16. december 1999 ROCNIK LV CENA: 2,- Sk 25

 


Prehlad clankov  Archiv  Tiraz  Kontakt Home page 

...

 


... spat na prehlad clankov

Prihovara sa vam Ing. Vladimir Sotak, predseda Predstavenstva a generalny riaditel ZP a.s.,

“ Prajem vam pevne zdravie a dobry start do noveho roku”

Vazeni spolupracovnici,

okamih prelomu tisicroci sa blizi a ja verim, ze sa ho dozijeme vsetci v zdravi. Nie je podstatne ci historici uznali za prechod do noveho milenia rok 2000 alebo 2001. Faktom zostava skutocnost, ze o niekolko dni oslavime posledny den roku 1999 a privitame prvy den roku 2000. V takychto vyznamnych chvilach byva zvykom nazriet hlbsie do historie.

Zeleziarne v Podbrezovej patria nepochybne medzi malo firiem na Slovensku, ktorych zaciatky siahaju do 19. storocia. Hovorit o svojej historii mame o to vacsie pravo, ze v ktoromkolvek obdobi svojej existencie, ak vypustime vojnove roky, sa tu pisali dejiny slovenskeho hutnictva.

Vstupujeme do roku 2000, ktory bude pre nas vyznamnym rokom 160. vyrocia zalozenia nasej spolocnosti. S hrdostou mozeme konstatovat, ze v Podbrezovej, na Horehroni, ci v tejto casti byvaleho Rakusko – Uhorska ( kde boli za uplynule obdobie zuzitkovane vsetky prirodne moznosti vyroby ocele a ak sa vratime dvetisic rokov dozadu, ked tu zilo zhruba dvadsattisic Keltov, musime hovorit aj o vyrobe kovov), za cele obdobie predchadzajucich rokov zili a pracovali ludia, na ktorych vysledky prace mozeme byt, a aj sme, pravom hrdi.

Aj napriek tomu, ze k historickym okamihom predchadzajucich 160. rokov nasej existencie sa budeme v nasledujucich tyzdnoch, mesiacoch velmi casto vracat, dovolte mi uz v predstihu podakovat vsetkym, ktori sa pricinili o to, ze nase zeleziarne patria aj v sucasnosti medzi najuspesnejsie spolocnosti na Slovensku.

V novodobej historii Zeleziarni Podbrezova, akciova spolocnost, 31. decembrom 1999 zavrsime uz piaty rok hospodarenia so ziskom. Som velmi rad, ze sa nam podarilo naplnit program nasej revitalizacie, a to bez akejkolvek podpory statu. Dosiahli sme to len a len svojou poctivou pracou. Som velmi hrdy na to, ze spolocne sme dokazali vytvorit podmienky, zabezpecujuce kazdorocne zvysovanie miezd zamestnancov, ale i velmi dobru uroven technologickeho zariadenia. Dva roky uz vyplacame akcionarom dividendy a valne zhromazdenie, ktore bude hodnotit hospodarske vysledky roku 1999, urcite predlozi opat navrh na ich vyplatenie aj za tento rok. Upevnili sme svoje pozicie na europskom trhu a este hlbsie sme sa vclenili medzi vyznamnych europskych vyrobcov.

S menom Podbrezovej je meno zeleziarni sklonovane s prislusnou uctou. Na druhej strane nas to vsak zavazuje k este doslednejsej praci, dokladnejsiemu dodrziavaniu technologickych predpisov, k lepsiemu pristupu k vyuzivaniu cisteho pracovneho casu.

Som presvedceny, ze ako v buducom, tak i v nasledujucich rokoch budeme neustale skvalitnovat ludsky potencial nasej spolocnosti. V zavere roka by som sa velmi nerad kriticky vyjadroval k vyuzivaniu pracovneho casu a vedie ma k tomu aj presvedcenie, ze urcite zlepsenie v tomto smere sme uz zaznamenali. Pevne verim, ze v buducnosti to bude len lepsie.

Vazeni spolupracovnici,

Na zaklade planu na rok 2000 uz dnes mozeme konstatovat, ze v buducom roku Zeleziarne Podbrezova budu mat dostatok zakazkovej naplne a realny je aj predpoklad, ze nase hospodarenie bude v nasledujucom roku uspesne. Tazko sa vsak da predvidat, co nam pripravia nasi zakonodarcovia. Podnikov hospodariacich so ziskom je totiz velmi malo a mnohe zakony prijate na podporu exportu su zamerane na jediny ciel, zobrat do statnej pokladnice financie z tych fabrik, ktore peniaze dokazu zarobit.

Na prahu vyznamneho roku 2000 mi dovolte vyslovit prianie pre vas vsetkych - zamestnancov nasej spolocnosti i vasich rodinnych prislusnikov. Prajem vam, aby ste v roku 2000 nepoznali, co je zhorsenie zivotnej urovne, prajem vam pevne zdravie, tym, ktori boli v tomto roku tak casto chori, prajem este viac zdravia, aby aj nadalej zostali v nasom pracovnom kolektive. Za dobre vykonanu pracu v tomto roku dakujem vsetkym prevadzkam, odborom, oddeleniam, strediskam i referatom. Velmi vysoko ocenujem spolupracu s clenmi predstaventsva a dozornej rady, spolupracu stredneho manazmentu navzajom medzi sebou a smerom nahor i nadol. Chcem vyzdvihnut cely pracovny kolektiv, ktory podla mojho nazoru patri medzi najlepsie na Slovensku. Som presvedceny, ze pri akomkolvek kontakte inych ludi s nasimi zamestnancami, bez ohladu na ich pracovne zaradenie, sa mozno mnohemu priucit.

Verim, ze v buducom roku ziskame certifikat VDA 6.1., ale aj ISO 14 000 a podari sa nam este mohutnejsie rozvinut druhovyrobu, cim si zabezpecit nove vyrobne programy, s cielom zvysenia pracovnych prilezitosti. Horehronie totiz patri v otazke zamestatnosti medzi postihnute oblasti. Vyjadrujem zaroven presvedcenie, ze mnohi manazeri mimo nasich zeleziarni si vstupia do svedomia a prestanu konecne zotrocovat firmy, ktore im boli zverene. Len tak pomozu znizit percento nezamestnanosti a zlepsit zivotne podmienky v nasom regione.

Dakujem vsetkym za dosiahnute pracovne vysledky a prajem vam, vasim rodinam a blizkym dobre zdravie a dobry start do noveho tisicrocia, ktore je predo dvermi.

Ing. Vladimir Sotak, predseda Predstavenstva a generalny riaditel ZP a.s.


... spat na prehlad clankov

Sestdesiatstyri novych drzitelov Janskeho plakiet v nasej spolocnosti
Darovali krv, aby zachranili zivot

Bliziaci sa cas vianocny nas nuti zamyslat sa nad svojimi dobrymi skutkami a priam nabada na dalsie. Nie kazdy z nas ma pri ich bilancii dobry pocit. Ziju vsak medzi nami ludia o ktorych dobrych skutkoch sa hovori aj na verejnosti, a to su nasi spoluporacovnici, darcovia krvi.

Ako kazdorocne na sklonku roka, 2. decembra 1999 boli bezprispevkovi darcovia krvi odmeneni plaketami Prof. MUDr. Jana Janskeho. Medzi nimi bolo aj sestdesiatstyri nasich spolupracovnikov, ktorych vysoko humanne ciny ocenuje aj zamestnavatel. Na pocest nasich darcov krvi sa uskutocnil aj slavnostny aktiv v hoteli Podbrezovan, kde im blahozelali a financne odmeny odovzdali predstavitelia vedenia nasej spolocnosti a odborovej organizacie.

( Aktiv sa konal 15. decembra 1999 a tak sa k nemu vratime uz len v januarovom cisle nasich novin – pozn. red.).

O.Kleinova

Drzitelia
ZLATEJ JANSKEHO PLAKETY:

Pavol Ambroz, Ondrej Brozman, Pavol Filo, Peter Havas, Jan Kazar, Jan Lunter, Lydia Kotranova, Dusan Molcan, Anna Novakova

Drzitelia
STRIEBORNEJ JANSKEHO PLAKIETY:

Robert Amtmann, Dusan Buda, Miroslav Filipko, Jan Flosnik, Jozef Kvietok, Libusa Kovatrovicova, Jozef Latinak, Jaroslava Nutherova, Radovan Pindiak, Marian Rafaj, Anton Smetana, Milan Spisiak, Jaroslav Skultety, Roman Kralik, Miroslav Kaizer, Miroslav Krett, Stefan Vanco, Karol Vojenciak, Ivan Zabka, Miroslav Sanko, Dusan Peniak, Kamil Cernak

Drzitelia
BRONZOVEJ JANSKEHO PLAKETY:

Jan Bubeliny, Miroslav Brenkus, Peter Cellar, Pavel Durica, Radoslav Gibala, Roman Hadzega, Roman Halaj, Ivana Chudinova, Peter Janosik, Pavel Jergus, Miroslav Kamensky, Michal Kaselak, Jozef Kucerak, Peter Marek, Marta Martinekova, Peter Medved, Dusan Melos, Ladislav Novak, Miroslav Pepich, Iliver Pobis, Lubomir Rapcan, Marek Ridzon, Miroslav Ridzon, Anna Strelcova, Milan Svinciak, Dusan Sarik, Jaroslav Sarina, Marek Sirgel, Jan Svantner, Otto Vacok, Ing. Ivan Lendak, Patrik Skultety, Vladimir Brvenik.

text pod foto2/a:

Pohlad na preberanie zlatych Janskeho plakiet. Foto: Viktor Sajgalik.


... spat na prehlad clankov

Beneficny koncert

na zachranu

Ciernohronskej zeleznicky

Povodny majitel, vlastnik a prevadzkovatel Fond deti a mladeze v Bratislave, v roku 1994 Ciernohronsku zeleznicku z dovodu nedostatku financnych prostriedkov zatvoril a ponukol ju do spravy mikroregionu, s prislubom financnych dotacii v nasledujucich desiatich rokoch. Sluby vsak zostali len slubmi a tak Mikroregion Cierny Hron uz pat rokov bojuje o jej prezitie. 1. oktobra situacia dospela tak daleko, ze vsetci zamestnanci Ciernohronskej zeleznicky boli prepusteni a jej osud zostal v rukach zanietencov.

Jednou z aktivit organizovanych na zachranu Ciernohronskej zeleznicky je seria beneficnych koncertov. Prvy sa uskutocnil 3. decembra v ZK OZ KOVO v Podbrezovej. Organizatori, Obecny urad v Podbrezovej, Mikroregion Cierny Hron a Vidiecka rozvojova aktivita Vydra pripravili bohaty program, v ktorom vystupil Detsky folkorny subor Klasok z Podbrezovej, folklorny subor a ludova hudba ”Bukovinka” z Bravacova, folklorny subor Mostar a folklorny subor ”Kycera” z  Cierneho Balogu. Dalsi beneficny koncert sa uskutocnil 10. decembra v Brezne. Ak ste sa koncertov nezucastnili a mate zaujem podporit buducnost zeleznicky, mate moznost este 5. januara, kedy sa uskutocni beneficky koncert v Kulturnom dome v Ciernom Balogu o 18. hodine.

O. K


... spat na prehlad clankov

.Ing. Vladimir Zvarik, vyrobny riaditel

Zakladne kredo vyplyva z poziadaviek zakaznika

Vazeni spolupracovnici,

vo svojom prispevku chcem upriamit vasu pozornost na cinnost vyrobneho
useku, poukazat na klady a nedostatky, s akymi sme sa v priebehu tohoto roku
borili. I ked vyroba bude v porovnani s rokom 1998 v hmotnostnych jednotkach
nizsia, v ekonomickom vyjadreni ocakavame lepsi hospodarsky vysledok.
 

Zhladiska organizacnej struktury nedoslo vo vyrobnom useku k ziadnym zasadnym zmenam. Ostali sme verni priamo stupnovemu riadeniu, ktore sa v akciovej spolocnosti osvedcilo a ma dlhorocnu tradiciu a i v sucasnosti dokazuje svoju zivotaschopnost. Vyrobny usek pozostava z prevadzkarni OCELIAREN, VALCOVNA BEZSVIKOVYCH RUR, TAHAREN RUR 1, TAHAREN RUR 2, ZVAROVNA RUR VELKYCH PRIEMEROV, HUTNICKA DRUHOVYROBA, SROTOVE POLE PIESOK, ODBORU RIADENIA KVALITY A DISPECERSKEHO ODDELENIA.

Do roku 1999 sme vstupovali s odhodlanim udrzat nastupeny trend vyroby z minuleho roka, s cielom viest akciovu spolocnost tak, aby nadalej dosahovala kladny hospodarsky vysledok. Pre naplnenie tohto zameru boli pre jednotlive vyrobne prevadzky na zaklade prieskumu trhu rozplanovane vyrobne ulohy. Uz prvy mesiac roku 1999 ukazal, ze vplyv recesie hutnickych vyrobkov je daleko vyssi, ako sme predpokladali, celosvetova kriza pretrvavala a stale tazsie sa nam darilo zabezpecit dostatok zakaziek. Na tento trend bolo nutne reagovat zmenou organizacie prace v oceliarni, kde sa zmenil nepretrzity rezim na trojzmenny patdnovy, vo valcovni bezsvikovych rur so zmenou z nepretrziteho na trojzmenny sestdnovy a v  oblukarni so zmenou z nepretrziteho na dvojzmenny patdnovy rezim. V dalsich vyrobnych prevadzkach, a to v  taharnach rur, zvarovni rur velkych priemerov a hutnickej druhovyrobe bol zachovany povodny pracovny rezim. Zaciatok tohoto roku v predaji vyrobkov ukazal, ze ak si chceme udrzat doposial ziskane trhy, podstatne viac pozornosti musime venovat inovacii vyrobkov, rozsirovaniu sortimentu, plneniu specialnych poziadaviek zakaznikov a naucit sa poskytovat dokonaly servis. Myslim si, ze v tychto oblastiach je stale co zlepsovat, zdokonalovat sa a doplnat jednotlive prevadzkarne o dalsie technologicke zariadenia pre uspokojenie poziadaviek trhu.

Kedze stojime bezprostredne pred zaverom roku 1999, pokusim sa v kratkosti zhodnotit plnenie vyrobnych uloh v jednotlivych vyrobnych prevadzkach:

V OCELIARNI, ako som uz v uvode spomenul, bol v priebehu roka trojzmenny patdnovy pracovny rezim, drobne rozdiely v bilanciach boli riesene vyrobou pocas sobot, ktorych vsak nebolo pocas roku vela. Podla predpokladov by sme mali v tomto roku vyrobit 192 kt ocele, co v porovnani s minulym rokom znamena znizenie vyroby o 31,5 percenta. Vplyv recesie sa prejavil hlavne vo vyrobkoch plynuleho odlievania, urcenych na predaj externym odberatelom, kde sme zaevidovali znizenie az o 66 percent. Pocas strednej opravy v auguste bola realizovana investicna akcia - modernizacia vytokoveho uzla tekutej ocele z medzipanvy zavedenim posuvacovych uzaverov. Od realizacie tejto akcie ocakavame zlepsenie kvality povrchu plynulo odlievanych ocelovych blokov a vylucenie subjektivnych chyb jednotlivych pracovnikov pri odlievani.

Az 85 percent produkcie oceliarne spracuva najvacsia vyrobna prevadzka nasej spolocnosti – valcovna bezsvikovych rur, ktora mala v roku 1999 stanoveny obchodny plan s indexom rastu, ktory dovoloval nepretrzity stvorcatovy rezim striedania zmien. Nenaplnenie vyrobnej kapacity zakazkami uz v januari si vynutilo zmenit organizaciu prace z nepretrziteho rezimu, vyuzivaneho v roku 1998, na patdnovy trojzmenny rezim, uplatnovany v prvom stvrtroku 1999 a od druheho stvrtroku na sestdnovy trojzmenny rezim na valcovacej trati a nepretrzity v upravni a expedicii. Z hladiska plnenia vyrobnych uloh ocakavame v tomto roku distribucnu vyrobu na urovni 133 kt, co znamena plnenie planovanych uloh na 90 percent, s medzirocnym poklesom o 9 percent.

Pri hodnoteni roka vo VALCOVNI BEZSVIKOVYCH RUR je nutne spomenut velmi dobre vysledky v predvahe, co stale dokazuje, ze investicia do technologie redukovania rur prinasa i nadalej svoj financny efekt. Velmi pozitivne mozno hodnotit rozhodnutie o rozdeleni strednej opravy na dve casti, kratsej v auguste, dlhsej v septembri, cim vyrobna kapacita plne pokryla poziadavky trhu.

TAHARNE RUR spracuvaju zhruba jednu tretinu produkcie valcovne bezsvikovych rur. V roku 1999 boli vyrobne ulohy v oboch prevadzkarnach plnene v zavislosti od zakazkovej naplne. V porovnani s rokom 1998 bude v tomto roku v taharni rur 1 vyroba nizsia o 1 kt a v taharni rur 2 o 1,6 kt presnych bezsvikovych rur tahanych za studena. V  hmotnostnych jednotkach ocakavame v prevadzkarni taharen rur 1 plnenie na urovni 9,25 kt, s plnenim rocneho planu na 97 percent a v prevadzkarni taharen rur 2 distribucnu vyrobu v mnozstve 24,6 kt, s rocnym plnenim planu na 92 percent. Je potesitelne konstatovat, ze strategicke zamery investicie do vyroby vymennikovych rur dlhych 50 stop sa hlavne v prvom polroku potvrdili a v konecnom dosledku, i pri recesii, sa podarilo udrzat mnozstvo vyroby na predpokladanej urovni.

