30. MAREC 1999 Strana 3

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Podla slovnika cudzich slov korupcia je podplacanie vo verejnom zivote, cize uplatkarstvo. Vela sa o nej hovori. Prekvita v roznych sferach zivota, preto by bolo nacase urobit s nou poriadok. Ako? To je velmi tazka otazka, ale odpoved na nu moze dat jedine prisna legislativa. Nas zaujimal vas nazor na korupciu, preto sme zapli nas anketovy diktafon.

S anketovym mikrofonom


Korupcia je ako chytlava choroba

h9913g.jpg (45683 bytes)

Andrej Medved, nezamestnany, Bacuch:

- Osobne som sa nestretol so ziadnou koupciou. Vsade, kde som zatial prisiel, spravali sa ku mne velmi prijemne, ale mnohi ludia tvrdia, ze je, ale kazdy dostane, to co potrebuje.

Darina Frisova, dochodkyna, Brezno:

- Korupcia bola, aj bude. Roky rokuce som robila v obchode a bola stale. A bude pretrvavat dalej. Este horsie ako za komunistov. To je moj nazor.

Gustav Kolaj, marketingovy pracovnik, Valaska:

- Este som sa s korupciou nestretol, ale myslim si, ze by mala byt potlacovana. Zatial som nic take nevybavoval, kde by bol potrebny uplatok.

Anna Korenova, robotnicka, Helpa:

- Myslim si, ze len ten prehra, co sa bude bavit, natahovat... Ked nedate, nemate. Aj ked nikdy nie je neskoro prestat s podplacanim, dnes je to uz zvyk. Ale treba s tym nieco robit. Postihovat tych, co davaju, ale aj tych, co beru. My robotnici nemame skade davat. Uplatkarstvo vzdy bolo, ale nie az take, ako teraz.

Hana Opaterna, invalidna dochodkyna, Vajskova:

- Skusenosti nemam ziadne, ale pocula som o uplatkarstve. Podla mna to nie je spravne, malo by to ist bez toho podplacania.

Anton Pikula, dochodca, Brezno:

- Akym mam nazor? Vsade vladne. Od najmensieho po najvyssieho. Vsade je korupcia. Je to chytlava choroba. Co s tym treba robit? Seriozne sa na to zakonom pozriet, aby zakony boli trochu pevnejsie a je po korupcii.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Tvorive aktivity vychovavateliek skolskych klubov deti

Kreativita, kreativnost - slovo, ktore je dnes tolko sklonovane, nie je nezname pre nas vychovavatelky. Je to vsak dar, ktorym velka vacsina z nas ovplyva a je nevyhnutna pre nase povolanie.

Blizia sa sviatky jari a k tymto sviatkom patria kraslice. Klub estetickej vychovy pre SKD zorganizoval sedemnasteho marca stretnutie vychovavateliek v ramci okresu v Zakladnej skole na Skolskej ulici v Brezne. Vychovavatelky privitali medzi sebou Rozaliu Talajovu, ktora neodmyslitelne patri k tymto sviatkom jari tym, ze sa niekolko desatroci venuje vyzdobe kraslic. Atmosfera tohto stretnutia bola pracovna, vychovavatelky sa oboznamili nielen s technikami, ako je richelie, vyskrabovane, batikovane, ale hlavne s nastrojmi a tzv. "fortielmi", ktore su potrebne pri tejto praci. Verim, ze pani Talajova zasiala semienko v niektorej z nas, a pri velkonocnej vyzdobe, ci uz svojich domovov alebo svojej triedy, nebudu chybat kraslice vyzdobene jej technikou. Maria Boselova podakovala pani Talajovej za odovzdanie svojich skusenosti a zrucnosti Ive Urbanovej OSI pri OSaK v Brezne, ktora sa pravidelne zucastnuje nasich stretnuti a pomaha vychovavatelkam pri ich narocnej praci a uplne na zaver popriala vsetkym vychovavatelkam vela tvorivych napadov v dalsej praci.

Eva Andreuttiova,
veduca vychovavatelka SKD pri ZS Pionierska 4 v Brezne

Stalo sa...

Syn cestuje kazdu nedelu vecer na Liptov a v piatok zasa spat do Brezna. Na svoj vek je velmi vyspely a nik by nepovedal, ze ma iba strnast rokov. Vodic autobusu mu v piatok vecer odmietol vydat polovicny cestovny listok, ze ma neplatnu preukazku. Na preukazke je vsak uvedena platnost do dovrsenia patnasteho roku veku dietata a syn mal dokonca aj potrvdenie zo skoly, ktoru navstevuje, hoci toto este nepotrebuje. Preukazka pre deti do patnast rokov plati ako preukaz totoznosti na uzemi celej republiky pre autobusy aj vlakovu dopravu. Napriek tomu si syn musel kupit cely cestovny listok.

Zasli sme teda na autobusove nadrazdie, ze vybavime novu preukazku. Neuspeli sme. Povedali nam, ze kym dieta nedovrsi patnast rokov, inu preukazku mu nemozu potvrdit, aby sme sa vraj na vodica autobusu stazovali.

Nestazovali sme sa. Vieme, ze povolanie vodica je velmi narocne, ze sa pri svojej praci stretava aj s podvodnikmi. Vieme, ze vodici hromadnych dopravnych prostriedkov musia bezpecne dopravit cestujucich v kazdom rocnom obdobi, v kazdom nepriaznivom pocasi. Len vas, vodici prosim, nepovedzte dietatu, aj ked na dieta uz nevyzera: "Ak sa ti nepaci, chod inym spojom!" Prosim vas za vsetkych rodicov, co cakaju v piatok vecer svoje deti, pretoze nie kazde dieta ma pri sebe financne prostriedky, aby si kupilo cely cestovny listok tak, ako moj syn.

Koho prijat a koho nie?

Chcela by som reagovat a vyslovit svoj nazor na clanok pod nazvom O stredoskolacky nie je zaujem z Horehronia c. 8.

Plne sa stotoznujem s pisatelkou tohto clanku. Som tiez uz dlhsiu dobu nezamestnana, mam stredoskolske vzdelanie a pracu som zatial nenasla. Pozastavila som sa nad slovom "Ste vyucena?" Pochopitelne, ten kto je vyuceny mal by svoju pracu vykonavat s chutou, s usmevom na tvari a profesionalne. Zial, v mnohych pripadoch to tak nie je a hlavne sa to tyka prave tych niektorych "vyucenych" predavaciek. Uznam, ze mnohe z nich su na nohach osem hodin denne, poctivo si odvadzaju svoju pracu, su ohodnotene nizkou mzdou a pri tom vsetkom musia byt mile a usmiate za pultom. Ked si uz ale zvolili taketo povolanie a chcu pracovat, nech su aspon ochotne milo odpovedat a obsluzit svojho zakaznika. Chcela by som tymto poprosit aj kompetentnych, ktori rozhoduju koho prijat za predavacku a koho nie, ci skutocne niekedy aj ta so stredoskolskym vzdelanim by nevykonavala funkciu predavacky lepsie ako ta vyucena? Ja tvrdim, ze vo vacsine pripadov urcite ano.

Deti a Lego Dacta

"Deti su ako hodinky. Nesmieme ich vsak iba natahovat, ale musime ich nechat aj bezat. Ked ucitelka dokaze byt citlivym hodinarom, dokazu deti presne ukazat cas, ktorym sme naplnili ich detstvo." (J.A. Kamensky)

V zmysle tohto vyroku, ktory vyslovil jeden z najvacsich pedagogov na svete, mame v Materskej skole na Nalepkovej ulici 50 v Brezne vypracovany plan so stavebnicou Lego - Dacta. Stavebnica deti a pedagogov citovo obohacuje. Prehlbuje tvorivu invenciu, schopnost vclenit sa do prace celku a zaroven presadit svoju fantaziu a tvorivost.
  Plan prace s Legom - Dacta je upraveny tak, ze sa opiera o znalosti a skusenosti ziskane v rozumovej vychove, estetickej, pracovnej a mravnej vychove. V detoch sa tak rozsiruje obzor, prehlbuju skusenosti a citovo podfarbuju vlastne poznatky. Tak to bolo pri vytvarani prac na temu Repa, Deduskova rukavicka, Moje mesto - Brezno (na snimke), Mikulas a jeho nadielka, Zimne sporty, Fasiangovy karneval, Moje oblecenie. Odfotene prace z Lego - Dacta si zakladame do albumu so strucnym slovnym komentarom.
   Zmysel tejto aktivity sa potrvdil v priebehu skolskeho roka aj tym, ze ucitelky z ostatnych oddeleni si poziciavaju hotove vyrobky ako pomocku na zamestnanie.

Nasou spolocnou aktivitou podporujeme rozvoj dovery a sebadovery vo vlastne schopnosti.

Tatiana Leitnerova

Mesiac knihy

Konci sa marec a ruku na srdce, kolko knih ste si tento mesiac kupili? Ze ani jednu? Chapem vas, knihy su v dnesnej dobe velmi drahe a priznam sa, ze uz niekolko rokov aj ja objednavam zlacnene tituly niektorych knih. Stalo sa mi, ze niektore knihy mam dokonca dvojmo. Ale sformulujem otazku inu. Kolko knih ste precitali v tomto mesiaci? Verim, ze odpoved nezaznie taka ista. Mam vsak jednu znamu, ktora, verte-ci neverte, necita knihy vobec.

Moj zivot bez knih by bol urcite strasne prazdny, pretoze kazda kniha ma svoje caro. Priznavam, ze niektoru knihu ohodnotim ako neuspokojivu, ale v kazdej nieco je, co uputa a to citavam knihy vsetkeho druhu, od beletrie, cez encyklopedie, poeziu az k detskej literature. Pred rokom polozil v Kolese stastia pan Hlista otazku sutaziacim, aku knihu citali neposledy a velmi ma to prekvapilo, ked odpoved znela: "Neviem si spomenut na ziadnu." Ja som v tej chvili, dalo by sa povedat citala tri knihy sucasne. Dietatu som citala rozpravky pred spanim, aj v poobednajsich hodinach, so starsim synom som preberala Smrekovu poeziu, lebo sa pripravoval na okresne kolo v sutazi v prednese poezie a prozy a ja sama som mala rozcitany nejaky roman. Nechapala som preto, ako niekto nevie, co cital naposledy. Ja citam vela a tak nazov knihy vzdy vymaze ta dalsia, ale kniha, ktora vo vas nieco zanecha, na taku sa len tak lahko nezabuda. Niekedy precitam aj styri knihy do tyzdna, niekedy mam aj celych sedem dni volno, ale priemerne jednu az dve knihy tyzdenne urcite precitam. Zalezi na tom, aka je nalada, ake je rocne obdobie, ake neodkladne povinnosti prave mam, ale vzdy dam prednost knihe pred televiziou. Vacsina dnesnej populacie sa tym nemoze pysit, ale skuste to! Porovnajte knihu s filmom! Ja som vacsinou sklamana, ak precitam knihu a potom vidim podla nej natoceny film. Mozno mam velku predstavivost, mozno vacsiu fantaziu, mozno som narocny divak, ale knihu dokazem precitit, dokazem sa stotoznit s jej hrdinami, dokazem dej s nimi prezit. Filmu mi vzdy nieco chyba. Oproti knihe sa mi zda len ako poloprazdny pohar vody a to moze byt aj Oskarmi ovenceny trhak. Nechcem vas tahat od televiznych obrazoviek, ved aj ja si obcas pozriem rada dobry film. Nesmierne rada chodim do prirody, mam rada aj rucne prace, venujem sa manzelovi a detom a kazdu svoju pracu i zabavu vykonavam s uspokojenim, ale pokial sa hovori, ze kniha je najlepsi priatel cloveka, u mna to plati dvojnasobne. Skuste to aj vy! Vyber je velky a kazdy si najde nieco pre seba.

Den ucitelov

Ano. Pripomenuli sme si ich sviatok. Je to sviatok, ktory v minulosti bol na vyssej urovni ako dnes. Pocas nasich studii bol pan ucitel s velkym P a s velkym U. Pretoze sme si ich ako ziaci vazili a vazili si ich aj nasi rodicia. Rodicia mali zaujem na tom, aby nam ucitel dal co najviac, aby sme sa naucili, aby sme sa v zivote nestratili. Hoci som uz v dochodcovskom veku, vzdy 28. marca si rad s vdacnostou a s velkou uctou zaspominam na mojich ucitelov a to od ludovej skoly, cez mestianku az po maturitu. Pamatam si ich mena, ale vela ich uz nezije. Medzi zijucimi je byvaly riaditel mestianskej skoly, dnes uz 92-rocny E. Kandera, A. Repkova, J. Orsary z Hronca, profesorky G. Stolarova, Z. Dalakova a M. Farkas. Potesim sa pri stretnuti na ulici a velmi rad ich pozdravim. Vam vsetkym patri podakovanie za to vsetko, co ste nas naucili. Ved bez vas by sme neboli dosiahli v zivote to, co mame. Vasi ziaci boli, alebo este su na vysoko postavenych miestach, dosiahli vysokoskolske vzdelanie, su lekarmi, inziniermi, riaditelmi podnikov, ustavov, podnikatelmi, ale aj politikmi. Preto si dovolim v tento vas sviatok podat vam symbolicku kyticku, symbolicky si pripit so zelanim vela stastia, vsetkeho najlepsieho a najma dobre zdravie. Zivio! Velka srdecna

vdaka vam!

Tibor Gilla


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT