 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
| Dovolenkova mzda bude v junovej vyplate |
| Leto - cas dovoleniek - sa nezadrzatelne blizi a vy sa na
nas obraciate s otazkou, ci bude aj v tomto roku vyplatena dovolenkova mzda. O odpoved sme
poziadali Ing. Ivetu Kralikovu, veducu odboru Ppam: * 8. juna 1999 bol schvaleny Mzdovy predpis c. 19/99, ktory stanovuje podmienky pre vyplatenie dovolenkovej mzdy v roku 1999. Mozete nam priblizit podmienky? |
- Zakladnou pre vypocet dovolenkovej mzdy bude uhrn
vyplatenych miezd za obdobie januara az maja 1999, ktore
budu "ocistene" o vyplaty odmien z fondu veduceho a vyplaty ostatnych osobnych
nakladov a davky nemocenskeho
poistenia. Zamestnancom, ktori poberaju doplatok k mzde z dovodu choroby z povolania alebo
pracovneho urazu,
ale poistovna im ho zatial nevyplatila, mzdova uctovnicka prepocita zarobok za tie
mesiace, za ktore nedostali
doplatok, na vysku priemerneho zarobku. Zamestnancom, ktori boli v case od 1. januara 1999
do 31. maja 1999
praceneschopni z dovodu pracovneho urazu alebo choroby z povolania, prepocita mzdova
uctovnicka zarobok za
mesiace praceneschopnosti na uroven priemerneho zarobku.
* Dovolenkovu mzdu dostane vymedzeny okruh zamestnancov. Ktori zamestnanci medzi
nich nepatria?
- Dovolenkovu mzdu nevyplatime zamestnancom odmenovanym zmluvnymi platmi, zamestnancom,
ktori v obdobi od
1. januara 1999 do 30. juna 1999 zameskaju neospravedlnene jednu a viac hodin z pracovneho
casu, tym, ktori v
uvedenom obdobi porusili pracovnu disciplinu, v dosledku coho s nimi zamestnavatel
rozviazal pracovny pomer
vypovedou alebo okamzitym zrusenim pracovneho pomeru, resp. zamestnancom, ktori porusili
pracovnu dosciplinu
a ktorych pisomne oznami vedenie prevadzky, odboru alebo oddelenia odboru prace a miezd.
* Aka bude tohtorocna vyska dovolenkovej mzdy?
- Vyska dovolenkovej mzdy, resp. doplatku dovolenkovej mzdy pre jednotlivych zamestnancov
bude predstavovat
10,9 percent z uhrnu miezd, resp. uhrnu vyplatenych doplatkov za obdobie januara az maja
1999 konkretneho
zamestnanca. Dostanu ju zamestnanci, ktori budu v evidencnom stave k 30. junu 1999 vcitane
a zamestnaci v
mimoevidencnom stave na zakladnej vojenskej sluzbe a materskej dovolenke za obdobie, ktore
odpracovali od 1.
januara do 31. maja 1999.
- ok -
|
| Blahozelame Mame za sebou 9 kol nasej sutaze a ako vzdy, aj tentokrat vacsina z vas uspesne vyriesila sutaznu ulohu. Sprava odpoved znela: "Salanda" bola dana do uzivania 28. aprila 1989. Stastie sa usmialo na p. Janku Potkanyovu z taharne rur 2 - upravne, ktorej blahozelala a cenu venovala riaditelka ZP REO s.r.o. Mgr. Olga Molcanova. Vase odpovede na 10. sutazne kolo cakame do 2. jula 1999 v redakcii. Foto: Iveta Kardhordova. |
 |
Aprilovy rekord |
| Vlastnu elektricku energiu vyrabame uz takmer 100 rokov |
Mnoho rokov ubehlo, mnoho vody pretieklo nasimi potokmi a bystrinami od
chvile, kedy prvykrat voda rozkrutila |
| V poslednych rokoch aj v nasej lokalite doslo
bud k obnove starych vodnych elektrarni alebo k vystavbe novych, no ako som uz uviedol, male vodne elektrarne nemozu ani v buducnosti nahradit rozhodujuce velke energeticke diela. Mozu len efektivne doplnat svojou vyrobou spotrebu v danej lokalite. Najstarsie elektrarne, ktore boli v Podbrezovej a Lopeji, postavene este v minulom storoci, uz nepracuju. V prevadzke ostali len HC (hydrocentrala) Piesok (postavena v roku 1905), HC Dubova (1914), HC Jasenie (1925). Skratkou HC sa oznacovali hydrocentraly, dnes zauzivany nazov MVE (male vodne elektrarne) vtedy este nepoznali. Ak si uvedomime, ze instalovanym vykonom, najma jasenska elektraren (2,4 MW), patrila v tej dobe urcite medzi najvacsich vyrobcov elektrickej energie v celom Ceskoslovensku, tak si takyto nazov urcite pravom zasluzila. V poslednych rokoch k spominanym hydrocentralam pribudli i dve klasicke, plne automatizovane, bezobsluzne MVE. Nazov je priliehavy, nakolko vykonom naozaj patria k malym vodnym elektrarnam - Predajna s instalovanym vykonom 210 kW a Jasenie s instalovanym vykonom 80 kW. Postavenim tychto MVE pokracuje tradicia budovania elektrarni v nasej firme. Nutnost vyrabat vlastnu elektricku energiu bola dana skutocnostou, ze v danej dobe neexistovali ziadne Stredoslovenske