25. jun 1999 ROCNIK LV CENA: 2,- Sk 12

 


Prehlad clankov  Archiv  Tiraz  Kontakt Home page 

...


... spat na prehlad clankov

Dovolenkova mzda bude v junovej vyplate
Leto - cas dovoleniek - sa nezadrzatelne blizi a vy sa na nas obraciate s otazkou, ci bude aj v tomto roku vyplatena dovolenkova mzda. O odpoved sme poziadali Ing. Ivetu Kralikovu, veducu odboru Ppam:
* 8. juna 1999 bol schvaleny Mzdovy predpis c. 19/99, ktory stanovuje podmienky pre vyplatenie dovolenkovej mzdy v roku 1999. Mozete nam priblizit podmienky?

- Zakladnou pre vypocet dovolenkovej mzdy bude uhrn vyplatenych miezd za obdobie januara az maja 1999, ktore
budu "ocistene" o vyplaty odmien z fondu veduceho a vyplaty ostatnych osobnych nakladov a davky nemocenskeho
poistenia. Zamestnancom, ktori poberaju doplatok k mzde z dovodu choroby z povolania alebo pracovneho urazu,
ale poistovna im ho zatial nevyplatila, mzdova uctovnicka prepocita zarobok za tie mesiace, za ktore nedostali
doplatok, na vysku priemerneho zarobku. Zamestnancom, ktori boli v case od 1. januara 1999 do 31. maja 1999
praceneschopni z dovodu pracovneho urazu alebo choroby z povolania, prepocita mzdova uctovnicka zarobok za
mesiace praceneschopnosti na uroven priemerneho zarobku.

* Dovolenkovu mzdu dostane vymedzeny okruh zamestnancov. Ktori zamestnanci medzi nich nepatria?

- Dovolenkovu mzdu nevyplatime zamestnancom odmenovanym zmluvnymi platmi, zamestnancom, ktori v obdobi od
1. januara 1999 do 30. juna 1999 zameskaju neospravedlnene jednu a viac hodin z pracovneho casu, tym, ktori v
uvedenom obdobi porusili pracovnu disciplinu, v dosledku coho s nimi zamestnavatel rozviazal pracovny pomer
vypovedou alebo okamzitym zrusenim pracovneho pomeru, resp. zamestnancom, ktori porusili pracovnu dosciplinu
a ktorych pisomne oznami vedenie prevadzky, odboru alebo oddelenia odboru prace a miezd.

* Aka bude tohtorocna vyska dovolenkovej mzdy?

- Vyska dovolenkovej mzdy, resp. doplatku dovolenkovej mzdy pre jednotlivych zamestnancov bude predstavovat
10,9 percent z uhrnu miezd, resp. uhrnu vyplatenych doplatkov za obdobie januara az maja 1999 konkretneho
zamestnanca. Dostanu ju zamestnanci, ktori budu v evidencnom stave k 30. junu 1999 vcitane a zamestnaci v
mimoevidencnom stave na zakladnej vojenskej sluzbe a materskej dovolenke za obdobie, ktore odpracovali od 1.
januara do 31. maja 1999.
- ok -


... spat na prehlad clankov

Klub zavesneho lietania
ZP SPORT a.s.
vas pozyva:

Od 30. juna do 5. jula sa uskutocnia v Podbrezovej Majstrovstva Slovenska 99, Pohar Podbrezovej 99 a
medzinarodna sutaz v zavesnom lietani. Sutazne podujatia sa uskutocnia za ucasti najlepsich pilotov Slovenska,
Madarska, Polska, Ukrajiny, Ceska a dalsich europskych statov a divaci budu mat moznost sledovat prezentaciu
sucasnej letovej zrucnosti aj tych pilotov, ktori sa onedlho zucastnia majstrovstiev sveta.Sutaziaci piloti budu startovat zo znamych startovisk nachadzajucich sa v Nizkych Tatrach a Slovenskom rudohori

zela9912.jpg (6831 bytes)

... spat na prehlad clankov

Blahozelame
Mame za sebou 9 kol nasej sutaze a ako vzdy, aj tentokrat vacsina z vas uspesne vyriesila sutaznu ulohu. Sprava
odpoved znela: "Salanda" bola dana do uzivania 28. aprila 1989. Stastie sa usmialo na p. Janku Potkanyovu z
taharne rur 2 - upravne, ktorej blahozelala a cenu venovala riaditelka ZP REO s.r.o. Mgr. Olga Molcanova. Vase
odpovede na 10. sutazne kolo cakame do 2. jula 1999 v redakcii. Foto: Iveta Kardhordova.
zelc9912.jpg (7838 bytes)

... spat na prehlad clankov

 

Aprilovy rekord

Vlastnu elektricku energiu vyrabame uz takmer 100 rokov

Mnoho rokov ubehlo, mnoho vody pretieklo nasimi potokmi a bystrinami od chvile, kedy prvykrat voda rozkrutila
koleso vodnej turbiny, aby nasledne dala do pohybu generator na vyrobu elektrickej energie. Boli to podbrezovske zeleziarne, ktore koncom minuleho storocia a zaciatkom sucasneho storocia polozili zaklady vyroby elektrickej energie na Horehroni a stale je to ta ista firma, ktora vo vyrobe elektrickej energie pokracuje. Iba u nas sa zachovali vodne diela a vodne elektrarne, i ked v davnej minulosti boli aj ine diela a ini vyrobcovia. V tazkych rokoch industrializacie okrem nasich elektrarni na Horehroni neprezila ziadna, i ked aj vtedy vedeli, ze vyroba je ekologicka a efektivna. Musi byt kazdemu jasne, ze potreba spolocnosti je vacsia ako moznost vyrabat elektricku energiu len z vody, ale ako doplnkovy zdroj, nezatazujuci zivotne prostredie, je stale velmi efektivna.

V poslednych rokoch aj v nasej lokalite doslo bud k obnove starych vodnych elektrarni alebo k vystavbe novych, no
ako som uz uviedol, male vodne elektrarne nemozu ani v buducnosti nahradit rozhodujuce velke energeticke diela.
Mozu len efektivne doplnat svojou vyrobou spotrebu v danej lokalite. Najstarsie elektrarne, ktore boli v Podbrezovej
a Lopeji, postavene este v minulom storoci, uz nepracuju. V prevadzke ostali len HC (hydrocentrala) Piesok
(postavena v roku 1905), HC Dubova (1914), HC Jasenie (1925). Skratkou HC sa oznacovali hydrocentraly, dnes
zauzivany nazov MVE (male vodne elektrarne) vtedy este nepoznali.
Ak si uvedomime, ze instalovanym vykonom, najma jasenska elektraren (2,4 MW), patrila v tej dobe urcite medzi
najvacsich vyrobcov elektrickej energie v celom Ceskoslovensku, tak si takyto nazov urcite pravom zasluzila. V
poslednych rokoch k spominanym hydrocentralam pribudli i dve klasicke, plne automatizovane, bezobsluzne MVE.
Nazov je priliehavy, nakolko vykonom naozaj patria k malym vodnym elektrarnam - Predajna s instalovanym vykonom
210 kW a Jasenie s instalovanym vykonom 80 kW. Postavenim tychto MVE pokracuje tradicia budovania elektrarni v
nasej firme.
Nutnost vyrabat vlastnu elektricku energiu bola dana skutocnostou, ze v danej dobe neexistovali ziadne
Stredoslovenske energeticke zavody alebo Slovenske elektrarne, od ktorych by mohla firma elektricku energiu
nakupovat. Zeleziarne mohli spotrebovat len tolko elektrickej energie, kolko si samy vyrobili a to bolo v minulosti
hnacim motorom budovania elektrarni. Preto aj prva elektricka rozvodna siet v obci Podbrezova a prilahlych castiach
bola napojena na firemne zdroje vyroby energie. Az po mnohych desatrociach doslo k budovaniu statnych
rozvodnych sustav a tym aj k napojeniu nasej firmy na spomenute rozvodne zavody. Este zaciatkom 50. rokov boli
obdobia, kedy sme znacnu cast vyroby predavali rozvodnym zavodom. Postupne, zvysovanim a automatizaciou
vyroby, nasadzovanim elektrospotrebicov, elektrickych strojov a zariadeni, nastalo obdobie, kedy je firma uplne
zavisla od externeho dodavatela elektrickej energie. Zlomove obdobia boli spojene s vystavbou prvych elektrickych
oblukovych peci, vystavbou noveho zavodu a najma vystavbou EAF a LF pece, kedy sa podiel vyroby vlastnej
elektrickej energie postupne menil zo 40 na 20 percent a nakoniec na sucasnych 10 percent z celkovej rocnej
spotreby elektrickej energie ZP a.s. Este aj v sucasnosti cast domacnosti a organizacii je napojenych na nase
rozvodne zariadenia, ale je to uz len zlomok toho, co predstavovala davna minulost. Obcas sa vsak vyskytne
ojedinely pripad, kedy nami vyrobenu energiu "potlacime" cez nase prenosove trasy az do rozvodnej siete
energetickych zavodov a tak energia vyrobena v nasich elektrarnach poputuje k inym zakaznikom. Naposledy sa to
stalo pocas velkonocnych sviatkov, kedy sa v ZP a.s. nepracovalo, ale elektrarne isli na plny vykon.
No aj sucasnych 10 percent vlastnej vyroby z celkovej spotreby predstavuje velmi efektivne zhodnotenie nasich
elektrarni, nakolko cena nami vyrobenej elektrickej energie predstavuje len jednu tretinu ceny nakupovanej energie.
A preto pre nas plati stare zname "cim si viac vyrobime, tym menej nakupime". Potvrdzuje to aj vyroba energie za
prvych pat mesiacov, ktoru mozeme hodnotit ako velmi dobru. Samozrejme na jej vyrobe ma svoj podiel priroda a
pocasie. Mokra jesen, mierna zima, dostatok snehu - to bol zaklad, na ktorom vyrastol uspech. Ako inac, bez ludi,
ich zaujmu o pracu by to vsak neslo. Lenze spojenim prirodnych podmienok a svedomitou a usilovnou pracou ludi v
nasich elektrarnach, dovolim si tvrdit, prisla aj historicka vyroba za jeden mesiac. Este nikdy vo vyse storocnej historii
vyroby elektrickej energie v ZP a.s. sa nepodarilo vyrobit za jeden mesiac 3 501 908 kWh elektrickej energie, ako
tomu bolo v aprili tohoto roku. Svoj osobny rekord si urobila MVE Predajna vyrobou 140 590 kWh a velmi blizko k
famoznemu 1 milionu hnala aj HC Dubova, ktorej chybalo necelych 16 400 kWh. A to je uz co povedat, najma s
vedomim, ze ani za cias lopejskej a podbrezovskej elektrarne taka vyroba nebola. Skutocnostou je, ze v sucasnosti
su aj podstatne znizene stavy pracovnikov v jednotlivych elektrarnach v porovnani s 50.-60. rokmi.
Za pat mesiacov sme vyrobili 11 998 MWh, co je v porovnani s planom zvysenie vyroby o 887 MWh. Na uvedenom
vysledku sa priamo podielalo 30 pracovnikov z nasich elektrarni, ktorym pravom patri podakovanie za kvalitne
odvedenu pracu. Ostava nam len verit, ze spolocnym usilim nasich pracovnikov a priaznou pocasia sa nam podari
splnit ulohy vo vyrobe elektrickej energie v jednotlivych elektrarnach pre tento rok, ktore spolu predstavuju v
ciselnom vyjadreni 24 000MWh. O tom, ze "nie kazdy mesiac su Vianoce", hovoria vysledky za mesiac jun. Aj ked
sa nam zda, ze stale prsi a vody je dostatok, prietoky v nasich elektrarnach su nedostatocne a vyroba nejde tak, ako
by sme chceli.
Verim, ze tak ako doposial, nase vodne elektrarne za desiatky rokov svojej spolahlivej prace budu i nadalej
ozdobou nasej firmy, ze nejedna navsteva pri ich prehliadke nebude schopna uverit, ze nieco tak "stare" moze este
pracovat a prinasat slusny zisk. Su to diela, ktore si pravom zasluzia nas obdiv a zaroven starostlivost.
Jozef Longauer
zelb9912.jpg (10540 bytes) Metoda vyuzitia POLYKEN-pasok pri izolacii rur (na snimke A. Nociarovej) postupne odburava v sucasnosti uz neatraktivnu a pracnu bitumenovu izolaciu. Podla slov Ing. Vladimira Cillika, CSc, veduceho zvarovne rur velkych priemerov: "... v sucasnosti ako nahrada izolacie asfaltom sa v prevadzke zvarovna rur zvysuje vyroba POLYKEN-paskami, a to nielen v sortimente za tepla valcovanych rur, ale aj velkopriemerovych rur.
Okrem holandskeho zakaznika, ktory doteraz odberal vacsie mnozstva uvedeneho sortimentu, v tychto dnoch
expedujeme vacsie objemy pre ZP TRADE BOHEMIA, a.s., smerujuce na cesky trh. V obdobi oceliarskej krizy, v zlozitej zakazkovej situacii je chvalyhodne, ze ZP TRADE BOHEMIA, a.s., Praha, sa dari este zvysovat predaj zvarovanych rur velkych priemerov.

