PRÍRUČKA UŽÍVATEĽA OCEĽOVÝCH RÚR - Február 2012

3 Normalizačné spoločnosti a normalizácia Medzinárodné, celosvetovoplatnénormyvydávajúdve normalizačnéorganizácie sosídlomvŽeneve: ISO (International Standards Organization) – vydáva všeobecné normy. IEC (International Electrotechnical Commision) – vydá- va normy pre elektrotechniku. Normy ISO platia celosvetovo a preto sa obvykle nepreberajú do sústavy národných noriem. Pre oceľové rúry sa využívajú málo. Pre informáciu sú uvedené aj čísla noriem ISO. Európska normalizácia Je organizovaná podobne ako celosvetová, ale má až tri komisie. Prvé dve sídlia v Bruseli, tretia v Sophia Antipolis (Francúzsko): CEN (Comité Européen deNormalisation) – vydáva vše- obecné normy, v slovenčine nazývané Európske normy (EN). Tieto EN nie je možné stotožňovať s predtým vydávanými EURONORMAMI. Normy pre železo a oceľ vydáva Európska komisia pre normalizáciu železa a ocele (ECISS) a príslušné technické komisie (TC) a subkomisie (SC). CENELEC (Comité Européen deNormalisation Électro- technique) – vydáva elektrotechnické normy ETSI (European Telecomunications Standards Institu- te) – vydáva normy pre telekomunikácie. Národné normalizačné inštitúty (úrady) Vydávajú národné normy. V súvislosti s rozširovaním Európskej únie sa normy EN preberajú (implementujú) do sústavy národných noriem (technická harmonizácia noriem). Na rozdiel od noriem ISO sa normy EN preberajú bez zmeny a súčasne sa musia zrušiť všetky konfliktné národné normy. V tejto súvislosti došlo aj k zásadnej zmene vo filozofii používania noriem: v minulosti bolo dodržiava- nie ustanovení noriempovinné. Teraz vystupujú dva pojmy: platnosť a záväznosť normy. Norma je platná, ale až na výnimky nie je jej dodržiavanie povinné, záväzné. Norma udáva odporúčané technické požiadavky, ktoré nemusia byť použité. Na druhej strane vystupujú dve okolnosti: • ak sa norma uvedie do kúpnej zmluvy medzi predajcom a kupujúcim, stáva sa súčasťou tejto zmluvy a jej požiadavky musia byť splnené • ak vzniknú škody v dôsledku riešenia, kde neboli splnené požiadavky harmonizovaných noriem, zodpovednosť nesie ten, ktorý nesplnil požiadavky všeobecne formulované nariadením vlády, pretože podľa zákona ak STN prevezme harmonizova- nú EN, stáva sa tiež harmonizovanou a po jej uverejnení vo Vestníku možno túto normu použiť na posúdenie splnenia technických požiadaviek, stanovených nariadením vlády. Iné normy Do úvahy prichádzajú hlavne podnikové normy, tieto nemôžu byť v rozpore so štátnymi normami. Ďalšou skupinou sú štandardy profesijných spoločností, napr. v USA (AISI, ASTM, ASME, API, SAE). Medzi obchodnými partnermi môžu byť uzavreté aj dvojstran- ne platné technicko-dodacie podmienky alebo technické špeci- fikácie. Technické normy sú súčasťou legislatívy, platnej pre danú oblasť priemyselných výrobkov. Konkrétne prepojenie jednotlivých predpisov je uve- dené pri jednotlivých skupinách rúr. Oceľové rúry – klasifikácia, termíny a definície Uvedené pojmy pre oceľové rúry sú v normách STN (ČSN) 42 0044, 42 0045, 42 0046, EN10079, ISO6929. Klasifikácia rúr vychádza z viacerých hľadísk: spôsob výro- by, tvar priečneho rezu, úprava koncov rúr, oblasť použitia rúr. Podľa EN 10079 patria rúry do skupiny takzvaných dlhých výrobkov. Je to výrobok, ktorý má po celej dĺžke stály kruhový alebo iný dutý priečny prierez, je otvorený na oboch koncoch a má relatívne veľkú dĺžku (ISO 6929). Podľa spôsobu výroby sa rozlišujú dve veľké skupiny rúr – bezšvíkové a zvárané. Každú túto skupinu je možné členiť pod- ľa použitých metód výroby rúr (výroba za tepla, za studena). Súčasťou skupiny rúr sú aj takzvané duté profily . Sú to bez- švíkové alebo zvárané rúry kruhového, štvorcového alebo ob- dĺžnikového prierezu, používané na výrobu oceľových konštruk- cií pre stavebníctvo alebo aj pre časti strojov. Duté tyče sú bezšvíkové rúry kruhového prierezu, určené na výrobu strojných súčastí trieskovým obrábaním. Od prvých dvoch skupín rúr sa líšia kvalitatívnymi a rozmerovými parametrami, kto- ré sú volené tak, aby zodpovedali požiadavkám na opracova- teľnosť, tepelné spracovanie a kvalitu povrchu hotovej súčiastky. V tejto príručke sú výrobky členené podľa účelu použitia so zohľadnením spôsobu výroby. Podobne sú zostavené aj nové EN pre oceľové rúry. Technické normy pre oceľové rúry Technické charakteristiky oceľových rúr sú sústredené v príslušných technických normách. Parametre rúr je možné rozdeliť do troch hlavných skupín: • rozmery a ich tolerancie (závisia od spôsobu výroby rúr) • druh ocele a stav ocele (dodávky) • technicko-dodacie podmienky Jednotlivé národné normalizačné úrady používajú rôzne postupy pre normovanie údajov pre oceľové rúry. V praxi sa používajú tri možnosti: • každá hlavná skupina parametrov je obsiahnutá v jednej nor- me. Normy sú prepojené odkazmi na súvisiace normy. Rozmero- vá norma obsahuje tabuľku rozmerov a ich tolerancií, norma ocele obsahuje jej chemické zloženie a mechanické hodnoty pre rôzne spôsoby výroby rúr a stavy ocele. Tretia norma tech- nicko-dodacích podmienok (TDP) stanovuje všetky ostatné po- žiadavky na rúry – skúšanie, preberanie, atesty, balenie, znače- nie a podobne. Súčasne obsahuje odkazy na ďalšie normy, kde sú tieto činnosti popísané (napríklad normy STN, ČSN). • druhá možnosť je, keď oceľ a jej charakteristiky sú zahrnuté do normy TDP a táto obsahuje aj tolerancie rozmerov. Rúra je popísaná dvomi normami – rozmerovou, obsahujúcou ta- buľku rozmerov a normou TDP (napríklad normy DIN). • tretia možnosť – parametre rúr sú v jednej norme, ktorá obsa- huje aj tabuľku rozmerov alebo výber z generálnej tabuľky rozmerov, ktorá je obsahom všeobecnej rozmerovej normy (na- príklad normy NFA, EN). V praxi sa vyskytujú aj prípady, keď predávajúci a kupujúci uzatvárajú dvojstranné TDP alebo sú rúry dodávané podľa tech- nických špecifikácií kupujúceho.