zivote Polomcanov malo polnohospodarstvo dolezitu funkciu, o com svedcia aj supisy hospodarskych zvierat z roku 1652 a 1672. Obec Polomka sa moze pysit niekolkymi kulturnymi pamiatkami. Najstarsou z nich je rimskokatolicky kostol sv. Jana Krstitela z roku 1669, ktory dal postavit grof Wesselenyi, palatin Uhorska. V 18. storoci dal grof Kohary postavit chudobinec, ktory dnes sluzi ako muzeum. Budova panskeho domu az do 70. rokov 20. storocia bola sidlom lesneho uradu. Nadhernou pamiatkou su aj slnecne hodiny instalovane na budove starej fary. V obci sa nachadza aj niekolko kaplniek na nerusene rozjimanie. No nielen historia, ale aj sucasnost Polomky je bohata. Napriek nepriaznivej ekonomickej situacii obcanov Polomka zije pestrym kulturno-spolocenskym zivotom. Organizuje akcie nielen v ramci obce, ale aj regionalneho a celoslovenskeho charakteru. Najuspesnejsimi sa stali rozne preteky koni, ako Western, Riding Rodeo, preteky taznych koni, parkurove jazdenie a niekolkodnovy program kulturnych a sportovych podujati v ramci Dni obce Polomka - Polomskeho babieho leta.
Prva patica otazok: 1. Aku hmotnost ma najvacsi z troch bronzovych zvonov instalovanych v breznianskej vezi? 2. Aky nazov dostal tunel, ktory zacina pri zeleznicnej stanici Telgart - Penzion? 3. Ako sa vola rodak z Valaskej, ktoremu pri prilezitosti 95. vyrocia narodenia odhalili pamatnu tabulu na kaplnke sv. Jana Krstitela v materskej casti obce? 4. Uvedte meno ucitela, rezbara, maliara a spisovatela, ktory na sklonku 19. storocia posobil v Katolickej ludovej skole v Bystrej? 5. Od ktoreho roku sa datuje prva pisomna zmienka o Polomke?
Ak sa chcete do sutaze o 1000, 500 a 300 korun zapojit, na tieto otazky este nemusite odpovedat. Staci, ak odpovede poslete po zverejneni vsetkych tridsiatich textov.

Francuzsky Les Gastadours v Brezne

Vlani v auguste clenovia folklorneho suboru Mostar navstivili Francuzsko, kde sa o nich postarali kolegovia zo suboru Les Gastadours z bretonskeho mesta Lamballe. V tomto roku od 16. do 24. jula francuzski priatelia boli na navsteve Slovenska.

Hostitelia na cele s organizacnou veducou Mostaru Mgr. Stelou Ihringovou sa im postarali o pekne zazitky. V stredu splavovali Dunajec, vo stvrtok navstivili Bansku Bystricu, kde okrem prehliadky historickych pamiatok a namestia aj nakupili. Podvecer sa predstavili v ramci Breznianskeho kulturneho leta (na snimke Viktora Sajgalika). V piatok si pozreli Dobsinsku ladovu jaskynu, okupali sa na Dedinkach, zastavili sa aj v Sumiaci, aby si pozreli zbierku zvoncov Mikulasa Gigaca. Vecer im uz tlieskali na bravacovskom folklornom festivale, kde spolu s francuzskymi Nadejami a Mostarom vystupili v programe s nazvom Pozdrav z Francuzska. Sobotu ich obdivovali ucastnici ruzomberskeho festivalu, v nedelu v Ciernom Balogu, kde sa previezli vlacikom a vo Svatom Jane si opiekli spekaciky. V pondelok ich cakala tura v Slovenskom raji a v utorok celodenny pobyt v prirode vo Vydrove, kde si pochutnali na gulasi.
V stredu budu hostami Sportoveho a rekreacneho centra na Taloch. Vecer sa vracaju domov. Videli kus Slovenska, snad sa im pacilo aspon tak, ako nasim folkloristom vlani Francuzsko.

Vdaka vam pan L. Siman

za objektivnost a obciansku statocnost vyjadrenu v clanku Zvrchovanost v minulom cisle Horehronia. Uz desat rokov sa cudujem, co sa tu vlastne vatrami oslavuje. Dokladne rozkradnute Slovensko? Dokladna slovenska nespravodlivost? Loz, podvody, korupcia? V rezii tych, co maju plne usta Slovenska, jeho obcanov. No konta slovenskych mozolov si dobre strazia vo svajciarskych bankach. Majster M a jeho verni by vedeli rozpravat - chudakovi, ako vyzera Svajciarsko na slovensky sposob!