Stredisko OBLUKAREN, ktore je sucastou prevadzky taharen rur 1, v priebehu roku 1999 najviac pocitilo vplyv zakazkovej naplne. Z toho dovodu bolo nutne podla potreby menit pracovny rezim. Az do oktobra sme pracovali v dvojzmennom pracovnom rezime, v poslednych dvoch mesiacoch sme presli na trojzmenny patdnovy pracovny rezim. Rok 1999 z tohoto pohladu mozno hodnotit ako najburlivejsi a samozrejme sa to odrazilo aj na dosiahnutych vysledkoch. Vyroba navarovacich oblukov v porovnani s rokom 1998 poklesla o 1 kt a ocakavame ju na urovni 2,7 kt, co predstavuje len 73 percentne plnenie planovanych uloh.

ZVAROVNA RUR VELKYCH PRIEMEROV je prevadzkou, ktora je uplne zavisla na vsadzke od externeho dodavatela. Nadviazanim dobrych vztahov s najvacsim dodavatelom plechov sa nam ich podarilo operativne zabezpecovat podla potrieb prevadzky. Odrazi sa to na dosiahnutych vysledkoch, ked zvarovni rur do splnenia rocnych planovanych uloh budu chybat asi 3 percenta, avsak v porovnani s distribucnou vyrobou minuleho roka predpokladame vyrobu nizsiu o 1,2 kt. Okrem klasickej vyroby bolo v prevadzke vyrobenych len 22 ton izolovanych bezsvikovych rur pre plynarensky priemysel, co jasne naznacuje, ze tento druh izolacie je v sucasnosti pre plynarov neakceptovatelny a v buducnosti je nutne sa s tymto problemom vazne zaoberat.

HUTNICKEJ DRUHOVYROBE, prevadzkarni zameranej na finalizaciu presnych rur, postupne klesal dopyt a tym aj vyroba. Vysledkom toho bolo, ze v porovnani s rokom 1998 sme nasim odberatelom dodali menej vyrobkov o 0,18kt. V tomto roku ocakavame vyrobu v tejto prevadzke na urovni 2,3 kt a hydraulickych rur 0,13 kt. Hlavnou ulohou hutnickej druhovyroby bolo rozsirit vyrobu a predaj hydraulickych rur. Zrealizovali sme ju len ciastocne, pretoze sa nam nepodarilo v plnej miere presadit sa v silnej konkurencii vyrobcov.

Hlavnou ulohou prevadzky SROTOVE POLE PIESOK bolo zabezpecovat upravu srotu a separaciu trosky. Novu oceliarensku trosku v sucasnosti vsetku melieme a separujeme. Prevadzka v letnych mesiacoch upravovala haldu na Siklove, so zameranim na separaciu kovoveho odpadu.

ODBOR RIADENIA KVALITY v spolupraci s vyrobnymi prevadzkami zabezpecuje riadenie kvality vo vyrobnych procesoch tak, aby sme systematicky obhajovali certifikat ISO 9002. V priebehu roka boli vykonane dva kontrolne audity, ktore potvrdili opravnenost pouzivat uvedeny certifikat.

Praca metalografickeho laboratoria, ktore pracuje najnovsou analytickou metodou s analyzatorom EDAX a na elektronovom mikroskope zistuje take inkluzie v strukture, o ktorych sa v minulosti technicka verejnost ucila len v skolach. Takuto moznost elektronovych analyz ma len velmi mala cast firiem v Europe, co naznacuje, ze v podmienkach akciovej spolocnosti kvalite vyrabanej produkcie venujeme mimoriadnu pozornost.

Uvedene skutocnosti naznacuju, ze sme si vedomi toho, ze presadit sa v konkurencii je mozne len neustalym rastom kvality vyrabanej produkcie. Nasim zamerom je cim dalej tym viac vyrabat vyrobky pre automobilovy, kotlarsky a strojarsky priemysel, kde platia vysoke poziadavky na spolahlivost kazdeho subdodavatela.

Kvalita, terminove plnenie, servis a plnenie technickych poziadaviek odberatelov ostava zakladnym kredom i pre nasledujuci rok pre vsetkych pracovnikov vyrobneho useku. 


... spat na prehlad clankov

Ing. Jozef Marcok, technicky riaditel
Dobre vysledky nas nesmu uspokojit

Vazeni spolupracovnici.

Technicky usek poskytoval podporne sluzby vyrobe, za ucelom trvaleho spolahliveho a efektivneho chodu vyrobnych agregatov, pri co najlepsich kvalitativnych parametroch. K tomu je nevyhnutne neustale venovat pozornost rozvoju technickej a technologickej urovne zariadeni, venovat nalezitu pozornost udrzbe a stavu zariadeni, dodat potrebne mnozstvo vsetkych druhov energii a energetickych medii, postupne zdokonalovat systemy riadenia technologickych procesov, venovat nalezitu pozornost renovacii a opravam nahradnych dielcov a hutneho naradia, a to vsetko pri udrzatelnom vyvoji kvality zivotneho prostredia a maximalnej efektivnosti vynalozenych prostriedkov.
Postupne sa dotknem jednotlivych oblasti technickeho useku.
Plan investicii na rok 1999 predstavoval v nasej spolocnosti sumu, prevysujucu 250 milionov Sk. Za desat mesiacov bolo preinvestovanych 218 milionov Sk a predpoklad za rok 1999 je 260 milionov Sk. Medzi najdolezitejsie akcie ukoncene v tomto roku patria:

V oceliarni s dlhodobou koncepciou modernizacie prevadzky na vyrobu tekutej ocele a ocelovych plynulo odlievanych blokov, boli v tomto roku zrealizovane dve vyznamne modernizacne akcie - tzv. DPP system - t.j. premiesavanie tekutej ocele inertnym plynom cez tri porezne tvarnice umiestnene v dne nisteje EAF pece. Ekonomickym vysledkom zavedenia DPP systemu je znizenie priamych nakladov na elektricku energiu a elektrody vo vyske 4,4 miliony Sk, pri zvysenych nakladoch na inertne plyny (argon, dusik) a keramicky material o 1,4 miionov Sk, cize absolutna uspora je za sedem mesiacov roku 1999 (maj-november) vo vyske 3 miliony Sk.

Z hladiska technickej narocnosti pripravy, koordinacie s roznymi subdodavatelmi, bola nesporne narocnejsia modernizacia vytokoveho uzla tekutej ocele z medzipanvy zavedenim posuvacovych (“supatkovych”) uzaverov, ktore nahradili zatkove tyce. V celej osi odlievania (hlavna panva odlievania - medzipanva - krystalizator) sme tym dosiahli automatizaciu technologickeho cyklu, vratane automatickeho startu odlievania a tym zaroven z procesu takmer vylucili ludsky faktor. Tato modernizacna akcia bola zrealizovana koncom augusta, pocas strednej opravy oceliarne, v priebehu odstavky zariadeni, pocas jedneho tyzdna. Hlavnym dodavatelom technologie posuvacovych uzaverov bola svajciarska firma STOPINC. Na realizacii prac sa podielali aj pracovnici takmer vsetkych utvarov technickeho useku nasej spolocnosti, ako i samozrejme uzivatel, t.j. oceliaren.

Prve vysledky trojmesacneho vyuzivania tejto uplne novej technologie odlievania ocele z medzipanvy su velmi dobre, nakolko doslo k zlepseniu kvality povrchu kontizliatkov, a tym zaroven tato technologia prispela k znizeniu materialovych nepodarkov (najma typu supin) vo valcovni bezsvikovych rur o 5 kg/t distribucnej vyroby.

Presnejsia regulacia hladiny ocele v krystalizatore vytvara rovnomerne a rovnako hlboke oscilacne vrasky bez vlasocnicovych trhlin. Zaroven tato nova technologia prispela k znizeniu poctu pracovnikov ZPO od 1. novembra 1999.

V taharni rur 1 bola v uplynulych dnoch nainstalovana linka na odstranovanie otrepov rur kefovanim. Tato linka bude sluzit pre rury mensich priemerov (od 10 do 40 mm) do dlzky rur 10 metrov. Dodavatelom linky je opat firma WRT KRISCHKE. Vstupny a vystupny zasobnik bol vyrobeny v nasej spolocnosti v prevadzke strojarenska vyroba.

V taharni rur 2 bolo dane do prevadzky nove technologicke zariadenie na vyuzivanie technologie tahania na reaktivnom oleji. Nakolko reaktivny olej ma vlastnosti nahradzajuce chemicku upravu rur, nebude potrebna chemicka uprava medzitahovych rur pred tahanim. Zariadenie bolo od projektovej dokumentacie kompletne realizovane prostrednictvom nasej spolocnosti, svoj podiel na zhotovovani maju viacere utvary, ale podstatna cast konstrukcnych prac bola uskutocnena v strojarenskej vyrobe. Vacsou akciou v taharni rur 2 je druha etapa instalacie linky na spracovanie vymennikovych rur, co je vlastne pokracovanie technologickeho toku linky na odstranovanie otrepov rur kefovanim, namontovanej v minulom roku. V tejto etape pribudne vizualna kontrola rur, farebne znacenie, konzervacia vonkajsieho povrchu rur v elektrostatickom poli, zvazkovanie do kruhu a sesthranu a vazenie rur s automatickym prenosom vaznych udajov do pristavku. Dosiahneme tym zabezpecenie vsetkych technologickych operacii za sebou, v kontinualnom slede.

Prvoradym zaujmom nasej firmy je zvysit finalizaciu produktov, hlavne presnych rur. Z uvedeneho dovodu bol prijaty zamer, doplnit dalsie zariadenia na spracovanie rur v prevadzke hutnicka druhovyroba. V maji tohoto roku bol podpisany kontrakt na dodavku deliaceho centra s nemeckou firmou REIKA WERK, pricom toto zariadenie bude sluzit na delenie rur dlzky 150 - 2000 mm upichovanim, uskutocnovat tzv. rovinny rez, zrazanie vonkajsej a vnutornej hrany na obidvoch koncoch, kefovanie vnutorneho povrchu rur, vyfukovanie necistot a kontrolu dlzkovej tolerancie kazdej rury, vystupujucej z deliaceho centra. Montaz tejto linky je planovana na jarne mesiace buduceho roka.

V hutnickej druhovyrobe chceme instalovat zariadenie aj na dalsie operacie, napr. pranie rur kratkych dlzok (do 90 mm). Pracka rur by mala vyuzivat dopravu rur s pouzitim tzv. Archimedovej spiraly, a tym zabezpecit dvojstupnove pranie a susenie rur, s vyuzitim ekologickych odmastovacich prostriedkov. Tuto pracku planujeme spojit do linky so sucasnou deliacou pilou PETRAZZOLI a zariadenim ECONOMY na odhranovanie koncov rur. Tym vznikne spojity sled operacii, a to delenie, pranie, susenie, odhranovanie. Pracka rur bude dodana nemeckou firmou MEA do konca tohto mesiaca. Uz dva tyzdne je v prevadzke nove deliace zariadenie - pasova pila, ktora bude vyuzivana na mensie serie delenia rur, pripadne i delenie hydraulickych (HP) rur. V sucasnosti prebiehaju projekcne prace na novom usporiadani jednotlivych sucasnych i v buducnosti zakupenych zariadeni, s dorazom na jednoduchsi material.

Pre valcovnu bezsvikovych rur sa v tomto roku zacalo s technickou pripravou finalizacnej linky na vyrobu kotlovych rur. Vybraty variant linky je rozpracovany do stadia zadania pre potencialnych dodavatelov a uz prebiehaju konzultacie k spracovaniu ponuk jednotlivych casti linky. Technologia finalizacie sa zaobera problematikou odstranovania okuji, nedestruktivnym skusanim kotlovych rur virivymi prudmi a ultrazvukom, znacenim rur razenim alebo systemom INK - JET, meranim dlzky rur, farebnym znacenim akosti rur, odberom vzoriek a finalizaciou tretej skupiny kotlovych rur, t.j. razenim poradovych cisiel rur a kruzkov rur, ich odberom a vyhodnocovanim. Tieto operacie sa v sucasnosti uskutocnuju na “solo zariadeniach” v taharni rur 2.

V roku 2001 planujeme ukoncit finalizaciu valcovanych rur za tepla v taharni rur 2 a spat preniest finalizaciu na linku kotlovych rur do valcovne rur. Tym sa uvolni kapacita upravne rur taharne rur 2 na zvysenie vyroby presnych rur. V starom zavode pribudla nova hlavna vstupna vratnica a v tomto obdobi, az do leta buduceho roka, budu realizovane prace na rekonstrukcii budovy tzv. modreho pavilonu, noveho parkoviska osobnych aut, zastavky autobusov SAD, chodniky s lavickami a zelenou. Tym chceme spolu so skraslenim podnikoveho muzea privitat a podporit oslavy 160. vyrocia hutnickej fabriky v Podbrezovej.

V plane uloh technickeho rozvoja v tomto roku bolo celkove sestnast akcii, pricom k dnesnemu dnu je ukoncenych osem - napr. technologia rozdruzovania materialu z havarijnych tavieb, skusky odolnosti ocele proti krehkemu poruseniu pod napatim v prostredi H2 S, zvysenie zivotnosti podne karuselovej pece, ako i uloha s negativnym dalsim pokracovanim, a to trnove tyce z vysokolegovanych oceli. Ine ulohy budu mat pokracovanie v realizacii v buducom roku. A to je uz otazka investicneho rozvoja, napr. zrovnomernenie ochladzovania ocele v sekundarnom chladeni ZPO, kde bol technicko investicnym odborom navrhnuty uplne novy segment chladenia nultej, prvej a druhej zony. Tento segment vyuziva iny typ trysiek, rozmiestnenie trysiek , vzdialenosti od povrchu zliatkov za takmer nezmenenych prietocnych mnozstiev chladiacej vody. Chladena plocha sa zvysi z 19,8 percenta (povodny segment) az na 35 percent z celkovej plochy zliatku v oblasti sekundarneho chladenia. Podobne, uloha technickeho rozvoja v oblasti delenia plynulo odlievanych blokov oceli vyssich pevnosti kotucmi s tvrdokovovymi platkami prejde v roku 2000 uz do oblasti investicii.

Pri hodnoteni pripravenosti nahradnych dielcov prevadzkou strojarenska vyroba, hlavne pre rozhodujuce prevadzky, akou je valcovna bezsvikovych rur a oceliaren, je mozne po augustovych opravach konstatovat, ze pozadovane nahradne dielce boli dodane v sulade s poziadavkami a v pozadovanej kvalite. Taktiez zabezpecenie nahradnych dielcov pre prave prebiehajucu opravu valcovne rur prevadzka strojarenska vyroba zabezpecila v pozadovanom sortimente.

V prebiehajucej oprave prevadzky valcovna rur, ktora je vacsieho rozsahu, tvori prva etapa generalnej opravy pretlacovacej stolice a generalna oprava karuselovej pece. V ramci uvedenych generalnych oprav je na pretlacovacej stolici planovana vymena casti (30 percent) opotrebovanej pojazdovej drahy ozubenej tyce i samostna ozubena tyc. Pri generalnej oprave karuselovej pece je oprava zamerana hlavne na predlzenie zivotnosti nisteje, nahradenim stavajucej dusacej hmoty za liaty ziarobeton. Celkove naklady v ramci decembrovej generalnej opravy vo valcovni rur sa budu pohybovat na urovni 30 - 33 milionov Sk.

Pri celkovom hodnoteni polozkoveho planu generalnych oprav na tento rok je potrebne uviest, ze pri tvorbe planu sme predpokladali tvorbu 114,9 milionov Sk a cerpanie na urovni 138,2 miliony Sk. Z toho 96,7 milionov Sk bolo urcenych na stavebne opravy. Po prehodnoteni planu generalnych oprav v aprili a v septembri ocakavame uroven cerpania v objeme 120 milionov Sk.

Pre rok 2000 predpokladame, ze planovane cerpanie sa bude pohybovat na urovni 120 - 125 milionov Sk a tvorba, vzhladom na pripravovanu generalnu opravu elongatora v roku 2001 bude o 20 milionov Sk vyssia.

V oblasti investicii, ktore strojarenska vyroba realizovala vlastnymi kapacitami, za ucasti elektroservisu a automatizacie technologickych procesov, sa v porovnani s minulym rokom zvysil objem realizovanych zakaziek.

Vo financnom vyjadreni ocakavame skutocnost 16 milionov Sk, co v porovnani s predchadzajucim rokom predstavuje narast o 10 milionov Sk. Z tych rozhodujucich uvediem realizaciu upravy dna nisteje EOP na DPP system, dalej dodavky komponentov pre posuvacove uzavery v ZPO, dodavka prestavitelnych odkvapkavacich rostov pre taharen rur 1 a 2, kompletna dodavka zariadenia na upravu rur pre tahanie na reaktivnom oleji taharne rur 2, kde je pred ukoncenim aj linka na spracovanie kotlovych rur. Stalo sa tradiciou, ze pri kazdej vacsej investicnej akcii alebo generalnej oprave zoberu prevadzky technickeho useku na seba vsetky casti, ktore sme schopni vyrobit, vymysliet, ozivit vlastnymi silami, a tym zvysit aktivitu akcie.

Pre plynuly chod ZP a.s., prevadzka energetika zabezpecuje energie vsetkeho druhu. Pre zabezpecenie objemu vyroby tovaru vo vyrobnych prevadzkach bolo potrebne za jedenast mesiacov roku 1999 nakupit energie v hodnote cca 334 milionov Sk.

