Z historie Folklorny subor Mostar bol zalozeny v roku 1955 pod nazvom Hron a od roku 1956 ho verejnost pozna pod nazvom Mostar. Az do roku 1997 bol jeho zriadovatelom statny podnik Mostaren Brezno. V sucasnosti pracuje ako samostatne obcianske zdruzenie pri Mestskom kulturnom stredisku v Brezne. Repertoar FS Mostar sa zameriava na stvarnenie autentickeho folklorneho materialu v hudobnej, tanecnej a spevackej uprave pre vsetky jeho zlozky. Vyber folklorneho materialu vychadza predovsetkym zo stredneho Slovenska - z regionu Horehronie, Gemer a Podpolanie. Kmenovym repertoarom jedneho z najstarsich folklornych telies na Slovensku su tance, v ktorych dominuju tzv. "dupaky" typicke pre oblast Horehronia . Divaci mozu vidiet tieto dupave motivy napr. v tancoch Pri muzike a Za harmonikou. Z oblasti Podpolania patri ku originalnym cislam programu tanecne stvarnenie folklorneho materialu z obce Cierny Balog v tanci Naprostred dediny. V tanecnych choreografiach suboru mozno najst aj tanec Fasiangovy z Polomky spojeny s kalendarnymi zvykmi z fasiangoveho obdobia na Horehroni. Spestrenim umeleckeho programu FS Mostar su aj tance z inych regionov Slovenska - napr. tanec V raslavickom hostinci z vychodneho Slovenska z regionu Saris.
Ku charakteristickym prejavom obradoveho a zvykoslovneho folkloru na Horehroni patria aj viachlasne spevy, ktore nie su iba sucastou tancov, ale tvoria aj samostatne solove programove cisla.
Nielen choreografie, ale aj ludova hudba a solisti cerpaju hudobny material zo spominanych regionov stredneho Slovenska - z Horehronia a Podpolania. Okrem solovych cisiel ludovej hudby spestruju umelecky program suboru solovi spevaci a solovi hraci na fujare, ustnych a gombikovych harmonikach. Reprezentacia Madarsko, Nemecko, Juhoslavia, Spanielsko, Taliansko, Grecko, Finsko, Afganistan, Syria, Jordansko, Turecko, Francuzsko, Svajciarsko, Malajzia Ponuka Ponuka programu FS Mostar moze byt prisposobena poziadavkam organizatorov na roznych podujatiach a pri roznych prilezitostiach (program od 30 do 120 minut).
Foto: Peter Bercik a Vladimir Linder |