... spat na prehlad clankov

DAN Z PRIJMU

ZO ZAVISLEJ CINNOSTI A FUNKCNYCH POZITKOV

Zakon c. 64 z 30. marca 1999, doplnil Zakon c. 286/1992 Zb. - o daniach z prijmov, v zneni neskorsich predpisov. Pre
zdanovanie prijmov zo zavislej cinnosti a funkcnych pozitkov (paragraf 6 zakona c. 286/1992 Zb.) ma tato novela
dopad predovsetkym na vysku odpocitatelnej sumy na ciastocnu uhradu vydavkov spojenych s vykonom prace, tzn.
na urcenie ciastkoveho zakladu dane. V zavislosti od poctu odpracovanych dni (podmienka je odpracovat viac ako 5
dni) sa zamestnancovi priznava odpocet:

* pridosiahnutom prijme nad 7000,- Sk odpocet 300,- Sk za kazdy kalendarny mesiac,

* pri dosiahnutom prijme do 7000,- Sk sa odpocet zvysuje na:

a) 380,- Sk, resp.

b) 800,- Sk, ak jeho skutocne vynalozene vydavky na cestu do zamestnania pravidelnou zeleznicnou osobnou
dopravou a pravidelnou autobusovou dopravou, okrem mestskej hromadnej dopravy, su najmenej 300,- Sk
mesacne.

Nezavisle od poctu odpracovanych dni sa priznava odpocet 500,- Sk mesacne na mimoriadne vydavky
zamestnanca, ak jeho prijem v mesiaci nepresiahne sumu 7000,- Sk. Pod dosiahnutym prijmom zamestnanca
rozumieme pritom uhrn zdanitelnych prijmov zo zavislej cinnosti a funkcnych pozitkov, vratane prostriedkov zo
socialneho fondu (aj napriek tomu, ze prijmy zo socialneho fondu predstavuju samostatny zaklad dane pre zdanenie
osobitnou sadzbou 10 percent).

P r i k l a d:

Zamestnavatel zamestnava zamestnanca na zaklade pracovnej zmluvy, zamestnanec cestuje do zamestnania
pravidelnou autobusovou dopravou, jeho skutocne vynalozene vydavky na cestu do zamestnania predstavuju
350,- Sk mesacne.
1. za mesiac april 1999 odpracoval 18 dni, jeho hruba mzda predstavovala ciastku 6000,- Sk.
2. za mesiac maj 1999 odpracoval 5 dni, jeho hruba mzda predstavovala 3000,- Sk.
3. za mesiac jun 1999 odpracoval 12 dni, jeho hruba mzda prestavovala 4000,- Sk a zaroven mal prijem zo socialneho
fondu 3800,- Sk.

Ako bude zdaneny jeho prijem v jednotlivych mesiacoch?
1. hruba mzda 6000,- Sk
- poistne 12% -720,- Sk
- mesacny pausal -800,- Sk
- mesacny pausal -500,- Sk
ciastkovy zaklad dane 3980,- Sk
- 1/12 zaklad. nezdan sumy -1750,- Sk
zdanitelna mzda 2230,- Sk
zaokruhlena mzda 2300,- Sk
preddavok na dan 345,- Sk
3. hruba mzda 4000,- Sk
- poistne 12% -480,- Sk
- mesacny pausal -300,- Sk
2. hruba mzda 3000,- Sk
- poistne 12% -360,- Sk
- mesacny pausal -500,- Sk
ciastkovy zaklad dane 2140,- Sk
- 1/12 zaklad. nezdan. sumy -1750,-Sk
zdanitelna mzda 390,- Sk
zaokruhlena zdan. mzda 400,- Sk
preddavok na dan 60,- Sk
ciastkovy zaklad dane 3220,- Sk
- 1/12 zaklad. nezdan. sumy -1750,- Sk
zdanitelna mzda 1470,- Sk
zaokruhlena zdan. mzda 1500,- Sk
preddavok na dan 225,- Sk
prijem zo socialneho fondu 3800,- Sk
dan 10% 380,- Sk

Ing. Zuzana Peniakova
veduca mzdovej uctarne


... spat na prehlad clankov

Platne organizacne normy

KONCEPCIA A STRATEGIA KVALITY A ENVIRONMENTALNEHO MANAZERSTVA V ZP a.s. Podbrezova:

- zakladne principy, zavaznost a oboznamovanie sa s koncepciou a strategiou kvality a environmentalneho
manazerstva,
- zavazky vrcholoveho vedenia,
- povinnosti a zodpovednost organizacnych utvarov ZP a.s.

S M E R N I C E


S-264/99 Priprava a vzdelavanie zamestnancov ZP a.s. Podbrezova:
- zistovanie potrieb pripravy zamestnancov,
- plan a realizacia pripravy zamestnancov,
- vedenie dokumentacie,
- hodnotenie vzdelavania.


S-272/99 Navratne obaly:
- prijem, uctovanie, vydaj, poskodenie navratnych obalov,
- druhy navratnych obalov,
- navratne obaly zo zahranicia,
- likvidacia faktur za navratne obaly.


S-387/99 Drahe kovy a predmety z drahych kovov:
- definovanie zakladnych pojmov, evidencia a nadobudanie,
- chemicke laboratorium, ostatne utvary ZP a.s.,
- likvidacia predmetov z drahych kovov,
- hmotna zodpovednost, inventarizacia.


S-390/99 Vyplacanie miezd zamestnancom ZP a.s. Podbrezova:
- vyplacanie miezd,
- vyplata mimoriadnej zalohy na mzdu,
- odovzdavanie vyplatnych listkov do mzdovej uctarne.


S-400/99 Predajna ZP a.s. Podbrezova:
- majetok, sortiment, zasobovanie, predajna doba,
- predaj plno a neplnohodnoteho hutneho materialu,
- predaj kovoveho uzitkoveho odpadu,
- predaj pouzitelneho materialu ziskaneho pri opravach, burackach, rekonstrukciach a pod.,
- predaj vyradeneho investicneho majetku,
- predaj prebytocnych, nepotrebnych zasob,
- predaj vyrobkov ineho ako hutnickeho charakteru,
- poskytovanie sluzieb spojenych s predajom sortimentu predajne ZP a.s.,
- vystavenie osvedceni o vykonanych skuskach na vyrobky predavane prostrednictvom predajne ZP a.s.,
- obeh dokladov a zuctovanie predaja.


S-409/99 Poskytovanie a organizovanie rekondicnych pobytov zamestnancov ZP a.s.:
- rekondicne pobyty,
- povinnosti veducich prevadzok a odbornych utvarov,
- povinnosti ucastnika rekondicneho pobytu.


S-435/99 Cinnost prevadzky Vt 2:
- zodpovednost vedenia prevadzky,
- zamestnanci pre overovanie (kontrolu) kvality,
- system kontroly kvality,
- charakteristika stredisk, informacne toky, zoznam profesii,
- overovanie kontrolnych, skusobnych a meracich zariadeni,
- nezhodne vyrobky, NaPO,
- evidencia a identifikacia materialu,
- priprava a skolenie zamestnancov.


S-447/99 Vnutropodnikove uctovnictvo v ZP a.s.:
- uctovny rozvrh, hospodarske a nakladove strediska,
- vnutropodnikove uctovne doklady,
- vydajky, prevodky, automaticke spracovanie prevodiek,
- vnutropodnikove druhy dokladov,
- uctovna uzavierka vo vnutropodnikovom uctovnictve,
- rozbory hospodarenia.