Nasim cielom nie je vyrobit co najviac energii a tak naplnat planovane objemy, ale vyrabat tolko, kolko potrebujeme pre zabezpecenie plynulej prevadzky celej spolocnosti. V malych vodnych elektrarnach sme vyrobili 23 324 MWh elektrickej energie, co predstavuje v porovnani s planom prekrocenie o 1 054 MWh. Nakupili sme 160 774 MWh elektrickej energie za 201 207 tisic Sk. Od jula vzrastla cena nakupovanej energie o 55 Sk/MWh, co zvysilo nase naklady v porovnani s planom o cca 5 milionov Sk. V oblasti priemyselnej vody bol vykonany rad opatreni pre zlepsenie jej kvality. Najvyznamnejsim bola realizacia modernizacie meracej a regulacnej techniky vo filtracnej stanici. Cena pitnej vody s poplatkom za odkanalizovanie je v sucasnosti na urovni 33,50 Sk/m3, preto musime o to rozumnejsie hospodarit s pitnou vodou. V septembri vznikla v dodavkach pitnej vody nova situacia. Prevadzky stareho zavodu boli zasobovane pitnou vodou z vodovodu ZP a.s., pramena Krala Matyasa. Rozhodnutim Okresneho uradu v Brezne bol vydany zakaz na pouzivanie tejto vody ako pitnej, preto musela nasa a.s. vyriesit nahradne zasobovanie stareho zavodu pitnou vodou od Stredoslovenskych vodarni a kanalizacii, cim sa zvysia naklady. V buducom roku budeme situaciu riesit technickymi opatreniami.

Jednou z najvyznamnejsich pripravovanych investicnych akcii, ktorou sa zaoberame od zaciatku tohto roku, je instalacia zabezpecenia paro - plynoveho zariadenia na vyrobu elektrickej energie zo zemneho plynu, ktoreho prednostou bude, ze z odpadoveho tepla sa energia sucasne premeni na paru, ktoru mozno vyuzit na technologicke i vykurovacie ucely. “Srdcom” tohoto zariadenia bude spalovacia turbina MERCURY 50, najnovsi model americkej firmy SOLAR, vyvinuty na principe elektrickej ucinnosti prevysujucej ucinnost spalovacich motorov. Ide o novinku, ktora doposial na europsky trh neprenikla. Prvych pat turbin sa v Europe objavi az v buducom roku, z toho jedna bude pre nasu spolocnost.

Paro - plynove zariadenie bude umiestnene v priestoroch noveho zavodu, v sucasnej kotolni, kde budu demontovane dva existujuce kotly. Montaz parnej turbiny by sa mala zacat koncom roku 2000 a v prvych mesiacoch nasledujuceho roka by mala byt odovzdana do uzivania. Uvedena investicna akcia bude realizovana “na kluc” firmou Istroenergo Levice.

Na vyrobu tepla a ostatnu spotrebu v ZP a.s., bolo za jedenast mesiacov potrebne nakupit cca 35 mil. m3 zemneho plynu za 125 milionov Sk. V navaznosti na zmeny v legislative, vyplyvajuce zo zakona c. 70 o energetike, sme poziadali o udelenie licencie na podnikanie v energetike. Bez udelenia licencie nie je mozne prevadzkovat energeticke zariadenia. Nakupene a vyrobene energie v ZP a.s., predstavuju v tomto roku cca 560 milionov Sk. Akekolvek male mnozstvo usetrenej energie predstavuje znizenie nakladov na jednotku vyroby a tym znizenie celkovych nakladov nasej spolocnosti. Kedze je predpoklad, ze ceny energii v buducnosti budu mat stale este stupajucu tendenciu, dolezitou ulohou energetiky je plnenie uloh, vyplyvajucich z prijatej Energetickej politiky a planu energetickych uspor v ZP a.s. Opatrenim GR ZP a.s., bude vymenovana v kratkom case energeticka komisia, ktorej poslanim bude systematicke odhalovanie a odstranovanie nedostatkov a prijimanie nalezitych opatreni.

V roku 1999 dolezitym krokom v oblasti zivotneho prostredia je verejne deklarovanie vztahu vrcholoveho vedenia k zivotnemu prostrediu, prostrednictvom environmentalnej politiky, hnacej sily na zavedenie systemu environmentalneho manazerstva tak, aby ZP a.s., mohli udrziavat a potencionalne zlepsovat svoje environmentalne spravanie.

Zivotne prostredie - tento pojem som na tychto strankach spominal len v suvislostiach s cinnostou oddelenia technickeho dozoru a jeho koordinaciou pri zavadzani systemu environmentalneho manazerstva v ramci nasej spolocnosti. V sucasnosti sa snad tu, ale ani na pracoviskach nenajde pracovnik, ktory by sa s tymto pojmom nestretol.

Rok 1999 sa nesie pripravou na uspesnu certifikaciu systemu environmentalneho manazerstva podla STN EN ISO 14 001. Tento proces by mal byt zavrseny v druhom polroku 2000. Mozem s dobrym pocitom konstatovat, ze ciele, ktore sme si v tejto oblasti stanovili pre rok 1999, spolocnym usilim naplnime.

Medzi najdolezitejsie akcie z oblasti zivotneho prostredia, ktore sa podarilo zrealizovat, je potrebne spomenut realizaciu tlakovej kanalizacie. Prvu etapu- vybudovanie izolovanej kazety pre kasovite odpady a postupne zabezpecovanie rekultivacie skladky Siklov.

V oblasti vyhradenych technickych zariadeni sa potvrdzuje spravnost rozhodnutia spred niekolkych rokov, a to vytvorenie centralnych zoznamov vyhradenych technickych zariadeni odbornymi pracovnikmi oddelenia technickeho dozoru, s naslednym zostavenim casovych harmonogramov vykonu odbornych prehliadok a skusok v zmysle platnych legislativnych predpisov, pre vsetky zariadenia prevadzkovane v ramci ZP a.s.

Tymto sposobom bol, a v buducnosti i bude, sledovany jediny zakladny ciel - zabezpecenie podmienok pre bezpecnu a bezporuchovu prevadzku zariadeni. Pre zvysenie bezpecnosti v spominanej oblasti sa v uplynulom obdobi podarilo zrealizovat niekolko akcii - vymena zvislych posuvnych bran v prevadzkach hutnickej druhovyroby, zvarovne rur a oceliarne, nahradenie portaloveho zeriavu v “RP skladoch”, pasovy zeriav na vyklapanie troskovych mis a v neposlednom rade i rekonstrukcie zeriavovych drah homogenizacneho srotoveho pola a skladu plynulo odlievanych blokov v oceliarni. V buducom roku bude popri standardnych ulohach zahrnujucich v sebe vykon odbornych prehliadok a skusok, konzultacnu a lektorsku cinnost praca odbornych prehliadok a skusok, konzultacnu a lektorsku cinnost praca odbornych pracovnikov zamerana aj na zlepsenie stavu vyhradenych technickych zariadeni a odbornu sposobilost obsluh v dcerskych spolocnostiach ZP a.s.

Oblast riadenia technologickych procesov ma plne specialny charakter v tom, ze jeho konecnym cielom musi byt co najdokonalejsia sucinnost riadenej technologie s pouzitymi technologickymi prostriedkami riadenia a komunikacie s clovekom. Odbor automatizacie technologickych procesov sa v ramci akciovej spolocnosti podiela v procese zavadzania a prevadzkovania automatizovanych systemov riadenia. Aj rok 1999 bol v danej oblasti uspesny. Z hladiska prevadzkovania riadiacich a pocitacovych systemov bol rok 1999 specificky nutnostou pripravy HW a SW systemov na ich bezproblemovy prechod do roku 2000. Tomu predchadzala analyza niekolkych desiatok systemov v prevadzkach spolocnosti a v jej dcerskych spolocnostiach. Na zaklade podrobnej analyzy boli realizovane upravy HW, SW a testy potrebne k zabezpeceniu funkcnosti v roku 2000. Aj v roku 1999 sme zabezpecovali viacere akcie tykajuce sa automatizacie technologickych procesov, ktore zabezpecoval odbor automatizacie sam alebo v spolupraci s externymi firmami.

Napr. posuvacove uzavery v medzipanve - v spolupraci s firmou Stopinc a Ingelektric sme sa podielali na tvorbe HW a SW pre riadiace systemy a vizualizaciu. Automatizacia tohto uzla zabezpecila dalsie zvysenie urovne riadenia a sledovania technologickeho procesu v liacej osi ZPO. Automatizacia cerpacej a filtracnej stanice stareho zavodu - na baze najmodernejsich riadiacich a vizualizacnych systemov sme vypracovali projekt a v spolupraci s prevadzkami elektroservis a energetika zabezpecili realizaciu tejto akcie. Tym sme si vytvorili dalsi automatizovany usek v ramci integracie automatizovanych systemov v spolocnosti.

Dalej to boli akcie, fukanie inertneho plynu cez nistej EAF, upravarenska linka vymennikovych rur, zalozny riadiaci system CARTA, generalna oprava hrotovacky, rovnacky, taznej stolice a dalsie. Nasim cielom je riesit, resp. podielat sa na vsetkych ulohach, tykajucich sa automatizovanych systemov. Sme presvedceni, ze na zvladnutie tychto narocnych uloh mame k dispozicii vysoko kvalifikovanych odbornikov, coho dokazom su nase viditelne vysledky prace.

Celkovy vykon prevadzky vyroba naradia za prvych desat mesiacov roku 1999 je 27, 177 milionov Sk, v porovnani s planom 31, 270 milionov Sk. Vykony z oprav naproti tomu maju hodnotu 19, 648 milionov Sk, pricom plan predstavoval 17, 190 milionov Sk. Z uvedeneho prehladu vyplyva, ze nastupeny trend presunu vykonu z vyroby noveho naradia na vykon oprav pokracuje aj v tomto roku. Vo vseobecnosti mozno povedat, ze tymto presunom dochadza k vyraznym usporam nakladov na material a energiu. Samozrejme, je dolezite urcit mieru ekonomickosti oprav tak, aby vynalozene naklady priniesli vyssi efekt v porovnani s vyrobou noveho naradia. Vo vyrobnych prevadzkach sa zvyseny podiel oprav v porovnani s planom prejavil hlavne v naradi valcovne bezsvikovych rur a taharne rur 2. V dalsom obdobi ocakavame zvysenie kvality vstupnych materialov, hlavne odliatkov a vykovkov hutneho naradia na trhu rozsirenim ponuky od viacerych dodavatelov.

V aprili sme uviedli do prevadzky novu kaliaren, kde je rozhodujucim technologickym zariadenim viacucelova zvonova pecna linka pre tepelne a chemicko- tepelne spracovanie od svajciarskej firmy SOLO. V tomto zariadeni spracuvame vacsinu sortimentu spracovavaneho materialu. Volnu kapacitu zariadenia vyuzivame na spracovanie externych zakaziek.

Pri hodnoteni roku 1999 mozeme konstatovat, ze prevadzka elektroservis plni i sprisnene kriteria planu. Predpokladame splnenie planu vykonov na 50 milionov Sk. Elektroservis sa prezentuje svojimi vykonmi prakticky v kazdej oprave, ci investicnej akcii. Spomeniem vyhodnu cinnost pri novozavedenej opravarenskej cinnosti - oprava bremennych magnetov, kde dodavka cievky ako nahradneho dielca je za 517 tisic Sk a oprava v elektroservise, s vyrobou novej cievky, cini 300 tisic Sk. V elektronavijarni sme zaviedli vakuovu impregnaciu cievok, transformatorov a motorov do vykonu 100 kW, co zvysi kvalitu oprav. Dalej sme zabezpecili externe vykony pre dcerske spolocnosti, v celkovej ciastke cca 600 tisic Sk.

Pre rok 2000 nas caka uloha rozsirit cinnost elektrodielne stareho zavodu na udrzbarsku cinnost dvojzmennu, z dovodu rozsirenia strojneho parku a pracovneho rezimu v prevadzke hutnicka druhovyroba, zabezpecit opravy zariadeni, ako kamerove systemy, zabezpecovacie zariadenia, pult centralnej ochrany pozadovanej signalizacie a hlavne podielat sa na vykonoch i externych firiem, ktore realizuju opravy v ZP a.s.

V prevadzke cestna doprava je nevyhnutne spomenut novy system starostlivosti o referentske vozidla. V juni 1999 bola zriadena pozicovna osobnych motorovych vozidiel a taxi sluzba. Vyznam zriadenia pozicovne motorovych vozidiel bol a je v hospodarnom a rovnomernom vyuzivani referentskych vozidiel bez potreby neustaleho zvysovania poctu referentsky riadenych vozidiel a vo vyluceni, resp. obmedzeni pouzivania sukromnych motorovych vozidiel pre potreby ZP a.s. Taxi sluzba sluzi na posilnenie uz existujucej kyvadlovej prepravy v pripade okamzitej potreby presunu zamestnancov v ramci firmy, resp. do vzdialenosti maximalne 15 km (dcerske spolocnosti ZP SPORT, ZP SKI, STUPKA...). V juli tohto roku bola dokoncena pristavba autoservisu, cim sme skvalitnili sluzby pre vozovy park ZP a.s., ako aj v pripade volnych kapacit pre zamestnancov a externych zaujemcov. Servis bol dovybaveny kvalitnou diagnostickou technikou pre nastavenie motorov, odsavacim zariadenim vyfukovych plynov, ako aj valcovou skusobnou brzd, co umozni kvalitnejsie zhodnotenie technickeho stavu motoroveho vozidla, s naslednym odstranenim zistenych poruch. Vyznamnou akciou v ramci pristavby bolo aj zariadenie cisticky odpadovych vod pre autoumyvaren osobnych aj nakladnych automobilov, ktora riesi problem znecistenia odpadovych vod prevadzkou cestna doprava motorovymi vozidlami, ktora prispeje k zavadzaniu environmentalneho systemu ISO 14 000.

Po polrocnej prevadzke system starostlivosti o referentske vozidla zhodnotime a prijmeme nove opatrenie na jeho dalsie vylepsenie a zdokonalenie.

V prevadzke kolajova doprava vyvoj za jedenast mesiacov bol v mnohom odlisny v porovnani s rokom 1998. V hlavnej cinnosti v zeleznicnej doprave bol medzirocne zaznamenany znacny pokles vykonov, a to az 24 percent, co spolu s permanentnym rastom cien pohonnych hmot drzalo hospodarenie prevadzky trvale v oblasti cervenych cisiel. Na druhej strane, takmer vymizli problemy so zabezpecovanim voznov pre expediciu a s pobytom voznov na vlecke. Poplatky za pobyt voznov boli extremne nizke a oscilovali na urovni 50 percent, v porovnani so stavom pred rokom.

Mozeme konstatovat, ze aj napriek nizkym vykonom je tu pokrok v kvalite organizacie dopravneho procesu. V udrzbe dopravnych ciest bola najvacsim prinosom generalna oprava piatich vyhybiek cestneho prechodu v starom zavode a dalsia, pomerne rozsiahla, stabilizacia asfaltovych kobercov cestnej siete. Pri udrzbe hnacich vozidiel z dovodu uspornych opatreni v oblasti generalnych oprav bolo nutne vykonat niekolko oprav v neobvykle velkom rozsahu.

Vazeni spolupracovnici, z predchadzajuceho je zrejme, ze oblast sluzieb ma pevne miesto v akciovej spolocnosti. Kazda cinnost vsak musi byt efektivna a efektivnejsia. Dobre vysledky nas nesmu uspokojit, ba naopak, musime sprisnit a hladat dalsie rezervy - este ich je stale dost! 


... spat na prehlad clankov

Ing. Ludovit Ihring, riaditel  pre kapitalovy rozvoj
Nasa prosperita je pre region velmi dolezita
Vazeni spolupracovnici.

Pri hodnoteni novodobej historie Zeleziarni Podbrezova a.s., od roku 1993, sme si zvykli hodnotit kazdy predchadzajuci rok ako najtazsi, ale zaroven tiez najuspesnejsi. Nie je to inak ani dnes. Rok 1999 priniesol v svojom priebehu velmi vazne problemy v predaji vyrobkov. V niektorych prevadzkach muselo dojst az k znizeniu zmennosti. Odbyt celkom poklesol v porovnani s predchadzajucim rokom o takmer 15 percent. Napriek tomu tvorba zisku po zdaneni, stanovena ako komplexny vysledok prace predstavenstva na valnom zhromazdeni v maji 1999, bude prekrocena a znamena to prakticky prislub na opatovne vyplatenie dividend akcionarom za tento rok. Dari sa tiez nadalej znizovat podiel cudzich zdrojov na majetku akciovej spolocnosti, co je dlhodobym strategickym cielom. V tejto suvislosti sa chcem vratit k zaverom mimoriadneho valneho zhromazdenia z uplynuleho mesiaca. Bolo schvalene uznesenie o vydani dlhopisov ZP a.s., maximalne v nominalnej hodnote 1,15 mld. Sk v obdobi nadchadzajucich rokov 2000 a 2001, pricom nedojde k zvyseniu zadlzenosti akciovej spolocnosti. Tymto uznesenim si vytvorilo predstavenstvo dostatocny priestor na rokovanie s financnymi investormi na ziskanie co najvyhodnejsich podmienok pri vydani vlastnych obligacii. Pootvorenie dveri do Europskej unie aj pre Slovensko urcite zrealni tieto zamery.

Je mnozstvo udalosti, ktore pri bilancovani roka hodno spomenut, ci pochvalit, avsak jedna si zasluzi mimoriadnu pozornost: Je nou rozhodnutie vedenia spolocnosti na zavedenie environmentalneho manazerskeho systemu podla noriem ISO 14 000, ktore zaroven znamena zavazky investovat do ochrany zivotneho prostredia na mnoho rokov dopredu

V nedavnej ankete odborneho casopisu TREND sa ZP a.s., umiestnili z pohladu celkovych vysledkov na 19. mieste na Slovensku. Je to postavenie vynimocne. ZP a.s., by toto umiestnenie nikdy nedosiahli, keby neriesili svoje problemy nadcasovo, s pohladom do buducnosti. Takym je aj environmentalny program. Nemozeme sa skutocne porovnavat s tymi, ktori neplatia dane, ci odvody do poistovni a pod. Zeleziarne Podbrezova a.s., ktore oslavia v buducom roku svoje 160. vyrocie vzniku, znamenaju dnes skutocne znacku, ktora je zocelena casom. Je to ale hlavne vdaka vam, veducim a strednym riadiacim pracovnikom, vdaka poctivej praci kolektivov, ktore vediete.