energeticke zavody alebo Slovenske elektrarne, od ktorych by mohla firma elektricku energiu nakupovat. Zeleziarne mohli spotrebovat len tolko elektrickej energie, kolko si samy vyrobili a to bolo v minulosti hnacim motorom budovania elektrarni. Preto aj prva elektricka rozvodna siet v obci Podbrezova a prilahlych castiach bola napojena na firemne zdroje vyroby energie. Az po mnohych desatrociach doslo k budovaniu statnych rozvodnych sustav a tym aj k napojeniu nasej firmy na spomenute rozvodne zavody. Este zaciatkom 50. rokov boli obdobia, kedy sme znacnu cast vyroby predavali rozvodnym zavodom. Postupne, zvysovanim a automatizaciou vyroby, nasadzovanim elektrospotrebicov, elektrickych strojov a zariadeni, nastalo obdobie, kedy je firma uplne zavisla od externeho dodavatela elektrickej energie. Zlomove obdobia boli spojene s vystavbou prvych elektrickych oblukovych peci, vystavbou noveho zavodu a najma vystavbou EAF a LF pece, kedy sa podiel vyroby vlastnej elektrickej energie postupne menil zo 40 na 20 percent a nakoniec na sucasnych 10 percent z celkovej rocnej spotreby elektrickej energie ZP a.s. Este aj v sucasnosti cast domacnosti a organizacii je napojenych na nase rozvodne zariadenia, ale je to uz len zlomok toho, co predstavovala davna minulost. Obcas sa vsak vyskytne ojedinely pripad, kedy nami vyrobenu energiu "potlacime" cez nase prenosove trasy az do rozvodnej siete energetickych zavodov a tak energia vyrobena v nasich elektrarnach poputuje k inym zakaznikom. Naposledy sa to stalo pocas velkonocnych sviatkov, kedy sa v ZP a.s. nepracovalo, ale elektrarne isli na plny vykon. No aj sucasnych 10 percent vlastnej vyroby z celkovej spotreby predstavuje velmi efektivne zhodnotenie nasich elektrarni, nakolko cena nami vyrobenej elektrickej energie predstavuje len jednu tretinu ceny nakupovanej energie. A preto pre nas plati stare zname "cim si viac vyrobime, tym menej nakupime". Potvrdzuje to aj vyroba energie za prvych pat mesiacov, ktoru mozeme hodnotit ako velmi dobru. Samozrejme na jej vyrobe ma svoj podiel priroda a pocasie. Mokra jesen, mierna zima, dostatok snehu - to bol zaklad, na ktorom vyrastol uspech. Ako inac, bez ludi, ich zaujmu o pracu by to vsak neslo. Lenze spojenim prirodnych podmienok a svedomitou a usilovnou pracou ludi v nasich elektrarnach, dovolim si tvrdit, prisla aj historicka vyroba za jeden mesiac. Este nikdy vo vyse storocnej historii vyroby elektrickej energie v ZP a.s. sa nepodarilo vyrobit za jeden mesiac 3 501 908 kWh elektrickej energie, ako tomu bolo v aprili tohoto roku. Svoj osobny rekord si urobila MVE Predajna vyrobou 140 590 kWh a velmi blizko k famoznemu 1 milionu hnala aj HC Dubova, ktorej chybalo necelych 16 400 kWh. A to je uz co povedat, najma s vedomim, ze ani za cias lopejskej a podbrezovskej elektrarne taka vyroba nebola. Skutocnostou je, ze v sucasnosti su aj podstatne znizene stavy pracovnikov v jednotlivych elektrarnach v porovnani s 50.-60. rokmi. Za pat mesiacov sme vyrobili 11 998 MWh, co je v porovnani s planom zvysenie vyroby o 887 MWh. Na uvedenom vysledku sa priamo podielalo 30 pracovnikov z nasich elektrarni, ktorym pravom patri podakovanie za kvalitne odvedenu pracu. Ostava nam len verit, ze spolocnym usilim nasich pracovnikov a priaznou pocasia sa nam podari splnit ulohy vo vyrobe elektrickej energie v jednotlivych elektrarnach pre tento rok, ktore spolu predstavuju v ciselnom vyjadreni 24 000MWh. O tom, ze "nie kazdy mesiac su Vianoce", hovoria vysledky za mesiac jun. Aj ked sa nam zda, ze stale prsi a vody je dostatok, prietoky v nasich elektrarnach su nedostatocne a vyroba nejde tak, ako by sme chceli. Verim, ze tak ako doposial, nase vodne elektrarne za desiatky rokov svojej spolahlivej prace budu i nadalej ozdobou nasej firmy, ze nejedna navsteva pri ich prehliadke nebude schopna uverit, ze nieco tak "stare" moze este pracovat a prinasat slusny zisk. Su to diela, ktore si pravom zasluzia nas obdiv a zaroven starostlivost. Jozef Longauer |
|
DAN Z PRIJMU |
| ZO ZAVISLEJ CINNOSTI A FUNKCNYCH POZITKOV |
Zakon c. 64 z 30. marca 1999, doplnil Zakon c. 286/1992 Zb. -
o daniach z prijmov, v zneni neskorsich predpisov. Pre
zdanovanie prijmov zo zavislej cinnosti a funkcnych pozitkov (paragraf 6 zakona c.