S-453/99 Zavedenie systemu hodnotenia zamestnancov - HODZAM v personalnej praci ZP a.s. Podbrezova:
- vyuzivanie hodnotenia a jeho ciele,
- postup, koncepcia, system, model, vyuzitie a principy hodnotenia,
- kategorie hodnotenych zamestnancov,
- kriteria hodnotenia,
- zaznam z hodnotenia, navrhy a opatrenia.


S-484/99 Ochrana statneho a sluzobneho tajomstva v ZP a.s. Podbrezova:
- zabezpecenie ochrany utajovanych skutocnosti v Poo,
- ochrana pisomnosti obsahujucich utajovane skutocnosti a evidencnych pomocok, zasady ich vyradovania,
- manipulacia a doprava pisomnych a inych materialov obsahujucich utajovane skutocnosti,
- ochrana statneho tajomstva na useku vyskumu, vyvoja, projekcie a vyroby,
- vedenie evidencie.


S-485/99 SEM - planovanie:
- postupovy diagram pre urcovanie environmentalnych aspektov vplyvov cinnosti, vyrobkov a sluzieb a tvorbu REAV,
komentar,
- planovanie dlho a kratkodobych environmentalnych cielov a uloh, tvorba, realizacia programov SEM, postupovy
diagram, komentar,
- hodnotenie zavaznosti environmentalnych vplyvov a poradia dolezitosti,
- dokumentacia.


Poznamka: Platne organizacne normy su v plnom zneni k nahliadnutiu vsetkym uzivatelom INTRANETU na
nasledovnej adrese
: http://dbmis/informatika/VPN/Index.htm


... spat na prehlad clankov

Podbrezovske kupalisko bude otvorene 1. jula

Od 1. jula bude otvorene kupalisko v Podbrezovej s ohrievanou vodou na 25O-27O C. Vymena vody bude kazde dva
tyzdene, pripadne podla potreby. Denne bude dopustanych 10 percent vody. Bufetovy predaj bude v dvoch
zariadeniach, jedno bude ponukat teple a studene jedla, desiatove polievky, parky, langose a napoje, druha
bufetova bunka bude predavat pivo.

Cena vstupenky pre dospeleho 20,- Sk na den, pre deti, studentov a dochodcov 15,- Sk, pre deti od 5-12 rokov 10,-
Sk, deti do pat rokov maju vstup zdarma. Zamestnanci ZP a.s. si mozu v Dome sportu Podbrezova zakupit sezonny
listok - pre deti 100,- Sk, pre studentov a dochodcov 150,- Sk a pre dospelych 200,- Sk.


... spat na prehlad clankov

Podakovanie
Dakujeme vsetkym pribuznym, byvalym spolupracovnikom, priatelom, susedom a znamym za kvetinove dary a
prejavy sustrasti pri poslednej rozlucke s nasim drahym zosnulym manzelom, otcom, starym a prastarym otcom

ARNOLDOM ZVARIKOM.

Zvlast dakujeme Dychovej hudbe ZP a.s. a ZP GASTRO servis s.r.o.

Smutiaca rodina
Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym a byvalym spolupracovnikov za prejavy sustrasti a kvetinove dary pri
poslednej rozlucke s nasou drahou zosnulou manzelkou, matkou a starou matkou

MARIOU VALERIOU LACKOVOU.

Smutiaca rodina




... spat na prehlad clankov

Novy harmonogram kyvadlovej prepravy osob plati od 15. juna 1999


Casovy harmonogram kyvadlovej prepravy osob v ZP a.s.

Cas odchodu          z              cez         do
 
6,45 hod.    hlavna brana SZ - hlavna brana NZ
7,00 hod.    hlavna brana NZ - hlavna brana SZ
7,30 hod.    hlavna brana SZ - hlavna brana NZ
8,00 hod.    hlavna brana NZ - hlavna brana SZ
8,30 hod.    hlavna brana SZ cez NZ Brezno NsP
9,15 hod.    Brezno NsP cez NZ hlavna brana SZ
10,00 hod.   hlavna brana SZ - hlavna brana NZ
11,00 hod.   hlavna brana NZ - hlavna brana SZ
11,30 hod.   hlavna brana SZ - hlavna brana NZ
12,00 hod.   hlavna brana NZ - hlavna brana SZ
12,30 hod.   hlavna brana SZ - hlavna brana NZ
13,30 hod.   hlavna brana NZ - hlavna brana SZ

Trasa kyvadlovej prepravy osob medzi starym a novym zavodom je nasledovna:
- z hlavnej brany NZ do SZ so zastavkami - budova strojarenskej vyroby NZ, vratnica NZ smerom k Piesku (este v
-bjekte NZ), Srotove pole Piesok, horna brana SZ (uz v objekte SZ), hlavna brana SZ,
- z hlavnej brany SZ do NZ so zastavkami - horna brana SZ (este v objekte SZ), Srotove pole Piesok, vratnica NZ
smerom od Piesku (uz v objekte NZ), budova strojarenskej vyroby NZ, hlavna brana NZ.


Casovy harmonogram kyvadlovej prepravy osob na trase: Podbrezova - B. Bystrica

Cas odchodu             z          cez           do

7,20 hod.    hlavna brana NZ SZ Banska Bystrica
9,15 hod.    Banska Bystrica - hlavna brana NZ
10,20 hod.   hlavna brana NZ SZ Banska Bystrica
13,00 hod.   Banska Bystrica - hlavna brana NZ

... spat na prehlad clankov

Veduci oddelenia vzdelavania a rekvalifikacie Ing. P. Mlynarcik informuje

Jun vo vzdelavani.

- 7. a 8. juna sa uskutocnilo skolenie pre 39 vodicov referentskych vozidiel,
- 7. az 18. juna absolvovalo 40 zamestnancov skolenie zo zakladov prace s PC a Windows 95,
- 8. juna sa 7 pracovnikov zucastnilo skolenia clenov protiplynoveho zboru,
- 7. - 18. juna pokracoval zakladny kurz zvarania plamenom a elektrickym oblukom pre 6 zvaracov,
- od 9. do 18. juna absolvovali 4 zamestnanci zaskolenie pre rezanie kovovo kyslikom,
- 8. - 10. juna pokracovalo skolenie o kvalite, ktoreho sa zucastnili pracovnici z prevadzok oceliaren, taharen rur 2 a
             odboru expedicie a obchodnej administrativy,14. a 15. juna uvedene skolenie absolvovali pracovnici z oceliarne a
             taharne rur 1,
- 16. a 17. juna absolvovalo 40 zvaracov opakovacie skolenie a preskusanie z bezpecnostnych predpisov,
- 16. juna sa uskutocnilo skolenie udrzbarov zvaracich zdrojov.

... spat na prehlad clankov

ZAVEDENIE PREFUKOVANIA OCELE INERTNYMI PLYNMI

POMOCOU DPP (DIRECT POROSITY PLUG- priamo porezna tvarnica) SYSTEMU V EAF PECI

Naklady na elektricku energiu su jednou z najvacsich financnych poloziek pri vyrobe ocele. Preto uspora elektrickej
energie, hlavne v obdobi, ked jej cena neustale rastie, je velmi dolezita. Uspora elektrickej energie je prave jednym
z hlavnych prinosov uvedeneho DPP systemu. Princip DPP systemu je zalozeny na premiesavani ocele prudom
bubliniek inertneho plynu (dusika alebo argonu), ktore sa do ocele dostavaju cez tri porezne keramicke tvarnice,
umiestnene na dne nisteje. Miesanim ocele sa prehriata ocel z oblasti elektrod rychlejsie dostane do chladnejsich
oblasti a tym urychluje tavenie oceloveho srotu. Skratenie doby tavenia ma potom priamy suvis so spotrebou
elektrickej energie.

DPP system bol uvedeny do prevadzky 3. maja 1999. Dodavatelom tohoto systemu bola rakuska firma
Veitsch-Radex-Didier AG, ktora je jednou z najvacsich firiem na vyrobu keramickeho materialu v Europe. Dodavka
pozostavala z keramickeho materialu, regulacnej a ovladacej stanice. Pre zabezpecenie realizacie bolo potrebne
upravit dno nisteje na zabudovanie keramickeho materialu, vybudovat trasy pre argon a dusik, a prepojit riadiaci
system DPP s riadiacim systemom EAF. Na projektovani, vyrobe potrebnych sucasti a na realizacii zabudovania DPP
systemu sa podielali pracovnici z prevadzok - strojarenskej vyroby, energetiky, elektroservisu, oceliarne a odboru
automatizacie technologickych procesov. Celu akciu zastresoval odbor technickeho a investicneho rozvoja.
Zabudovanie DPP systemu sa uskutocnilo pocas aprilovej strednej opravy oceliarne za pritomnosti servisneho
technika firmy Veitsch-Radex-Didier. Servisny technik p. Alfred Wilpernig bol velmi milo prekvapeny pripravenostou
celej akcie, kvalitou predpripravnych a realizacnych prac, ale hlavne dokonalostou zvarovych spojov potrubi, ktore
inym firmam, kde dohliadal na zabudovanie DPP systemu, robili velke problemy. Teple skusky trvajuce od 3. do 14.
maja 1999 boli ukoncene takzvanymi garancnymi skuskami, ktore preukazali skratenie doby tavby o 6,15 minuty a
znizenie spotreby elektrickej energie o 15,19 kWh na tonu odpichnutej ocele.

Zatial DPP systemom je vybavena len jedna z dvoch nisteji. Vybavenie druhej nisteje DPP systemom sa uskutocni v
auguste tohoto roku. To, ze jedna nistej je vybavena DPP systemom a druha nistej nie, umoznuje porovnat vplyv
zavedenia DPP systemu na technologicke parametre vyroby ocele. Z analyz vysledkov vyplyva, ze DPP system ma
pozitivny vplyv na teplotnu a chemicku homogenitu ocele, vytaznost ocele, spotrebu elektrod, skratenie doby tavby
aj doby zapnutia pece (tzv power on time). Z analyz dalej vyplyva, ze uspora elektrickej energie je zavisla od dlzky
"prestojov" na tavbu. Najvacsie obavy z mozneho zvysenia obsahu dusika v oceli pri prefukovani dusikom sa
nepreukazali. Vplyv DPP systemu na kvalitu vyrabanej produkcie nie je mozne vhodnotit, pretoze nadvazujuca
vyrobna cinnost (spracovanie ocele v LF peci a odlievanie na zariadeni plynuleho odlievania) ovela vyraznejsie
ovplyvnuju kvalitu vyroby kontizliatkov, ako DPP system.