Vazeni spolupracovnici,

odbor informatiky plnil svoje ulohy v zabezpecovani informacnych technologii v aplikacnej, systemovej, komunikacnej ci technologickej oblasti, s  istou davkou vynimocnosti, ktoru predznamenava prechod vsetkych informacnych systemov cez magicky datum 1. januar 2000. Bezproblemovy prechod bol pripravovany pocas celeho roka. Vcerajsim dnom vydalo Predstavenstvo ZP a.s., verejne vyhlasenie vsetkym obchodnym partnerom o pripravenosti na tuto zmenu.

V oblasti tvorby aplikacneho SW bol mimoriadny doraz kladeny na projekt Integracie aplikacii uctovnych pripadov, co si tiez vyziadalo investovanie do obmeny PC pracovisk. Jednotlivym vybranym prevadzkam bol postupne odovzdany system podpory odbytu. Automatizacna podpora vyrobnych prevadzok bola zamerana predovsetkym na rozsirovanie HW a SW v novom zavode. Projekcne boli vsak ukoncene nove aplikacie pre zvarovnu rur velkych priemerov a hutnicku druhovyrobu, ktore budu realizacne ukoncene v prvom polroku 2000.

Podstatnym krokom veducim k zvysovaniu bezpecnosti nasho informacneho systemu bolo vykonanie upgrade FIREWALL-u, co okrem zamedzenia uniku informacii mimo ZP a.s., predstavuje aj vyznamne zdokonalenie antivirovej ochrany. Do praxe bol tiez uvedeny dochadzkovy system s bezkontaktnymi identifikacnymi kartami. Nove informacne technologie, ale predovsetkym nastup novych vyvojovych prostredi si vyzaduje aj novy pristup v riadiacej praci. Organizacna struktura odboru informatiky si od 1. januara roku 2000 kladie za ciel zefektivnit cely proces analyzy, programovania, implementacie i prevadzkovania novych projektov uplatnenim zasad projektoveho manazmentu podla odporucania externych poradcov Deloitte & Touche. Na principe tychto zasad vznika v tomto obdobi novy projekt “Automatizacnej podpory obchodnych spolocnosti zo ZP a.s.”, s terminom ukoncenia 30. septembra 2000.

Vazeni spolupracovnici, chcem podakovat vsetkym pracovnikom informatiky za odvedenu pracu v roku 1999. Novy rok 2000 bude prilezitostou, ako mnohe procesy zlepsit. Ako byt k sebe a podriadenym narocnejsi, ale zaroven oteplit mnohe posramotene medziludske vztahy.

Dakujem preto pracovnikom pravneho odboru za celorocny boj so statnou spravou, za permanentnu cinnost sudneho vymahania pohladavok z nekorektnych obchodov, za osetrovanie nehnutelnosti v deviatich katastralnych uzemiach, za starostlivost o zivnostenske opravnenie a likvidaciu skod vznikajucich z poistnych pripadov.

Dakujem tiez za celorocnu pracu pracovnikom oddelenia spravy kapitalu. Zeleziarne Podbrezova a.s., vlastnia dnes majetkove ucasti v dvadsiatich spolocnostiach, v nominalnej hodnote 245 mil. Sk. V zasade ich delime na obchodne spolocnosti, vyrobne spolocnosti, spolocnosti sluzieb a cestovneho ruchu, a ostatne.

Cinnost a uspesnost obchodnych spolocnosti prislucha hodnotit obchodnemu riaditelovi. Z vyrobnych spolocnosti chcem podakovat zastupcovi ZP a.s., v Tazirnach trub Svinov za hospodarske vysledky, ktore nebudu zaporne aj napriek velmi nizkej zakazkovej naplni v priebehu celeho roka. Chcem tiez podakovat vedeniu, ale aj vsetkym zamestnancom spolocnosti PIPECO Slovakia, s.r.o., za predpokladane dobre ekonomicke vysledky, ktore za rok 1999 budu aj vdaka kooperacii pracovnikov ZP a.s., v letnych mesiacoch, ked zakazkovu napln bolo mozne zvladnut len v trojzmennej prevadzke.

Dakujem vsetkym veducim pracovnikom a zamestnancom dcerskych spolocnosti z oblasti sluzieb:

  • spolocnosti ZP REO, s.r.o., za promptne a kvalitne reprografie,
  • spolocnosti ZP GASTRO servis, s.r.o., za chutne a kvalitne jedla, ktorych v tomto roku vyrobi 700 tisic, z toho 380 tisic pre zamestnancov nasej spolocnosti, v troch zmenach a dalsich 320 tisic na predaj externym organizaciam,
  • spolocnosti ZP BYTOS, s.r.o., za spravu bytoveho fondu ZP a.s., ako aj realizaciu odpredaja dalsich 345 bytov do sukromneho vlastnictva sucasnym najomnikom, pricom dokazali opat vyznamne znizit nedoplatky najomneho,
  • spolocnosti ZP Trade, s.r.o., za vyznamne leasingove a ine financne operacie, ktorymi zrychlili odpisovanie majetku ZP a.s., a vytvorili tak nove zdroje na financovanie investicii,
  • spolocnosti ZP SKI Tale, a.s., za sluzby poskytnute lyziarskej verejnosti v uplynulej sezone. Podakovat chcu aj pracovnici ZP SKI materskej spolocnosti za pracovne podmienky, ktore boli dostavbou arealu v letnych mesiacoch vytvorene preto, aby v nadchadzajucej lyziarskej sezone poskytli sluzby este kvalitnejsie,
  • dakujem za celorocnu pracu vedeniu a pracovnikom spolocnosti ZANINONI Slovakia, s.r.o., ktori vzorne zabezpecovali spedicnu cinnost pre dopravu nasich vyrobkov konecnym odberatelom,
  • dakujem za celorocnu pracu vedeniu a pracovnikom hotela Stupkahotela Golf, za podmienky, ktore vytvaraju nasim obchodnym partnerom pri pracovnych rokovaniach,
  • spolocnosti SUM na Ukrajine, za dodavky oceloveho srotu do ZP a.s., ktora tvori vyznamnu cast nakupu tejto strategickej suroviny,
  • dakujem vedeniu a pracovnikom spolocnosti ZP SPORT, a.s., za organizaciu,  zabezpecenie sportovych sutazi v roku 1999. Mnohi sportovci nam urobili skutocnu radost.

Ak bolo mozne tieto vysledky v dcerskych spolocnostiach dosiahnut, tak je to vdaka tomu, ze jednak plnili svoje poslanie, pre ktore ich materska spolocnost ZP a.s., zalozila, ale hlavne vdaka tomu, ze prosperovala materska spolocnost ZP a.s., a vytvarala im svojou financnou stabilitou podmienky, ktore by inde nenasli. Umoznilo to zamestnat dalsich 250 pracovnikov v regione. Umoznilo to podnikat v blizkom i dalekom okoli aj desiatkam zivnostnikov, obchodnikov, remeselnikov. Preto je prosperita ZP a.s., v tomto zabudnutom kute Slovenska taka dolezita. Clenovia predstavenstva, ale aj vy, veduci hospodarski pracovnici, spolocne s nimi nesiete kazdy svoj kus zodpovednosti za jej buducnost – za svoju buducnost.

Vazeni spolupracovnici,

chcem vam vsetkym podakovat za pracu odvedenu v roku 1999. Zvlast chcem podakovat vasim rodinnym prislusnikom, ktori vytvarali zazemie k tomu, aby ste sa vy mohli realizovat v riadiacich funkciach v ZP a.s. Vsetkym zelam prijemne prezitie vianocnych sviatkov, plne pokoja a lasky, veselu Silvestrovsku zabavu a vela osobnych i pracovnych uspechov v novom roku 2000. 


... spat na prehlad clankov

Ing. Julius KRIVAN, obchodny riaditel
V PRVOM STVRTROKU ZLEPSENIE
Napriek tohtorocnej zlozitej situacii, ktora bola podstatne tazsia ako v roku 1998, naplnal obchodny usek planovanu zakazkovu napln v bezsvikovych za tepla valcovanych a presnych rurach zhruba na 90 percent, vo zvarovanych rurach na necelych 100 percent. Podstatne menej sa nam darilo v predaji ocelovych oblukov a vyrobkov hutnickej druhovyroby, a vzhladom na mensiu zakazkovu napln v rurovniach vo Vitkoviciach dosiahla vyroba plynulo odlievanych blokov nizsi objem, ako stanovoval plan.

V oblasti cenovej urovne, i napriek poklesu cien na svetovych trhoch, cena EXW bola v Podbrezovej dodrzana aj vdaka tomu, ze slovenska koruna voci marke postupne slabla a kurz dosiahol maximalnu hodnotu 24 Sk/DEM. V letnych mesiacoch roka sa kurz zacal menit a dnes dosiahol hodnotu 22 Sk/DEM. Ceny na trhu postupom roka klesali vo vsetkych vyrobkovych komoditach. Cenovo najstabilnejsou komoditou boli presne rury, naopak cenova uroven valcovanych rur klesala v priebehu celeho roka, vzhladom na velky konkurencny tlak na vsetkych trhoch. Tento tlak bol sposobeny predovsetkym nedostatkom zakaziek na sortiment olejarskych rur, co sposobilo, ze specialne zamerane rurovne, ako Nova huta, a.s., Ostrava, rumunski, ale aj niektori zapadoeuropski vyrobcovia, nedostatok zakaziek pre olejarsky priemysel nahradzali vyrobou rovnakeho sortimentu, ako ZP a.s. Uvedena skutocnost nam stazovala presadenie sa na svetovych trhoch.

Obchodna cinnost v priebehu roka pokracovala v minulorocnych intenciach, tzn. ze predaj bol realizovany prostrednictvom piatich distribucnych kanalov, ktorymi su:

-odbor exportneho predaja ZP a.s., ktory zabezpecuje predaj do krajin strednej a vychodnej Europy, Madarska, Polska, krajin byvalej Juhoslavie, Rumunska, Bulharska a krajin byvaleho Sovietskeho zvazu,

- odbor tuzemskeho predaja, ktory je zodpovedny za predaj na domaci – slovensky trh a v spolupraci s obchodnou spolocnostou ZP TRADE Bohemia, a.s., aj za realizaciu obchodnej politiky v Ceskej republike,

-Slovrur Stalova Wola, ktory v spolupraci s odborom exportneho predaja realizuje nase obchodne zamery na polskom trhu,

-PIPEX International - obchodne zastupenie ZP a.s. so sidlom v Milane, ktore zabezpecuje najvacsie objemy predaja smerovane do zapadnej Europy a Zamoria.

Teritorialna struktura exportu je v porovnani s minulym rokom zachovana, tradicne najvacsimi obchodnymi partnermi su Nemecko, Ceska republika, Madarsko, Polsko a Taliansko.

Konkretne cisla dokumentujuce nas predaj budeme analyzovat po skonceni roka 1999. Ukazalo sa vsak, ze rozhodnutie vedenia Zeleziarni Podbrezova a.s., o presune hlavnej opravy valcovne rur z letnych mesiacov na december bolo spravne, pretoze podstatne viac tovaru sme predali v auguste. Aj napriek oprave, objemy zabezpecene na december su vyssie, ako sme ocakavali. Rovnako uspesne sme v priebehu celeho roka zabezpecovali kvotu 25 000 ton rur zaradenych do antidumpingoveho procesu, ktora bola naplnena  az v decembri. Pravidelne stvrtrocne spolu so spolocnostou PIPEX sme podavali hlasenia Europskej komisii, kde sa pocas dvoch rokov existencie systemu, tzv. sebakontroly, nevyskytli ziadne problemy. Potvrdzuje to aj fakt, ze v priebehu dvoch rokov Europska komisia k nam nevyslala previerkovu komisiu, co svedci o korektnom spravani sa Zeleziarni Podbrezova a.s., na rozdiel od inych vyrobcov. Napriklad v tomto roku Europska komisia obnovila konanie voci Ukrajine, ktora dostala az 50 percentne dumpingove clo, co v podstate znamena, ze za takychto podmienok nemoze Ukrajina predavat na europskom trhu.

Na zaciatku som zhodnotil nie velmi priaznivu tohtorocnu odbytovu situaciu, nakolko od stvrteho stvrtroku 1998 dochadzalo k postupnemu poklesu predaja. Dnes sa ukazuje, ze kriza ocakavana v prvom polroku 1999 bola dlhsia a da sa povedat, ze trva az doteraz. Su vsak mierne naznaky, ze v prvom stvrtroku 2000 by sa mala situacia postupne zlepsit. Taka bola a je situacia na medzinarodnom trhu – hlavne v zapadnej Europe, kde vykyvy boli hlavne z nedostatku zakaziek rur pre olejarsky priemysel, ale takisto stagnoval strojarsky priemysel a mozno v miernom naraste je automobilovy priemysel. Podstatne menej dodavok v oblasti vymennikovych rur bol pre energeticky priemysel. Uplne nam vypadli trhy Dalekeho vychodu – Singapur, Korea a ine daleko vychodne krajiny. Bolo to zapricinene jednak nedostatkom zakaziek, ale aj z druheho – ako sa ukazuje, vazneho dovodu, konkurencie cinskych vyrobcov, ktori predavaju svoje produkty v tomto teritoriu a zacinaju sa pomaly presadzovat aj na europskom trhu. Co to pre nas znamena? Budeme sa musiet, tak ako v tomto roku, postupne preorientovat z vyroby beznych standardnych rur vo valcovanom prevedeni, na specialne druhy rur, napr. kotlove (s vyssim obsahom legovacich prvkov). V uvedenom trende je uz postaveny plan na rok 2000. Vo vsetkych prevadzkach je naplanovany v objeme vyssi predaj v porovnani s rokom 1999. Hlavny narast je planovany v taharni rur 2, kde by mali byt objemy predaja 1800-2000 t/mesiac. Aj prevadzka taharen rur 1 ma v sortimente presnych rur planovany mierny narast. Plan bol zostaveny z ocakavanych vyhladov a zo skutocnosti, ktore su nam v obdobi stvrteho stvrtroku zname. Verim, ze situacia v roku 2000 sa mierne zlepsi a ze nas obchodny usek prispeje k tomu, ze postaveny plan bude uspesne naplneny. Prispeje k tomu urcite aj realizacia celeho radu marketingovych aktivit, z ktorych spomeniem aspon udalost roka 2000, ktorou bude nasa ucast na specializovanom veltrhu TUBE v Dusseldorfe (3.-7. aprila). Aj prostrednictvom tejto akcie svetu pripomenieme, ze podbrezovske zeleziarne tu posobia uz 160. rokov. Pre zlepsenie informovanosti nasich zakaznikov sme uz v tomto roku pripravili nove sady katalogov vyrobkov (v tychto dnoch su expedovane nemecko-anglicke verzie) a v spolupraci s odborom informatiky zabezpecujeme kontinualnu aktualizaciu nasej www stranky na internete. V roku 2000 ocakavame prve vysledky zavedenia prvkov systemu noriem VDA 6.1 do vsetkych obchodnych cinnosti, ktore by mali viest k poskytovaniu kvalitneho dodavkoveho servisu nasim zakaznikom.

Na zaver chcem podakovat vsetkym pracovnikom obchodneho useku, ktori sa vacsou alebo mensou mierou podielali na zabezpecovani uloh. Chcel by som im popriat vela zdravia, vela osobnych a pracovnych uspechov v roku 2000, aby sme spolocne dokazali splnit to, co sme si predsavzali.  


  ... spat na prehlad clankov

Ing. Maria NIKLOVA, v zastupeni ekonomickeho riaditela
S OPTIMIZMOM SA POZERAME AJ DO BUDUCNA
Rok 1999 bol z pohladu ekonomiky poznamenany stupnujucim sa usilim o zvysenie financno-ekonomickej vykonnosti. Ak rok 1998 bol z ekonomickeho hladiska rokom dalsej stabilizacie spolocnosti, rok 1999 bude dalsim takymto rokom, o com svedcia aj vysledky za desat mesiacov.

V hodnoteni cinnosti ekonomickeho useku sa zameriam na dve zakladne oblasti:

-nakup a manipulaciu s materialom, a colne sluzby,
-spracovanie ekonomickych informacii.

Rok 1999 bol z pohladu zabezpecovania materialovych vstupov do spolocnosti zamerany na usporu nakladov. Objemy nakupov za desat mesiacov boli vo vyske cez jednu miliardu korun, pricom SR sa tu podiela 626 milionmi Sk, CR 188 mil. Sk, Europska unia 146 mil. Sk a vychodna Europa 53 mil. Sk. Odbor zasobovania pracuje s dvadsiatimi dvoma skladmi, ktore obsahuju cca 29 000 materialovych poloziek. V priemere sa skutocne ceny pohybuju na urovni planovanych, kovovy odpad v porovnani s planovanou cenou 3 100 Sk/t mal v prvom stvrtroku uroven 2 900 Sk/t, druhy a treti stvrtrok poklesol az na 2 500 Sk/t.

Oddelenie colnej deklaracie sa zaoberalo 1 445 colnymi pripadmi, tykajucimi sa ZP a.s., a 2 511 pripadmi v ramci poskytovania sluzieb pre verejnost. Zabezpecuje taktiez kompletne zastupovanie externych firiem, prevadzkovanie sukromneho a verejneho colneho skladu. V rezime prepracovania kovoveho odpadu pod colnym dohladom sme zaznamenali usporu 1,35 mil. Sk. V rezime aktivneho zuslachtovacieho styku sme usetrili cca 22,3 mil. Sk na priamych platbach pre colny urad.

O tom, aka bude uspesnost nasej spolocnosti v stale zlozitejsom podnikatelskom prostredi, rozhoduje v nemalej miere aj intenzita, s akou sa v podniku zavadzaju zdokonalene pristupy a metody planovania, a nasledneho spracovania ekonomickych informacii. Tento proces ovplyvnuju vsetky odbory, prip. referaty ekonomickeho useku a jeho vysledkom su jednak hodnotenia financnych ukazovatelov, ale aj ich detailne prognostikovanie za ucelom optimalizacie nakladovych a vynosovych poloziek. V sucinnosti s tym sa vynosove polozky spracovavaju na vyrobky v detailnejsej strukture pre sledovanie rentability podla internych kodov vyrobkovych skupin.