286/1992 Zb.) ma tato novela
dopad predovsetkym na vysku odpocitatelnej sumy na ciastocnu uhradu vydavkov spojenych s
vykonom prace, tzn.
na urcenie ciastkoveho zakladu dane. V zavislosti od poctu odpracovanych dni (podmienka je
odpracovat viac ako 5
dni) sa zamestnancovi priznava odpocet:
* pridosiahnutom prijme nad 7000,- Sk odpocet 300,- Sk za kazdy
kalendarny mesiac,
* pri dosiahnutom prijme do 7000,- Sk sa odpocet zvysuje na:
a) 380,- Sk, resp.
b) 800,- Sk, ak jeho skutocne vynalozene vydavky na cestu do zamestnania pravidelnou
zeleznicnou osobnou
dopravou a pravidelnou autobusovou dopravou, okrem mestskej hromadnej dopravy, su najmenej
300,- Sk
mesacne.
Nezavisle od poctu odpracovanych dni sa priznava odpocet 500,- Sk mesacne na mimoriadne
vydavky
zamestnanca, ak jeho prijem v mesiaci nepresiahne sumu 7000,- Sk. Pod dosiahnutym prijmom
zamestnanca
rozumieme pritom uhrn zdanitelnych prijmov zo zavislej cinnosti a funkcnych pozitkov,
vratane prostriedkov zo
socialneho fondu (aj napriek tomu, ze prijmy zo socialneho fondu predstavuju samostatny
zaklad dane pre zdanenie
osobitnou sadzbou 10 percent).
P r i k l a d:
Zamestnavatel zamestnava zamestnanca na zaklade pracovnej zmluvy, zamestnanec cestuje do
zamestnania
pravidelnou autobusovou dopravou, jeho skutocne vynalozene vydavky na cestu do zamestnania
predstavuju
350,- Sk mesacne.
1. za mesiac april 1999 odpracoval 18 dni, jeho hruba mzda predstavovala ciastku 6000,-
Sk.
2. za mesiac maj 1999 odpracoval 5 dni, jeho hruba mzda predstavovala 3000,- Sk.
3. za mesiac jun 1999 odpracoval 12 dni, jeho hruba mzda prestavovala 4000,- Sk a zaroven
mal prijem zo socialneho
fondu 3800,- Sk.
|
Ing. Zuzana Peniakova
veduca mzdovej uctarne
Platne organizacne normy |
KONCEPCIA A STRATEGIA KVALITY A
ENVIRONMENTALNEHO MANAZERSTVA V ZP a.s. Podbrezova:
|
Podbrezovske kupalisko bude otvorene 1. jula Od 1. jula bude otvorene kupalisko v Podbrezovej s ohrievanou
vodou na 25O-27O C. Vymena vody bude kazde dva |
|
Novy harmonogram kyvadlovej prepravy osob plati od 15. juna 1999 |
||||
Casovy harmonogram kyvadlovej prepravy osob v ZP a.s.
Trasa kyvadlovej prepravy osob medzi starym a novym
zavodom je nasledovna:
|
| Veduci oddelenia vzdelavania a rekvalifikacie Ing. P. Mlynarcik informuje |
Jun vo vzdelavani.
| - 7. a 8. juna sa uskutocnilo skolenie pre 39 vodicov
referentskych vozidiel, - 7. az 18. juna absolvovalo 40 zamestnancov skolenie zo zakladov prace s PC a Windows 95, - 8. juna sa 7 pracovnikov zucastnilo skolenia clenov protiplynoveho zboru, - 7. - 18. juna pokracoval zakladny kurz zvarania plamenom a elektrickym oblukom pre 6 zvaracov, - od 9. do 18. juna absolvovali 4 zamestnanci zaskolenie pre rezanie kovovo kyslikom, - 8. - 10. juna pokracovalo skolenie o kvalite, ktoreho sa zucastnili pracovnici z prevadzok oceliaren, taharen rur 2 a odboru expedicie a obchodnej administrativy,14. a 15. juna uvedene skolenie absolvovali pracovnici z oceliarne a taharne rur 1, - 16. a 17. juna absolvovalo 40 zvaracov opakovacie skolenie a preskusanie z bezpecnostnych predpisov, - 16. juna sa uskutocnilo skolenie udrzbarov zvaracich zdrojov. |
Naklady na elektricku energiu su jednou z
najvacsich financnych poloziek pri vyrobe ocele. Preto uspora elektrickej
|
| precitali
sme si ZO SVETA OCELE |
|
* nasa aknekta*nasa anketa*nasa anketa*nasa anketa |
"Ako ste oslavili DEN OTCOV?"
Na tretiu junovu nedelu pripada sviatok DEN OTCOV. U
nas sa traduje len niekolko rokov a tak sme boli zvedavi,
ci si nasi najmensi spomenuli na tento sviatok a cim prekvapili svoje muzske vzory v
rodine. Na Den otcov by
sme vsak nemali zabudat ani my, neskor narodeni, ved nasi otcovia ale i stari otcovia, nam
dali do zivota velmi
vela.
Ivan KRALKA, zvarovna rur velkych priemerov
- Moje tri deti si zatial na tento sviatok nespomenuli, este sme ho nikdy zvlast
neoslavovali. V rodine oslavujeme
hlavne narodeniny a meniny. Mam vsak onedlho sviatok a tak si myslim, ze to oslavime
spolu.
Pavel KAJABA, ZP SPORT a.s.