Ing. Milan Srnka
odbor technickeho a investicneho rozvoja

zeld9912.jpg (8085 bytes)
Var ocele sposobeny premiesavanim ocele bublinkami inertneho
plynu s DPP systemom.

foto autor

... spat na prehlad clankov

precitali sme si
ZO SVETA OCELE


Najvacsi japonski vyrobcovia ocele so stratou

Styria z piatich najvacsich japonskych vyrobcov ocele vykazali za fiskalny rok 1998 cistu stratu, a to
predovsetkym v dosledku slabeho dopytu, cenoveho prepadu oceliarskych produktov a strat plynucich z
restrikturalizacie alebo uzavretia svojich neziskovych aktivit. Najvacsiu stratu 113,8 miliardy jenov zaznamenala
spolocnost Kawasaki Steel Corp. Jedinym vyrobcom, ktory vo fiskalnom roku konciacom 31. marca hospodaril
so ziskom, bola spolocnost Nippon Steel. Aj ked jej cisty zisk bol 11,4 miliardy jenov, bol o 93 percent nizsi nez
v predchadzajucom roku.

Ceny plochych valcovanych vyrobkov rastu

Ceny na oceliarskom trhu by v tomto roku mali rapidne stupat po tom, co nastane zlepsenie situacie v
azijskej ekonomike. Ocakava sa, ze ceny zvitkov valcovanych za tepla stupnu do konca roka zo sucasnej
hodnoty 280 - 300 USD/t na 325 - 350 USD/t. Koncom roku 2000 by mohli ceny dosiahnut az 400 USD/t.
Ceny budu stupat, pretoze tu existuje permanentne znizovanie celosvetovej vyroby kapacity ocele o 5
percent, ako dosledok azijskej krizy. Klesaju tiez celosvetove zasoby.


... spat na prehlad clankov

* nasa aknekta*nasa anketa*nasa anketa*nasa anketa

"Ako ste oslavili DEN OTCOV?"

Na tretiu junovu nedelu pripada sviatok DEN OTCOV. U nas sa traduje len niekolko rokov a tak sme boli zvedavi,
ci si nasi najmensi spomenuli na tento sviatok a cim prekvapili svoje muzske vzory v rodine. Na Den otcov by
sme vsak nemali zabudat ani my, neskor narodeni, ved nasi otcovia ale i stari otcovia, nam dali do zivota velmi
vela.

Ivan KRALKA, zvarovna rur velkych priemerov
- Moje tri deti si zatial na tento sviatok nespomenuli, este sme ho nikdy zvlast neoslavovali. V rodine oslavujeme
hlavne narodeniny a meniny. Mam vsak onedlho sviatok a tak si myslim, ze to oslavime spolu.

Pavel KAJABA, ZP SPORT a.s.
- Moje dve deti, 4 a 6 rocne, ma milo prekvapili. Zo skolky mi priniesli vlastnorucne malovane obrazky ku Dnu otcov
a manzelka pripravila slavnostny obed.

Ladislav KARDHORDO, prevadzka hospodarskej spravy
- Moje deti na mna mysleli v predvecer oslav a z vyletu na Orave mi priniesli pernik k tomuto dnu. Asi za pomoci
mamy mi nakreslili pekne obrazky. Nebol som odmeneny len ja, ale so svojimi detmi sme boli za obidvoma starymi
otcami, ako sa uz stalo v nasej rodine zvykom za posledne 4-roky, a malymi upomienkovymi darcekmi z jaskyne v
Bystrej, sme si uctili aj ich.

Ing. Jan GABON, odbor informatiky
- Od deti som dostal sladkost a pozornost. Neviem odkial o sviatku vedeli, lebo ja sam som to nevedel. Asi sa to
dozvedeli z masmedii. Spomenul som si pri tejto prilezitosti aj na svojho otca, ale hoci ho dost casto navstevujem,
tentoraz som nebol pri nom.

Opytani otcovia nam este prezradili, ze detom venuju vsetok svoj volny cas a svoje vedomosti. Male deti prejavuju
svoju lasku spontanne, u vacsich, ako povedal jeden z opytanych: "... s malymi detmi su male starosti, s velkymi
velke..." alebo podla druheho "... si treba vazit zaujem mladych ludi s rodicmi volny cas". V ankete nam ani tak neslo
o to, ake hodnotne darceky otcovia dostali, pretoze pre kazdeho rodica je najhodnotnejsi darcek vyrobeny vlastnym
dietatom. Potesilo nas vsak, ze ani nasi otcovia neostali bokom, ze hlavne male deti su uz v predskolskych
zariadeniach pripravovane na sviatky svojich najmilsich a verime, ze na ne nikdy nezabudnu.

ad/vk+foto


... spat na prehlad clankov 

Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni

HISTORICKA PREMENA ZELEZIARNI


Pocas svojej existencie podbrezovske zeleziarne niekolkokrat zmenili svoje firemne pomenovanie.
Z analov dejin spolocnosti vyberame informacie o sprave spolocnosti, nazve firmy v urcitych
historickych  etapach do roku 1989:


Za Rakusko-Uhorska

V rokoch 1840-1883 valcovna v Podbrezovej bola riadena vedenim zavodov v Hronci, ktore boli v tom case pod
spravou Banskeho riaditelstva v Banskej Stiavnici v ramci bankostiavnickeho komornogrofstva. Od roku 1880 boli
vsetky uhorske zeleziarne vyclenene z uvedeneho riaditelstva a bola zriadena centralna sprava v Budapesti. Prvym
generalnym riaditelom bol menovany protektor a prvy reorganizator Podbrezovej a Hronca A. Kerpely, profesor
Banskej akademie v Banskej Stiavnici. Od roku 1883 bola Podbrezova poverena spravou v Budapesti na utvorenie
noveho vedenia zeleziarskych zavodov. Znenie firmy v tomto obdobi bolo: Brezova kiralyi vasgyar, v preklade
Brezovske kralovske zeleziarne.

V roku 1886 bola osada Brezova premenovana na Zolyiom-Brezo, Zvolenska Brezova, v novovytvorenej Zvolenskej
zupe, v dosledku coho bol zmeneny nazor firmy (do r. 1918) Magyar kiralyi vasgyar Zolyiom Brezo, v preklade
Madarske kralovske zeleziarne Zvolenska Brezova.

Riaditelmi zeleziarni boli do roku 1897 Vilhem Wagner, do roku 1905 Henrik Allender a do vzniku Ceskoslovenskej
republiky Rudolf Spanbauer.



Za Ceskoslovenskej republiky

V roku 1918 Ministerstvo verejnych prac v Prahe a Horna a hutna sprava vytvorili tzv. banske spravy a riaditelstva.
Okrem inych v Ceskoslovenskej republike tiez Banske riaditelstvo zeleziarni v Podbrezovej, Bansku spravu tovarni
v Hronci, Bansku spravu zeleziarni v Tisovci a Bansku spravu v Banskej Stiavnici. Za riaditela zeleziarni bol
menovany Ladislav Motl (1919-20), ktoreho vo funkcii vystriedal Ing. Frantisek Holicky (1921-1922). O styri roky neskor
boli tieto spravy premenovane na Statne banske spravy a Statne banske riaditelstva.

V roku 1923 boli zavody premenovane v ramci Ministerstva verejnych prac Ceskoslovenskej republiky

- statnych banskych a hutnickych zavodov v Prahe na - Riaditelstvo statnych zeleziarni a oceliarni na Slovensku v
Podbrezovej, kde patrili aj zavody Hronec, Piesok, Chvatimech, Riaditelstvo statnych zeleziarni v Tisovci a Spravu
statneho elektrolytickeho zavodu v Banskej Bystrici.
Od roku 1925 boli zavody v Tisovci a Banskej Bystrici
administrativne a majetkovo pripojene k Podbrezovej. Zezlo riaditela v rokoch 1923-36 prevzal Ing. Karol Lowl.

Predaj zavodov

Od roku 1936-1938 riadil zeleziarne Ing. Frantisek Holicky, ktoreho v roku 1938 vystriedal Ing. Viliam Pittner. V tom
istom roku doslo k dalsej zmene riaditela zeleziarni, ktorym sa stal Dr. Ing. Vladimir Langer (do r. 1951). V roku 1938
bolo 51 percent akcii podbrezovskych zeleziarni odpredanych Ceskoslovenskej zbrojovke a.s. Praha. Z majetkovej
podstaty zeleziarni Podbrezova, Bani na zeleznu rudu v Roznave na Zelezniku a Uholnych bani v Petrvalde bola
utvorena samostatna akciova spolocnost - Podbrezova, banska hutna akciova spolocnost Praha.

Za Slovenskeho statu

Slovensky stat neuznal vlastnictvo Zbrojovky nad zavodmi leziacimi na uzemi Slovenska. V roku 1941 odpredal stat
Podbrezovu (s priclenenymi zavodmi Hronec, Tisovec, Banska Bystrica, Piesok a Chvatimech) spolocnosti
Reichswerke aktiengeselschafz fur Waffen und Maschinenbau Hermann Goring in Berlin, s uzakonenim zmluvy pod
cislom 142/41 Zb., zo dna 26. juna 1941. Novy majitel 9. jula 1941 zalozil novu ucastinnu spolocnost Eisenwerke
Podbrezova, A.G. so sidlom v Bratislave (slovensky nazov firmy je otazkou 10. kola).

Pokracovanie v bud. cisle

Otazka 10. kola

Aky firemny nazov mali podbrezovske zeleziarne v rokoch 1941-194



... spat na prehlad clankov

28. rocnik regionalneho festivalu dychovych hudieb

Vo Valaskej s pridavkom

Druha junova nedela sa vo Valaskej niesla v znameni dychovej hudby. Konal sa tu uz 28. rocnik regionalneho
festivalu dychovych hudieb. Organizatori, Stredoslovenske osvetove stredisko Banska Bystrica a Obecny urad vo
Valaskej, pripravili vsetko - az na pocasie. Intenzivna burka sposobila, ze sa program festivalu musel odohrat v
sale kulturneho domu.