O kvalitnej timovej spolupraci svedci i zavrsenie roka 1998 danovym priznanim, ukonceny slovensky audit firmou BDR spol. s r.o., s vyrokom “bez vyhrad”, ako aj medzinarodny audit, vykonany firmou Deloitte& Touche. V danovej oblasti to bolo 34 danovych priznani, z toho v DPH za desat mesiacov predstavuje nadmerny odpocet 178 mil. Sk, danove poradenstvo pre ostatne useky a dcerske spolocnosti ZP a.s.

Vyznamnu ulohu ma oblast financovania, zamerana na optimalne ziskavanie, spravu a vyuzitie financnych zdrojov spolocnosti. V sucasnej dobe mame nadviazanu aktivnu ekonomicku spolupracu s desiatimi bankami, z toho v styroch uz mame i ucet v EURO. Vyuzivame sluzby homebankingu, inkasne platby, terminovane vklady, su uzatvorene zmluvy k terminovej menovej konverzii, spotovej menovej konverzii a menovemu swapu. Realizaciou menoveho swapu s CITIBANK Slovakia, a.s., na nas investicny uver vo VUB na vystavbu oceliarne sme napriklad usetrili cez 20 mil. Sk. Dlhodobo spolupracujeme s vybranymi bankovymi ustavmi na restrukturalizacii nasich uverov s dorazom na znizovanie urokoveho zatazenia. V oblasti uverovej politiky mal negativny dopad klesajuci reiting, co nam prinieslo zvysene naroky na prezentaciu nasej spolocnosti v bankach, ktore pravidelne prehodnocuju bonitu klienta. Zapoctami, ako specifickou formou platobneho styku na Slovensku, bolo realizovanych cca 20 percent platieb v objeme za viac ako 700 mil. Sk.

V suvilosti so zdokonalovanim systemu riadenia a uspesnym prechodom spracovania v roku 2000, sme v roku 1999 pracovali v spolupraci s odborom informatiky a firmou IBM na projekte Integracia aplikacii uctovnych procesov. Projekt zabezpeci plynuly prechod na rok 2000 a jednotne prostredie pre spracovanie vsetkych sprievodnych evidencii, vstupujucich do uctovnictva spolocnosti v integrovanom systeme centralnej evidencie. Znamena pre nas sice zvysene naroky v tom, ze popri beznom spracovani informacii musela byt vykonana analyza pouzivatelskych poziadaviek, navrh, implementacia specifikovanych funkcnych modulov a v neposlednom rade overovanie ich funkcnosti popri beznej praci, ale v buducnosti bude prelomom v spracovani informacii, na ktorom mozeme budovat dalsie planovane projekty.

V zavere preto patri vsetkym, ktori prispeli k dosiahnutiu dobrych vysledkov za desat mesiacov tohto roka podakovanie. I ked sme do roka 1999 vstupovali s vedomim, ze nas postihne kriza v hutnictve, co bude mat vplyv na nasu ekonomicku a financnu situaciu, dokazali sme napriek celkovo nizsiemu objemu realizovanych trzieb pracovat so ziskom, ktory predpokladame i pri jeho uzavreti k 31. decembru. S optimizmom sa pozerame aj do buducnosti, pretoze podla nasich prognoz bude uspesny aj rok 2000 a bude zalezat na nas vsetkych, aby sme vyvinuli maximalne usilie k naplneniu tohto ciela pre spokojnost firmy a kazdeho jej zamestnanca.


  ... spat na prehlad clankov

Vyberame z redakcnej posty

Zo zapisnika pamatnikov podbrezovskych zeleziarni

Dnes sme vybrali z listu pamatnika, nasho staleho citatela, byvaleho zamestnanca podbrezovskych zeleziarni, pana Vojtecha Hanusa:

Vazena redakcia,

Prihovaram sa vam ako dlhorocny pracovnik podbrezovskych zeleziarni v rokoch 1950 – 1960. Mozno neviete, ze prve moje zamestnanie v podniku bolo propagacne oddelenie vedene p. Kohlmayerom. Tam sa v tych rokoch pripravovali aj tlacili noviny Podbrezovan a tak som aj ja mal na jeho tvorbe svoju ucast. Neskor som presiel do valcovne rur, do funkcie technicko – hospodarskeho pracovnika. Pri prilezitosti buducorocneho vyznamneho jubilea, ktore oslavia Zeleziarne Podbrezova a.s., by som sa chcel v spomienkach vratit k mojim mimopracovnym aktivitam, ktorymi boli hudba a cyklistika.

- Ako absolvent vojenskej hudobnej skoly som nemal problem zapojit sa do vsetkych hudobnych skupin, ci to bol maly, velky tanecny orchester alebo slacikovy a dychovy orchester. Velky tanecny orchester sa radil medzi najlepsie amaterske subory na Slovensku a uspesne absolvoval rozne sutaze a prehliadky. Aj kolektivy slacikoveho a dychoveho orchestra zali v sirokom okoli len uspechy (pan Hanus casto spestroval vystupenia solovou hrou na xylofone- pozn. red.). Dychovy orchester sa zasluhou vojenskeho dirigenta Adamcika, mravencou pracou - vyberom chlapcov z ucnovskeho dorastu a zakladneho kadra, rozrastol na patdesiatosem clenny kolektiv. Dosahovali sme velmi pekne uspechy a pre mna je potesenim sledovat po desiatkach rokov, ako sa aj dnes Dychovej hudbe ZP a.s., dari, a to nielen doma, ale aj v zahranici. (Autor listu odisiel z Podbrezovej do Krajskeho symfonickeho orchestra do Banskej Bystrice.

“Mojim druhym konickom bola cyklistika”, spomina pan Vojtech Hanus, ktory bol clenom pripravneho vyboru JTO v Banskej Bystrici v roku 1949 a podielal sa na zakladani cinnosti cyklistiky v Banskej Bystrici i v Podbrezovej). O zaciatkoch cyklistiky v Podbrezovej spomina:

- Neboli lahke. Volili sme postup cez cykloturistiku – realizovanu z vlastnych financnych prostriedkov, k zavodnej. Pri podavani navrhu vo vybore TJ vladlo napatie, pretoze tu hrozil odliv financnych prostriedkov z dovtedy preferovanych sportov, ako bol futbal, kolky a lyzovanie. Preto bol pociatocny postup velmi opatrny. K uznaniu doslo az dokazatelnymi uspechmi. Medzi pretekarmi zaskveli mena Mudrak, Botos, Fodor, Nather, Kristek a Strmen. Tradicie podbrezovskej cyklistiky sa zacali pisat pravidelnym organizovanim pretekov O pohar SZ. Okruh bol vybraty na trati Podbrezova – Brezno, Vagnar- Myto pod Dumbierom – Podbrezova. Medzi ucastnikmi sa objavili aj legendy slovenskej cyklistiky, ako napr. Laczo, Renner, Hutyra, Dobrovolny a ini. Nezostalo len pri organizovani vlastnych pretekov, okruh sa stal miestom organizovania viacerych okresnych, krajskych, slovenskych i celostatnych pretekov.

Sledujuc sucasne dianie v cyklistike prostrednictvom Podbrezovana, ale i televiznych sportovych prenosov, mam radost, ze z nasich skromnych zaciatkov sa terajsi kolektiv pretekarov vypracoval na taku vysoku uroven.

Za uspechmi  Podbrezovej v sporte, nielen v cyklistike, je potrebne vidiet konsolidovany, prosperujuci podnik a kolektiv jeho vedenia, oddany sportu. Len tak je mozne pustat sa napriklad do tak odvaznych a narocnych akcii na svetovej urovni, ako je zavesne ci balonove lietanie.

Zelam vam uspechy vo vsetkych oblastiach sportovej cinnosti. Vo futbale urobte vsetko pre udrzanie sa na celnom mieste v tabulke. Postup medzi najlepsich by bol totiz velkym zadostucinenim nielen pre vedenie podniku, zamestnancov Zeleziarni Podbrezova, ale aj pre cele Horehronie.

O.K.


... spat na prehlad clankov

“Sutaz mi dala vela a urcite sa zapojim aj do tej buducorocnej”, povedal Pavol Turna pri preberani ceny generalneho riaditela.

A uz je tu moment, na ktory ste mnohi netrpezlivo cakali. Do zrebovania sa dostali stovky sutaznych listkov, stastlivec vsak moze byt len jeden a dnes je to Pavol TURNA, rovnac z taharne rur 2 , ktory odpovedal spravne na vsetkych 22 sutaznych kol a kedze mu prialo aj stastie, stava sa vitazom a Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel, mu venoval naramkove hodinky a dalsie vecne ceny. Srdecne blahozelame a verime, ze vas ostatnych neuspech neodradi a opat budete pokusat osud v buducorocnom pokracovani, ktoreho vyvrcholenim nebude len jeden oceneny.

Nachadzame sa na prahu buducorocnych oslav 160. vyrocia vzniku podbrezovskych zeleziarni a uz pocas uplynulych jedenast mesiacov ste sa mali moznost na strankach Podbrezovana formou sutaznych textov oboznamit s urcitymi epochami dejin nasej spolocnosti. V sutazi budeme pokracovat aj v nasledujucich mesiacoch jubilejneho roka, ale zaroven otvarame novu rubriku, v ktorej budeme uverejnovat spomienky pamatnikov:  NASA SUTAZ TYMTO NEKONCI. OD JANUARA BUDEME POKRACOVAT V TEMATIKE OD ROKU 1945, ALE ABY DOSTALI SANCU AJ TI, KTORI DOPOSIAL NESUTAZILI, ZACNEME S PRVYM KOLOM A SUTAZNYMI PODMIENKAMI AKO DOPOSIAL. V JUBILEJNOM ROKU VSAK PRIPRAVUJEME PRE VAS AJ DALSIE ZAUJIMAVE AKTIVITY A  JEDNOU Z NICH JE AJ NASA NOVA RUBRIKA. 

... spat na prehlad clankov

JEZISKO allias... 

Krestansky sviatok narodenia Jezisa Krista, oslavovany ako Vianoce, sa udomacnil nielen v krestanskych rodinach. Vianoce prezivame kazdorocne od utleho veku az po starobu. Nevieme si ich predstavit bez symbolov akymi su vianocny stromcek a stedra nadielka pod nim, ktoru podla nasich tradicii nosi Jezisko. Nie vsade vsak deti pisu svoje vianocne zelania a prosby Jeziskovi.

V Nemecku, ako o tom hovoria pramene z 19. a 20. storocia, sa s obdarovanim deti spajaju postavy Christkind (zapad, juhozapad a juh Nemecka) a Weihnachtsmann (sever a severovychod). Christkind rozhodne nie je Jezisko dieta, ale tymto menom nazyvali spievodcu Marie – Jozefa a bozske dieta. Weihnachtsmann, hoci s crtami postavy Mikulasa, sa postupne pretransformoval do postavy dobreho, spravodliveho, chapajuceho deduska – pana zimy s dlhou striebornou bradou, obleceneho do dlheho cerveneho plasta s mechom prehodenym cez plece.  

Podobny obraz poskytuju aj postavy obdaruvajuce deti vo Francuzsku, hoci mali rozne pomenovania: Saint Marten, Saint Nicolas, Pere Noel, su identicke s nemeckym Weihnachtsmannom.

Na britskych ostrovoch nosi detom darceky Santa Claus, podla mena mozno tusit, ze bol prebrany z juznych oblasti Europy – z Talianska, Spanielska. Podla anglickych etnologov v postave Santa Clausa sa pospajali predstavy o sv. Mikulasovi, patronovi deti, ktorych ich stedro obdaruva.

Po Stedrej veceri sa vo Svedsku, Norsku, Dansku otvaraju dvere do izby, kde stoji vianocny stromcek a vchadza Jullegube, Julemand, Julenisse, vianocny muz rozdavajuci darceky. Predstavuje ho v preobleceni jeden z prislusnikov rodiny. Dnes deti zo severskych krajin pisu Jelemandovi listy s vypoctom darov, ktore chcu dostat, a cuduj sa svete, dostavaju aj odpoved z dalekej severskej krajiny, kde “dedo mraz” zije. Stara sa o to posta za spoluprace roznych institucii.

Tento napad nas moze milo prekvapit aj u nasich susedov. V Muzeu v prirode v Roznove pod Radhostem uz viac sezon v priebehu decembra ozivuju vianocne tradicie pod nazvom Valasske Vanoce. Navstevuju ich tisice deti zo skolok a skol. Deti si tu mozu kupit pohladnice s obalkami adresovanymi “Jeziskovi”. V listoch napisu svoje zelanie a postar sediaci v starej poste, zariadenej ako zo zaciatku storocia, listy opeciatkuje. Po case dostavaju odpoved z posty s vystiznym a pritom skutocnym menom - Bozi dar. Vedia, ze je to hra, ale hra krasna, tajomna, patriaca k vianocnemu casu.

Aj pisomne zelania slovenskych deti v tomto roku najdu svojho adresata. Slovenska posta a Slovenska sporitelna, a.s., pripravili malicke prekvapenia pre nase deti, ktore sa zapojili do akcie 999 99 JEZISKO, prebiehajucej od 1. novembra do 20. decembra 1999.  


... spat na prehlad clankov

HOROSKOP

KOZOROZEC
22.12.-21.1.

Na svoje stastne cislo si v “Zlatej bani” este pockate. Radime vam, zmente loteriu a radost budete mat ihned. Taktiez odlozte plany s rozvodom, mozno vam s partnerom svitne na lepsie casy. Co tak zacat hned na Silvestra pripitkom na stastie, lasku a zelania premenit na ciny. Odporucame odhodit diplomaciu, radost zo samoty a vrhnut sa do viru zivota so stipkou emocii.

VODNAR
22.1.-20.2.

Nedostali ste kapra, no a co, ved aj pstruh je ryba. Upustite od narokov a veru, svet sa zato nezruti. Hoci vasim stastnym cislom je osmicka, nemenej stastnejsim je cislo - nula a ta vas v buducom roku prekvapi trojnasobnou silou, co sa odrazi v zmene k lepsiemu vo vsetkych sferach vasho zivota.

RYBY
21.2.-20.3.

Narodeni vo februari maju moznost vybavit zameskane a opatrni by mali byt ti, ktori uzreli prvykrat svetlo sveta 1. marca. Vplyv Marsu vsak neznamena, ze nadbytocnu energiu mate vynakladat neucelne a robit zo seba hrdinov. Dajte si pozor na lavinu nerozvaznosti, ktora vas moze stiahnut so sebou. Na Silvestra, hoci je to trochu nemile, vyhnite sa vacsiemu davu oslavujucich – moze vas ohrozit.

BARAN
21.3.-20.4.

Rozlucte sa s tymto rokom dostatocne veselo a hlucne, nakolko zaciatok noveho roka privitate v znameni prazdnoty a precitlivenosti. Zvysi sa u vas nervozita a nalada sa vam na dlhsie obdobie zlepsi az s ustupom “kralovstva tmy” – asi v poslednej dekade marca, kedy sa  naplno rozvinie vasa tvorivost, ale aj netrpezlivost.

BYK
21.4.-20.5.

Vam preplnene namestia a zabavne podniky na sklonku roka zapaluju iskry v oku. Neviete si predstavit tak vyznamne obdobie bez dobrej partie, zabavy a ludskej kulisy. Radime vam vsak bavit sa s rozvahou, nakolko aj vo vianocnom obdobi plati, ze “...tuho nielen hlavy rozpaluje”.

BLIZENCI
21.5.-21.6.

Laska nelaskava bude vas zvrtat pat mesiacov buduceho roka tak, ze nebudete vediet, kto a ci ste. Preto vyuzite chvile jasnej mysle a venujte sa svojmu spolahlivemu partnerovi tak, aby ste mu nahradili aj pripadne peripetie, ktore vas v tom “lubostnom osiali” cakaju. Neobavajte sa oddat spominanemu obdobiu, ved mozno konecne spoznate tu pravu, trocha sialenu a neviazanu lasku.

RAK
22.6.-22.7.

Prichodom jubilea by sa vsetci narodeni v tomto znameni mali obratit ako riecny rak, a tak aj napredovat do noveho obdobia. Len potom sa vam nemoze stat, ze namiesto aby ste postupovali, budete ustupovat. Vase nadherne povahy kali mysterium naladovosti, ktore by ste mali potlacat, nakolko dokaze menit celkovy pohlad na vasu osobu a to nikomu nebyva mile. V zdravotnej oblasti si viac davajte pozor na zaludok.

LEV
23.7.-23.8.

Nositelia tohto znamenia ziju radi vo velkych rodinach. Vedia byt spolahlivym a dobrym ochrancom svojich blizkych, ktorych k sebe putaju prave uvedenymi vlastnostami. Neznejsie pohlavia znamenia zas svojich “kralov” obetavo obskakuju a rozmaznavaju. Odporucame trochu zdrzanlivosti a viac sebarealizacie, trebars i na ukor pohodlia vo vztahoch. Na prelome rokov pozor na svoje “levie” pazuriky, ktore si mozete popalit v hre so svetlicami, ved bezpecnost nikdy nebola vasou silnou strankou.

PANNA
24.8.-23.9.

V decembri si uzijete navstev tak, ze az pat mesiacov roka 2000 bude dostatocnym obdobim na nacerpanie novych sil a spolocenskej chuti. Poriadkumilovnost sa bude u vas prejavovat ako rocne obdobie, co zbada aj vase okolie. Vynimocne sa vam bude darit v praktickom zivote, ako aj v osobnom a pracovnom raste.

VAHY
24.9.-23.10.

Flirty a eroticke zazitky cakaju v novom roku na narodenych do 5. oktobra. Vstup do noveho roka by mal byt vesely, a to napriek tomu, ze aj toto znamenie bude v utlme niekolko nasledujucich mesiacov. Odporucame viac rozvinut svoje kladne stranky a umelecke sklony.