- Moje dve deti, 4 a 6 rocne, ma milo prekvapili. Zo skolky mi priniesli vlastnorucne
malovane obrazky ku Dnu otcov
a manzelka pripravila slavnostny obed.
Ladislav KARDHORDO, prevadzka hospodarskej spravy
- Moje deti na mna mysleli v predvecer oslav a z vyletu na Orave mi priniesli pernik k
tomuto dnu. Asi za pomoci
mamy mi nakreslili pekne obrazky. Nebol som odmeneny len ja, ale so svojimi detmi sme boli
za obidvoma starymi
otcami, ako sa uz stalo v nasej rodine zvykom za posledne 4-roky, a malymi upomienkovymi
darcekmi z jaskyne v
Bystrej, sme si uctili aj ich.
Ing. Jan GABON, odbor informatiky
- Od deti som dostal sladkost a pozornost. Neviem odkial o sviatku vedeli, lebo ja sam som
to nevedel. Asi sa to
dozvedeli z masmedii. Spomenul som si pri tejto prilezitosti aj na svojho otca, ale hoci
ho dost casto navstevujem,
tentoraz som nebol pri nom.
Opytani otcovia nam este prezradili, ze detom venuju vsetok svoj volny cas a svoje
vedomosti. Male deti prejavuju
svoju lasku spontanne, u vacsich, ako povedal jeden z opytanych: "... s malymi detmi
su male starosti, s velkymi
velke..." alebo podla druheho "... si treba vazit zaujem mladych ludi s rodicmi
volny cas". V ankete nam ani tak neslo
o to, ake hodnotne darceky otcovia dostali, pretoze pre kazdeho rodica je najhodnotnejsi
darcek vyrobeny vlastnym
dietatom. Potesilo nas vsak, ze ani nasi otcovia neostali bokom, ze hlavne male deti su uz
v predskolskych
zariadeniach pripravovane na sviatky svojich najmilsich a verime, ze na ne nikdy
nezabudnu.
ad/vk+foto
Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni |
HISTORICKA PREMENA ZELEZIARNI
Pocas svojej existencie podbrezovske zeleziarne niekolkokrat zmenili
svoje firemne pomenovanie.
Z analov dejin spolocnosti vyberame informacie o sprave spolocnosti, nazve firmy v
urcitych
historickych etapach do roku 1989:
| Za Rakusko-Uhorska V rokoch 1840-1883 valcovna v Podbrezovej bola riadena vedenim zavodov v Hronci, ktore boli v tom case pod spravou Banskeho riaditelstva v Banskej Stiavnici v ramci bankostiavnickeho komornogrofstva. Od roku 1880 boli vsetky uhorske zeleziarne vyclenene z uvedeneho riaditelstva a bola zriadena centralna sprava v Budapesti. Prvym generalnym riaditelom bol menovany protektor a prvy reorganizator Podbrezovej a Hronca A. Kerpely, profesor Banskej akademie v Banskej Stiavnici. Od roku 1883 bola Podbrezova poverena spravou v Budapesti na utvorenie noveho vedenia zeleziarskych zavodov. Znenie firmy v tomto obdobi bolo: Brezova kiralyi vasgyar, v preklade Brezovske kralovske zeleziarne. V roku 1886 bola osada Brezova premenovana na Zolyiom-Brezo, Zvolenska Brezova, v novovytvorenej Zvolenskej zupe, v dosledku coho bol zmeneny nazor firmy (do r. 1918) Magyar kiralyi vasgyar Zolyiom Brezo, v preklade Madarske kralovske zeleziarne Zvolenska Brezova. Riaditelmi zeleziarni boli do roku 1897 Vilhem Wagner, do roku 1905 Henrik Allender a do vzniku Ceskoslovenskej republiky Rudolf Spanbauer. Za Ceskoslovenskej republiky V roku 1918 Ministerstvo verejnych prac v Prahe a Horna a hutna sprava vytvorili tzv. banske spravy a riaditelstva. Okrem inych v Ceskoslovenskej republike tiez Banske riaditelstvo zeleziarni v Podbrezovej, Bansku spravu tovarni v Hronci, Bansku spravu zeleziarni v Tisovci a Bansku spravu v Banskej Stiavnici. Za riaditela zeleziarni bol menovany Ladislav Motl (1919-20), ktoreho vo funkcii vystriedal Ing. Frantisek Holicky (1921-1922). O styri roky neskor boli tieto spravy premenovane na Statne banske spravy a Statne banske riaditelstva. V roku 1923 boli zavody premenovane v ramci Ministerstva verejnych prac Ceskoslovenskej republiky - statnych banskych a hutnickych zavodov v Prahe na - Riaditelstvo statnych zeleziarni a oceliarni na Slovensku v Podbrezovej, kde patrili aj zavody Hronec, Piesok, Chvatimech, Riaditelstvo statnych zeleziarni v Tisovci a Spravu statneho elektrolytickeho zavodu v Banskej Bystrici. Od roku 1925 boli zavody v Tisovci a Banskej Bystrici administrativne a majetkovo pripojene k Podbrezovej. Zezlo riaditela v rokoch 1923-36 prevzal Ing. Karol Lowl. Predaj zavodov Od roku 1936-1938 riadil zeleziarne Ing. Frantisek Holicky, ktoreho v roku 1938 vystriedal Ing. Viliam Pittner. V tom istom roku doslo k dalsej zmene riaditela zeleziarni, ktorym sa stal Dr. Ing. Vladimir Langer (do r. 1951). V roku 1938 bolo 51 percent akcii podbrezovskych zeleziarni odpredanych Ceskoslovenskej zbrojovke a.s. Praha. Z majetkovej podstaty zeleziarni Podbrezova, Bani na zeleznu rudu v Roznave na Zelezniku a Uholnych bani v Petrvalde bola utvorena samostatna akciova spolocnost - Podbrezova, banska hutna akciova spolocnost Praha. Za Slovenskeho statu Slovensky stat neuznal vlastnictvo Zbrojovky nad zavodmi leziacimi na uzemi Slovenska. V roku 1941 odpredal stat Podbrezovu (s priclenenymi zavodmi Hronec, Tisovec, Banska Bystrica, Piesok a Chvatimech) spolocnosti Reichswerke aktiengeselschafz fur Waffen und Maschinenbau Hermann Goring in Berlin, s uzakonenim zmluvy pod cislom 142/41 Zb., zo dna 26. juna 1941. Novy majitel 9. jula 1941 zalozil novu ucastinnu spolocnost Eisenwerke Podbrezova, A.G. so sidlom v Bratislave (slovensky nazov firmy je otazkou 10. kola). Pokracovanie v bud. cisle
|
Pred postupne sa zaplnajucim hladiskom
otvorila program festivalu Mostarenka Brezno, vedena taktovkou Stefana
Kategoriu velkych dychoviek zacala Dychova
hudba Zeleziarni Podbrezova. Je tradicne vo Valaskej stredobodom
Festival vo Valaskej sprevadzal hovorenym
slovom skuseny Stefan Turna. Svojim prijemnym hlasom vytvoril |
Skolsky rok 1998/99 sa konci vo vsetkych
zakladnych a strednych skolach 30. juna 1999. Letne prazdniny sa zacinaju vo stvrtok 1.
jula 1999 a koncia v utorok 31. augusta 1999. Skolsky rok 1999/2000 sa zacina vo stvrtok
2. septembra 1999 (v stredu 1. septembra je statny sviatok). Vyucovanie sa podla rozvrhu
zacne v piatok 3. septembra 1999 a jeho prvy polrok sa skonci v pondelok 31. januara 2000.
V tomto polroku budu jesenne prazdniny od 29. oktobra (piatok) 1999 do 2. novembra
(utorok) 1999. Vyucovanie sa zacne v stredu 3. novembra. |
Zdravie mas len jedno |
||
Salmoneloza patri k ochoreniam, ktore nas
ohrozuju zvlast v letnom obdobi. Preto je potrebne venovat pozornost
Rajciny podobne ako ich
"bratranci" zemiaky, pochadzaju z jednej rodiny a maju spolocny povod v Peru.
Spanielski
(Artemisia dracunculus) - cenna
kuchynska bylina u nas nazyvana palina dracia, ma vyraznu vonu a |
Horoskop
KOZOROZEC
22.12.-20.1.
Vsetko, do coho sa v najblizsom obdobi pustite vam prinesie uspech. Nezabudnite vsak
prehodnotit vsetky vytycene
ciele, vyhnete sa zbytocnostiam. V partnerskom vztahu najdete porozumenie a utociste.
VODNAR
21.1.-20.2
Rozpracujete vela uloh, avsak len malo ich dokoncite. Sustredte svoju pozornost hlavne na
rodinu a partnera, kde budete
mat zarucene uspech.
RYBY
21.2.-20.3.
Prezierave rozhodnutia vam prinesu viac, nez ocakavane vysledky. Nevyhybajte sa novym
vztahom, ktore vam obohatia
zivot.
BARAN
21.3.-20.4.
Necakane stretnutie s byvalymi spolupracovnikmi a priatelmi vam zlepsi naladu, ktoru kazi
len financny mrak tazkosti.
Nezadlzujte sa a vydrzte, vsetko sa obrati k lepsiemu.
BYK
21.4.-20.5.
Opatrne zvazte kazdy svoj krok, neplytvajte zbytocne energiou. Na prvy pohlad pod
fantastickou ponukou sa moze
skryvat financne riziko a preto nielen doverujte, ale aj preverujte informacie a osoby s
ktorymi pridete do styku
BLIZENCI
21.5.-21.6.
Nalozite si na chrbat viac povinnosti, ako ste schopny zvladnut a to aj v rodinnom
prostredi. Zabudnite na problemy,
venujte krasne slnecne dni detom a radujte sa s nimi z kras zivota.
RAK
22.6.-22.7.
Kedy to bolo, ked vas optimizmus a radost zo zivota pozitivne ovplyvnovali cele vase
okolie? Zabudli ste sa aj smiat.
Opat to skuste a uvidite, ze kazdy den vam prinesie trochu "ruzovej" nalady.
LEV
23.7.-23.8.
Bohaty a spolocensky zivot sa stane neodmyslitelnou sucastou vasho dovolenkoveho obdobia.
Vzrusujuce zazitky vas
pripravia o pokojne chvile oddychu a odpocinku. Nebanujte, ved treba obcas aj nieco
riskovat.
PANNA
24.8.-23.9.
Ste vo svojom zivle, letne oblecenie, slnko, voda a dovolenka. Pre toto viete v tazsich
obdobiach roka vydrzat vsetko.
Ostatni vam mozu len zavidiet schopnost vsetko si vopred naplanovat a zazit dalsie
vzrusujuce leto.
VAHY
24.9.-23.10
Skuste si vymysliet taku cinnost, ktora vas odputa od kazdodennych starosti a povinnosti.
Siahnite trebars po komercnej
literature, nenarocnom filme - najlepsie komedii, ktore odblokuju vasu stresovu naladu.
SKORPION
24.10.-22.11.
Nesnazte sa v tomto obdobi bojovat so svojimi nepriatelmi. Radsej sa venujte relaxu vo
vami milovanej prirode. Pomohlo
by par dni bez vymozenosti dvadsiateho storocia niekde na samote.
STRELEC
23.11.- 21.12.
Napatu situaciu sa snazte riesit pomocou humoru, ktory prelomi aj tie najtuhsie lady.
Nezaskodi priznat nielen pred
sebou, ale hlavne tam kde je to treba, ze aj vy ste omylny.
| Jedalny listok od 28.6.-3.7.1999 Pondelok 28.6. I. zmena Polievka: Hraskova krem., chlieb Bravcove stehno na smot., cestovina Znojemska hov. pec., ryza, salat Zap. cestoviny so sunkou, uhorka Salat zo zel. fazulky s cibulou II.-III. zmena Polievka: Zem. gulasova, chlieb Bravcove pecene, kapusta, knedla Brav. maso na rasci, ryza, salat Utorok 29.6. I. zmena Polievka: Surdica, chlieb Hov. varene, parad. omacka, knedla Brav. rezen na hubach, tarhona, salat Spenat. privarok, vol. oko, zemiaky Salat zo sur.zeleniny s jogurtom II.-III. zmena Polievka: Hrstkova, chlieb Dalmatske cufty, zemiakovy salat Hov. prirod. rostenka, tarhona, salat Streda 30.6. I. zmena Polievka: Hov.s pec.haluskami, chlieb Vyp.brav.rezen, zemiaky, salat Plnena paprika, knedla Zemiak.sulance s makom, kakao Svajciarsky salat z tofu II.-III. zmena Polievka: Z hlav.kapusty, chlieb Zahrad.brav.stehno, ryza, salat Vyp.karbonatok, zemiakovy salat Stvrtok 1.7. I. zmena Polievka: Zemiak.s koprom, chlieb Pec.kuracie stehno, ryza, salat Bravcovy.perkelt, knedla Zeleninovy rezen, zemiaky, salat Pikantny syrovy salat II.-III. zmena Polievka: Fazulova, chlieb Spanielsky vtacik, ryza, cer.repa Plnena paprika, knedla Piatok 2.7. I. zmena Polievka: Kelova s ryzou, chlieb Vypraz.rybie file, zemiaky, kompot Madarsky gulas, knedla Buchty plnene cokol.s makom, kakao Cestovinovy salat s paprikou a sunkou II.-III. zmena Polievka: Sedliacka, chlieb Brav.stehno na smotane, cestovina Leco s klobasou, zemiaky Sobota 3.7. Polievka: Zeleninova, chlieb Polske rezne, sloven.ryza, salat |
Jedalny listok od 5.- 10.7.1999 Pondelok 5.7. SVIATOK
|
| Cyklisticky klub ZP SPORT a.s. zorganizoval
2. rocnik vecerneho kriteria o Putovny pohar primatora mesta Brezna a casovku do vrchu jednotlivcov |
V prvy junovy vikend zorganizoval Cyklisticky klub ZP Sport a.s. cestne preteky a
casovku do vrchu. V sobotu v podvecernych hodinach bol odstartovany 2. rocnik vecerneho
kriteria O putovny pohar primatora mesta Brezna, v ktorom sa nasi reprezentanti
umiestnili: v kateg. propag bol Filip Pacera 19., z dorastencov sa najlepsie darilo Janovi
Rosikovi, skoncil na 3. mieste, 15. bol Michal Prachar a 23. Tomas Sarik, v kateg. kadet
skoncil Martin Molcan ako 26., 2. miesto si vo svojej kategorii vybojoval junior Dusan
Orgonik, v kateg. muzi sa najlepsie darilo Petrovi Medvedovi, ktory skoncil na 7. mieste,
8. bol Miroslav Kovacik, 9. Pavel Medved, 10. Jozef Vrablik, 11. Pavol Veselovsky, 18.