Pred postupne sa zaplnajucim hladiskom otvorila program festivalu Mostarenka Brezno, vedena taktovkou Stefana
Horskeho. Svoj tradicny hudobny prejav spestrila vcelku dobrym vykonom spevakov. Ich uroven gradovala a na
zaver sme si mohli vypocut vydareny trojhlas. Svitorka Valaska sa predstavila domacemu publiku instrumentacne
narocnejsimi skladbami. Az na vynimky ju tvoria mladi hraci z podbrezovskej dychovky vedeni Jurajom Kubove.
Pokial im elan a chut cvicit vydrzi, tak pri zlepsenej dramaturgii sa mozeme v regione tesit na sviezu malu dychovku.
Nielen obecenstvo, ale aj pritomnych odbornikov zaujala cistym a prijemnym zafarbenym hlasom spevacka Adriana
Luptakova. Jej intonacna istota a hudobne vzdelanie priam nabada, aby skusila spievat narocnejsie skladby, a aj s
velkym orchestrom.

zele9912.jpg (15390 bytes) zelf9912.jpg (7694 bytes)
Srdecne prijatie nas cakalo v 20. viedenskom obvode. Pochod dychoviek po Ringstrasse k mestskej radnici.

Kategoriu velkych dychoviek zacala Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova. Je tradicne vo Valaskej stredobodom
pozornosti, comu zodpovedalo aj plne hladisko kulturneho domu. Divaci boli zvedavi na jej vykon, pretoze zvest o
jej uspesnom ucinkovani v Rakusku sa rychlo rozniesla. Kapelnik Pavol Siansky podriadil dramaturgiu vystupenia
prave divakovi. Pre neho zneli skladby Glenna Millera, zmes svetovych popularnych hitov i Langerove Lahke prsty v
podani perfektneho Martina Uhrika a Memory v podani Richarda Bundu mladsieho.Disciplinovany orchester isiel
kapelnikovi po ruke. Ten z neho urobil v zaverecnej skladbe Chattanooga Choo Choo originalny bigband.
Obecenstvo si spontannym potleskom vynutilo pridavok, snad prvy v historii festivalu.

Dychovy orchester mesta Brezna sa predstavil v slusivych uniformach. Ako jeden z dvoch orchestrov v regione ma
svoju stabilnu zakladnu muzikantov s cielenou vychovou mladeze. Dlhorocny kapelnik a dirigent Jozef Knosko vybral
na prehliadku klasicke spievane slovenske skladby. Nevyhol sa ani tradicnej zmesi, tenkokrat z greckych melodii.
Dychova hudba Valaska pod taktovkou Bohumila Sedlacka si vybrala pomerne narocny program. Prihliadnuc na
roznorode zlozenie orchestra bol jeho vykon velmi dobry.

Hostom festivalu bola Dychova hudba Hodrusanka zo Zarnovice. Netradicni styria spevaci a dvanast muzikantov
predviedlo divakom, ze dobra svizna hudba sa hra aj v inom regione. Na hudobnom vykone Hodrusanky bolo
znatelne, ze uz presla nahravacim studiom a jej prejav je vyhratejsi, ako u tunajsich malych dychoviek.

Uspech nasej DH na rakuskom festivale fotoobjektivom Ivana Kasu
zelg9912.jpg (11325 bytes) zelh9912.jpg (19362 bytes)
Pohar rakuskeho festivalu prevzal kapelnik DH ZP P. Siansky Nastup dychoviek pred mestskou radnicou vo Viedni..

Festival vo Valaskej sprevadzal hovorenym slovom skuseny Stefan Turna. Svojim prijemnym hlasom vytvoril
priatelsku, rodinnu atmosferu. Do nej vhodne zapadlo ocenenie jubilantov z jednotlivych orchestrov na zaver
festivalu. Aj pocasie "vypoculo" usilie organizatorov a tak sa zaverecny spolocny koncert zucastnenych orchestrov
uskutocnil uz na valastianskom namesti. Pri spolocnych skladbach sa v dirigovani vystriedali vsetci dirigenti.
Posledny pochod - Krivan od Adama Hudeca dirigoval ako host kapelnik vojenskej hudby Jozef Kral.

Na zaver je potrebne vyzdvihnut dobru spolocensko-kulturnu uroven 28. rocnika festivalu dychovych hudieb vo
Valaskej. Je to ojedinely jav v slovenskej kulture, ze sa nepretrzite tolko rokov schadzaju uz pomaly generacie
dychovkarov. Ostava uz len zazelat, aby sa schadzali v takejto atmosfere aj dalsie roky.

(ik)


... spat na prehlad clankov


Terminy skolskych prazdnin

Skolsky rok 1998/99 sa konci vo vsetkych zakladnych a strednych skolach 30. juna 1999. Letne prazdniny sa zacinaju vo stvrtok 1. jula 1999 a koncia v utorok 31. augusta 1999. Skolsky rok 1999/2000 sa zacina vo stvrtok 2. septembra 1999 (v stredu 1. septembra je statny sviatok). Vyucovanie sa podla rozvrhu zacne v piatok 3. septembra 1999 a jeho prvy polrok sa skonci v pondelok 31. januara 2000. V tomto polroku budu jesenne prazdniny od 29. oktobra (piatok) 1999 do 2. novembra (utorok) 1999. Vyucovanie sa zacne v stredu 3. novembra.
Vianocne prazdniny sa zacnu vo stvrtok 23. decembra a budu trvat do 9. januara 2000. Vyucovanie sa zacne v pondelok 10. januara 2000.


... spat na prehlad clankov

Zdravie mas len jedno


Pozor na jedlo!

Salmoneloza patri k ochoreniam, ktore nas ohrozuju zvlast v letnom obdobi. Preto je potrebne venovat pozornost
tomu, kde a co nakupujeme, co konzumujeme.

Potraviny je lepsie nakupovat v doveryhodnych obchodoch, zasadne sa treba vyhybat stankovemu predaju.
Samozrejmostou by malo byt dosledne umyvanie ruk pred kazdou pripravou jedla. Medzi najcastejsie
kontaminovane potraviny patria vajicka, hydina, ryby a pokrmy z nich pripravene. Zdrojom nakazy mozu byt aj
cukrarenske vyrobky, zmrzlina, i ked tieto vyrobky hygienici pravidelne kontroluju. Pri tepelnej uprave jedal je
potrebne dodrziavat spravny technologicky postup - vajicka natvrdo varit 10 minut, prazenicu v lete jeme iba hustu a
uvarene jedlo podavame ihned. Ak jedlo ohrievame, malo by prejst varom.

Salmonella enteritis (existuje viac ako 1700 jej serotypov) vyvolava gastroenteritidu - salmonelozu v uzsom zmysle
slova. Toto ochorenie ma inkubacny cas 12-18 hodin, zacina nahle nevolnostou, nutkanim na vracanie, bolestou
hlavy, pocitom zimy, horuckou 40O C. Postihnuty vracia, trpi bolestou brucha a hnackou. Stolica je kasovita, neskor
vodnata, zelena. Dochadza k velkym stratam tekutin a mineralov.

Do troch dni priznaky ustupuju. Priebeh ochorenia zavisi od mnozstva pozitych salmonel, ale aj od individualnej
vnimavosti. Vyskytuju sa formy, ktore prebehnu pod obrazom lahkej dyspepsie, v tazsich pripadoch moze mat
charakter paratyfusu.
V terapii je dolezita rehydratacia, nahrada elektrolytov, dieta v lahsich pripadoch oralnou cestou, v tazsich pripadoch
je potrebna hospitalizacia.
V letny mesiacoch by sme sa mali vyhybat salatom s majonezou, kremovym tortam a zakuskom.

MUDr. Zdenka Scholtzova
revizna lekarka

 
Historia rajciny

Rajciny podobne ako ich "bratranci" zemiaky, pochadzaju z jednej rodiny a maju spolocny povod v Peru. Spanielski
dobyvatelia Noveho sveta ich vsak objavili v Mexiku. Rajciny sa dostali do Europy cez Spanielsko a Neapol v polovici
16.storocia. Do Francuzska prisli cez Provence. V minulosti sa ludia rajcin bali, mysleli si, ze su skodlive a porovnavali
ich s mandragorou. Rajcine v tom case priznavali len jeden klad - dekorativny vzhlad. Do Pariza rajcina vstupila v roku
1790. Hovori sa, ze Provensalcania prisli do Pariza na oslavy sviatku Narodnej federacie 14. jula, a v restauraciach sa
dozadovali rajcin. Odvtedy sa zeleninari Parizskej oblasti zacali o rajciny zaujimat. No len pred 25 rokmi sa rajciny stali
beznym tovarom na pultoch so zeleninou. V sucasnosti sa rajciny pestuju na piatich kontinentoch a su najviac
konzumovanou zeleninou na svete.
(TASR)


ESTRAGON

(Artemisia dracunculus) - cenna kuchynska bylina u nas nazyvana palina dracia, ma vyraznu vonu a
horkastu stiplavu chut. Je vyraznou sucastou salatoveho korenia a nakladacich zmesi. Vyborne ochucuje polievky,
privarky, hydinu, baraninu, okyslene jedla a ryby. Pouziva sa aj v dietnej strave a na povzbudenie chuti do jedla.
Vzdy vsak velmi opatrne.
Jemny estragonovy ocot: na zelenu palinu nalejeme ocot a nechame niekolko dni vyluhovat, je vyborny do salatov.


... spat na prehlad clankov

Horoskop


KOZOROZEC
22.12.-20.1.
Vsetko, do coho sa v najblizsom obdobi pustite vam prinesie uspech. Nezabudnite vsak prehodnotit vsetky vytycene
ciele, vyhnete sa zbytocnostiam. V partnerskom vztahu najdete porozumenie a utociste.


VODNAR
21.1.-20.2
Rozpracujete vela uloh, avsak len malo ich dokoncite. Sustredte svoju pozornost hlavne na rodinu a partnera, kde budete
mat zarucene uspech.

RYBY

21.2.-20.3.
Prezierave rozhodnutia vam prinesu viac, nez ocakavane vysledky. Nevyhybajte sa novym vztahom, ktore vam obohatia
zivot.


BARAN
21.3.-20.4.
Necakane stretnutie s byvalymi spolupracovnikmi a priatelmi vam zlepsi naladu, ktoru kazi len financny mrak tazkosti.
Nezadlzujte sa a vydrzte, vsetko sa obrati k lepsiemu.

BYK
21.4.-20.5.
Opatrne zvazte kazdy svoj krok, neplytvajte zbytocne energiou. Na prvy pohlad pod fantastickou ponukou sa moze
skryvat financne riziko a preto nielen doverujte, ale aj preverujte informacie a osoby s ktorymi pridete do styku


BLIZENCI
21.5.-21.6.
Nalozite si na chrbat viac povinnosti, ako ste schopny zvladnut a to aj v rodinnom prostredi. Zabudnite na problemy,
venujte krasne slnecne dni detom a radujte sa s nimi z kras zivota.