SKORPION
24.10.-22.11.

Dalsi rok mate uspesne za sebou a s jeho hodnotenim ste celkom spokojny. V  buducom roku vecnost, podrazdenost, ale aj  bojovnost vystrieda po troch mesiacoch trpezlivost, odvaha a pritazlivost. Pritomnost Venuse a Merkura vyvola ostru kritiku, zive diskusie, ale moze vo vas prebudit aj fanatizmus, ziarlivost a bezuzdnost v laske. K comu sa osoby narodene v tomto znameni priklonia, to zalezi len na nich.

STRELEC
23.11.-20.12.

V tomto roku ste svoje “ego” sklonovali vo vsetkych padoch. Posobenie Pluta na nositelov znamenia prejde az do dalsieho tisicrocia a tak bude pozoruhodne sledovat vase sklony k dosiahnutiu nedosiahnutelneho, tuzby po cestovani a spoznavani. Napriek neuspechu jedincov zo zavisti, ci odmietnutia, dojde k nezabudnutelnym zazitkom.  


... spat na prehlad clankov 

Prihovara sa vam spravca farnosti v Podbrezovej

VELKE JUBILEUM 2000

V poslednom case si velmi casto mozeme precitat, vypocut alebo pozriet v televizii o bliziacom sa tretom tisicroci. Vsetci si kladu len jednu otazku: “Ako bude vyzerat toto tretie tisicrocie?”. Aj medzi sebou, ked sa rozpravame o roku 2000, tiez sa nam tlacia do hlavy podobne otazky a citime sa tak zvlastne. Ved predsa zijeme na prelome tisicroci.

Tento datum vyvolava v nasej mysli slovo JUBILEUM. Ked napriklad oslavujeme 50. vyrocie sobasa alebo 50. narodeniny hovorime, ze je to jubileum, cize radostna vyrocna udalost. Aj v tomto pripade hovorime o jubileu, dokonca o VELKOM JUBILEU.

Svaty Otec Jan Pavol II. v apostolskom liste Tertio Millennio adveniente (Bliziace sa tisicrocie) pise: “Dvetisic rokov od Kristovho narodenia (odhliadnuc od presnosti casoveho pocitania) predstavuje mimoriadne velke jubileum, a to nielen pre krestanov, ale nepriamo pre cele ludstvo...”.

Tato vyznamna udalost, ktoru cirkev oznacuje ako “Velke jubileum roku 2000”, bude spomienkou na najvacsiu udalost ludskych dejin, na vtelenie Bozieho Syna. Boh sa stal clovekom a narodil sa z Panny Marie. Svaty otec Jan Pavol II. sa uz od zaciatku svojho pontifikatu snazi pripominat vsetkym vyznam tohto jubilea a pozyval cele spolocenstvo, aby sa na to vazne pripravilo.

Priprava na toto “Velke jubileum” prebiehala takto: po tzv. predpripravnej faze, ktorej cielom bolo pomoct ozivit v krestanskom lude vedomie hodnoty a vyznam, aky ma toto jubileum v ludskych dejinach, nastupila vlastna pripravna faza. Prebiehala v casovom rozpati troch rokov – od roku 1997 do roku 1999.

Rok 1997 – rok Jezisa Krista. Bol uvazovanim o Kristovi, o Slove Otca, ktore sa posobenim Svateho ducha stalo clovekom.

Rok 1998 – rok Svateho Ducha. Bol to rok uvazovania o Svatom Duchu a jeho posvacujucej pritomnosti v spolocenstve Kristovych ucenikov.

Rok 1999 – rok Boha Otca. Je to treti a posledny pripravny rok a ma mat za ulohu rozsirit horizont veriaceho cloveka podla samotnej Kristovej perspektivy: perspektivy “Otca, ktory je na nebesiach”, ktory ho poslal a ku ktoremu sa vratil.

Jubileum roku 2000 ustanovene Bulou “Incarnotionis Mysterium” sa zacina 24. decembra 1999 otvorenim Porta Santa (Svatej Brany) papezom v San Pietro vo Vatikane a konci sa 6. januara 2001.

Nech tento zacinajuci sa jubilejny rok bude pre nas vsetkych, tak veriacich, ako aj neveriacich, casom ohodnotenia nasho doterajsieho zivota, aby sme mohli vkrocit do tretieho tisicrocia s novym pohladom na svet a na druheho cloveka.


... spat na prehlad clankov

vianocna anketa * vianocna anketa * vianocna anketa * vianocna anketa

Na prahu noveho roku sme sa opytali:

“ Co si budete zelat v  roku 2000? ”

Dni, hodiny, minuty... cvalaju zavratnou rychlostou v ustrety novemu roku. Co ako sme zaneprazdneni kazdodennymi starostami, akokolvek by sme chceli odhanat vonkajsie vyzvy k sebareflexii, neda sa vyhnut momentu, kedy budeme nuteni bilancovat co sme dosiahli, comu sa chceme v buducnosti vyhnut, co by sme si odniesli do noveho roku a budeme vyslovovat svoje zelania do buducna. Vianoce, sviatky rodiny, vytvaraju atmosferu, ktora nas viac ako inokedy nabada k zamy  sleniu sa nad svojim osobnym zivotom, ktory vnimame jednak ako sucast rodiny, svojho pracovneho kolektivu, ale i naroda a napokon, ako sucast celeho spolocenstva.

JIMI CURDA, oceliaren
- Zelam si v prvom rade zdravie pre celu rodinu i pre spolupracovnikov, a zaroven aby sme mali dostatok prace a tym zabezpecene socialne istoty aj do buducna.

Blazej Kapajcik, oceliaren
- Do roku 2000 si budem priat, aby sme mali socialne istoty a hlavne, aby zdravie sluzilo celej rodine a vsetkym znamym.

 Vladimir Venger, oceliaren
- Hlavne dostatok zdravia, socialne istoty a vsetko, co k tomu patri.

Jozef Durcik, energetika
- Predovsetkym zdravie, to je prvorade pre mna a pre celu moju rodinu. Zelam si aj pracovne uspechy, aby sa nam darilo bez problemov zabezpecovat energie pre nasu akciovu spolocnost a aby aj nasa prevadzka, tak, ako doteraz, prispievala svojim dielom k zabezpeceniu kladnych hospodarskych vysledkov spolocnosti.

Maria Strenitzerova, ZP GASTRO servis, s.r.o.
- Najviac pevne zdravie, najma detom, vnucatam a aby sme vsetci mali pracu a peniaze.

Pavol Sima, hutnicka druhovyroba
- Staci mi zdravie rodiny a istota v zamestnani.

Eva Vancova zdravotne stredisko
- Zelala by som si, aby mladez nemala problemy pri prijimani do skol, aby mohli studovat vsetci ti, ktori studovat chcu. Tiez , aby sme mali viac zdravia a dusevnej pohody, od coho do znacnej miery zavisi zdravie.

Dusan Gonda, valcovna bezsvikovych rur
- V prvom rade zdravie celej rodine, porozumenie na pracovisku, aby sa ludia medzi sebou znasali . Aby sme mali pracu – to je zaklad pre zivot.

Margita Skvarkova, stredisko doplnkovych prac a cinnosti
- Hlavne zdravie, pretoze som na ciastocnom invalidnom dochodku a pokoj pre nas, deti a vnucata, pre vsetkych, aby bol mier a dolezite medziludske vztahy, ktore miznu.

Alena Veverkova, pravny odbor
- Hlavne zdravie pre celu rodinu a istoty v zamestnani pre vsetkych.

Svetlana Kvackajova, Pipeco, s.r.o.
- Zdravie celej rodine, dobre vztahy medzi ludmi, lebo to pokladam za dolezite.

Milan Adamcik, zvarovna rur velkych priemerov
- Dobre vysledky vo vsetkych prevadzkach, aby boli aspon take ako tohto roku alebo este lepsie, aby ludia mali pracu.

Ivan Zubal, zvarovna rur velkych priemerov
- Zdravie, istotu v praci, vylepsenie vztahov medzi ludmi.

zaznamenala S. Tomcikova,


... spat na prehlad clankov


Spod volejbalovej siete

Krajska sutaz neregistrovanych zien vo volejbale pokracovala v priebehu novembra a decembra dalsimi dvoma turnajmi. Treti turnaj sa uskutocnil v sobotu, 13. novembra, v telocvicni Hotelovej akademie v Brezne za ucasti styroch druzstiev s vysledkami Brezno-GBA 0:2, ZP Juniorky-Podkonice 1:2, Brezno-ZP Juniorky 2:0, Podkonice-GBA 0:2, ZP Juniorky-GBA 0:2, Brezno-Podkonice 2:0. Nase juniorky hrali pocas vsetkych zapasov s velkou chutou a bojovnostou, nezastrasila ich ani nepriazniva divacka atmosfera. Zaplatili vsak novacikovsku dan – nezvladli koncovky setov, co sa prejavilo hlavne v zapase s druzstvom zien z Brezna, avsa ich vitazstvo bolo velmi tvrdo vybojovane.

Stvrty turnaj sa uskutocnil v sobotu, 4. decembra, v telocvicni na Stiavnicke, opat za ucasti styroch druzstiev: ZP Juniorky-ZP Zeny 0:2, Podkonice-Gymnazium 0:2, ZP Juniorky-Podkonice 2:1, Gymnazium-ZP Zeny 1:2, Podkonice-ZP Zeny 0:2, ZP Juniorky-Gymnazium 0:2. Turnaj dobre zvladli nase zeny, ktore po dlhsom case vyhrali vsetky vzajomne stretnutia. Dramaticky bol najma zapas s druzstvom Gymnazia Brezno, ktory bol az do poslednych lopt tretieho skrateneho setu velmi vyrovnany. Nase juniorky si pripisali prvu vyhru v turnaji s druzstvom Podkonic a darilo sa im aj v zapase s gymnazistkami.

Tabulka po 4. kole

GBA Brezno Podkonice
ZP Juniorky
ZP Zeny
Gymnazium Brezno Brezno
SKP B. Bystrica
9 9 0 18:2 18
9 3 6 8:14 12
9 2 7 6:15 11
6 4 2 9:5 10
6 3 3 8:7 9
6 3 3 7:7 9
3 0 3 0:6 0

Dalsie turnaje cakaju druzstvo ZP Zeny 15. januara 2000 v telocvicni SKP Banska Bystrica a druzstvo ZP Juniorky az 15. aprila 2000 tiez v Banskej Bystrici.

Ing. Ivana Avukova


... spat na prehlad clankov

 
Blizko vysnivanej mety
Poslednym vitaznym kolkarskym zapasom na domacej pode skoncila pre nase A-muzstvo extra ligy v kolkoch, v ktorej sa nasi hraci prebojovali medzi spicku slovenskych kolkarskych klubov.

O kratke zhodnotenie prvej casti majstrovskych zapasov sme poziadali trenera A-druzstva, pana Mateja SRSNA:

- Jesenne zapolenia trvali od 18. septembra do 4. decembra 1999. Odohrali sme devat zapasov, z toho sme osem vyhrali a len s aspirantom, a zaroven obhajcom minulorocneho majstrovskeho titulu,  Interom A Bratislava sme na superom ihrisku prehrali. Pri konkretnejsom hodnoteni kadra musim pochvalit dlhodobe dobre vykony Jovana Calica, ktory s rekordom drahy 1040 bodov bol vyhodnoteny aj ako najlepsi hrac roka, dalej to bol Radoslav Foltin, Zelemir Mirkovic a Gejza Knapp. Kolkarske druzstvo vsak tvori sest hracov a dvaja nahradnici a im vsetkym treba podakovat za vynikajuce jesenne vysledky.

*Prezradite nam niektore zo zmien, ktore pripravujete pre jarnu cast extra ligy?

-V sucasnosti mame kader, v ktorom hraju dvaja slovenski a dvaja juhoslovanski reprezentanti. V kratkom case posilnime muzstvo dalsimi dvoma reprezentantmi – Ivanom Cechom a Ondrejom Kyselicom (obaja zo Sucian). Takze 19. februara 2000, nastupi na prvy zapas jarnej casti A-druzstvo Podbrezovej zlozene zo styroch reprezentantov Slovenska a dvoch reprezentantov Juhoslavie. S takymto silnym zlozenim mozeme konkretizovat aj nas ciel - bojovat o titul majstra, ved po prvykrat sa podbrezovsky kolkarsky sport dostal tak blizko k vysnivanej mete.

Nahradnici Jaroslav Zabka a Peter Hricak na jar posilnia B-muzstvo a ocakavame od nich, ze budu prinosom pre lepsie umiestnenie sa tohto druzstva v 2. lige.

*Aka bude priprava a zosuladenie vymladeneho muzstva?

- Po kratkom oddychu, nastupujeme 3. januara na zimnu pripravu, ktora bude vrcholit dvoj - trojtyzdennym sustredenim. Po dost dlhej zimnej prestavke hned treti zapas bude pre nas rozhodujuci – na domacej pode 13. marca 2000 privitame Inter A Bratislava a duel s nim, podla predpokladov, by mal rozhodnut o novom majstrovi Slovenska.

*Zaver patri zelaniam. Ake su tie vase?

- V prvom rade chcem podakovat hracom za vynikajuce sportove vykony, Zeleziarnam Podbrezova a.s. za vynikajuce podmienky, ktore hovoria o tom, ze vedenie na cele s generalnym riaditelom Ing. V. Sotakom a Ing. Juliusom Krivanom, obchodnym riaditelom, ako aj vedeniu ZP Sport, a.s., fandia tomuto sportu. Z nasej strany sa budeme snazit svoje podakovanie vyjadrit nielen slovami, ale hlavne cinmi.

A moje zelanie? V podbrezovskom kolektivnom sporte je kolkarske A-muzstvo prve najblizsie k ziskaniu titulu majster Slovenska a jeho vybojovanie v jarnej casti sutaze je tym mojim zelanim.

Opytala sa V. Kukolova

Text pod foto 11/a

Extra ligove kolkarske A-muzstvo Podbrezova: horny rad zlava:Jovan Calic, Gejza Knapp, Pavol Paulecko, Matej Srsen-trener, dolny rad zlava: Jaroslav Zabka, Radoslav Foltan (majster Slovenska v r. 1998 a 1999) a Zelemir Mirkovic.


... spat na prehlad clankov

Prihovara sa vam Vladimir Vanik, riaditel ZP SPORT, a.s.:
Vazeni sportovci a milovnici sportu.

V prvom rade by som chcel podakovat vedeniu Zeleziarni Podbrezova a.s., za vytvorene podmienky, potrebne na realizaciu kvalitneho sportu. Vdaka podpore vedenia tejto spolocnosti, na cele s generalnym riaditelom Ing. Vladimirom Sotakom, sa nam podarilo dosiahnut kvalitativne velmi dobre vysledky. V kazdom z osemnastich sportovych klubov, ktore ZP SPORT, a.s., zastresuje, zaznamenavame viditelny vykonnostny vzostup, hlavne v preferovanych sportoch, kde je evidentny. Patria sem nesporne futbal, kolky, zavesne a balonove lietanie, lyzovanie, cyklistika, volejbal a tenis.

Zakladnou filozofiou podpory sportu v Podbrezovej je predovsetkym praca s mladezou. Zaujem deti o sportovu cinnost je obrovsky a my badame, ze ak deti vycitia, ze niekto ma o ich sportovu cinnost zaujem a dokonca ich v tom podpori, dokazu zo seba vydat maximum. Toto je motivacia pre ludi, trenerov, cvicitelov, ktori s nimi pracuju. Vysledky sa samozrejme nedostavia okamzite. Verime vsak, ze z radov nasej mladeze vyrastu urcite vynikajuci reprezentanti materskej firmy ZP a.s., ale i reprezentanti Slovenska.

Moje podakovanie patri vsetkym nasim sportovcom, ktori sa aktivne zucastnovali sutazi. Chcem im popriat na sklonku roku 1999 a na prahu jubilejneho roku 2000 hlavne pevne zdravie a vela elanu do dalsej sportovej cinnosti. Trenerom prajem vela trpezlivosti a  vsetkym ostatnym sportovym priaznivcom vela peknych sportovych zazitkov. 

V prvej dvadsiatke najlepsich hracov extraligy obsadil:

Jovan Calic striebornu priecku (964.58), 7. bol Radoslav Foltin (922.04), 8. Gejza Knapp ml. (920.88) a 11. Zelemir Mirkovic (909.88).

Z 20 nalepsich vykonov k 9. kolu sa:

-Jovan Calic vykonom 1040 b. umiestnil na stvrtom, 1025 b. na siedmom a 998b. na sedemnastom mieste,
-Gejza Knapp ml. vykonom 1019 b. na deviatom mieste,
-Radoslav Foltin vykonom 994b. na osemnastom mieste.

Tabulka: Extraliga muzi – jesenna cast                                                   PROFIL TRENERA

1. Inter Slovnaft Bratislava A 2. ZeleziarnePodbrezova
3. Spoje Bratislava
4. Tatran Benlux Sucany
5. Lokomotiva Vrutky
6. Inter Slovnaft Bratislava
7. HS Kosice
8. Slavoj Velky Saris
9. SK Modranka
10. Slovakofarma Hlohovec
9 8 0 1 132:48 16
9 8 0 1 118:62 16
9 6 0 3 106:74 12
9 5 0 4 95:85 10
9 4 0 5 95:85 8
9 4 0 5 79:101 8
9 3 0 6 83:97 6
9 2 1 6 73:107 5
9 2 1 6 69:111 5
9 2 0 7 50:130 4

Meno : Matej Srsen, patdesiatjeden rocny Bystrican
Trener : A-muzstva Podbrezova od augusta 1999

Kolky zacal hrat v roku 1967 za SKP B. Bystrica, kde posobil aj ako clen realizacneho timu a trener dorastu, a v rokoch 1997-1998 ako hrac hostoval v Podbrezovej.