Maros Hlad a 28. Robert Malcek. |
|
C-druzstvo juniorov prekvapenim sutaze |
||||||||
Stolnotenisovy oddiel ZP Sport
a.s. v sezone 1998/99 reprezentovali tri druzstva, A-druzstvo muzov hralo III. ligu,
|
|
| Zo zapisnika turistu |
| BABIA HORA |
| Druhu junovu sobotu uskutocnil Klub slovenskych turistov ZP
Sport a.s. autobusovy zajazd do Oravskych Beskyd. Tych turistov, ktorych neodradila zla predpoved pocasia ani nocna burka, cakal krasny den v chranenej krajinnej oblasti Horna Orava. Oblast stvarnuje rozne typy horskeho reliefu od velkohorskeho cez vysocinovy, az po relief kotlinovych pahorkatin. V porovnani s ostatnymi uzemiami Slovenska ma svoje osobitosti, ktore spocivaju v pritomnosti najvyssieho komplexu flysovych Karpat, vo vyskyte vacsieho mnozstva raselinisk a v existencii vodnej nadrze Orava. Nasu turu sme zacali po cervenej znacke od byvalych liecebnych kupelov na Slanej vode cez sedlo Borsucie, kam nas sprevadzalo mnozstvo much. Predrali sme sa hustou kosodrevinou a po holi sme sa dostali na vrchol Malej Babej hory (1515 m). Z jej vrcholu sa mozno zahladiet do putavych polskych dialav a hlbok. V tom vysli na vrchol prvi polski turisti so svojim typickym a samozrejmym pozdravom "Dzien dobry". Hranicnym chodnikom schadzame do sedla Brana a za nim nas caka posledny namahavy vystup na vrchol Babej hory. Pripomina nam vrchol Dumbiera, s mnozstvom zulovych skal. O rozhlade z neho mozno hovorit iba v superlativoch. Je panom svojho okolia a okolite horstva su od neho odstrcene. Svojou nadmorskou vyskou 1725 m.n.m. je najvyssim vrcholom Oravskych Beskyd. Pamatna tabula tu pripomina aj viacero vystupov sucasneho polskeho papeza. Krasa prirody splyva s poeziou, ktoru tak podmanivo opisal svojimi versami basnik Pavol Orszagh Hviezdoslav v znamej basni "Pozdravujem vas lesy, hory...". Severne zrazy vrcholu su posiate kvetmi a v zlabe sa svojou belobou vynima posledny sneh. Silny vietor prihnal mraky a my radsej schadzame po zltej znacke do doliny naucnym chodnikom, popri ktorom su nainstalovane informacne tabule o tejto lokalite. V dialke este spoznavame zubaty hreben Tatier za lesklou hladinou Oravskej priehrady. Kulturny zazitok vrcholi hlboko v doline vo Hviezdoslavovej horarni, v ktorej basnik cerpal namet pre svoje dielo Hajnikova zena. V horarni je umiestnena stala expozicia uvedeneho diela. Hviezdoslavovou alejou sa dostavame az ku chate na Slanej vode, kde sa po 18 km pochode riadne obcerstvime. Zaujimavostami prirody stedro obdarena Orava s bohatym kulturnym dedicstvom je krajom, ktory uspokoji kazdeho navstevnika. Ing. Peter Mlynarcik + foto |
| Netradicne sutaze na
Ciernohronskej zeleznici |
| Na Ciernohronskej zeleznici sa 21. augusta 1999 uskutocni 5.
rocnik netradicnych sutazi v tychto disciplinach: * Ciernohronsky zeleznicny trojboj - sutaz dvojic silnych muzov v troch disciplinach: 1. Tahanie a tlacenie vagona na cas - "Ciernohronsky burlak". 2. Nosenie bremien. 3. Pritahovanie nalozeneho vagona v casovom limite. * Memorial Julka Kovalcika Krasnika - sutaz jednotlivcov v prenasani 80 kg tazkeho bremena "barana" sluziaceho na vyrovnavanie kolajnic a zatlkanie tratovackeho klinu do podvalu na cas. * Odrazanie vagonika - sutaz jednotlivcov v odrazani vagona do dialky, v ktorej sa hodnoti vzdialenost, ktoru prejde vagon po odrazeni. * 1. Otvorene majstrovstva Slovenska v jazde na historickej drezine - sutaz jednotlivcov v jazde na replikach historickych drezin na cas. Tato sutaz je svetovou raritou a organizuje sa len na Ciernohronskej zeleznici. Vsetky sutaze sa uskutocnia v stanici Ciernohronskej zeleznice v Ciernom Balogu. Prestavky medzi jednotlivymi disciplinami vyplnia akcie pre divakov, vystupenia country skupin a ludovej hudby. Sutazit moze kazdy, kto splna nasledovne podmienky: - vek 18. rokov, dobry zdravotny stav, - podpisanie "cestneho prehlasenia", - vyplatenie startovneho (vo vyske 50,- Sk), - sportovy odev a pevna obuv (je dovolene pouzivat opasky, rukavice a bandaze na spevnenie ruk a noh), - jednotlive sutaze sa uskutocnia len v pripade, ze sa prihlasia minimalne styria sutaziaci alebo styri dvojice. Pre vitazov jednotlivych disciplin su pripravene financne odmeny a vecne ceny. Kazdy sutaziaci dostane suveniry CHZ a poukaz na obcerstvenie v hodnote 60,- Sk. |
Prihlasky
do sutaze, aj s uvedenim discipliny, v ktorej chce zaujemca sutazit, je mozne zasielat do
6. augusta 1999 |
Bezecky spolok Podbrezova |
| V nedelu 13. juna sa uskutocnil v Kezmarku 8. rocnik bezeckych pretekov Beh k
Hubertovi, s ucastou 40 startujucich. Pavol FASKO, maratonec Bezeckeho spolku pri ZP Sport a.s., opat potvrdil svoje kvality a pripisal si do svojich uspechov dalsieho tohtorocne vitazstvo. ********************* 19. juna 1999 sa uskutocnil cestny beh v Ziari nad Hronom. Za ucasti 50 startujucich na
21 km trati celkove Pavol Fasko |
| ZELEZIAR SKONCIL NA 7. MIESTE |
V zapase, v ktorom uz obom superom o "nic neslo" na
rozmoknutom terene, ked usporiadatelia pred zapasom |
Tabulka II. futbalovej ligy
| 1. Dun. Streda 2. Senec 3. SKP Devin 4. Puchov 5. Slovan B 6. Piestany 7. Podbrezova 8. Licartovce 9. Novaky 10. Stropkov 11. Levice 12. Lokomotiva 13. Sala 14. Nove Zamky 15. Jelsava 16. Trebisov 17. Michalovce 18. Vranov |
34 21 6 7 62:29 69 34 19 11 4 44:23 68 34 20 7 7 65:36 67 34 18 11 5 51:21 65 34 16 8 10 49:40 56 34 15 5 14 43:42 50 34 14 7 13 37:36 49 34 19 9 12 38:38 48 34 14 5 15 51:41 47 34 14 4 16 36:40 46 34 13 6 15 43:40 45 34 12 9 13 38:37 45 34 12 8 14 48:49 44 34 12 7 15 41:48 43 34 9 9 16 29:48 36 34 9 3 22 30:58 30 34 7 8 19 33:60 29 34 4 5 25 23:75 17 |
NEPREHLIADNITE!
Ako je zname, podali funkcionari SKP Devin podnet na SFZ, v ktorom ziadali
kontumaciu vysledku zapasu 1.
kola II. futbalovej ligy VTJ Koba Senec - SKM Nove Zamky v prospech hosti pre neopravneny
start hraca Senca
Milosa Lipovskeho. Rozhodnutim sportovo-technickej komisie zo 17.6. odratali Sencu tri
body a na druhe
postupove miesto sa dostal SKP Devin.
"Ako hodnotite ucinkovanie Zeleziara v druhej lige?" , opytali sme sa hrajuceho trenera Milana Nemca:
- Sezona z celkoveho pohladu dopadla uspesne. Splnili sme
ciel, ktory sme si stanovili a to skoncit v tabulke do 8.
miesta, sme na siedmom. Jar nas nezastihla v optimalnej forme, bolo to sposobene najma
vypadkami zo
zdravotnych dovodov, ked traja nasi hraci - Auxt, Zazrivec a Korbel podstupili operacie. S
kadrom 20 hracov to bol
dost velky handicap. K tomu sa pridali aj niektore kratkodobejsie zranenia. Kedze v
jesennej casti nam vsetko
"klapalo", nemohli sme ratat s tym, ze traja hraci nam pre vaznejsie zranenia
vypadnu. Jar nam ukazala, kde nas tlaci
topanka. V buducom rocniku sa tymto chybam budeme snazit vyvarovat. Verime, ze nam vyjdu
predpokladane
prestupy, ktorymi dosiahneme posilnenie kadra. Co sa tyka problemov, tie boli vzdy a budu.
Verime, ze sa nam ich,
tak ako bolo tomu doteraz, podari zvladnut.
Prvy rocnik v druhej lige mame za sebou, pred nami je rocnik 1999/2000, ktoreho letnu
pripravu startujeme 1. jula.
Najuspesnejsia sezona podbrezovskych kolkarov |
|||||
Sutazny rocnik 1998/99 sa vyrazne zapisal do historie kolkarskeho sportu v Podbrezovej. Pred dvoma rokmi dostali podbrezovski sportovci do uzivania krasny sportovy areal a dom sportu so stvordrahovou kolkarnou, za co patri uprimne podakovenie vsetkym zainteresovanym v Zeleziarnach Podbrezova a.s. Kolkari sa im odvdacili tym najlepsim sposobom ako len mohli, vitazstvami vo svojich sutaziach. Nase druzstva sutazili: A-muzstvo uz druhy rocnik bojovalo v I. lige, B-muzstvo hralo III. ligu, zeny, dorastenci spolu s dorastenkami startovali taktiez v III. lige. Prekvapenim sutaze bolo ucinkovanie a dosiahnute vykony nasich prvoligistov. Po jesennej casti obsadili pekne 4. miesto, ktore bolo signalom - pokusit sa v jarnej casti o postup do extraligy. Ten mali zabezpeceny prve dva prvoligove druzstva. Pocas zimnej prestavky sa druzstvo doplnilo a posilnilo o novych hracov - Roberta Smatlika z Rimavskej Soboty, Petra Hricaka z Brezna a dvoch hracov z Juhoslavie Zelemira Mirkovica a Iovana Calica. Hlavne zahranicne posily boli obrovskym prinosom, co potvrdila skutocnost, ze A-druzstvo neprehralo v odvetnej casti prvej ligy ani jeden zapas. Sutaz gradovala az do posledneho kola, ked do extraligy mali sancu postupit Inter Bratislava B, Dolne Hamre a Zeleziarne Podbrezova. V poslednom kole sa stretli Dolne Hamre s Lokomotivou Kosice a Inter Bratislava B s Podbrezovou. Nasi hraci aj v Bratislave dosiahli vitazstvo a tym si vybojovali postup do extraligy. Napokon postupil aj velky favorit sutaze - Inter, nakolko Dolne Hamre zavahali v poslednom kole a doma len remizovali. O skvely uspech kolkarskeho sportu v Podbrezovej sa zasluzili hraci: Pavol Ban, Ladislav Bosko, Karol Paulecko, Robert Smatlik, Peter Hricak, Jaroslav Zabka, Matej Srsen, Zelemir Mirkovic, Iovan Calic a veduci druzstva Peter Srnka. 1. liga 3. liga
Prekvapenim bolo ucinkovanie nasho B-druzstva
muzov, zien a dorastencov s dorastenkami v tretej lige. Hlavne
|