RAK
22.6.-22.7.
Kedy to bolo, ked vas optimizmus a radost zo zivota pozitivne ovplyvnovali cele vase okolie? Zabudli ste sa aj smiat.
Opat to skuste a uvidite, ze kazdy den vam prinesie trochu "ruzovej" nalady.


LEV
23.7.-23.8.
Bohaty a spolocensky zivot sa stane neodmyslitelnou sucastou vasho dovolenkoveho obdobia. Vzrusujuce zazitky vas
pripravia o pokojne chvile oddychu a odpocinku. Nebanujte, ved treba obcas aj nieco riskovat.


PANNA
24.8.-23.9.
Ste vo svojom zivle, letne oblecenie, slnko, voda a dovolenka. Pre toto viete v tazsich obdobiach roka vydrzat vsetko.
Ostatni vam mozu len zavidiet schopnost vsetko si vopred naplanovat a zazit dalsie vzrusujuce leto.


VAHY
24.9.-23.10
Skuste si vymysliet taku cinnost, ktora vas odputa od kazdodennych starosti a povinnosti. Siahnite trebars po komercnej
literature, nenarocnom filme - najlepsie komedii, ktore odblokuju vasu stresovu naladu.


SKORPION
24.10.-22.11.
Nesnazte sa v tomto obdobi bojovat so svojimi nepriatelmi. Radsej sa venujte relaxu vo vami milovanej prirode. Pomohlo
by par dni bez vymozenosti dvadsiateho storocia niekde na samote.

STRELEC
23.11.- 21.12.
Napatu situaciu sa snazte riesit pomocou humoru, ktory prelomi aj tie najtuhsie lady. Nezaskodi priznat nielen pred
sebou, ale hlavne tam kde je to treba, ze aj vy ste omylny.


... spat na prehlad clankov

Jedalny listok od 28.6.-3.7.1999

Pondelok 28.6.
I. zmena

Polievka: Hraskova krem., chlieb
Bravcove stehno na smot., cestovina
Znojemska hov. pec., ryza, salat
Zap. cestoviny so sunkou, uhorka
Salat zo zel. fazulky s cibulou
II.-III. zmena
Polievka: Zem. gulasova, chlieb
Bravcove pecene, kapusta, knedla
Brav. maso na rasci, ryza, salat

Utorok 29.6.
I. zmena
Polievka: Surdica, chlieb
Hov. varene, parad. omacka, knedla
Brav. rezen na hubach, tarhona, salat
Spenat. privarok, vol. oko, zemiaky
Salat zo sur.zeleniny s jogurtom
II.-III. zmena
Polievka: Hrstkova, chlieb
Dalmatske cufty, zemiakovy salat
Hov. prirod. rostenka, tarhona, salat

Streda 30.6.
I. zmena

Polievka: Hov.s pec.haluskami, chlieb
Vyp.brav.rezen, zemiaky, salat
Plnena paprika, knedla
Zemiak.sulance s makom, kakao
Svajciarsky salat z tofu
II.-III. zmena
Polievka: Z hlav.kapusty, chlieb
Zahrad.brav.stehno, ryza, salat
Vyp.karbonatok, zemiakovy salat

Stvrtok 1.7.
I. zmena
Polievka: Zemiak.s koprom, chlieb
Pec.kuracie stehno, ryza, salat
Bravcovy.perkelt, knedla
Zeleninovy rezen, zemiaky, salat
Pikantny syrovy salat
II.-III. zmena
Polievka: Fazulova, chlieb
Spanielsky vtacik, ryza, cer.repa
Plnena paprika, knedla

Piatok 2.7.
I. zmena
Polievka: Kelova s ryzou, chlieb
Vypraz.rybie file, zemiaky, kompot
Madarsky gulas, knedla
Buchty plnene cokol.s makom, kakao
Cestovinovy salat s paprikou a sunkou
II.-III. zmena
Polievka: Sedliacka, chlieb
Brav.stehno na smotane, cestovina
Leco s klobasou, zemiaky

Sobota 3.7.
Polievka: Zeleninova, chlieb
Polske rezne, sloven.ryza, salat
Jedalny listok od 5.- 10.7.1999

Pondelok 5.7.

SVIATOK

 

 

 


Utorok 6.7.
I. zmena

Polievka: Borsc s masom, chlieb
Prirodny brav.rezen, tarhona, salat
Udene maso, kapusta, knedla
Kysnuty slivkovy kolac, kakao
Zeleninovy salat s jogurtom
II.-III. zmena
Polievka: Paradajkova, chlieb
Madarsky gulas, knedla
Kurca na paprike, cestovina

Streda 7.7.
I. zmena

Polievka: Karfiolova, chlieb
Bravcovinky s cibul. zemiaky, salat
Rostenka na slanine, ryza, salat
Leco s klobasou, zemiaky
Cestovin.salat so sunkou a kapiou
II.-III. zmena
Polievka: Kelova s ryzou, chlieb
Maslovy rezen, zemiaky, salat
Kopanic.hov.file, slo.ryza, salat

Stvrtok 8.7.
I. zmena

Polievka: Fazulova, chlieb
Vyp.rybie file, zemiaky, salat
Svieckova na smotane, knedla
Halusky s bryndzou, zakysanka
Letny salat
II.-III. zmena
Polievka: Sosov.kysla, chlieb
Sedliacka brav.pec., kapusta, knedla
Prirod.rostenka, tarhona, salat

Piatok 9.7.
I. zmena

Polievka: Zelen.domaca, chlieb
Nitrian.brav. stehno, cestovina
Rynska rostenka, slov.ryza, salat
Zapravane plucka, knedla
Macedonsky salat z tofu
II.-III. zmena
Polievka: Krupkova, chlieb
Hovadzi gulas, zemiaky
Bratislav.brav.pliecko, cestovina

Sobota 10.7.
Polievka: Hov. s rezancami, chlieb
Milanska pecienka, cestovina


... spat na prehlad clankov

Cyklisticky klub ZP SPORT a.s. zorganizoval 2. rocnik vecerneho kriteria o Putovny pohar primatora mesta
Brezna a casovku do vrchu jednotlivcov


: O pohar Zeleziarni Podbrezova a.s.

V prvy junovy vikend zorganizoval Cyklisticky klub ZP Sport a.s. cestne preteky a casovku do vrchu. V sobotu v podvecernych hodinach bol odstartovany 2. rocnik vecerneho kriteria O putovny pohar primatora mesta Brezna, v ktorom sa nasi reprezentanti umiestnili: v kateg. propag bol Filip Pacera 19., z dorastencov sa najlepsie darilo Janovi Rosikovi, skoncil na 3. mieste, 15. bol Michal Prachar a 23. Tomas Sarik, v kateg. kadet skoncil Martin Molcan ako 26., 2. miesto si vo svojej kategorii vybojoval junior Dusan Orgonik, v kateg. muzi sa najlepsie darilo Petrovi Medvedovi, ktory skoncil na 7. mieste, 8. bol Miroslav Kovacik, 9. Pavel Medved, 10. Jozef Vrablik, 11. Pavol Veselovsky, 18. Maros Hlad a 28. Robert Malcek.
V nedelu sa uskutocnila v ramci 2. kola slovenskeho pohara casovka do vrchu jednotlivcov, na trati Bystra-Srdiecko, spojena s pretekmi O pohar Zeleziarni Podbrezova a.s. V konkurencii 190 pretekarov z celeho Slovenska
umiestnenie podbrezovskych cyklistov bolo nasledovne: v kateg. propag bol Filip Pacera 19., z dorastencov bol najlepsi Michal Prachar 5., 24. bol Jan Rosik a Tomas Sarik skoncil na 36. mieste. V kateg. kadet Martin Molcan
skoncil na 25. mieste, opat si vynikajuco viedol junior Dusan Orgonik, ktory skoncil na 2. mieste. Z muzov bol najlepsi Pavel Medved 11., 14. bol Miroslav Kovacik, 19. Cyril Gandzala, 22. Jozef Vrablik, 25. Maros Hlad, 27.
Robert Malcek, 28. Peter Medved a 40. Pavol Veselovsky.
J. Morozuk+foto

zeli9912.jpg (10113 bytes)
Dusan Orgonik, najuspesnejsi z nasich pretekarov v najazde do casovky do vrchu.

 


... spat na prehlad clankov

C-druzstvo juniorov prekvapenim sutaze

Stolnotenisovy oddiel ZP Sport a.s. v sezone 1998/99 reprezentovali tri druzstva, A-druzstvo muzov hralo III. ligu,
B-druzstvo a C-druzstvo, ktore tvorili juniori, hrali V. ligu. Muzi A vo svojej sutazi odohrali jej prvu cast s umiestnenim
na 6. mieste, druha polovica sutaze vsak uz nebola taka uspesna, nakolko sa v nej prejavil uzky zakladny kader.
Celkove zo 16. ucastnikov skoncili na 11. mieste. Muzi B od zaciatku sutaze superili s druzstvom Maly princ
Mostenica o postup do IV. ligy. Nase druzstvo nezvladlo oba duely - ci uz na domacej alebo superovej pode, a
rovnakym vysledkom 11:7 si zahatalo postup. Po prvej polovici sutaze boli druzstva rozdelene na dve skupiny. Nase
mladeznicke C-druzstvo sutazilo v druhej skupine, ktoru vyhralo a bolo prijemnym prekvapenim sutaze.

Nakolko v okresoch B. Bystrica a Brezno nebola v minulom rocniku otvorena sutaz pre ziakov, nase ziacke druzstvo
sa zucastnilo len majstrovstiev kraja jednotlivcov vo Zvolene s nasledovnym umiestnenim:

- v kategorii starsich ziacok bola Katka Jurigova 5. a Veronika Sebesova 8.,

- v kategorii mladsich ziakov obsadil Marcel Juriga 6. miesto,

- v kategorii starsich ziakov skoncil Jakub Spilak na 5. mieste,

- junior Peter Klein skoncil na 6. mieste.

Traja muzi nas reprezentovali na majstrovstvach kraja jednotlivcov v Krupine, kde sa najlepsie darilo Miroslavovi
Plechovi, ktory skoncil na 6. mieste. V stvorhre muzov dvojica Plecho-Fodor obsadila 8. miesto.

