Folklorny subor Urpin (ilustracny obrazok) bol zalozeny v roku 1957 pod nazvom Krajsky subor piesni a tancov pri Krajskom dome osvety v meste Banska Bystrica. K jeho vzniku viedla snaha skupinky nadsencov o zalozenie reprezentacneho krajskeho folklorneho telesa, ktore by scenicky stvarnovalo folklorne bohatstvo vtedajsieho Banskobystrickeho kraja, najma regionu Horehronie a Podpolanie. Prve verejne vystupenia v roku 1958, ucast na II. CS spartakiade v roku 1960 a desiatky dalsich vystupeni po celej republike boli natolko uspesne, ze subor bol v roku 1963 ako jeden z prvych slovenskych suborov povereny reprezentaciou na Medzinarodnom folklornom festivale v Nice vo Francuzsku. Odniesol si odtial zvlastnu cenu - striebornu misu. Pri priprave na tento zajazd dostal aj dnesne meno: URPIN - podla vrchu nad Banskou Bystricou. V rokoch 1963-1975 posobil subor pri ZK ROH Slovenka n.p., Banska Bystrica. Od roku 1975 posobi pri Regionalnom kulturnom stredisku Banska Bystrica. V sucasnosti zdruzuje vyse 50 prevazne mladych ludi, ktorych spaja laska k folklornemu dedicstvu nasich predkov. Za 40 rokov sa v nom vystriedalo niekolko generacii tanecnikov, hudobnikov a spevakov. z ktorych mnohi zostali folkloru verni dodnes a su z nich uspesni veduci inych folklornych suborov v regione. Za vsetkych uvadzame aspon spevaka Jana Dubravu, ktory posobi v Urpine od jeho zalozenia. Folklorny subor Urpin uskutocni rocne priemerne 40 verejnych vystupeni pri najroznejsich verejnych a kulturnych podujatiach. Pravidelne sa zucastnuje na folklornych festivaloch vo Vychodnej, Detve a Helpe. Viackrat ucinkoval i na festivaloch v Straznici a Roznove pod Radhostem. Stala tvoriva cinnost, originalne pristupy k spracuvaniu folklorneho materialu priniesli suboru viacero oceneni. V roku 1965 mu prezident republiky udelil statne vyznamenanie Za vynikajucu pracu. Okrem toho je zasluzilym kolektivom ZUC, nositelom krajskej ceny P. O. Hviezdoslava, medaily Za zasluhy o rozvoj Stredoslovenskeho kraja a celeho radu dalsich oceneni. Nasu kulturu reprezentoval na 42 zahranicnych zajazdoch pricom mu tlieskali v 16 krajinach Europy i inych svetadielov. Z niektorych si odniesol i najvyssie ocenenia: Nice, Brunssum, Billingham, Ljublana, Fribourg, Confolens, Gorizia, Middelkerke. Z programovej dielne kolektivu Folklorny subor Urpin z Banskej Bystrice je umeleckym telesom, scenicky spracuvajucim bohaty ludovy, hudobny, tanecny a zvykoslovny material Horehronia, Podpolania, ale aj inych oblasti Slovenska. Clenovia folklorneho suboru Urpin posobia v troch zakladnych zlozkach:
Repertoar tvoria tance, hudobne a spevacke cisla, spracovane z tradicneho folklorneho materialu z Horehronia a Podpolania, sprestrene s ukazkami z inych oblasti Slovenska. Horehronie je zname nielen svojimi prirodnymi krasami, ale aj uchovavanim stale zivych folklornych tradicii. Typicke pre tuto etnicku oblast su tance Sorovy a Do kolesa, kde prevazuju dupave motivy, ale i tance pastierske, majuce svoj povod v dobach valaskej kolonizacie. Odtialto cerpal choreograf Urpinu pri tvorbe tancov Sorovy,**** Na moste,**** Veselost - krasy cnost. Autenticky folklor je spracovany do tanecnych obrazkov Valasticka sikovnica,**** Bursa ide dedinou. Ojedinelym je spracovanie remeselnickych zvykov z obce Lubietova v Debnarskom tanci. Podpolanie je oblastou znamou vynikajucimi tanecnikmi a spevakmi rozkazujucimi pred muzikou, s vybornymi improvizacnymi schopnostami. Typickymi su parove tance Laktovy, Valany, Tanierovy. Tanec v zivom tempe sa najcastejsie oznacuje Hore a Do vysoka. Typicke prvky strhujucej podpolianskej hudby a tanecneho stylu nasli svoj obraz v Podpolianskych cifrach, zartovnom chlapcenskom tanci Medzi dvoma vrsky a rozkazovackach Pri muzike. Vokalno-instrumentalna zlozka suboru sa prezentuje ukazkami hry na povodne ludove nastroje: fujary, pistaly, heligonky a drumble s typickymi piesnami. Kvoli zanrovemu obohateniu je program obohateny tancami zo severneho a vychodneho Slovenska. Cinnost suboru je uzko spata s osobou umeleckeho veduceho a choreografa, zakladatela suboru Jana Husarika, zasluzileho pracovnika kultury. Ako choreograf neustale hlada nove formy a pristupy spracovaniu folklorneho materialu a snazi sa o vlastnu povodnu tvorbu. Pri priprave programov v kolektive posobilo viacero hudobnych skladatelov a choreografov, ale profilujucim bola od zaciatku spolupraca hudobneho skladatela Karola Belu a choreografa Jana Husarika.
Adresa suboru:
|