... spat na prehlad clankov

Dakujeme vsetkym ludom s dobrym srdcom

Zastavme sa na chvilu v tomto predvianocnom case a zamyslime sa nad zivotom tych, ktori sa narodili v nespravnom prostredi alebo ich zdravotny a dusevny stav si vyzaduje ovela viac kazdodennej pozornosti.
O skole-zariadeni, ktore sa stara o menej sposobile deti, hovorime s jej riaditelom Mgr. Jurajom HLAVACOM.

* Mozete blizsie specifikovat vase skolske zariadenie?

- Nase zariadenie je zaclenene do kategorie specialnych skol. Vzniklo pre potreby vychovy a vzdelavania mentalne postihnutych deti. Pociatky mozeme datovat od skolskeho roku 1985/86, ked v budove byvalej zakladnej skoly vo Valaskej boli zriadene dve “malotriedky” pre 1.-5. rocnik osobitnej skoly. V skolskom roku 1986/87 pribudli dve triedy odborneho ucilista. Plne organizovanou skolou s osmimi triedami osobitnej skoly, s tromi ucebnymi odbormi a piatimi vychovnymi skupinami ziakov s nariadenou ustavnou vychovou sme sa stali v skolskom roku 1987/88. Na doplnenie vsetkych vekovych kategorii sme od noveho skolskeho roku 1995/96 zastresili aj specialnu matersku skolu pre mentalne postihnute deti.

V sucasnosti mame dve triedy materskej skoly, devat tried v OSI a devat tried v odbornom ucilisti, spolu 183 ziakov, z toho 52 s nariadenou ustavnou vychovou.

*Ake ulohy a ciele ma vasa skola a do akej miery sa vam ich dari plnit?

- Ulohou nasho zariadenia, ci skoly alebo domova, je dat nasim ziakom nielen maximalne vzdelanie, zrucnost a vedomosti vyplyvajuce z ich mentalnych a individualnych schopnosti, casto v kombinacii s ich postihom, ale aj sumu moralnych, mravnych a etickych predpokladov pre uspesne zaclenenie sa do spolocnosti.

Napriklad v minulom skolskom roku ukoncilo vyucbu v dvoch ucebnych odboroch dvanast ucnov, z toho sest s nariadenou ustavnou vychovou. Co vsak dalej s tymito uz dospelymi ludmi, ktori prezili cely svoj doterajsi zivot v zariadeniach s nahradnou vychovou? Viete si predstavit, aky je to pre nich sok! Na jednej strane radost zo samostatnosti, na druhej obavy kde pojdu, ako dalej. Nasi ziaci su systematicky pripravovani na tuto chvilu odchodu, ale verte, nie je to lahke ani pre nich, ani pre nas. Stat ako taky, nema vypracovane riesenie tohto dlhodobeho problemu. Su len dve moznosti:

1. vratit sa do nevhodneho socialneho prostredia, odkial prisli – zla alternativa, ktorej sa snazime zabranit,

2. umiestnit nasich chovancov v charitativnych zariadeniach. Mame dobru spolupracu s charitativnym zariadenim Slovenskeho misijneho hnutia – Utulok sv. Vincenta v Banskej Bystrici, kde nam vychadzaju v ustrety. Nasim chovancom poskytnu ubytovanie a pomozu najst pracu.

Taketo riesenie vitame, lebo vytvara medzistupen medzi ukoncenim skoly a skutocnym zabudovanim sa do spolocnosti. Co vsak casto kritizujeme je, ze tento medzistupen zabezpecuju nestatne charitativne zariadenia.

* Ako prebieha zivot v domove mladeze?

- Najkrajsou aktivitou je tanecny kruzok “Domovacik”. Ten si svojimi ciganskymi tancami, country tancom, ziskal sympatie na roznych podujatiach, ako “Spoznaj svoj usmev” v Banskej Bystrici, “Najmilsi koncert roka” v Liptovskom Mikulasi, alebo na Domovackom festivale vo Valaskej. Nase deti rady potesia aj obyvatelov Domu dochodcov v Hronci, Penzionu v Brezne. Zucastnujeme sa roznych vytvarnych vystav, kde vo svojich kategoriach ziskavaju popredne umiestnenia. Zo sportovej, zaujmovej cinnosti dobre reprezentuju stolni tenisti, atleti, v branno - sportovych pretekoch atd.

Pri zabezpeceni plynuleho chodu nasej skoly, roznych zaujmovych aktivit nasich chovancov nam vydatne pomahaju aj nestatne organizacie.

* Mozeme poziadat o konkretnost ? Takato cinnost si totiz nesporne verejne podakovanie zasluzi.

- Ano, kedze mam tu moznost prostrednictvom vasich novin podakovat im takto verejne, vyuzijem ju. Chcem podakovat vyrobnemu riaditelovi Ing. Vladimirovi Zvarikovi a ekonomickemu riaditelovi Ing. Marianovi Kurcikovi zo Zeleziarni Podbrezova a.s., ktori nam velmi pomohli pri likvidacii havarii a oprav, dalej vedeniu ZP Sport, a.s., - menovite riaditelovi Vladimirovi Vanikovi a riaditelovi SOU-hutnickeho v Podbrezovej, Ing. Emilovi Lukacovi, bez ich pomoci by sme totiz nemohli zabezpecit pobyt nasich chovancov v letnom tabore. Dakujeme aj firme SUNIK , s.r.o., ktora nam pomohla so stavebnym materialom, a farby nam poskytla firma VERTICAL-TECH. Sme velmi povdacni aj starostom obci- Ing. Janovi Stellerovi z Podbrezovej a Dr. Dusanovi Sliacanovi z Valaskej, predsedovi VZO OZ KOVO p. Petrovi Duriancikovi, ako aj firme Misut - Luptak, u ktorych sme nasli pochopenie a podporu a v neposlednom rade chceme podakovat veducej filialky Slovenskej sporitelne, a.s., v Podbrezovej – pani Anne Hraskovej, ktora prejavila velky zaujem o riesenie problemov a potrieb nasich deti.

Vymenovat vsetkych, ktori nam pomohli zmiernit nasu zlu situaciu a nasli sme u nich pochopenie, by zabralo vela miesta. Teda aspon proste – DAKUJEME VSETKYM LUDOM S DOBRYM SRDCOM.

Kedze sa blizia vianocne sviatky, dovolte mi, popriat vam – citatelom, aby ste ich prezili v spokojnosti, stastne, v kruhu svojej rodiny. Do noveho roka vam zelam vela zdravia a zivotneho optimizmu.


... spat na prehlad clankov

 
Spomienka

 

Ticho je u nas doma, niet otca, stareho otca ani manzela.
Dna 26. decembra 1999 uplynie rok co nas navzdy opustil

Emanuel GALL, manzel, otec, stary otec.

Tichu spomienku venuju manzelka, syn, dcera Svetka, Miska s rodinou, vnucka Veronika a ostatna rodina.

...

23. decembra uplynie rok od smutneho okamihu, kedy sme sa navzdy rozlucili s nasim drahym

Stefanom CELLAROM.

Kto ste ho poznali, venujte mu prosim tichu spomienku.

S uctou a laskou spomina cela rodina.


... spat na prehlad clankov

Objektivom nasho dopisovatela , Ing. Petra Mlynarcika

V roku 1999 sme presli v roznych horstvach 295 kilometrov pocas sedemnastich turistickych podujati. S vyborom Klubu slovenskych turistov ZP Sport, a.s., sme zrealizovali tri autobusove zajazdy pre milovnikov prirody. Potesitelny je stale rastuci zaujem mladych turistov o turistiku. Prejavilo sa to pri najpocetnejsej turistickej akcii, ked za krasneho pocasia v Malej Fatre zvladlo 20 kilometrov dlhu hrebenovku z Vratnej do Strecna patdesiat jeden zaujemcov a jeden pes. Veselo bolo aj na dvoch zajazdoch pri spoznavani kras Oravy, a to vo Hviezdoslavovej horarni, po vystupe na Babiu horu a v horucom kupeli v Oraviciach, po prehliadke Juranovej doliny. Tohto roku sme si pripomenuli 125. vyrocie vzniku organizovanej turistiky na uzemi Slovenska, zalozenim Uhorsko-karpatskeho spolku v Banskej Stiavnici. Motivacia v turistike vzdy vychadzala z potrieb a tuzob cloveka. Je to hlavne potreba aktivneho pohybu v prirode a rozmanita poznavacia cinnost. Pobyt v prirode poskytuje najjednoduchsi sposob odreagovania sa od stresovych situacii. Organizovana turistika svojou pravidelnostou prispieva k zvysovaniu fyzickej a psychickej odolnosti v kazdom veku. Na otlaky na nohach a “svalovicu” sa casom zabudne a len vrcholove fotografie pripominaju namahave tury bralnatymi hrebenmi alebo travnatymi holami s povznasajucimi vyhladmi. Vybavia sa nam pred ocami radostne putovania za jarnou kvetenou, prechadzanie nepristupnymi lesmi a hladanie spravneho chodnika pri zabludeni, alebo prechod riecistom v roklinach.


... spat na prehlad clankov

Po prvom dejstve II. futbalovej ligy

 

Statisticke udaje o jesennej casti II. futbalovej ligy 1999/2000

 

                                    Doma             Von       Skore       Body          +Body

1. Puchov
2. Novaky
3. Rim. Sobota
4. Podbrezova
5. Devin
6. Licartovce
7. Bardejov
8. Senica
9. Stropkov
10. Ziar N/Hronom 11. Levice
12. Inter B
13. Slovan B
14. Nove Zamky
15. Piestany
16. Sala
17. Lokom. Kosice 18. Sp. Nova Ves
9
8
9
8
8
9
8
9
8
9
8
8
9
8
8
9
8
9
8
9
8
9
9
8
9
8
9
8
9
9
8
9
9
8
9
8
34:11
33:10
35:19
28:20
27:13
30:18
26:18
30:21
17:22
21:23
16:24
17:19
14:21
11:20
16:33
10:23
13:28
  5:40
38
36
35
35
32
29
28
26
25
24
22
20
20
17
17
13
13
2
+11
+12
+ 8
+11
+8
+ 2
+1
- 1
+ 1
- 3
-2
- 4
- 7
- 7
- 7
-14
-11
-25

 

Majstrovske futbalova zapasy ZP Sport, a.s., Podbrezova

A muzstvo

 

     Kto – s kym                Vysledok                   Goly                                   Body

1. Licartovce-ZP
2. ZP-Bardejov
3. Lok.Kosice-ZP
4. ZP-Puchov
5. SKP-ZP
6. ZP-Piestany
7. Sala-ZP
8. Levice-ZP
9. ZP-Inter B 
10. S.N.Ves-ZP
11. ZP-N. Zamky 12. Novaky-ZP
13. ZP-Stropkov 14. Senica-ZP
15. ZP-Ziar n/H.
16. Slovan B-ZP 17. ZP-R. Sobota
3:1
1:0
2:1
2:1
2:0
2:1
0:3
1:3
2:1
0:2
1:0
4:0
1:0
2:2
2:1
2:2
3:0
Gajan
D. Nemec (11m)   D. Nemec
Doka, Styvar

D.Nemec,M.Nemec  Gajan-3
Zazrivec, Rusko,Gajan
D. Nemec, M. Nemec 
D. Nemec, Krochta 
D. Nemec

Bazik
Bazik, Styvar
Bazik, M. Nemec  Pauk, Bohdal
Bazik,D.Nemec,M.Nemec

0
3
0
3
0
3
3
3
3
3
3
0
3
1
3
1
3

 

 

Zlte karty

Po tri zlte karty v jesennej casti sutaze dostali Pauk, Gajdosik, Krochta, Styvar, Chudik, dve zlte sa usli D. Nemcovi a Ruskovi a po jednej Bukovcovi, Gajanovi a Bohdalovi.

Strelci golov

Najviac golov za Zeleziar vsietil Daniel Nemec 7, druhu priecku v statistike jesennej casti sutaze v podbrezovskom kadri obsadil Gajan s 5 golmi, o tretie a stvrte miesto sa delia so 4 golmi Bazik a Milan Nemec, piate miesto si 2 golmi vystrielal Styvar a o 6.-11. miesto sa delia jednym golom Doka, Krochta, Rusko, Pauk, Zazrivec a Bohdal.

Cervene karty

Raz boli cervenou kartou potrestani v  Zeleziari dvaja hraci - Kmet a Bukovec.

: Kto v kolkych majstrovskych zapasoch nastupil

Vo farbach Zeleziara sme najcastejsie – 17 krat videli Krochtu, po 16 krat Pauka, Rusku, D. Nemca a Gajdosika, 15 zapasov odohral Styvar a Gajan, 14 P. Bukovec, 11 Zazrivec, M. Nemec, 10 Stefik, Chudik a Bohdal, 8 Hanak, 6 P. Turna a Kmet, 4 Pisoja, 1 M. Turna. V jeseni si nezahrali Jancik, Sokol, Figlus, Patras a R. Saur.

Tabulka vzajomnych zapasov muzstiev umiestnenych na 1.-8. mieste

 

Miesto Tim Pocet zapasov Doma Von Skore Body

1. Novaky
2. Senica
3. Devin
4. Puchov
5. Licartovce
6. Podbrezova
7. Rim. Sobota
8. Bardejov
7 4 3 12:6 13
7 5 2 12:10 13
7 4 3 9:7 12
7 4 3 8:7 11
7 4 3 9:7 10
7 3 4 10:11 10
7 3 4 14:16 9
7 2 5 3:13 3

Perlicka II. ligy

Asistent trenera Ladislava Hudeca, Milan Nemec odohral v 11 stretnutiach dokopy 139 minut a strelil 4 goly. V zapase Podbrezova-Piestany nastupil v 79. minute a v 90. minute strelil vitazny gol. V derby Podbrezova-Inter B nastupil v 76. minute a v 80. minute strelil vitazny gol. V stretnuti Podbrezovej so Stropkovom nastupil v 66. minute a v 79. minute nahral na vitazny gol Bazikovi. V zapase so Ziarom nad Hronom na domacej pode nastupil v 81. minute a v 83. minute strelil vitazny gol. V poslednom zapase s Rimavskou Sobotou nastupil v 86. minute a v 90. minute strelil treti gol Zeleziara. Uvedene fakty svedcia o futbalovom majstrovstve Milana Nemca, z ktoreho by si mali vsetci hraci podbrezovskeho kadra brat priklad a nadalej zdokonalovat svoj futbalovy kumst poctivym treningom a zodpovednym pristupom ku  vsetkym zapasom, ktore hraju, co je Milanovi vlastne.


... spat na prehlad clankov

Festival horskych filmov

Medzinarodny festival horskych filmov v Poprade si opat kladol za ciel propagovat filmy o horach, skalach, pustach, jaskyniach a extremnych sportoch. Priblizuje divakom najvacsie vykony a dobrodruzstva, ktore su vysledkom nezvycajnych fyzickych a psychickych kvalit sportovcov.

Po siedmich rokoch sa vyprofiloval na jeden z najprestiznejsich horskych festivalov sveta, a na Slovensku sa stal znamy medzi horolezcami, turistami a sirokou verejnostou. Zucastnili sme sa ho 15. –16. oktobra 1999 a znovu sme odchadzali spokojni. Festival ma medzi filmovymi tvorcami velmi dobry zvuk, co zabezpecuje kvalitny vyber filmov. Svedci o tom aj vlanajsi vitazny slovensky film “118 dni v zajati ladu”, ktory ziskal hlavne ceny aj na festivaloch v Kanade a v Taliansku. Tohto roku odborna porota urcila za vitaza polsky film “Ikarus” o pilotovi volneho zavesneho lietania. Cenu divakov ziskal slovensky film “Za hranicami tmy”, o vystupe nevidiaceho sportovca na Gerlachovsky stit s pomocou horskeho vodcu. Korenim festivalu bol cestny host, horsky vodca z Rakuska Christoph Hainz.

My sme si spestrili pobyt v Poprade turistikou v Slovenskom raji. Z  Letanovskeho mlyna sme presli cez Sokoliu dolinou znacne exponovanymi rebrikmi popri sestdesiat metrov vysokom Zavojovom vodopade, ponad Obrovsky vodopad v tiesnave Kysel a cez Klastorsku roklinu sme sa dostali az k Prielomu Hornadu.


... spat na prehlad clankov

B-druzstvo stvrte v V. lige

Pri hodnoteni jesennej casti z hladiska herneho, a hlavne z dosiahnutych vysledkov vyznieva, ze z trinastich odohratych majstrovskych zapasov sme sedem vyhrali, styri remizovali a dva prehrali. So stratou pat bodov na veduce muzstvo z Hlinika, sme obsadili stvrte miesto v tabulke s poctom 25 bodov a skore 26:9. Uvedene vysledky nezodpovedaju vytycenym cielom pred zaciatkom sutaze. Velka migracia medzi A a B muzstvom prinasa urcite specifika pri tvoreni kolektivu hracov. Z celkoveho 19-clenneho kadra B-muzstva do majstrovskych zapasov nezasiahli Balaz, Beraxa, Pacera, Vaclavik a Kupec, Figlus bol prideleny do A-muzstva. R. Gajdosik, Hanzlovic, Husenica, Makusa, Vaclavik zasiahli do bojov sporadicky, z dovodu choroby, zranenia atd. Zostava nam osem az devat hracov, ktori boli k dispozicii na treningoch a to vratane takych, ktori sa vobec nedostali do uzsej nominacie. Aj to bol jeden z dovodov, pre ktory bolo velmi narocne pripravit treningovu jednotku podlozenu sucinnostou a hernymi kombinaciami jednotlivych cinnosti uz s pripravou na najblizsi majstrovsky zapas.