Milan Kovacik

Zvrchovanost

(reakcia na clanok)
Najprv som nemienil reagovat na demagogicke duchaplnosti a zlcovite slova L. Simana v clanku Zvrchovanost. Ma to riadne pomiesane a nedava to zmysel, ani co sa tyka ekonomiky, ani politiky. Mozno by neskodilo niekolko cisel a presnych udajov na osviezenie pamati. Rozhodol som sa preto reagovat.
Pan Siman, nie pan velky M si vymyslel “vmanipulovat Slovensko do samostatnosti”, ako vam to niekto “nakukal” Narodnodemokraticka revolucia na Slovensku sa naplno rozhorela v roku 1991. Vo volbach v roku 1992 drvivou vacsinou zvitazilo HZDS. Deklaracia dala mandat slovenskej vlade na rokovanie o rozdeleni CSFR. Prvy rok na ceste ku vzniku samostatnej a zvrchovanej Slovenskej republiky urobili poslanci SNR, ked za zvrchovanost hlasovalo 113:34 poslancov. Bol som vtedy spolu s dalsimi asi tridsiatimi ucastnikmi z okresu pred budovou SNR, ked poslanci SNR na cele s Vladimirom Meciarom vystupili na balkon a precitali z deklaracie: “My, demokraticky zvolena SNR, slavnoste vyhlasujeme, ze tisicrocne usilie slovenskeho naroda o svojbytnost sa naplnilo. V tejto historickej chvili deklarujeme prirodzene pravo slovenskeho naroda na sebaurcenie tak, ako to zakotvuju aj vsetky medzinarodne dohody a zmluvy o prave narodov na sebaurcenie. Uznavajuc pravo narodov na sebaurcenie vyhlasujeme, ze aj my si chceme slobodne utvarat sposob a formu narodneho a statneho zivota, pricom budeme respektovat prava vsetkych, kazdeho obcana, demokraticke a humanisticke odkazy Europy a sveta. Touto deklaraciou SNR vyhlasuje zvrchovanost SR ako zaklad suverenneho slovenskeho naroda.”
Dvadsiateho siesteho augusta v Brne uzavreli premieri Ceskej a Slovenskej republiky V. Klaus a V. Meciar dohodu o zaniku federacie k 1. januaru 1993. Prveho septembra 1992 prijala SNR Ustavu slovenskej republiky. Dnom 1. januar 1993 sa Slovenska republika stava samostatnym zvrchovanym a nezavislym statom. Uz v prvych hodinach nas uznalo 62 statov sveta.
Niekolko cisel treba uviest aj z ekonomiky, aby sme nemali len ciernobiele videnie. Rok 1991 bol vyznamny kuponovou privatizaciou ( Miklos), znizenim priemyselnej vyroby o 24,7% a nezamestnanost sa dostala aj vdaka konverzii zbrojarskej vyroby na 12%. Museli sme budovat banky a vsetky ustredne organy. Pri deleni majetku, este pred zakonom stanovenom termine v Cechach sprivatizovali spolocny majetok. Co by robili dnes? Dna 30. oktobra 1998 bol kurz americkeho dolara uz 52,154 korun. Nezamestnanost bola 13,4%, dnes je 20%. Vyse 70% podnikov sprivatizovanych za Meciara je zivotaschopnych a pracuju dobre. Dnes sa likviduju strategicke podniky, predavaju sa cudzim majitelom za velmi nizke ceny (SPP).
Pan Siman, spominate kolegu, ktory navrhuje zalesnit Horehronie. Na taku myslienku uz prisiel v roku 1966 prezident Novotny, ked dal pripravit studiu na zalesnenie polovice Slovenska a na druhej zalozit ovciarstvo.
Deklaracia bola prirodzenym vyustenim narodnych snah. Dnes ju schvaluje vacsina Cechov aj Slovakov, ktori ju vtedy neprijimali. Teraz su za slovensku statnost aj mnohi ti, co ju nechceli. Tato skutocnost prinasa nadej na ukoncenie polarizacie naroda a na zmierenie. Ak stat, akym su USA, s hrdostou oslavuje svoje vyrocia nezavislosti, preco by sme nemohli my - aj vatrami - oslavovat nasu zvrchovanost?!

J. Prepletany