Lev Kosec

       3.liga

     5.liga

1. SK SE Zilina
2. SKZ Zilina
3. STK Cadca
4. STK Martin B
5. Lok. B. Bystrica

6. TJ Visnove
7. TJ Lok. Vrutky
8. TJ OTF Nizna B
9. TJ Start Lip.Jan
10. TJ Dop. Zvolen
11. TJ ZP
12. SKST Ruzomberok
13. TJ ZSNP Ziar
14. TJ Turcan Zaturcie
15. Mladost R.SobotaB
16. STK Rajec
30 28 1 1 430:110 87
30 24 3 3 355:185 81
30 17 7 6 332:208 71
30 18 3 9 329:211 69
30 16 4 10 287:253 66
30 11 8 11 274:266 60
30 13 3 14 242:298 59
30 11 4 15 242:298 56
30 10 6 14 248:292 56
30 8 7 15 216:324 53
30 8 8 14 234:306 53
30 9 4 17 238:302 52
30 8 5 16 231:309 52
30 9 4 17 229:311 52
30 7 6 17 231:309 50
30 4 4 22 200:340 42
1. Mostenica
2. Podbrezova B
3. Dolna Lehota
4. Sl. Lupca
5. Hronec
6. Magenta
7. Lokomotiva C
8. Podbrezova C
9. Priechod
10. Podkonice
11. Medzibrod
12. Lubietova B
13. Iskra B.Bystrica
18 18 0 0 270:54 54
18 16 0 2 251:73 50
18 12 1 5 219:105 43
18 11 2 5 181:143 42
18 9 1 8 172:152 37
18 9 0 9 166:158 36
18 6 0 12 132:192 30
18 8 0 10 155:169 33
18 5 2 11 110:214 30
18 5 2 11 115:209 30
18 5 1 12 104:220 29
18 4 2 12 122:202 28
18 3 1 14 107:217 25

          


... spat na prehlad clankov

"Paskovali" dva kluby

V podvecernych hodinach v piatok 11. juna v Sokolovni v Brezne absolvovalo 33 clenov Karate klubu MP Brezno
a 16 z Karate klubu Horehornia polrocne skusky technickej vyspelosti od 8. po 3. kyu. Viedol ich trener a
skusobny komisar Peter Jenca (za asistencie Petra Sitarcika a Vlastimila Buryho), ktoreho sme poziadali o ich
kratke zhodnotenie:

- Na skuskach o ziskanie 8. az 3. kyu (stupna technickej vyspelosti), nazyvanych aj paskovanie, sa stretli clenovia
dvoch klubu, co na jednej strane vyvolalo atmosferu vzajomnej sutazivosti, na druhej strane vsak pritomnost sirokej
verejnosti, trema a zodpovednost zohrali u niektorych z karatistov svoju ulohu. Kladne hodnotim bojove nasadenie
sutaziacich. V niektorych pripadoch v porovnani s vykonmi z treningov prekvapili lepsou koncentraciou a zvladnutim
cvicenia. Bolo to citit hlavne u nizsich stupnov. A ake vysledky dosiahli clenovia Karate klubu MP Brezno? 8. kyu
zvladli vsetci 14, traja z nich si urobili hned dva stupne a ziskali zlty opasok prisluchajuci 7. kyu. V 6. kyu bola uz
situacia napatejsia a zo 6 "paskujucich" ho ziskali traja, z ktorych jeden opat zvladol dva stupne 7. a 6. kyu. Piate kyu
technicky zvladli len dvaja z 8 karatistov, co vsak neznamena, ze ostatni neboli dobre pripraveni. Je to stupen, v
ktorom sa uz nepripusta ani najmensia chybicka ci zavahanie. Obdobna situacia bola v 4. kyu, o ktore sa snazili dvaja
nasi clenovia a na priznanie 3. kyu nastupil jeden "paskujuci". Skusky ukazali, ze na technickom zvladnuti stupnov
5.-3. treba este s nasimi zverencami popracovat, aby v tom nasledujucom "paskovani" dokazali lepsie zuzitkovat
svoje kvality. Verim, ze neuspech nasich mladych karatistov, ved ich vek sa pohybuje od 8.-13. rokov, neodradi ale
naopak, vyzpruzi a zoceli.

V. Kukolova


... spat na prehlad clankov

Zo zapisnika turistu
BABIA HORA
Druhu junovu sobotu uskutocnil Klub slovenskych turistov ZP Sport a.s. autobusovy zajazd do Oravskych Beskyd.
Tych turistov, ktorych neodradila zla predpoved pocasia ani nocna burka, cakal krasny den v chranenej krajinnej
oblasti Horna Orava. Oblast stvarnuje rozne typy horskeho reliefu od velkohorskeho cez vysocinovy, az po relief
kotlinovych pahorkatin. V porovnani s ostatnymi uzemiami Slovenska ma svoje osobitosti, ktore spocivaju v
pritomnosti najvyssieho komplexu flysovych Karpat, vo vyskyte vacsieho mnozstva raselinisk a v existencii vodnej
nadrze Orava. Nasu turu sme zacali po cervenej znacke od byvalych liecebnych kupelov na Slanej vode cez sedlo
Borsucie, kam nas sprevadzalo mnozstvo much. Predrali sme sa hustou kosodrevinou a po holi sme sa dostali na
vrchol Malej Babej hory (1515 m). Z jej vrcholu sa mozno zahladiet do putavych polskych dialav a hlbok. V tom vysli
na vrchol prvi polski turisti so svojim typickym a samozrejmym pozdravom "Dzien dobry". Hranicnym chodnikom
schadzame do sedla Brana a za nim nas caka posledny namahavy vystup na vrchol Babej hory. Pripomina nam
vrchol Dumbiera, s mnozstvom zulovych skal. O rozhlade z neho mozno hovorit iba v superlativoch. Je panom
svojho okolia a okolite horstva su od neho odstrcene. Svojou nadmorskou vyskou 1725 m.n.m. je najvyssim
vrcholom Oravskych Beskyd. Pamatna tabula tu pripomina aj viacero vystupov sucasneho polskeho papeza. Krasa
prirody splyva s poeziou, ktoru tak podmanivo opisal svojimi versami basnik Pavol Orszagh Hviezdoslav v znamej
basni "Pozdravujem vas lesy, hory...".

Severne zrazy vrcholu su posiate kvetmi a v zlabe sa svojou belobou vynima posledny sneh. Silny vietor prihnal
mraky a my radsej schadzame po zltej znacke do doliny naucnym chodnikom, popri ktorom su nainstalovane
informacne tabule o tejto lokalite. V dialke este spoznavame zubaty hreben Tatier za lesklou hladinou Oravskej
priehrady.

Kulturny zazitok vrcholi hlboko v doline vo Hviezdoslavovej horarni, v ktorej basnik cerpal namet pre svoje dielo
Hajnikova zena. V horarni je umiestnena stala expozicia uvedeneho diela. Hviezdoslavovou alejou sa dostavame az
ku chate na Slanej vode, kde sa po 18 km pochode riadne obcerstvime. Zaujimavostami prirody stedro obdarena
Orava s bohatym kulturnym dedicstvom je krajom, ktory uspokoji kazdeho navstevnika.

Ing. Peter Mlynarcik + foto

... spat na prehlad clankov

Netradicne sutaze na Ciernohronskej zeleznici
Na Ciernohronskej zeleznici sa 21. augusta 1999 uskutocni 5. rocnik netradicnych sutazi v tychto disciplinach:

* Ciernohronsky zeleznicny trojboj - sutaz dvojic silnych muzov v troch disciplinach:

1. Tahanie a tlacenie vagona na cas - "Ciernohronsky burlak".
2. Nosenie bremien.
3. Pritahovanie nalozeneho vagona v casovom limite.

* Memorial Julka Kovalcika Krasnika - sutaz jednotlivcov v prenasani 80 kg tazkeho bremena "barana" sluziaceho
na vyrovnavanie kolajnic a zatlkanie tratovackeho klinu do podvalu na cas.

* Odrazanie vagonika - sutaz jednotlivcov v odrazani vagona do dialky, v ktorej sa hodnoti vzdialenost, ktoru prejde
vagon po odrazeni.

* 1. Otvorene majstrovstva Slovenska v jazde na historickej drezine - sutaz jednotlivcov v jazde na replikach
historickych drezin na cas. Tato sutaz je svetovou raritou a organizuje sa len na Ciernohronskej zeleznici.

Vsetky sutaze sa uskutocnia v stanici Ciernohronskej zeleznice v Ciernom Balogu. Prestavky medzi jednotlivymi
disciplinami vyplnia akcie pre divakov, vystupenia country skupin a ludovej hudby.

Sutazit moze kazdy, kto splna nasledovne podmienky:

- vek 18. rokov, dobry zdravotny stav,
- podpisanie "cestneho prehlasenia",
- vyplatenie startovneho (vo vyske 50,- Sk),
- sportovy odev a pevna obuv (je dovolene pouzivat opasky, rukavice a bandaze na spevnenie ruk a noh),
- jednotlive sutaze sa uskutocnia len v pripade, ze sa prihlasia minimalne styria sutaziaci alebo styri dvojice.

Pre vitazov jednotlivych disciplin su pripravene financne odmeny a vecne ceny. Kazdy sutaziaci dostane suveniry
CHZ a poukaz na obcerstvenie v hodnote 60,- Sk.

Prihlasky do sutaze, aj s uvedenim discipliny, v ktorej chce zaujemca sutazit, je mozne zasielat do 6. augusta 1999
pisomne na adresu: Ing. Kvetoslav LUMTZER, Matuskova 8, 040 11 Kosice. Sutaziaci, ktori sa prihlasia do
uvedeneho terminu neplatia startovne.


... spat na prehlad clankov

Bezecky spolok Podbrezova

V nedelu 13. juna sa uskutocnil v Kezmarku 8. rocnik bezeckych pretekov Beh k Hubertovi, s ucastou 40 startujucich.
Pavol FASKO, maratonec Bezeckeho spolku pri ZP Sport a.s., opat potvrdil svoje kvality a pripisal si do svojich
uspechov dalsieho tohtorocne vitazstvo.

*********************

19. juna 1999 sa uskutocnil cestny beh v Ziari nad Hronom. Za ucasti 50 startujucich na 21 km trati celkove Pavol Fasko
obsadil 5. miesto. V kategorii muzov nad 50 rokov skoncil Dezider Smitka 6. a Stanislav Bobak 7. a v kategorii muzov
nad 60 rokov obsadil Vojtech Ridzon 2. miesto.


... spat na prehlad clankov

ZELEZIAR SKONCIL NA 7. MIESTE

 
PODBREZOVA-VRANOV 1:1 (0:0)

V zapase, v ktorom uz obom superom o "nic neslo" na rozmoknutom terene, ked usporiadatelia pred zapasom
cerpadlami odstranovali vodu z ihriska, sa v 10. minute k odrazenej lopte dostal hostujuci Hajduch, ale netrafil branu.
Postupne sa zacali presadzovat aj domaci. V 33. minute nepremenil Krochta vylozenu sancu, ked nezuzitkoval
prihravku Bukovca. V druhom polcase znovu Krochta v 50. minute zo siedmich metrov hlavickoval rovno do ruk
brankara. Az v 51. minute Daniel Nemec hlavou stretlil veduci gol Podbrezovej. Dalsie sance Gajana, Bukovca zostali
nevyuzite. V 60. minute z protiutoku Hajduch vyrovnal.

Goly: 51. D. Nemec, 60. Hajduch

Zlte karty: Rusko, Gajdosik, Semanco

Zeleziar: Hanak-Jancik, Pauk, Kmet, Chudik, Rusko, Bukovec, Gajdosik (62. Sokol), Krochta, D. Nemec, Gajan (67.
M. Nemec). Trener P. Ancic.

Bukocel: Zolna - Kosuda, Durkej, Semanco, Jancko, Chmura, Homola (42. Petro), Corba, Gazi, Hajduch, Lazur (87.
Porvaznik). Trener E. Sudimak.

Rozhodoval Vojtek (750 divakov)

Vladimir Vanik

 


.. spat na prehlad clankov

Tabulka II. futbalovej ligy

1. Dun. Streda
2. Senec
3. SKP Devin
4. Puchov
5. Slovan B
6. Piestany
7. Podbrezova
8. Licartovce
9. Novaky
10. Stropkov
11. Levice
12. Lokomotiva
13. Sala
14. Nove Zamky 
15. Jelsava
16. Trebisov
17. Michalovce
18. Vranov
34 21 6 7 62:29 69
34 19 11 4 44:23 68
34 20 7 7 65:36 67
34 18 11 5 51:21 65
34 16 8 10 49:40 56
34 15 5 14 43:42 50
34 14 7 13 37:36 49
34 19 9 12 38:38 48
34 14 5 15 51:41 47
34 14 4 16 36:40 46
34 13 6 15 43:40 45
34 12 9 13 38:37 45
34 12 8 14 48:49 44
34 12 7 15 41:48 43
34 9 9 16 29:48 36
34 9 3 22 30:58 30
34 7 8 19 33:60 29
34 4 5 25 23:75 17

NEPREHLIADNITE!
Ako je zname, podali funkcionari SKP Devin podnet na SFZ, v ktorom ziadali kontumaciu vysledku zapasu 1.
kola II. futbalovej ligy VTJ Koba Senec - SKM Nove Zamky v prospech hosti pre neopravneny start hraca Senca
Milosa Lipovskeho. Rozhodnutim sportovo-technickej komisie zo 17.6. odratali Sencu tri body a na druhe
postupove miesto sa dostal SKP Devin.


.. spat na prehlad clankov

"Ako hodnotite ucinkovanie Zeleziara v druhej lige?" , opytali sme sa hrajuceho trenera Milana Nemca:

- Sezona z celkoveho pohladu dopadla uspesne. Splnili sme ciel, ktory sme si stanovili a to skoncit v tabulke do 8.
miesta, sme na siedmom. Jar nas nezastihla v optimalnej forme, bolo to sposobene najma vypadkami zo
zdravotnych dovodov, ked traja nasi hraci - Auxt, Zazrivec a Korbel podstupili operacie. S kadrom 20 hracov to bol
dost velky handicap. K tomu sa pridali aj niektore kratkodobejsie zranenia. Kedze v jesennej casti nam vsetko
"klapalo", nemohli sme ratat s tym, ze traja hraci nam pre vaznejsie zranenia vypadnu. Jar nam ukazala, kde nas tlaci
topanka. V buducom rocniku sa tymto chybam budeme snazit vyvarovat. Verime, ze nam vyjdu predpokladane
prestupy, ktorymi dosiahneme posilnenie kadra. Co sa tyka problemov, tie boli vzdy a budu. Verime, ze sa nam ich,
tak ako bolo tomu doteraz, podari zvladnut.

Prvy rocnik v druhej lige mame za sebou, pred nami je rocnik 1999/2000, ktoreho letnu pripravu startujeme 1. jula.


... spat na prehlad clankov

Najuspesnejsia sezona podbrezovskych kolkarov


Sutazny rocnik 1998/99 sa vyrazne zapisal do historie kolkarskeho sportu v Podbrezovej. Pred dvoma
rokmi dostali podbrezovski sportovci do uzivania krasny sportovy areal a dom sportu so
stvordrahovou kolkarnou, za co patri uprimne podakovenie vsetkym zainteresovanym v Zeleziarnach
Podbrezova a.s. Kolkari sa im odvdacili tym najlepsim sposobom ako len mohli, vitazstvami vo svojich
sutaziach.

Nase druzstva sutazili: A-muzstvo uz druhy rocnik bojovalo v I. lige, B-muzstvo hralo III. ligu, zeny, dorastenci spolu s
dorastenkami startovali taktiez v III. lige. Prekvapenim sutaze bolo ucinkovanie a dosiahnute vykony nasich
prvoligistov. Po jesennej casti obsadili pekne 4. miesto, ktore bolo signalom - pokusit sa v jarnej casti o postup do
extraligy. Ten mali zabezpeceny prve dva prvoligove druzstva. Pocas zimnej prestavky sa druzstvo doplnilo a
posilnilo o novych hracov - Roberta Smatlika z Rimavskej Soboty, Petra Hricaka z Brezna a dvoch hracov z
Juhoslavie Zelemira Mirkovica a Iovana Calica. Hlavne zahranicne posily boli obrovskym prinosom, co potvrdila
skutocnost, ze A-druzstvo neprehralo v odvetnej casti prvej ligy ani jeden zapas. Sutaz gradovala az do posledneho
kola, ked do extraligy mali sancu postupit Inter Bratislava B, Dolne Hamre a Zeleziarne Podbrezova. V poslednom
kole sa stretli Dolne Hamre s Lokomotivou Kosice a Inter Bratislava B s Podbrezovou. Nasi hraci aj v Bratislave
dosiahli vitazstvo a tym si vybojovali postup do extraligy. Napokon postupil aj velky favorit sutaze - Inter, nakolko
Dolne Hamre zavahali v poslednom kole a doma len remizovali. O skvely uspech kolkarskeho sportu v Podbrezovej
sa zasluzili hraci: Pavol Ban, Ladislav Bosko, Karol Paulecko, Robert Smatlik, Peter Hricak, Jaroslav Zabka, Matej
Srsen, Zelemir Mirkovic, Iovan Calic a veduci druzstva Peter Srnka.
                                                              1. liga                                             3. liga  
1. Zeleziarne Podbrezova
2. Inter Bratislava B
3. Dolne Hamre
4. Spisska Nova Ves
5. Lokomotiva Kosice
6. Myjava
7. Filakovo
8. Trstena
9. Trencin
10. Strazske
18 236:160 28
18 244:152 26
18 232:164 25
18 211:185 20
18 199:197 19
18 184:212 16
18 183:213 14
18 183:213 14
18 173:223 12
18 135:261 6
1. Zel. Podbrezova B
2. Kremnica
3. Zvol. Slatina
4. Jelsava
5. Divin
6. B. Bystrica
7. Filakovo B
8. Podbrezova zeny
9. Podbrezova dorast
16 233:119 28
16 237:115 23
16 214:138 22
16 209:143 20
16 195:157 17
16 179:173 16
16 171:181 14
16 105:147 6
16 41:211 0

Prekvapenim bolo ucinkovanie nasho B-druzstva muzov, zien a dorastencov s dorastenkami v tretej lige. Hlavne
B-muzstvo, ktore nastupovalo do sutazneho rocnika s odhodlanim zvitazit a vybojovat si ucast v kvalifikacii o postup
do II. ligy. Jesenna cast bola vynikajuca a bez straty bodu obsadilo B-muzstvo prve miesto, ktore ako sa nakoniec
ukazalo, uz viac nikomu nepustilo. Pocas celeho rocnika utrpeli iba dve prehry a suverennym sposobom si
vybojovali kvalifikaciu. Hrala sa v Ziline za ucasti KK Plesivec, SKK Trstena a Zeleziarne Podbrezova B. Do druhej
ligy postupovali dve druzstva a v kvalifikacii nasi hraci dokazali silu kolektivu, jasne prevysili ostatne kolektivy a
zabezpecili si v novom rocniku ucast v druhej lige. O skvely uspech sa pricinil siroky hracsky kader: Vladimir
Venger, Milan Venger, Julius Kuth, Alexander Svantner, Jozef Hrban, Ivan Nather ml., Karol Paulecko, Miroslav
Greksak, Ing. Julius Krivan, Ladislav Bosko, Peter Srnka a veduci druzstva Ivan Nather st.

Za dalsi uspech mozeme povazovat aj organizaciu majstrovstiev Slovenska dorastencov a dorasteniek v Dome
sportu v Podbrezovej. V kategorii dorasteniek podbrezovsky klub reprezentovali a do finale sa prebojovali dve
hracky - Veronika Laukova (skoncila 10.) a Lenka Kuthova (11.).Na majstrovstvach Slovenska v Piestanoch nas v
kategorii zien reprezentovala Silvia Lehocka, ktora sa vsak neprebojovala do finale.

Zaverom mozem s radostou bilancovat sutazny rocnik 1998/99, ktory bol pre kolkarskych sportovcov mimoriadne
uspesny a dosiahnutymi vysledkami sa zapisali do povedomia sirokej verejnosti. Vzorne reprezentovali nielen
Kolkarsky klub pri ZP Sport a.s., ale aj Zeleziarne Podbrezova a.s. a obec. Hracom vsetkych druzstiev srdecne
blahozelame a prajeme im vela uspechov v novom rocniku 1999/2000.
L. Bosko

zelj9912.jpg (15649 bytes)

 


Prehlad clankov  Archiv  Tiraz  Kontakt Home page