Hracsky kader B-druzstva tvorili: Peter Petrinec, Marek Hanzlovic, Jozef Kucerak, Pavol Husenica, Igor Smola, Marek Makusa, Ivan Skantar, Roman Gajdosik, Matej Kocur, Branislav Janko, Jaroslav Kocur, Lubos Cibula, Zdenko Lesak, Marcel Turna, Michal Balaz. Veducim druzstva je Ladislav Hanzlovic a trenerom Jan Vanik.

Z A-druzstva hravali: Matej Sokol, Rene Saur, Vojtech Figlus, Robert Patras, Dusan Pisoja, Gabriel Jancik.

Rekapitulacia zapasov: Brusno-ZP B 0:1, ZP B-Sasova 1:0, Poniky-ZP B 1:3,

ZP B-Radvan 0:0, Detva-ZP B 0:0, ZP B-B.Stiavnica 7:1, Sliac-ZP B 0:3, Hlinik-ZP B 1:1, ZP B-Zarnovica 4:0, D.Hamre-ZP B 3:2, ZP B-Priechod 2:0, C.Balog-ZP B 2:0, ZP B-Dubova B 2:1.

Najlepsi strelec jesennej casti : Igor Smola so 6 golmi.

Tabulka V. ligy

1. Hlinik
2. Radvan
3. Brusno
4. Podbrezova B
5. Detva
6. D. Hamre
7. C. Balog
8. Predajna
9. Priechod
10. Sasova
11. Sliac
12. Poniky
13. B. Stiavnica
14. Zarnovica
13 9 3 1 39:10 30  (+12)
13 8 2 3 35:14 26  (+5)
13 8 2 3 27:7 26    (+5)
13 7 4 2 26:6 25    (+7)
13 7 3 3 26:16 24  (+6)
13 7 1 5 27:25 22  (+4)
13 6 3 4 29:23 21
13 7 0 6 21:20 21
13 5 4 4 17:14 19
13 5 2 6 24:27 17
13 1 4 8 8:19 7
13 2 1 10 17:39 7
13 2 1 10 9:49 7
13 2 0 11 9:42 6

Dovolte mi, aby som aj touto cestou podakoval vedeniu ZP Sport a.s. a nasledne celemu vedeniu Zeleziarni Podbrezova a.s., za podmienky, ktore nam vytvorili. Verime, ze ciele, ktore boli prezentovane pred zaciatkom rocnika, spolocnym usilim odtiahneme do uspesneho konca.
J. Vanik, trener


... spat na prehlad clankov

Mladez - buducnost podbrezovskeho futbalu

Starsi dorast

Starsi dorast zacal s pripravou 19. jula 1999. Po doplneni hracmi konciacimi predoslu sezonu v mladsom doraste a niektorymi prestupmi sa situacia v pocte hracov v porovnani s minulorocnou sezonou podstatne zlepsila. V priprave sme odohrali devat zapasov, z toho sme styri vyhrali, dva remizovali a tri prehrali. Supermi v tychto zapasoch vacsinou boli druzstva dospelych. Dlhu a narocnu sezonu sme odstartovali tesnym vitazstvom 3:2 v Kremnici. Aj v dalsich dvoch zapasoch sme s Tisovcom doma vyhrali 2:1 a slabsou Sasovou na jej pode 0:4. Radost po troch vitazstvach sme si pokazili zbytocnou domacou prehrou 0:1 s Dudincami, po hre na jednu branu, ale hlavne nasej zalostnej koncovke. V Detve, aj napriek golu v nasej sieti, uz v prvej minute zapasu sme vyhrali 3:4. Doma opat prehra s Tornalou 0:1 - skoda, lebo rozhodujuci gol sme dostali v poslednej minute zapasu. Avsak, musime spomenut a vyzdvihnut kvality Tornale. Horkost krutej prehry sme pocitili aj v Divine 7:2 po polcase, ktory vyzeral slubne 2:1. Za vsetko hovori skutocnost, ze od 10. minuty sme hrali oslabeni o vyluceneho Polaka. V dalsom zapase s druzstvom z nizsich priecok tabulky- Zarnovicou, sme vyhrali 4:1. V nervoznej atmosfere v Dolnych Hamroch prisla remiza 3:3, ked sme o vitazstvo prisli v poslednej minute po hrubej chybe obrany a naslednej jedenastke. V dalsom kole sme privitali na domacej pode veduce muzstvo sutaze Poltar. Po dobrom vykone sme prehrali 1:4, ked sme nedokazali ustrazit ich najlepsieho hraca, ktory nam dal tri goly. Posledne dva zapasy znamenali pre nas vyhry – v Revucej 1:2 a s domacim obecenstvom vo Valaskej sme sa lucili v zapase s Hontianskymi Nemcami 4:1.

V priebehu celej jesennej casti podavalo druzstvo stabilne vykony. Skoda len ciastkovej nekoncentrovanosti niektorych hracov, hlavne v obrannej cinnosti, po ktorej nasledovali lacne a hlavne zbytocne goly.

Najlepsi strelci: Michal Pancik (8), Bartos (5), Martin Pancik (4 ).

Opory muzstva: Michal Sedliacik a bratia Pancikovci.

Na zaver sa chceme podakovat vedeniu ZP Sport, a.s., za vytvorenie dobrych podmienok pre nasu cinnost a po dobrej zimnej priprave sa im chceme odvdacit este lepsimi vykonmi a vysledkami.

Roland Snejt

4. liga dorast – JUH

1. Poltar
2. Divin
3. Tornala
4. Detva
5. Tisovec
6. Podbrezova
7. Zarnovica
8. D. Hamre
9. Revuca
10. Kremnica
11. Sasova
12. H. Nemce
13. Dudince
14. Hlinik n/Hr.
13 11 1 1 39:10 34
13 10 1 2 41:11 31
13 9 2 2 38:19 29
13 9 0 4 41:22 27
13 8 2 3 28:10 26
13 8 1 4 32:25 25
13 6 1 6 27:27 19
13 5 1 7 24:33 16
13 4 3 6 26:17 15
13 4 3 6 30:29 15
13 3 1 9 17:34 10
13 3 1 9 20:49 10
13 2 1 10 19:39 7
13 0 0 13 9:66 0

Mladsi dorastenci

Aj mladsi dorast pripravu na jesennu cast sutazneho rocnika 1999/2000 zacali 19. jula 1999 na ihrisku vo Valaskej. Prazdniny nam stazovali prve dni, v ktorych sa prejavila neucast viacerych dovolenkujucich hracov. V priprave sme odohrali sest priatelskych zapasov. Ostrym zaciatkom sezony bolo domace derby 21. augusta s Tatranom Cierny Balog. Po dobrom vykone sme krasnym golom Sarnika z priameho kopu zvitazili 1:0. Dalsi zapas sme odohrali v Helpe so Zavadkou nad Hronom a golmi Majchuta a Babiaka sme zvitazili 2:1. Ciernou skvrnou zapasu bolo vylucenie nasho hraca Horvatha za udretie supera. Potom sme doma privitali Martin B, ako sa neskor ukazalo, najlepsie druzstvo sutaze. Po vyrovnanom priebehu sme prehrali 2:1. Aj dalsieho supera Turcianske Teplice sme hostili na nasom ihrisku. V slabsom zapase golom Gajdosa sme vyhrali 1:0. V dalsom kole na superovom ihrisku – v Podlaviciach vyhravame 1:2 a pokracujeme peknym vitazstvom aj doma s novacikom sutaze z Harmanca 5:0. V nasledujucom stretnuti davame superovi pat golov a iba jeden inkasujeme so Sasovou. So Slovenskou Lupcou sme sa presvedcili, ze to nebude vzdy take jednoduche a po goloch Lapina remizujeme doma 2:2. Na Brezno, po prehre 3:1, by sme mali vsetci co najskor zabudnut, ale hlavne sa z neho poucit, nakolko druzstvo Brezna na domacej pode hralo iba s deviatimi hracmi. Na domacej pode, ktorou pre nas pocas celej sezony bola Skalica,  s Kremnicou ziskavame tri body po vysledku 3:2, ale uz mame problemy so zostavou (choroby, zranenia). Prejavilo sa to aj v poslednom zapase v Ruzomberku s miestnym B-druzstvom. So siestymi ziakmi v zostave prehravame 6:1.

Najlepsi strelci: Baliak, Gajdos (obaja po 5 golov), Majchut a Lapin (po 4 goly).

Opory druzstva: Lapin, Fabry, Sarnik.

Roland Snejt

3. liga mladsi dorast – STRED

1. Martin B
2. Podlavice
3. Ruzomberok B
4. Podbrezova
5. S. Lupca
6. C. Balog
7. T. Teplice
8. Kremnicka
9. Brezno
10. Zavadka
11. Harmanec
12. Sasova
11 9 2 0 25:9 29
11 8 1 2 32:17 25
11 7 2 2 34:7 23
11 7 1 3 24:18 22
11 5 2 4 18:15 17
11 5 2 4 17:28 17
11 4 2 5 19:19 14
11 3 4 4 17:17 13
11 4 0 7 23:23 12
11 3 1 7 15:21 10
11 0 3 8 8:27 3
11 0 2 9 4:35 2

Starsi ziaci

Po skonceni uplynulej sezony, v ktorom muzstvo starsich ziakov vyhralo III. ligu, skupinu STRED, bez prehry sa zlozenie muzstva zmenilo. Zmeny, ktore sa udiali odchodom hracov do starsich kolektivov dokazali, ze v jesennej casti sutaze chlapci podavali vykony zodpovedajuce ich kvalitam, aj podmienkam, ktore im boli vytvorene zo strany ZP SPORT, a.s. Vacsinu zapasov sme odohrali na dobrej urovni, ale kriticky musim priznat, ze strata bodov v Podlaviciach mrzi.

Medzi opory druzstva patria M. Danove, M. Snejt, M. Palider a M. Schwarzbacher. Najlepsim hracom bol Tomas Palider, ktory bol zaroven aj najlepsim strelcom druzstva s osmimi golmi. Svojimi vykonmi si vybojoval pozvanku na zraz vyboru starsich ziakov do Trnavy.

Zaverom chcem chlapcom podakovat a popriat im vela elanu do jarnej casti sutaze.

P. Kajaba

3. liga starsi ziaci – STRED

 

1. C. Balog
2. Podbrezova
3. Podlavice
4. Ruzomberok B
5. Brezno
6. Sasova
7. Martin B
8. Zavadka
9. T.Teplice
10. Harmanec
11. S. Lupca
12. Kremnicka

 

11 9 2 0 34:9 29
11 7 3 1 35:6 24
11 7 2 2 30:11 23
11 6 4 1 15:6 22
11 6 2 3 30:16 20
11 6 1 4 23:11 19
11 4 2 5 14:17 14
11 2 4 5 8:15 10
11 3 0 8 14:36 9
11 1 2 8 10:30 5
11 1 2 8 11:30 5
11 1 2 8 11:48 5

Mladsi ziaci

V sutazi mladsich ziakov organizovanej Oblastnym futbalovym zvazom v Banskej Bystrici mal Zeleziar az troch zastupcov, co dokumentuje snahu funkcionarov zapojit do zapasoveho i treningoveho diania co najvacsiu skupinu hracov a tym im ponuka sancu prejavit mieru svojho talentu. Vzhladom na sestnast ucastnikov sutaze bol termin jej zaciatku stanoveny na 7. august 1999, preto druzstva mladsich ziakov zacali s treningovym procesom uz 7. jula. V zaujme vytvarania kompaktnych a perspektivnych druzstiev sme sa rozhodli striktne dodrzat clenenie, v ktorom jedna sportova trieda vystupuje ako samostatne druzstvo. Siedmaci zo ZS Pionierska 4 Brezno tvorili A- druzstvo, siestaci vystupovali ako B- druzstvo a chlapci zo ZS v Podbrezovej ako C. Vdaka specialnej mladeznickej priprave a jej detailnej realizacii sa nam podarilo druzstva dobre pripravit pre tuto nezvycajne dlhu sutaz. V jej priebehu chlapci odohrali kvalitne zapasy, no i zapasy, v ktorych vysoko dominoval nas herny prejav s jednoznacnym vyvojom v nas prospech. V tychto zapasoch sa chlapci tazsie motivovali, nesiahali k svojmu vykonnostnemu maximu.

V A- druzstve bolo pozoruhodne, ze v 15 zapasoch inkasovali len styri goly. Nebyt takmer neunosnych zdravotnych problemov v priebehu oktobra (stopercentny zdravotny stav len u styroch hracov) mohlo toto druzstvo zaznamenat prechod jesennou castou sutaze bez straty bodu. K najlepsim hracom s dlhodobo stabilnymi vykonmi patrili: Martin Fedor, Boris Banik, Martin Hrban a Lukas Porhajas. Formuje sa vsak vyrovnany a perspektivny kolektiv s typickymi javmi prvej sportovej triedy.

Sila siestakov (B- druzstvo) spocivala najma vo vyrovnanejsom kolektive, ktory predvadzal kombinacnu hru s detskym odusevnenim. Jej dosledkom je aj vysoky pocet strelenych golov. K najlepsim hracom patrili: Michal Spisiak, Jan Fillo a Michal Banik.

Jeden z najhodnotnejsich vykonov podali chlapci vo svojom vzajomnom stretnuti, ktore odohrali na hlavnom stadione na Kolkarni, s vysledkom 1:0 v prospech A- druzstva, co rozhodlo o umiestneni v polcase.

C- druzstvo mladsich ziakov aj vzhladom na siroke vekove rozvrstvenie (stvrtaci az siedmaci) odohralo jesennu cast so striedavymi uspechmi. K najlepsim hracom patrili: Rastislav Hudik a Frantisek Tomas.

U trenerov dominovala snaha dat prilezitost vsetkym hracom, no i napriek tomu sme vyuzili moznost umiestnit niektorych chlapcov aj na hostovania. Pozitivne hodnotime i nemaly vykonnostny prirastok, ale i intelektualne uvedomovanie sa hracov s ich ochotou systematicky na sebe pracovat. Potesujuci je aj fakt, ze sa chlapci zviditelnuju aj v reprezentacnych vyberoch kraja a konkuruju klubom s dlhodobo silnejsou mladeznickou zakladnou. Najviac nas vsak tesi, ze sa osvedcuje a uz aj prejavuje spravnost nastupeneho trendu prace pri skolskom sportovom stredisku s futbalovymi triedami. Dobre podmienky, ktore vytvaraju Zeleziarne Podbrezova a.s., a cielena praca realizacneho timu zanietencov (Predstavenstvo ZP a.s., treneri a pedagogovia, organizacni pracovnici, rodicia a deti) su predpokladom na vstepovanie dobrych navykov mladym hracom z oblasti sportu, skolskeho ale i osobneho zivota.

Mgr. Jan Leitner, trener

1. Podbrezova A
2. Podbrezova B
3. Dukla B
4. C. Balog
5. Podlavice
6. Dukla C
7. Radvan
8. Selce
9. Dubova
10. Brusno
11. Podbrezova C
12. Brezno
13. Kremnicka
14. S. Lupca
15. Helpa
16. Priechod
15 14 0 1 77:4 42
15 13 1 1 97:12 40
15 13 1 1 67:7 40
15 12 0 3 92:12 36
15 11 0 4 85:16 33
15 10 1 4 34:12 31
15 8 1 6 70:19 25
15 7 1 7 40:40 22
15 6 0 9 58:73 18
15 5 1 9 33:65 16
15 5 0 10 32:30 15
15 3 1 11 18:54 10
15 2 1 12 9:76 7
15 2 0 13 8:61 6
15 2 0 13 11:84 6
15 2 0 13 10:177 6

Pripravky A, B, C, D

Sutaz pripraviek mala turnajovy charakter, pricom kazde druzstvo v skupine usporiadalo jeden turnaj, pocas ktoreho odohral kazdy s kazdym vzajomny zapas. Aj v kategorii pripravka sme sa pokusili dodrzat vekove clenenie hracov, takze ako pripravka A vystupovali piataci z futbalovej triedy, pripravku B tvorili stvrtaci, pripravku C tretiaci a druhaci v Brezne a pripravku D chlapci z okolia Podbrezovej. Hlavnym cielom trenerov bolo vytvarat sirsie kolektivy hracov toho isteho skolskeho rocnika, z ktorych budu neskor formovane nove futbalove triedy. Treneri sa snazili realizovat co najvacsi “zaber” v ramci rocnika s cielom objavovania novych talentov. Vysledkom sme pripisovali motivacny charakter, najma pre mladych hracov. Cielene sme uprednostnovali kvalitny specialny mladeznicky treningovy proces, pocas ktoreho sme detom vstepovali organizacne, ale i zakladne herne navyky. Rodicom a detom sme tak poskytli moznost ziskat “mini skusenosti”, ktore vyuziju pri rozhodovani sa o tom, ci zaradit svoje dieta do sportovej triedy.

Mgr. Jan Leitner

                            Pripravka – skupina A                                                        Pripravka - skupina C

1. Podbrezova A
2. Jupie A
3. Cierny Balog A
4. Jasenie
5. Cierny Balog B
20 15 5 0 55:5 50
20 12 8 0 34:6 44
20 8 3 9 30:29 27
20 4 1 15 13:44 13
20 2 1 17 9:57 7
1. Dubova
2. Dukla B.B. C
3. Podbrezova C
4. Medzibrod A
5. Medzibrod B
20 16 2 2 70:15 50
20 16 1 3 90:7 49
20 6 5 9 36:36 23
20 5 2 13 23:77 17
20 1 2 17 11:95 5

                           

                             Pripravka - skupina B                                                         Pripravka - skupina D

1. Dukla B.B. B
2. Podbrezova B
3. Helpa B
4. Helpa A
12 11 0 1 46:7 33
12 9 0 3 40:15 27
12 3 1 8 10:37 10
12 0 1 11 2:40 1

1. Podbrezova D
2. Radvan
3. Dukla B.B. D
4. Jupie B

12 10 2 0 34:8 32
12 4 4 4 14:19 16
12 2 4 6 12:17 10
12 2 2 8 5:21 8

Prehlad clankov  Archiv  Tiraz  Kontakt Home page