28. JUN 2005 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Podnikatelske okienko

Ako uz bolo povedane v minulych cislach, nastrojom na vykonavanie politik Europskej unie su strukturalne fondy (SF) - prezentovane naposledy. Vo svojej cinnosti vyuzivaju takzvane “konvencne opatrenia", co znamena, ze pri rieseni specifickych problematik sa pouzivaju zauzivane postupy smerujuce k dosiahnutiu cielov hospodarskej a socialnej sudrznosti - kohezie. Napriek tomu, ze strukturalne fondy boli a su zakladnym nastrojom na pomoc zaostalym regionom, v devatdesiatych rokoch 20. storocia vznikla potreba zaviest do praxe novatorske postupy na dosahovanie cielov strukturalnej politiky, co podnietilo vznik tzv. Iniciativ Spolocenstva.
Iniciativy Spolocenstva (IS) su zalozene na presadzovani a podporovani novych myslienok, ktore by mohli priniest pozitivny efekt, na pouzivani inych pracovnych metod ako pouzivaju SF a na vytvoreni nadnarodnych sieti ludi a organizacii zaoberajucich sa rovnakou temou, aby sa clenske staty, resp. regiony mohli delit o skusenosti a bol podporovany vznik synergickeho efektu. Zalozene boli styri iniciativy:
IS INTERREG III je zamerany na podporu cezhranicnej spoluprace medzi susednymi regionmi roznych statov. Ziadatelom su samospravy, neziskovy sektor, podnikatelia a projekty maju rozvijat komunikaciu, turizmus, zlepsovat propagaciu, zlepsovat zivotne prostredie, uskutocnovat plany, prieskumy a pilotne projekty. Vyzvy na podavanie projektov budu vyhlasene ku koncu roka 2005 pre Program susedstva Madarsko - Slovensko – Ukrajina.
S EQUAL sa orientuje na odstranovanie diskriminacie na trhu prace a ulohou uspesnych ziadatelov je hladat moznosti a sposoby na uplatnenie znevyhodnenych skupin, dalej sa skumaju nove inovativne prvky pri rieseni nezamestnanosti. Vysledky vyskumov z tejto cinnosti sa maju pouzivat v politike statu. V ramci IS Equal sa buduju medzinarodne partnerstva pre vymenu skusenosti, ktore sa vyvinuli a odskusali. Prve projekty tohto programu zacali fungovat v roku 2005. V Brezne ho realizuje OZ PLT v spolupraci s Technickou univerzitou Zvolen a CPK Brezno.
Dalsie dve iniciativy budu pre Slovensko aktualne az v dalsom programovacom obdobi, teda od roku 2007:
IS URBAN II predstavuje podporu zameranu na regeneraciu miest a chatrajucich mestskych casti. V rokoch 2007-13 sa ocakava podporenie asi 70 mestskych oblasti, kde treba zvysit hospodarsku a socialnu uroven.
LEADER + sluzi na vyhladavanie novych miestnych strategii dlhodobo udrzatelneho rozvoja, ma umoznit co najlepsie vyuzitie prirodnych a kulturnych zdrojov, zvysit hodnotu lokalnych vyrobcov a poskytovatelov sluzieb. Zvlastnostou tohto programu je, ze podporuje cele regiony v ramci jedneho velkeho projektu a nie mensie ciastkove projekty ako ostatne programy.
Okrem Iniciativ Spolocenstva existuje moznost vyuzivat 18 roznych komunitarnych programov, ktore su zamerane na vzdelavanie, profesijnu pripravu, kulturu, mladez, vedu a vyskum, energetiku, zivotne prostredie, male a stredne podniky, ochranu verejneho zdravia.
Medzi zname komunitarne programy patria: SOCRATES II. - vseobecne vzdelavanie; LEONARDO DA VINCI - medzinarodne projekty odborneho vzdelavania a pripravy;
MLADEZ - medzinarodne mladeznicke aktivity mimoskolskeho vzdelavania, interkulturne ucenie, rozvoj komunit a boj proti negativnym javom v spolocnosti (predsudky, rasizmus, xenofobia); KULTURA 2000 - zamerany na umenie a kulturu, podporuje tvorivost a medzinarodne sirenie kultury, rozvija kulturne dedicstvo. Viac o dalsich komunitarnych programoch na stranke CPK Brezno - www.cpk.sk.

Svoje postrehy, namety alebo nazory zasielajte na e-mailovu adresu brezno@cpk.sk, alebo na adresu redakcie.

Bc. Alexander Botev, CPK Brezno


h0526m.jpg (20489 bytes)

 

V nedelu 19. juna popoludni v Benusi horelo. Poziar zatial z neznamych pricin vypukol v chate a rozsiril sa na okolite hospodarske budovy i na dalsiu chatu. Proti zivlu bojovala technika z OR HaZZ v Brezne, z hasicskej stanice v Pohorelej, z obecneho hasicskeho zboru v Benusi a v Gasparove. Predbeznu skodu vycislili na milion korun.

Foto: Tomas Nather

 


Kratky pohlad do historie 2. delostreleckej brigady, posledneho delostreleckeho utvaru v Brezne

Druha delostrelecka brigada vznikla z delostreleckeho pluku, postaveneho na zaklade Nariadenia velitela 10. pesej divizie v Kosiciach c. 10034/taj., zo dna 26. juna 1945. Prvym velitelom pluku bol ustanoveny kpt. Delostrelectva Jan Gruska, NS npor. delostrelectva Gustav Ruzicka. Pluk bol hipomobilny, vyzbrojeny 75 mm PTK vz. 40/N a 105 mm H vz. 18/40/N. Jednotky boli rozmiestnene v Kosiciach, v Presove a Kezmarku. Od 20. jula zacal plnit ulohy straznej sluzby. Rok 1945 sa vyznacoval castym striedanim velitelov pluku. Po kpt. J. Gruskovi to bol kpt. Jozef Krajcar a po nom mjr. Stefan Beniac, ktoreho v oktobri 1945 vystriedal pplk. Emil Krajer, ktory pluku velil do decembra 1946.
V auguste 1946 10. delostrelecky pluk (cislovanie bolo zhodne s cislom divizie) absolvoval prve ostre strelby z diel. Od aprila do septembra 1947 bol nasadeny do bojov s UPA (Ukrajinskou povstaleckou armadou). Prveho oktobra 1947 bol pluk precislovany na 11. delostrelecky pluk. Doslo ku zmene aj v redislokacii pluku. K posadkovym mestam jeho oddielov pribudla Jelsava a Spisska Nova Ves. Vyznamnym datumom v zivote pluku bol 27. oktober 1948, v ten den prevzal velitel pluku plukovy praporec. V nasledujucich rokoch bol zramcovany, ale v jeho organizacii ostala PS, zriadena v novembri 1945. Az do roka 1958 sa vyzbroj pluku nemenila. Druheho septembra 1954 bola pluku dekretom prezidenta republiky a rozkazom MNO c. 004/1954 prepozicana bojova zastava. V roku 1955 bol definitine motorizovany a v aprili 1955 precislovany na 49. DP.
V spominanom obdobi sa vo funkcii velitela pluku vystriedali: pplk. Vojtech Svicek, mjr. Frantisek Adam, mjr. Stanislav Quirec, mjr. Emil Cerveny, mjr. Rudolf Gryc, ktoreho v oktobri 1955 vystriedal pplk Michal Ljach. Velil do augusta 1959. Pod jeho velenim bol 49. DP v auguste 1958 redislokovany do Brezna. Do jeho organizacie boli vclenene jednotky 31. tazkej delostreleckej brigady, ktora bola dislokovana v Brezne a bola zrusena. Do novej posadky prisla iba cast velitelskeho zboru. Vacsinu velitelskeho zboru 49. DP pluku tak tvorili byvali prislusnici 31. TDB. Doslo aj ku zmene vyzbroja hufnicovych delostreleckych oddielov, 105 mm H vz. 18/40/N boli nahradene 122 mm H vz. 38/S. Vo vyzbroji PTO ostali 75 mm PTK vz. 40.
V roku 1959 zasiahla 49. DP dalsia reorganizacia. V jeho organizacii ostali: oddiel 122 mm H vz. 38/S, oddiel 152 mm H vz. 18/47/N a ramcovy oddiel, v ktorom bola PS. Prveho septembra 1961 bol do pluku vcleneny 10. RMO zo Spisskej Novej Vsi, vyzbrojeny 130 mm RM vz. 51. V roku 1964 dochadza k dalsej zmene. V organizacii pluku su iba dva ramcove oddiely. Prvy delostrelecky oddiel mal bateriu vyzborjenu 100 mm PTK vz. 53, bateriu 152 mm H vz. 18/47/N. Druhy, raketometny oddiel mal dve baterie 130 mm RM vz. 51. V kazdej baterii boli tri dela alebo raketomety. V roku 1965 bol opat vytvoreny oddiel 122 mm H vz. 38/S.
Rok 1968 bol pokusom o reformaciu totalitneho rezimu nastoleneho vo februari 1948. Obrodny proces bol nasilim preruseny vpadom vojsk Varsavskej zmluvy a naslednou okupaciou trvajucou 21 rokov. V obdobi normalizacie museli od pluku odist niektori jeho prislusnici, VZP, ktory s okupaciou nesuhlasili (mjr. M. Blasko ZVP SDZ, nrtm. J. Gonsenica) a dalsi boli do Brezna premiestneny z posadok, v ktorych boli dislokovane okupacne vojska (Jelsava). Od roka 1969 do 1. oktobra 1979, ked pluk ziskal charakter PS, bola v organizacii SDZ, dosahujuca vyborne hodnotenia. Od roku 1979 vyzbroj pluku bola doplnena o PTRS. Organizacia 49 DB, ani vyzbroj sa do konca roka 1992 nemenila.
Po pplk. M. Ljachovi vystriedali sa na poste velitela pluku mjr. Ignac Zurek, pplk. Ing. Michal Lajcak, pplk. Rudolf Stolar, mjr. Ing. Bohumil Vysny, mjr. Ing. Vladimir Kubis a pplk. Ing. Stefan Csontos, ktory velil pluku od oktobra 1986 do februara 1994.
Prislusnici pluku privitali pad totalitneho rezimu a demokratizaciu spolocnosti. V ramci napravy krivd boli rehabilitovani byvali prislusnici pluku (mjr. Blasko, nrtm. Gonsenica). Po reaktivacii nastupili do radov VZP pluku pplk. Jozef Schulz a nprap. Jozef Gonsenica.
Nariadenim NGS c. 1090/877, vydaneho 22. januara 1991, bol 49. DP precislovany na 14. DP s ucinnostou od 1. novembra 1991.
Vznikom Slovenskej republiky a Armady SR vykonavala sa postupne reorganizacia pluku. Pluk bol reorganizovany na pluk stalej pohotovosti. V zlozitom prechodnom obdobi po roku 1989, v ktorom sa hladala cesta spravodliveho riesenia postavenia Slovenska a Slovakov, podielali sa prislusnici pluku na presunoch bojovej techniky a materialu z uzemia Ceskej republiky na Slovensko a naopak. Pocas vojny v Perzskom zalive vyclenene jednotky pluku vykonavali straznu sluzbu v urcenych objektoch na uzemi Slovenska. Po odchode sovietskych vojsk z uzemia Slovenska a priprave kasarni v Jelsave na redislokaciu delostreleckej brigady z Jicina zabezpecoval nas delostrelecky pluk jelsavske kasarne pred rozkradanim.
Prveho januara 1993 stal sa 14. DP v Brezne sucastou Armady SR, 15. januara jeho prislusnici zlozili prisahu vernosti Slovenskej republike ako prvi. Vo febrari 1994 vo funkcii velitela pluku plk. Stefana Csontosa vystriedal pplk V. Neupauer. Na poste velitela pluku sa za obdobie od jeho vzniku vystriedalo osemnast velitelov. Pod ich vedenim dosahoval pluk pri vychove a vycviku i v BoMoPo vyborne a dobre vysledky. Iba raz, v roku 1966, bol nevyhovujuci. V rokoch 1974, 1976, 1977 a 1994 dosiahol vyborne hodnotenie. V priebehu rokov abslovoval 49. DP rad narocnych taktickych cviceni. Z nich najvyznamnejsie boli TEMPO 1961, VLTAVA 1966, DRUZBA 1972, DUNAJ 1985.
Za dosahovane vysledky stal sa drzitelom Putovnej zastavy partizanskej brigady Capajej a Putovnej zastavy velitela VVO. Bojova zastava pluku bola dekorovana Radom cervenej hviezdy a medaily Za vynikajucu pracu. Od 30. septembra 1970 bol nositelom cestneho nazvu Utvar SNP. Zvaz protifasistickych bojovnikov udelil pluku Pamatne medaily.
Na pode historickych breznianskych kasarni privital delostrelecky pluk niekolko vyznamnych navstev, akymi bola navsteva byvaleho prezidenta CSFR Vaclava Havla, federalneho ministra obrany, ministrov obrany SR.
Na zaklade medzinarodnych dohod uskutocnilo sa niekolko inspekcii a kontrol. Napr. 4. novembra 1993 inspekcia Armady Holandskeho kralovstva preverila notifikovane pocty delostreleckej techniky pluku, 2. marca 1994 overovacia navsteva Madarskej republiky. V Brezne boli aj predstavitelia nemeckej, belgickej, americkej, britskej, ceskej, ukrajinskej a polskej armady.
Nariadenim velitela 2. AZ c. 2 z 26. aprila 1995 bol 14. DP pretransformovany s ucinnsotou od 1. oktobra 1996 na 2. delostrelecku brigadu, aby jej prislusnici aj nadalej pokracovali v tradicii plnenia uloh len s vybornymi a dobrymi vysledkami. Vo vyzbroji boli 122 mm HD 30, 152 mm H DANA a 122 mm RM vz. 70 GRAD.
Prveho decembra 1997 vo funkcii velitela brigady pplk. Ing. V. Neupauera vystriedal plk. Ing. Jan Kantarik. Za jeho velenia 30. juna 2001 2 DB ako posledny delostrelecky utvar v Brezne prestal existovat.

pplk. v. v. J. Schulz s pouzitim diplomovej prace pplk. J. Vyhnalika

 

Rozpis lekarenskych pohotovostnych sluzieb v Brezne na jul

1. piatok, Yzop, Sturova 49, 2. sobota: Vitamin, Nam. M. R. Stefanika 31, 3. nedela: Afrodita, Nam. M. R. Stefanika 8, 4. pondelok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., Banisko 1, 5. utorok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 6. streda: Afrodita, 7. stvrtok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 8. piatok: Aurum BB, Malinovskeho 2 A, 9. sobota: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 10. nedela: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 11. pondelok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 12. utorok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 13. streda: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 14. stvrtok: Medikament, Kuzmanyho 1, 15. piatok: Vitamin, 16. sobota: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 17. nedela: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 18. pondelok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 19. utorok: Yzop, 20. streda: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 21. stvrtok: Afrodita, 22. piatok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 23. sobota: Yzop, 24. nedela: Aurum BB, 25. pondelok: Aurum BB, 26. utorok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 27. streda: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 28. stvrtok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 29. piatok: Medikament, 30. sobota: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 31. nedela: Medikament.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT