26.februar 1999 ROCNIK LV CENA: 1,- Sk   4  

  Prehlad clankov      Archiv      Tiraz      Kontakt     Home page 

...


... spat na prehlad clankov

S Ing. Vladimirom Sotakom, generalnym riaditelom, na aktualnu temu:

:Prognozy predpovedaju krizu do konca roka

V dnoch 11. a 12. februara sa v belgickom meste Bruggy uskutocnilo zasadnutie Asociacie europskych vyrobcov ocelovych rur ESTA, ktorej clenom od roku 1996 je aj nasa akciova spolocnost. Zasadnutia sa zucastnili Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel a Ing. Julius Krivan, obchodny riaditel.

O poznatky tykajuce sa nielen situacie na europskych trhoch, o prognozach vyvoja v oceliarskom priemysle vo svete, ale aj o situacii v nasej spolocnosti sa s nami podelil generalny riaditel Ing. Vladimir Sotak:

- Europska komisia pracuje so statistickymi udajmi a ma velmi podrobny prehlad o dovoze mnozstiev vyrobkov dovazanych na trh Europskeho spolocenstva z jednotlivych krajin. Zavazna skutocnost, ktorej potvrdenie odznelo na tomto stretnuti je, ze celosvetova hospodarska kriza ktora vypukla v auguste minuleho roku pokracuje a komisia nepredpoklada jej ustup skor, ako v zavere roku 1999.

Co ju sposobilo? Predovsetkym kriza vo financnom sektore na Strednom a Dalekom vychode a k nej sa pridala ropna kriza, ktora nam ublizila omnoho viac. Mnohi vyrobcovia presli na "standardy" a dnes nam konkuruju na trhoch, ktore sa pre nas uz stali viac - menej tradicnymi. Dalsim dolezitym faktom je skutocnost, ze na trhy Europskej unie sa zacinaju tlacit vyrobcovia z Ukrajiny a Ruska. Mannesmann vybudoval velke vyrobne kapacity v Brazilii a po problemoch, ktore ma brazilska ocel v USA je predpoklad, ze bude vyvijat snahy presunu na trhy EU. Dalsim ohrozenim prieniku na europske trhy je talianska dohoda s Argentinou...

Dopady krizy v oceliarskom priemysle uz pocitujeme aj v nasich vyrobnych prevadzkach a spokojni mozeme byt len s nabehom presnych rur. Dosledky sa prejavuju hlavne v oceliarni a valcovni rur. Aj napriek tomu, ze sme uzatvorili zmluvu s Vitkovicami o odpredaji 50 kt kontizliatkov, vieme, ze zatial sa objemy nenaplnaju a tak musi byt vyroba v oceliarni

odstavovana. Podobne zlozita situacia sa vyvija aj vo valcovni rur a preto nam nezostava nic ine, ako pristupit k prehodnocovaniu stavov a naslednemu znizeniu poctu pracovnikov. Predstavenstvo predpoklada dopad na zhruba 120 - 130 pracovnikoch.Viem velmi dobre pochopit ludi, ktorych sa tato neprijemna skutocnost dotkne. Musime si vsak uvedomit, ze jednoducho nie je v nasich silach prikazat svetu, aby kupoval nase vyrobky. Na druhej strane, po mnohych tazkych obdobiach a prekonavani prekazok si myslim, ze zamestnanost v nasej spolocnosti je velmi dobra a verim, ze pre ostatnych

pracovnikov dokazeme zabezpecit pracovnu napln tak, ze uz do konca roka k ziadnemu znizovaniu stavov nebude musiet dojst.

V com vidim vychodisko?

Jedine v kvalite, kvalite a opat v kvalite! Nasim konecnym cielom je vyssia finalizacia vyroby. Zacali sme s vyrobou novych vyrobkov, aj ked napr. v HP rurach sa zatial nase predstavy nenaplnili - ale to je uvaha pre nasich obchodnikov. Tazko si dokazem predstavit nasu buducnost na 5 - 10 rokov dopredu bez finalizacie. Zeleziarne Podbrezova maju sancu presadit sa na trhu len kvalitou, sluzbami, flexibilitou a servisom. A to je cesta, po ktorej pojdeme.

Na kazdej velkej krize niektori zarabaju, niektori prerobia. Ja mozem momentalne povedat iba tolko: ak sme dokazali, casto aj napriek velmi zlozitym podmienkam

hospodarit so ziskom, som presvedceny, ze aj rok 1999 skoncime uspesne.

o.k. -


... spat na prehlad clankov

Medzinarodne preteky FIS v alpskych disciplinach

Velka cena Nizkych Tatier opat po 12. rokoch

Velka cena Nizkych Tatier patrila v minulosti medzi najstarsie a najvyznamnejsie verejne lyziarske preteky v zjazdovych disciplinach na Slovensku. Preteky boli organizovane na juznych svahoch Dumbiera uz od roku 1934. Byval to kazdorocne velky sviatok lyziarov na zaver zimnej lyziarskej sezony v dnoch 1. a 2. maja. Zakladatelmi a usporiadatelmi Velkej ceny boli nadsenci lyzovania Lyziarskeho zboru Slovenska KSTL za spoluprace KSTL z Brezna nad Hronom. Po druhej svetovej vojne preteky organizovali lyziarski funkcionari TJ z regionu Brezna, Podbrezovej, Banskej Bystrice a Zvolena. Koncom osemdesiatych rokov doslo k ich preruseniu a preteky sa neuskutocnili 12 rokov. Funkcionari a nadsenci zjazdoveho lyzovania z tohoto regionu, najma TJ Zeleziarne Podbrezova a TJ Myto pod Dumbierom sa rozhodli opat obnovit tradiciu Velkej ceny Nizkych Tatier, ktora sa uskutocnuje v lyziarskom areali MYTO SKI CENTRUM v tychto dnoch (24. - 26.2.) na homologizovanych tratiach. Podakovanie za zaradenie Velkej ceny Nizkych Tatier do kategorie FIS medzinarodnych pretekov na rok 1999 patri Slovenskemu lyziarskemu zvazu, useku alpskych disciplin SLZ aj medzinarodnej asociacii lyzovania FIS.

Dr. Ivan Sarik, predseda organizacneho vyboru


... spat na prehlad clankov

Ako pokracuje kolektivne vyjednavanie?

Personalny riaditel Mgr. M. Zima konstatoval, ze kolektivne vyjednavanie vrcholi a nachadza sa uz v stadiu "doladovania" poslednych detailov v oblasti socialneho fondu a upresnovani pravidiel doplnkoveho dochodkoveho poistenia. Vyjadril presvedcenie, ze k podpisu dojde 1. marca a tento datum bude aj datumom jej platnosti.
ok


... spat na prehlad clankov

Mgr. M. Zima odovzdava stastnym vyhercom cenu za 1. kolo. - F: O. Kleinova

Blahozelame

Vyzrebovali sme prve kolo nasej sutaze k bliziacemu sa 160. vyrociu zalozenia nasich zeleziarni. Stastnym vyhercom sa stava cely kolektiv oddelenia bezpecnosti a hygieny a

ziskali nastenne hodiny, ktore venoval do sutaze Mgr. Marian Zima. Vyhercom srdecne blahozelame a od vas ostatnych ocakavame odpovede na dalsiu otazku do 5. marca 1999. V pripade, ze ste sa nezapojili do prveho kola, stratili ste sice sancu dostat sa do zrebovania O cenu GR, ale moze sa na vas usmiat stastie pri zrebovani II. kola. Odpovede posielajte do redakcie aj vnutropodnikovou postou.


... spat na prehlad clankov

Povrava sa, ze...

... od 1. marca dojde v nasej akciovej spolocnosti k hromadnemu prepustaniu a dotkne sa to cca 500 az 1000 ludi. Co je na tom pravdy? O odpoved sme poziadali Mgr. Mariana Zimu, personalneho riaditela:

- K 1. marcu 1999 nie, pretoze pokial ide o hromadne prepustanie, sme povinni dodrziavat Zakonnik prace, paragr. 58, t.j. mesiac pred uvazovanym hromadnym prepustanim oznamit uvedene prislusnemu uradu prace. Vzhladom na sucasnu nepriaznivu situaciu vo vyvoji zakazkovej naplne a na zaklade nelichotivych prognoz k 1. aprilu, skutocne dojde k prehodnoteniu stavov pracovnikov ZP a.s. a znizeniu ich poctu v navaznosti na zmeny pracovnych rezimov vo valcovni rur a oceliarni. Nebudu to vsak take hrozive cisla, ako 500, ci dokonca 1000 zamestnancov. Predpokladame k uvedenemu datumu rozviazanie pracovneho pomeru s cca 130 pracovnikmi. V case plynutia vypovednej lehoty bude nasa snaha najst aspon pre cast uvolnenych pracovnikov nahradne prace (delenie srotu, demolacne prace...).


... spat na prehlad clankov

Od 15. februara plati krizova kategorizacia liekov

S generickymi liecivami aj 50 % uspora

Sucasna situacia v zdravotnictve je velmi kriticka a najproblematickejsou oblastou su naklady na lieky, ktore predstavuju z celkovych nakladov na zdravotnu starostlivost az 30 percent.

JUDr. M. Martincova, generalna riaditela ZZS SIDERIA - ISTOTA k uvedenej skutocnosti pre Ocel vychodu povedala: "V uplynulych rokoch bol zaznamenany neumerny narast poziadaviek na lieciva. Priciny su v snahe lekarov liecit moderne, predpisovat pre svojich pacientov najucinnejsie a casto aj najdrahsie lieky, ktore este nedavno neboli na nasom trhu dostupne. Mnozstva liekov, ktore sa v sucasnosti predpisuju, su vsak casto neopodstatnene a neraz aj zbytocne. Su pripady, ked tomu istemu pacientovi predpisuju lieky rozni lekari bez vzajomnej informovanosti. Napravu bude mozne dosiahnut iba premyslenou liekovou politikou statu, ale aj tvrdou a nekompromisnou pracou komisii ucelnej farmakoterapie a samozrejme reviznou cinnostou zdravotnych poistovni. Nasa poistovna vypracovala system hodnotenia predpisovania liekov na recepty reviznymi lekarmi a v sucasnosti ho zaciname celoplosne uplatnovat. Popri znizovani nakladov na lieky sledujeme aj zaujmy svojich poistencov, aby naduzivanie liekov nezhorsovalo ich celkovy zdravotny stav."

Ondrej Demian, riaditel podbrezovskej pobocky ZZP Sideria - Istota k problematike dodal:

- O neziaducom vyvoji v spotrebe liekov sme v Podbrezovane uz pisali niekolkokrat. Statisticke udaje poukazuju na skutocnost, ze niektori poistenci prevzali nespotrebovatelne mnozstvo liekov - napr. v sto pripadoch nad 50 baleni pocas troch mesiacov a nasledne chybaju lieky tym, ktori ich nevyhnutne potrebuju. Sokujuci je aj fakt, ze v neuveritelnych 280 pripadoch uzivaju poistenci SIDERIE - ISTOTY antireumatika a sucasne sa liecia na vredove ochorenia zaludka alebo dvanastornika. Ide tu o absolutne kontraindikacie s dosledkom poskodenia zdravia pacienta. Zahadou zostava, preco lekari takuto kombinaciu predpisuju. Natiska sa otazka - ide o nevedomost, neodbornost, alebo....?

Dosledkom sucasneho nepriazniveho stavu je prijatie opatrenia - od 15. februara 1999 plati krizova kategorizacia liekov.

Z toho vyplyva skutocnost, ze pacienti si za lieky doplacaju podstatne viac, ako to bolo doposial. V suvislosti s touto skutocnostou stoji za zmienku uvedomit si, ze by sme mali zacat hlbsie uvazovat o cenovo dostupnejsich liekoch, poskytujucich tie iste liecebne ucinky ako doposial uzivane drahe lieky. Problematika znizovania nakladov za uzivanie liekov nie je aktualna len u nas. Napr. v Anglicku moznosti na znizovanie nakladov za lieky hladaju nielen pacienti, ale snazia sa o to aj lekari a v znacnej miere vyzivaju tzv. genericke lieciva.

* Mozete nam priblizit o ake lieciva ide?

- Po uplynuti patentovaneho prava na originalny liek zvycajne prinesu na trh ine farmaceuticke spolocnosti konkurencnu genericku verziu originalneho lieku. Genericky nazov urci SUKL. Ide o lieky, ktore musia splnat vsetky poziadavky na bezpecnost a ucinnost, ako originalny pripravok. Vyrabaju sa v sulade so smernicami SUKL o pravnej vyrobnej praxi, su bezpecne a ucinne. Nie kazdy liek ma generikum, pretoze niektore lieky maju napr. patentove pravo napr. 17 rokov, pripadne vyrobca nepovoli vyrobu a na trhu sa nachadza len originalny vyrobok.

* Aka je uspora v pripade vyuzitia generickeho lieku?

- Zavisi od druhu a mnozstva predpisaneho lieku. Vo vseobecnosti mozno usetrit 50%, ba i viac. Su to lieky podstatne lacnejsie hlavne preto, ze ich vyrobcovia spotrebuju podstatne menej financnych prostriedkov na reklamu, marketing, vyskum a vyvoj generickej verzie lieku.

* S usporou suvisi aj vyuzivanie alternativnej liecby. Kde mozno ziskat blizsie informacie?

- O alternativnych i generickych liecivach, na ktore pacient doplaca podstatne menej, resp. vobec nedoplaca, poskytnu informacie lekari. Nasa zdravotna poistovna vsak v tejto suvislosti pripravuje rozsirenie sluzieb pre svojich poistencov a bude poskytovat pravidelne informacie prostrednictvom informacnych plagatov.

Zaznamenala O. Kleinova


... spat na prehlad clankov

* NASA ANKETA*NASA ANKETA*NASA ANKETA*

Kolko ste doplacali za lieky?

V ramci krizovej kategorizacie liekov je predpoklad uspor 400 az 500 mil. Sk. Z poloziek, na ktore si pacient doplacal, sa vyska doplatku v porovnani s predchadzajucimi 4-5%

zvysila na 15%. V den zavedenia kategorizacie sme sa zastavili v podbrezovskej lekarni a opytali sme sa nahodnych obcanov, kolko doplacali za lieky:

Jana HLADAJOVA, Vt2

- Nedoplacala som, ale len preto, ze liek totiz nemali. Musim si ist dat predpisat nahradny.

Jela MASNA, Brezno

- Presla som vsetky lekarne v Brezne, liek, ktory potrebujem nemali. Dufajuc, ze ho dostanem tu, prisla som do Podbrezovej. Zial, ani tu ho nemaju. Vdacne by som zan aj doplatila, len keby som ho zohnala.

Stanislav STELLER, Vt2

- Prisiel som si lieky kupit, nie na predpis, takze som s platenim pocital.

Ing. Zuznana ROHACOVA, Ki

- Kupovala som len liek na alergiu a tak som doplacala 1,- Sk.

Anna STELLEROVA,Podbrezova

- Za liek pre manzela som doteraz neplatila nic a dnes som zan zaplatila 80,- Sk a za mast 19,- Sk. Z toho maleho prijmu je to dost, ale co sa da robit. A to je len cast z liekov, ktore pravidelne uziva.

Juraj SUBA, Tes

- Za tie lieky, ktore mali, som sice nedoplacal, ale za ten, ktory nemali a musim ho ist niekde zohnat, budem uz doplacat. Vraj okolo 18,- Sk. No, ale viete. Ak ho nezozeniem v Brezne, musim ist do Bystrice...

Lydia GBUROVA, Podbrezova

- Veru toto opatrenie na penazenke pocitujem. Napr. teraz som si bola zobrat len dva z liekov, ktore uzivam, doposial som za ne neplatila nic a teraz 163,90 Sk. Pocitam s takymi 300,- Sk do mesiaca. A neviem si predstavit, ako to unesu ti, ktori su napr. chori na pecen, ktori si vraj budu platit celu sumu.

Na zaklade informacii z dennej tlace je v sucasnosti k dispozicii 1976 druhov liekov, ktore moze pacient dostat bez uhrady. O bezplatnosti inych liekov vo vynimocnych pripadoch moze rozhodnut revizny lekar zdravotnej poistovne.


... spat na prehlad clankov

Svetovi oceliarski lidri o vyvoji v roku 1999

Optimisti, ci pesimisti?

Casopis Metal Bulletin uverejnil v januari nazory troch lidrov medzinarodneho hutnickeho priemyslu na vyvoj v oceliarstve v roku 1999. Optimisti, ci pesimisti? Presvedcte sa sami:

Ian Christmas, generalny tajomnik Medzinarodneho institutu zeleza a ocele (IISI):

Pad azijskeho oceliarskeho dopytu v roku 1998 viedol k nadmernym zasobam na trhu a odpovedou na to bol pokles cien. Vyrobcovia v sucasnosti znizuju vyrobu, aby si zabezpecili v tejto situacii stabilitu, ale trh v prvej polovici roku 1999 ostane nezmeneny. Tlakom budu vystavene najma podniky zavisle na exporte. V druhej polovici roka by mohlo dojst k oziveniu dopytu. Navzdory kratkodobemu nedostatku rentability, prezierave oceliarske spolocnosti investuju do uzkoprofilovych pracovnych sil a financuju spolocne projekty na udrzanie uz jestvujucich trhov a na rozvoj novych trhov s ocelou. V oceliarskom priemysle bude dalej pokracovat vyvoj troch uz rozbehnutych projektov ultralahkej automobilovej ocele. IISI odstartoval novy program, ktory ma rozsirit vyuzitie ocele v stavebnom sektore.

Heinrich Stawowy, predseda Medzinarodneho fora korozivzdornej ocele:

Po niekolkych rokoch velmi silneho rastu spotreby a vyrobnych kapacit vlani dopyt po korozivzdornej oceli ostro klesol (takmer o 35 percent z celosvetovej spotreby korozivzdornej ocele). V blizkej buducnosti je malo dovodov na optimizmus. Obmedzovanie vyroby a zavedenie obchodnych barier v niektorych regionoch maju velky vplyv na ceny. Obnovenie narastu dopytu mozno pohlti prebytocne zasoby na sucasnom tazivom celosvetovom trhu, ale pravdepodobne sa tak nestane skor, ako v druhom polroku tohto roku.

Ekkehard Schulz, prezident Europskej konfederacie priemyslu zeleza a ocele:

Ziadna cast sveta nezaznamenala vlani vacsi narast importu ako krajiny EU. To viedlo k nadmernemu rastu zasob a zrychleniu cenoveho kolapsu. Na dovazok, turbulencia na svetovom trhu s ocelou viedkla k bezprecedentnemu posunu v obchodnej pozicii oceliarskeho priemyslu krajin EU, ktory posunul z pozicie cisteho deficitu v priebehu niekolkych mesiacov. Zhorsena medzinarodna situacia v roku 1999 vyraznejsie ovplyvni Ekonomicke spolocenstvo, nez doteraz. Predpovede na narast hrubeho domaceho produktu boli v spolocenstve prepracovane smerom dole, konkretne v dosledku exportnych faktov.


... spat na prehlad clankov

System environmentalneho manazerstva

V Zeleziarnach Podbrezova akciova spolocnost kladieme doraz nielen na kvalitu vyroby, ale aj na tvorbu a ochranu zivotneho prostredia. Pre skvalitnenie prace v oblasti tvorby a ochrany zivotneho prostredia sa zacalo v minulom roku so zavadzanim Systemu environmentalneho manazerstva (dalej len SEM) podla ISO 14 001. V oddeleni technickeho dozoru bol ustanoveny koordinator zavadzania SEM a v jednotlivych prevadzkach a odbornych utvaroch firmy boli vycleneni odborni pracovnici (zastupcovia veduceho) pre realizaciu SEM.

Proces zavadzania SEM v roku 1998 bol zavrseny vstupnym ekoauditom analyzy stavu prevadzky oceliaren, ktory bol vykonany v decembri a poukazal na nedostatky, na odstranenie ktorych vedenie prevadzky oceliaren prijalo opatrenie.

Postup zavadzania SEM v roku 1999 je stanoveny Prikazom GR c. 1/99 - Harmonogram zavadzania systemu environmentalneho manazerstva v ZP a.s. na rok 1999, ktory zahrna postupnost jednotlivych krokov.

V marci budu firmou SGS Kosice vyskoleni interni auditori pre zavadzanie SEM, celkom to bude 24 zamestnancov nasej firmy. Povereni zastupcovia z prevadzok a odbornych utvarov zabezpecia pripravenost na interne ekoaudity SEM, ktore budu vykonane v mesiacoch - jun, jul a august 1999. Na zaklade internych ekoauditov bude nasleldne spracovany Plan kratkodobych a dlhodobych environmentalnych cielov a uloh Zeleziarni Podbrezova a.s. Po jeho schvaleni bude vypracovany Program environmentalneho manazerstva ZP a.s.

Pre uspesny proces zavadzania SEM je neoddelitelnou sucastou postupne vypracovanie a vydavanie novych IRA aj pre oblast zivotneho prostredia. Tento proces pre rok 1999 je zdokumentovany v Opatreni c. 2/99 GR ZP a.s.

V sucasnom obdobi, na zaklade vypracovanych smernic SEM, prebieha skolenie poverenych pracovnikov prevadzok a odbornych utvarov nasej firmy. Pripravuje sa vydanie Environmentalnej politiky ZP a.s. a skolenia v zmysle Programu vzdelavania o ekologii na rok 1999.

Vsetky uvedene kroky zavadzania SEM zabezpecuju v maximalnej miere dodrziavanie zakonnosti v zivotnom prostredi, zlepsovanie zivotnych a pracovnych podmienok zamestnancov ZP a.s. a zlepsovanie ekologickych podmienok regionu.

Ing. Milan Stulrajter, koordinator SEM


... spat na prehlad clankov

Zo sveta ocele

 

Americke ministerstvo obchodu oznamilo 12. februara, ze Japonsko a Brazilia predavaju ocel valcovanu za horuca na americkych trhoch pod cenu a stanovilo predbezne antidumpingove cla v rozsahu 25,14 az 71,02 percenta hodnoty vyvozu. Ministerstvo okrem ineho dalej zistilo, ze Brazilia dotuje vyvoz ocele valcovanej za horuca do USA a z toho dovodu stanovili este dodatocne cla v rozsahu 6,62 az 9,45 percenta hodnoty vyvozu. Zodpovedni v rozhodnuti o staznosti americkych oceliarov a pracovnikov, ktora obvinuje Braziliu, Japonsko a Rusko z predaja ocele pod skutnocnu hodnotu dalej uviedli, ze o pripade Ruska rozhodnu v priebehu nasledujucich dni. Cla nemaju konecnu platnost az do 28. aprila, ked ministerstvo obchodu urobi definitivne rozhodnutie a nezavisla americka Komisia pre medzinarodny obchod rozhodne v juni, ci dovoz tohoto produktu poskodi priemysel. Az na zaklade konecneho rozhodnutia bude ministerstvo obchodu informovat americku Colnu sluzbu, aby od dovozcov ocele z Brazilie a Japonska pozadovala kaucie alebo vklady na pokrytie ciel, ak ich rozsah bude definitivny.

TASR

***

Holandsky oceliarsky a hlinikovy koncern sa rozhodol zhrnut svoje aktivity v Nemecku pod nazvom Hoogovens Deutschland GmbH. Ku koncernu, v ktorom 3700 zamestnancov nahospodarilo obrat vo vyske priblizne 2 mld. DEM, patri okrem roznych vyrobnych zavodov aj podnik spracujuci ocel v Dusseldorfe a Trieri, ako aj servisne centrum vo Wetteri. Na celom svete ma firma Hoogovens priblizne 23-tisic zamestnancov a dosahuje obrat vo vyske priblizne 8 mld. DEM.

***

Najvacsia juhokorejska oceliaren Pohang Iron and Steel Co. (POSCO) dosiahla vlani, predovsetkym vdaka vyvoju kurzu domacej meny, rekordny obrat a zisk. Cisty zisk POSCO vzrastol o 54 percent na 1,12 bilionov wonov (944 milionov USD). Obrat spolocnosti vzrastol na 11,14 bilionov z predvlanajsich 9,72 bilionov wonov. Podla analytikov vsak POSCO nemoze ocakavat v tomto roku opakovanie vlanajsieho rekordu, kurz dolara sa totiz v druhej polovici vlanajsieho roka oproti wonu vyrazne oslabil a predpoklad je, ze nastane vyrazne posilnenie korejskej meny. Vyvozne ceny firmy tak v porovnani s vlanajskom klesnu a oslabi sa tiez vyvozna konkurencieschopnost vyrobcu.

***

Celosvetova vyroba surovej ocele podla predbeznych odhadov Ekonomickej komisie spojenych narodov pre Europu (UN UCE) za minuly rok klesla o 2,5 percenta z 798,5 mil. ton v roku 1997 na 778,2 mil. ton v roku 1998. Cina bola uz po treti raz po sebe najvacsim vyrobcom ocele, zaznamenala narast o 5,7 percenta na hodnotu 114 mil. ton. USA boli druhe s 97,5 mil. tonami vyrobenej surovej ocele po tom, co Japonsko spadlo na tretie miesto s 93,6 mil. tonami, cim zaznamenalo pokles vyroby o 10,5 percenta. Rusko s poklesom o 10,1 percenta na 43,6 mil. ton sa dostalo na piate miesto za Nemecko.


... spat na prehlad clankov

Kalendar specializovanych veltrhov a vystav v marci 1999

 

Nazov Termin konania Miesto konania Zameranie

MACH-TECH 99 2.-5. marca Budapest, Madarsko Medzinarodny strojarsky veltrh

PRAGOREGULA 9.-12. marca Praha, CR Medzinarodny veltrh meracej, regulacnej a automatizacnej techniky

PRAGOTHERM 9.-12. marca Praha, CR Medzinarodny veltrh vykurovania, klimatizacie a uspor energie

FRIGOTHERM 9.-12. marca Praha, CR Medzinarodny veltrh chladiarenskej techniky, klimatizacie a vzduchotechniky

ITF 11.-20. marca Kahira, Egypt Medzinarodny technicky veltrh

CLIMATHERM 23.-26. marca Bratislava, SR 3. medzinarodna specializovana vystava klimatizacie a vzduchotechniky

RACIOENERGIA 23.-26. marca Bratislava, SR 9. rocnik medzinarodneho veltrhu racionalizacie vyuzitia energie

CONECO 23.-26. marca Bratislava, SR 20. medzinarodny stavebny veltrh

TECHMO 23.-26. marca Dortmund, Nemecko Medzinarodny strojarsky veltrh

INTERMOLDE 24.-27. marca Alicante, Spanielsko Vystava zlievarenstva


... spat na prehlad clankov

O odpredaji bytov a problemoch s tym spojenych s riaditelom ZP BYTOS, s.r.o. Ing. Marianom Smolcom

Uz 74 skutocnych vlastnikov

* Aka je sucasna situacia v odpredaji bytov z bytoveho fondu Zeleziarni Podbrezova?

O blizsie informacie sme poziadali riaditela ZP BYTOS, s.r.o. Ing. Mariana Smolca, -

- Zacnem so statistikou - momentalne spravujeme byty uz 74 majitelom ( vlastnia uz Zmluvu o prevode vlastnictva bytu, potvrdenu OU - katastralnym uradom v Brezne).

300 najomnikov podpisalo zmluvu o prevode (cakaju na jej potvrdenie katastralnym uradom) a ostatnym budeme postupne ponukat byty na odpredaj. V tomto roku by sme chceli ukoncit Kolkaren v Podbrezovej, Krculovu a Malinovskeho ulicu v Brezne a odpredaj garazi ZP a.s.

Chcem upozornit, ze mnohi najomnici, ktori podpisu vlastnicku zmluvu, nadobudaju pocit, ze tym dnom sa im znizuju zalohove poplatky za byvanie. Podpisom vlastnickej zmluvy sa najomnik este nestava majitelom (az po prevzati vlastnickeho listu) a kedze to vybavuje Katastralny urad v Brezne, trva to niekedy rok, mozno aj viac. Dovtedy zostava najomnikom a plati zalohove poplatky tak, ako doposial. V den prevzatia vlastnickeho listu sa stane majitelom bytu a formou zalohovych platieb uhradza poplatky za sluzby, vykon spravy a fond oprav.

 

* Vratme sa vsak k ponuke bytov na odpredaj. Ake su reakcie najomnikov pri odpredaji bytov? Stretavate sa s problemami?

- K samotnej cene bytov viac - menej nie. Cena je vypocitana podla platneho zakona a je urcite aj desatnasobne nizsia ako bezne trhove ceny. Problem je vsak v inom. Najomnici maju predstavu, ze byt by mali odkupit v perfektnom stave. Aj napriek tomu, ze v zmysle zakona majitel nie je povinny "vylepsovat" stav bytu pred jeho predajom, Zeleziarne Podbrezova a.s. zabezpecili niektore opravy, ZP BYTOS, s. r.o. odstranuje priebezne okrem havarijnych poruch aj poruchy obmedzujuce prevadzkyschopnost zariadeni tvoriacich zakladne vybavenie bytu. Musim vsak pripomenut, ze nejde o vymenu z dovodu ukoncenia predpisanej zivotnosti. Uvedeny predpis uz davno neplati. V suvislosti s touto problematikou maju mnohi najomnici dojem, ze inych uprednostnujeme. Aj ked si uvedomujem, ze krivdy z minulosti sa tazko daju napravit, ubezpecujem vsetkych, ze pre mna je kazdy najomnik rovnocenny a nikoho neuprednostnujem. Snazime sa o objektivny pristup ku vsetkym, napokon, vymenu posudzuje komisia a kontrolu nad tym ma aj hospodarsko - socialny odbor ZP a.s.

* V sucasnosti odpredavate D - bloky v Podbrezovej a najomnici maju pocit krivdy, ze v porovnani ceny bytov, v ktorych su plastove okna, je cena ostatnych bytov neadekvatna.

- V zmysle zakona sa obstaravacia cena bytu nezvysuje v dosledku oprav, z coho vyplyva, ze ani spomenute okna nemozu ovplyvnit predajnu cenu bytu. Znamena to, ze najomnikom, ktorym boli okna prekladane, sa to odrazilo vo zvysenom najomnom, ale nemozeme ich zapocitat do kupnej ceny bytu. Aj napriek tomu, ze majitelovi zakon neuklada povinnost riesit taketo situacie, ZP a.s. najomnikom, ktori plastove okna nemaju, odpreda byty so zlavou. V suvislosti s D - blokmi napr. zohladnujeme v cene bytu aj skutocnost, ze zo 60 najomnikov si 20 nepozadovalo instalaciu kuchynskej linky a ziskavaju zlavu aj z tohto dovodu.

* Prichadzate denne do styku s ludmi a riesite nielen problemy tykajuce sa odpredaja bytov. Vyzradite nam, ktory z tych ostatnych je najaktualnejsi?

- Momentalne azda s kontajnermi v lokalite Podbrezova. Jeden 1100 l kontajner by mal sluzit teoreticky na pocet cca 50 - 55 obyvatelov. Z toho vyplyva, ze niektore starsie obytne domy, kde je pocet obyvatelov nizsi, maju jeden kontajner aj pre viac blokov a na to si ludia nevedia zvyknut.

* Najomnici dostavaju v tychto dnoch do ruk po prvykrat doklad o stave svojho uctu, co hodnotia velmi pozitivne. Nachadzaju vsak na nom okrem ineho aj udaj o vykurovacej ploche bytu, ktory sa vsak nezhoduje so stavom napr. z roku 1992.

- V zmysle stavebneho zakona je potrebne pod pojmom vykurovacia plocha chapat plochu miestnosti, v ktorych je umiestnene vykurovacie teleso. Po roku 1995, vatane, bolo vyuctovanie tepla realizovane na vykurovaciu plochu bytu. Od 1. januara 1996 sa vyuctovanie tepla spracuva na podlahovu plochu bytu celkom, bez loggie a balkonov. Na dokladoch, ktore v sucasnosti najomnici dostavaju ako informaciu o stave ich uctu na uhradach za najomne k 31. decembru 1998, su zatial prevzate udaje z povodneho programu a databanky a nie su spravne. Spravne uvedena plocha je podlahova plocha bytu. Najomnikom sa ospravedlnujeme, robili sme z podkladov, ake sme mali k dispozicii a ubezpecujeme ich, ze uvedeny nedostatok bude upraveny v databanke v sucinnosti s odpredajom bytu.

O.K.


... spat na prehlad clankov

Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia zeleziarni v Podbrezovej

Dejiny zeleziarni v rokoch 1918-1938

V roku 1922 riaditelstvo Statnych zeleziarni a oceliarni na Slovensku v Podbrezovej spravovalo zeleziarne, valcovne a rurovne v Podbrezovej, zlievaren a smaltovnu v Hronci, vysoku pec v Tisovci a Piesok (v r. 1925 boli administrativne a majetkovo pripojene aj zavody v Tisovci a Banskej Bystrici). Prvym riaditelom zeleziarni bol Ing. Motl. Po roku 1918 sa slovenske zeleziarske zavody dostali do hlbokej hospodarskej krizy a vacsina zavodov v rokoch 1921-24 zastavila alebo likvidovala vyrobu a to z niekolkych pricin. Tymi najhlavnejsimi bol nedostatok odbytovych moznosti a velky nedostatok uhlia a koksu (pretoze odpadol dovoz z Madarska a Polska). Doprava bola pre nevyhodnu polohu zavodov komplikovana a draha. Okrem toho, Madari vo vedeni Rimamuransko-salgotarjanskej spolocnosti sustredovali uz v case pred 1. svetovou vojnou vyrobu do zeleziarni v Ozde a v Salgotarjane. Velky konkurencny tlak zeleziarskych spolocnosti z ceskych krajin dovrsil skazu slovenskeho hutnictva v novovzniknutej Ceskoslovenskej republike.

Podbrezova obstala v tvrdej konkurencii, ale kapacita valcovni bola nevytazena a valcovany material bol drahy. Stratovost zeleziarni zatazovala statny rozpocet, a preto ministerstvo verejnych prac hladalo moznosti, ako znizit deficit zavodu. Do uvahy prichadzal aj odpredaj zeleziarni niektorej sukromnej spolocnosti. V tomto obdobi bola ziskova iba vyroba rur a to bol dovod, ze v roku 1930 bola postavena Mannesmannova valcovna bezsvikovych rur. V roku 1932 doslo k zastaveniu trate Briede a zruseniu zvarania rur natupo.

Povojnova kriza v hutnickom priemysle umoznila vznik silneho monopolneho zvazku - zeleziarskeho kartelu. V rokoch 1921-38 bola jeho clenom aj Podbrezova, ktorej podiel vo vyrobe surovej ocele predstavoval 3,2 az 3,6 percenta. V case kratkej konjunktury bol pre Podbrezovu najvyznamnejsim rok 1928. Stat v usili udrzat prevadzku v Podbrezovej znizoval vyrobne naklady. V roku 1932 v snahe znizovania stratovosti zavodu zacal erar stavat solivar v Piesku a v roku 1935 rafineriu olejov v Dubovej. Z vynosov predaja soli a olejov boli vyrovnavane straty z hutnickej vyroby. V rokoch 1934-36 doslo k urcitemu oziveniu priemyselnej vyroby, ktore urychlovala zbrojna konjunktura - z casti financovana statnymi pozickami. Hutnicky priemysel ziskal vacsie statne zakazky nielen na vyzbroj armady a vytvorenie strategickych zasob, ale predovsetkym na vystavbu pohranicnych opevneni. V roku 1937 bol vypracovany plan rozsiahlejsej modernizacie podbrezovskych zeleziarni, avsak z casovych dovodov nebol realizovany.

Deficit zavodu stale stupal (v roku 1919 bol 8 milionovy, v roku 1931 104 milionovy a do konca roka 1937 dlhovala Podbrezova statnej pokladnici 522 milionov Kc) a zo strany vedenia a majitela zavodu nebolo urobene nic na jeho odstranenie. Po penzionovani centralneho riaditela Ing. Karola Lowela (1936) bol kratky cas (do februara 1938) novym riaditelom Ing. Jan Holicky a po jeho odvolani ho nahradil Ing. Viliam Pittner.

25. aprila 1938 navstivila Podbrezovu parlamentna komisia vedena predsedom rozpoctoveho vyboru, poslancom Beranom s cielom vykonat prieskum zamerany na riesenie vysokeho deficitu zavodu. Zistenymi vysledkami sa zaoberal hospodarsky vybor vlady a 14. juna 1938 rozhodol postupit podiel z Podbrezovej a pridruzenych podnikov Ceskoslovenskej zbrojovke, a.s., v Brne (podiel statu predstavoval 49 %). Z majetkovej podstaty zeleziarni Podbrezova, Bani na zeleznu rudu v Roznave na Zelezniku a Uholnych bani v Petrvalde bola utvorena samostatna akciova spolocnost PODBREZOVA, BANSKA A HUTNA akciova spolocnost PRAHA. Po prevzati zeleziarni Zbrojovkou bol vymenovany novy riaditel Dr. Ing. Vladimir Langer.

Otazka 2. kola:

Kolko percent akcii podbrezovskych zeleziarni ziskala 27. septembra 1938 Ceskoslovenska zbrojovka a.s. Brno?

Viete, ze...

( vyber zo zaujimavosti ceskoslovenskeho hutnictva do roku 1938 ):

... v roku 1828 boli zalozene zeleziarne vo Vitkoviciach, v roku 1839 v Trinci,
v roku 1840 v Podbrezovej, v roku 1854 v Kladne, v roku 1870 v Kralový Dvore,
v roku 1883 v Hradku u Rokycan, v roku 1887 v Chomutove,
... v roku 1937 vyrabal ceskoslovensky hutnicky priemysel 1,7 mil. ton suroveho
zeleza a 2,3 mil. ocele,
... uz od konca 19. storocia sa prejavoval nedostatok domacich surovin a tak ich bolo potrebne dovazat,
... vyrobcovia ocelovych rur vyvazali pred hospodarskou krizou cca 75 percent produkcie,
pocas hospodarskej krizy zhruba 55 percent a od roku 1934 opat 73 percent,
... v roku 1923 bolo v ceskoslovenskych hutnickych podnikoch zamestnanych 35 657ludi a koncom roku 1929 to bolo uz 50 788,
... v roku 1928 zarobili robotnici v kovopriemysle v Cechach za zmenu priemerne 28,30 Kc, na Morave 26,50 Kc, priemerna denna mzda hutnikov na Slovensku predstavovala cca 20 Kc, vo Vitkovickych zeleziarnach cinila priemerna mzda v roku 1928 37,44 Kc a tak podstatne prevysovala celostatny priemer,
... bytovej vystavbe venovali najvacsiu pozornost v Trineckych zelezarnach, kde v roku
1929 byvalo uz 80 percent zamestnancov v Trinci a okoli vzdialenom 10 km,
... zakon o poisteni zamestnancov pre pripad choroby a staroby, prijaty v roku 1924
umoznoval odchod do starobneho dochodku vo veku 65 rokov a u zien bol podmieneny
uplynutim cakacej doby, ktora bola stanovena na 150 prispevkovych tyzdnov. Invalidne a
starobne dochodky sa skladali z ciasky 500 Kc rocne, zo zvysovacej ciastky, predstavujucej jednu patinu zo zaplateneho poistneho a zo statneho prispevku vo vyske 500 Kc rocne. Po trojrocnom plateni prispevku predstavoval v najnizsej mzdovej tarife invalidny dochodok 1129 Kc rocne?


... spat na prehlad clankov

Riaditelstvo Zakladnej skoly v Brezne, Pionierska 4,

o z n a m u j e,
ze v skolskom roku 1999/2000 otvara v 5. rocniku

TRIEDU S ROZSIRENYM VYUCOVANIM

MATEMATIKY A PRIRODOVEDNYCH PREDMETOV,
s vyucovanim anglickeho alebo nemeckeho jazyka
a moznostou prace s modernou pocitacovou

technikou v specializovanej ucebni.

Pisomne testy sa uskutocnia 17. marca 1999 o 9. hodine. Pozvani na ne budu ziaci, ktori odovzdaju prihlasky na riaditelstve tunajsej skoly do 10. marca 1999.
Dodatok: Prijmeme aj tych ziakov, ktori nebudu prijati na 6. rocne gymnazium, ale uspesne zvladnu prijimacie pohovory do triedy s rozsirenym vyucovanim matematiky a prirodovedenych predmetov 17. 3. 1999.


... spat na prehlad clankov

S Ing. Dusanom BOHACIKOM, riaditelom Zaninoni Slovakia s.r.o.

Vdaka dobrej obchodnej politike vlani medzi najuspesnejsimi

 

Aky bol uplynuly rok v ZANINONI SLOVAKIA s.r.o. a co tuto spolocnost caka v nasledujucich mesiacoch? O odpoved sme poziadali jej riaditela Ing. Dusana BOHACIKA:

- Spedicna spolocnost ZANINONI Slovakia s.r.o. - vyhradny spediter Zeleziarni Podbrezova a.s. ma za sebou uz druhy rok svojej cinnosti a tak je tu opat cas na bilancovanie a hodnotenie.

Povedane recou cisel, ktore boli prezentovane na poslednom 8. valnom zhromazdeni spolocnikov ZANINONI SLOVAKIA s.r.o., zisk sa vysplhal v porovnani s 2,1 mil. Sk za rok 1997 na 6,2 mil. Sk. Aj ked tento hospodarsky vysledok musi este prejst schvalovacim konanim v ramci rocnej uctovnej zavierky, je uz teraz jasne, ze Zaninoni Slovakia s.r.o. sa opat zaradi medzi najuspesnejsie spolocnosti s majetkovou ucastou ZP a.s. Za tymto vskutku pozoruhodnym vysledkom treba predovsetkym vidiet velmi uspesnu obchodnu politiku ZP a.s. a distribucnej spolocnosti PIPEX AG, ktora priniesla bohatu zakazkovu napln a tym aj siroke kapacity a moznosti na poli kamionovej prepravy. Ved za rok 1998 nasa spolocnost zdisponovala 3040 kamionov, hlavne v exporte do krajin Europskej unie. Potesitelna je skutocnost, ze hlavne v II. polovici roku sme naplno rozvinuli svoju cinnost v oblasti importnych zasielok pre ZP a.s., ale aj pre ostatnych zakaznikov z Nemecka, Ceskej republiky, Holandska, Slovenska. Nedosiahli sme svoje zamery na poli kombinovanej kontajnerovej dopravy, co vsak bolo sposobene postupne narastajucou krizou oceliarskeho priemyslu a zlou financnou situaciou odberatelov z Korei a Singapuru, kde v minulom roku bolo realizovane podstatne menej preprav ako v roku 1997.

Zacali sme rozvijat svoje nove aktivity aj na poli marketingu a prieskumu trhu, co sa ukazuje velmi dolezitym a potrebnym uz aj na zaciatku roku 1999, ked sa objem preprav realizovanych zo ZP a.s. zacina znizovat a zostavaju nam tak volne prepravne kapacity pri sucasnom presytenom dopravnom trhu.

Hoci nadalej nepopieratelnou zostava skutocnost, ze Zeleziarne Podbrezova a.s.su nasim provoradym, nemozu zostat zaroven len jedinym zakaznikom. V roku 1999 stoji pred nami narocna uloha, ked sa budeme snazit zdvojnasobit svoje prepravne vykony poskytovane pre inych zakaznikov ako ZP, co by malo v percentualnom vyjadreni predstavovat narast zo 6,5% v roku 1998 na 13% v roku 1999.

Verim, ze aj napriek sucasnemu zlemu stavu ekonomiky sa kolektivu Zaninoni Slovakia s.r.o. podari tento zamer splnit minimalne tak dobre ako vytycene ciele v roku 1998.


... spat na prehlad clankov

ZAMYSLITE SA A SNAZTE SA STRATY MINIMALIZOVAT

IDE AJ O VASE PENAZENKY

Osvedcene rady ako setrit energiou

Balicek opatreni, ktoreho podstatou je zvysenie poplatkov za teplo, vodu a elektricku energiu, sa nemusi premietnut do zvysenych nakladov firiem a domacnosti v uplnej miere, pokial dokazeme vyuzit niektore jednoduche a dostupne sposoby setrenia energiou, bezne v statoch, kde je energia aj po cenovych upravach podstatne drahsia ako na Slovensku.

Kompaktna ziarivka v porovnani s klasickou, rovnako ako elektricke akumulacne vykurovanie v porovnani s priamym prinasaju podstatnu usporu spotreby elektrickej energie. Pouzitie nabijacej automatiky pri vykurovani useti az 31 percent rocnych prevadzkovych nakladov. Uspora sa da dosiahnut aj nastavenim vhodnej teploty termostatom na vykurovani miestnosti, ako aj regulovanim teploty chladnicky na 5 a bojleru na 55 stupnov C.

Jednopakove baterie usetria priblizne 30 percent spotreby vody, perlatory prinasaju usporu az 40 percent. Meranie spotreby teplej uzitkovej vody vedie k znizeniu jej spotreby priblizne o 30 percent. Sprchovanie je lacnejsie ako kupel. Vyhodna je sprcha s uspornou hlavicou.

Osvedcuje sa pouzivanie vhodne velkych nadob pri vareni (najhospodarnejsi je tlakovy hrniec), resp. malych elektrospotrebicov ako je kavovar, hriankovac, varic vajec, elektricka rychlovarna konvica, rovnako aj vyuzivanie elektrickych platniciek s viacstupnovou regulaciou. Pri zehleni je dolezite mat spravne navlhcenu bielizen. Nemali by sme zabudat ani na dobru tepelnu izolaciu potrubi horucej vody a niektorych elektrospotrebicov. Chladnicka a mraznicka nesmu byt v blizkosti tepelnych zdrojov. Pocas nepritomnosti - napr. dovolenky - bojler odstavime.

Samozrejmostou by malo byt udrziavanie elektrospotrebicov v dobrom technickom stave. Zvycajne sa oplati investovat do novych s podstatne nizsou spotrebou, ako pouzivat zastarale. Pravidelne treba odstranovat nanosy vodneho kamena z ohrievacich spirtal, varica, pracky, umyvacky riadu a podobne. Praci program vyberat podla stupna znecistenia bielizne. Pre usporu ma velky vyznam aj kvalitna tepelna izolacia budov, utesnenie okien, pricom dobre izoluju aj okenne zaluzie. Spravne je dokladne a kratkodobe vetranie miestnosti.

Hospodarne osvetlenie bytu

Na osvetlenie obytneho priestoru sa mozu vyuzit dva druhy svetelnych zdrojov: tepelne (ziarovkami) a vybojove (ziarivkami). Este stale sa u nas na osvetlenie bytov najviac pouzivaju ziarovky. Preco? Nielen preto, ze sme si na ne zvykli, ale aj preto, ze ich cena je relativne pristupna, poskytuju prijemne sfarbenie svetla, okamzite sa rozsvietia ked sa otoci vypinacom, netreba k ich pouzitiu ziadne specialne pristroje a nakoniec, co je tiez vitane, poskytuju spotrebitelom siroku skalu tvarov a typov. Maju vsak aj niekolko nevyhod, ktore nie su zanedbatelne. A sice, ziarovky maju nizku zivotnost - iba 800 max. 1000 hodin, dalej maju vysoku spotrebu elektrickej energie a vysoke tepelne straty. A preto sa na celom svete pouzivaju na osvetlenie bytov ekonomickejsie zdroje svetla, ktore ovela ucinnejsie vyuzivaju elektricku energiu - ziarivky. Tieto moderne vybojove zdroje maju aj dlhsiu zivotnost ako tradicne ziarovky: 6000 az 12000 hodin! Vyrabaju sa v roznych tvaroch a rozmeroch a davaju svetlo od denneho cez biele az po teple svetlo ziaroviek.

O tom, ako ucinne vyuzivaju elektricku energiu staci toto porovnanie: kym ziarovka premeni iba 2 percenta prikonu elektrickeho na viditelne svetelne ziarenie, ziarivka az 17 percent! Uz tieto udaje ziarovku predurcuju pouzit iba do priestorov, kde sa casto rozsvecuje a zhasina - ako je napr. predsien, zachod, kupelna, pivnica a pod. Kym obytne miestnosti, kde sa svieti dlhsie a kde treba intenzivnejsie svetlo, osvetlime ziarivkovymi svietidlami. I ked to pri nakupe a instalacii vyjde drahsie, prevadzka ziariviek je zasa podstatne lacnejsia.

Ale pri oboch druhoch svetelnych zdrojov si treba uvedomit, ze svietit treba, ale treba aj setrit s elektrickou energiou, rozumne s nou hospodarit. Nie je totiz nevycerpatelna.

Cesta buducnosti

* Ludstvo neustale hlada sposoby vyuzitia prirodnych zdrojov energii. Ved len energia slnecnych lucov dopadajucich na Zem je dvanasttisickrat vacsia, ako celosvetova spotreba paliva. Ovladanie a uchovanie takychto stedrych darov energie vsak nie je lahke. Slnecne luce su rozptylene na obrovskej ploche, najskor je potrebne ich zachytit, odobrat im energiu a premenit na elektrinu alebo na teplo do domacnosti a elektrarni.

* Solarne panely urcene na ohrievanie vody sa priprevnuju na slnecnu stranu striech. V Japonsku je okolo 3 milionov solarnych panelov a v Izraeli Slnko ohrieva vodu vo viac ako polovici domacnosti. V Europe, kde ma slnecny svit mensiu intenzitu, je vsak takychto zariadeni malo.

* Solarnu energiu sa vyuziva aj na vyrobu elektrickej energie. Najvacsia europska solarna elektraren je vo Francuzsku pri meste Themis v zapadnych Pyrenejach. Dostavali ju v roku 1981 a ma vykon 2,5 megawattu.

* Solarne baterie sa uz bezne pouzivaju v hodinkach a kalkulackach.

* V roku 1981 sa podarilo solarnemu lietadielku Solar Challenger s vykonom 2,5 kilowattu, pohananemu 16128 clankami, preletiet kanal La Manche. Solarne auta maju okrem solarnych clankov este normalne baterie - na prekonanie nahlej nepriazne pocasia alebo na jazdu v kopcoch.


... spat na prehlad clankov

Zdravie mas len jedno
DROGY NIE!

Droga sa stala realitou nasej sucasnosti

Cas, v ktorom sme drogy a problemy s nimi suvisiace jednostranne spajali iba so zapadnymi krajinami, je definitivne za nami. Popri alkohole a tabaku velmi razne vstupuju do nasho zivota dalsie drogy, po ktorych siaha casto este nedospely jedinec, ktory si takto chce ci uz zadovazit alebo zintenzivnit momentalny pocit radosti a stastia. Mozno preto, ze to inak nie je schopny.

Svet umeleho raja je nesmierne lakavy a pritazlivy a sancu v nom katastrofalne nepobludit ma iba informovany clovek. Najviac ohrozenou skupinou populacie su deti a mladi ludia.

Co je droga?

Je to surovina rastlinneho alebo zivocisneho povodu, sluziaca na vyrobu lieciv alebo technicky dolezitych latok. Tento pojem zaroven oznacuje aj tie lieky a latky, ktore sa uzivaju, ale aj zneuzivaju na zmenu nalady, vedomia, na povzbudenie alebo tlmenie niektorych dusevnych a telesnych funkcii, na vyvolanie mimoriadnych zazitkov, napr. iluzii, halucinacii a pod. Niektori odbornici zasa konstatuju, ze droga je akakolvek latka, ktora moze, ak je vpravena do organizmu, pozmenit jednu alebo viac jeho funkcii. Podla toho teda medzi drogy zaradujeme aj take pozivatiny a pochutiny, ako je alkohol, kava, tabak a ine.

Psychoaktivne latky (prirodne alebo zlozitou technologiou spracovane substancie) menia naladu i vedomie a ich nadmerne uzivanie, resp. zneuzivanie moze viest k navyku alebo stavom vazne ohrozujucim zivot ci zdravie postihnutych. Tieto stavy diagnostikujeme bud ako zavislost od psychoaktivnych latok, alebo ako zneuzivanie psychoaktivnych latok bez zavislosti. V suvislosti s populaciou deti, ide, nastastie, vacsinou o zneuzivanie bez zavislosti, i ked v ostatnych rokoch pribuda adolescentov so zavislostou.

Priciny a mechanizmus vzniku, vyvoja a ukoncenia zneuzivania alebo zavislosti od drog

Rodicov a ucitelov velmi casto zaujima odpoved na otazku, v com spocivaju priciny toho, ze dieta ci mladistvy siahne po droge.

Ako najcastejsi dovod toho, preco uzili ci uzivaju drogy, uvadzaju mladi postihnuti tieto "priciny": zvedavost, tuzba prezit nieco mimoriadne, neobycajne, unik z neprijemnej situacie, z tvrdej reality, z uzkostnych stavov, snaha kontaktovat sa s urcitou skupinou vrstovnikov, protest proti autoritam a pod.

Rodicia, pravdaze, ak vobec pripustia, ze ich dieta prichadza do kontaktu s drogami, obvinuju "zlych" kamaratov ci partiu svojho dietata, casto masmedia - televiziu, film, tlac, ktore udajne priniesli informacie o znamom hudobnikovi, hercovi alebo sportovcovi, ktory uziva drogy alebo skoncil svoj zivot ako tazko zavisly od drog.

Ini dospeli zasa obvinuju rodicov, priciny vidia aj v sucasnom upadku moralky, vo zvysujucej sa pozivacnosti konzumnej spolocnosti, ako aj v nedisciplinovanosti a nevychovanosti mladeze.

Zneuzivanie drog, resp. zavislost od nich chapu odbornici ako zlozity jav, ktoreho vznik, vyvoj, udrziavanie, pripadne ukoncenie nemozno vysvetlit jednou pricinou. Faktory, ktore vedu k vzniku, vyvoju ci ukonceniu zneuzivania alebo zavislosti, sa najcastejsie rozdeluju do styroch skupin, pricom ide o sucasne posobenie vsetkych vo vzajomnej vazbe.

S u t o f a k t o r y:

1. somaticke a psychicke - osobnost, ohrozeny jedinec,

2. environmentalne - prostredie, najma socialne,

3. farmakologicke - droga, jej dostupnost,

4. provokujuce - stimul (podnet) bezprostredna pricina.

PhDr. Jan Tej

V buducom cisle o priznakoch po pouziti drogy.


... spat na prehlad clankov

Jedalny listok od 1. - 7. 3. 1999

Pondelok 1. marca
I. zmena
Polievka: Frankfurtska, chlieb
Brav. rezen na rasci, ryza, salat
Slovenska rostenka, cestovina
Rizoto so sampinonmi, uhorka
Salat z hlav. kap. s mrkvou a chrenom
II.-III. zmena
Polievka: Frankfurtska, chlieb
Hutnicke bravcove pliecko, knedla
Kopaniciarske hov. file, slov. ryza, salat

Utorok 2. marca
I. zmena

Polievka:Kapustova s klobasou, chlieb
Segedinsky brav. gulas, knedla
Vypraz. brav. rezen, zem. uhorka

Ryzovy nakyp s ovocnou stavou
Salat z cervenej repy s jablkami
II.-III. zmena
Polievka: Slepacia, chlieb
Sekana pecienka, zemiaky, salat
Bratislavske brav. pliecko, cestovina

Streda 3. marca
I. zmena
Polievka:Hrachova s parkom, chlieb
Rostenka na hubach, tarhona,salat
Stefanska sek. pec., zemiaky,salat
Spenatovy privarok, vol. oko, zemiaky
Cestovinovy salat s bielou fazulou
II.-III. zmena
Polievka: Borsc s kapus. a zem., chlieb
Zahradnicke brav. maso, ryza, salat
Kluzska kapusta, zemiaky

Stvrtok 4. marca
I. zmena

Polievka: Fazulova s parkom, chlieb Opek. klobasa, hrach. kasa, chlieb, uhorka
Rynska rostenka, ryza, salat

Halusky s kyslou kapustou
Salat mrkvovy s marhulami
II.-III. zmena
Polievka: Hrachova s par., chlieb
Masove krokety, zem., tat. omacka
Sedliacka brav. pecienka, kap., knedla

Piatok 5. marca
I. zmena

Polievka: Horacka, chlieb
Bravcova pecienka, zem. kasa, uhorka
Hov. pec. so zel. vlozkou, slov. ryza,salat
Kysnuty makovy zavin, kakao
Horehronsky syrovy salat
II.-III. zmena
Polievka: Raj. s ryzou, chlieb
Plnena hl. kapusta, knedla

Brav. rezen na rasci, zem., salat

Sobota 6. marca
Polievka: Hovadzia, chlieb
Bravcovy rezen na hubach, ryza, salat

Nedela 7. marca
Polievka: Karfiolova, chlieb
Burgun. hov. pecienka, knedla

Jedalny listok od 8. - 14.3.1999

Pondelok 8. marca
I. zmena
Polievka: Zelen. s liat. cestom, chlieb
Ciganska hov. pecienka, ryza, salat Nitrianske brav. stehno, cestovina Kapustne fliacky
Salat cestov. so sunkou a kapiou
II.-III. zmena
Polievka: Drzkova, chlieb
Bravcove stehno na paprike,cestovina
Dalmatske cufty, ryza

Utorok 9. marca
I. zmena
Polievka: Borsc s masom, chlieb
Maslovy rezen, zemiaky, salat
Pecena brav. krkov., kapusta,knedla
Slivkove knedle, kakao

Salat zo surovej zeleniny s jogurtom
II.-III. zmena
Polievka: Hraskova krem., chlieb
Bravc. maso na rasci, tarhona, salat
Hovadzi gulas, knedla

Streda 10. marca
I. zmena

Polievka: Pohronska, chlieb
Brav. rezen na samp., zemiaky, salat Madarsky gulas, knedla
Leco s klobasou, zemiaky
Salat strukovinovy miesany
II.-III. zmena
Polievka: Gulasova, chlieb
Stefanska sekana pec., zem., salat Goralska pochutka, knedla

Stvrtok 11. marca
I. zmena
Polievka: Kapustova, chlieb
Hov. varene, kop. omacka, knedla
Prirodny brav. rezen, tarhona, salat
Makovy kysnuty zavin, kakao

Pikantny syrovy salat
II.-III. zmena
Polievka: Z hlav. kapusty, chlieb
Hov. maso na koreni, ryza, salat
Brav.maso na srbsky sp., zem., salat

Piatok 12. marca
I. zmena
Polievka: Zelen. domaca, chlieb
Pecene kuracie stehno, ryza, kompot
Znojemska rostenka, zemiaky, salat
Horehronske spagety
Salat fazulovy s parkom
II.-III. zmena
Polievka: Surdica, chlieb
Brav. perkelt, cestovina

Rostenka na slanine, tarhona, salat

Sobota 13. marca
Polievka: Hovadzia, chlieb
Bravcovy gulas, knedla

Nedela 14. marca
Polievka: Rascova s vaj., chlieb
Srbske hov. file, ryza, salat


... spat na prehlad clankov

Horoskop

KOZOROZEC
22.12.-20.1.
Cas nie je nakloneny lubostnym dobrodruzstvam. Prave naopak, so svojou partnerkou sa budete hadat a zistite, ze nie je s vami spokojna. Dajte si pozor, aby z nedostatku vasej pritomnosti nehladala nehu inde.

VODNAR
21.1.-20.2.
V prvej polovici marca dostanete list alebo telegram. Sprava nebude velmi priazniva a zaberie vam dost casu. Avsak nie tolko, ako necakana rodinna navsteva.

RYBY
21.2.-20.3.
Blizi sa cas zvysenych depresii, nudy a lenivosti. Neuchylujte sa k alkoholu a drogam, okolie si vas dost vsima a dostali by ste sa este aj do reci. Prebudit by vas mal uspech vo financnej sfere.

BARAN
21.3.-20.4.
Zradi vas vase nemale sebavedomie a vy si budete pripadat velmi maly a opusteny. Neodmietajte pomoc osobe, ktora vam nie je najsympatickejsia.

BYK
21.4.-20.5.
Prva vec, v ktorej sa vam zacne na zaciatku mesiaca darit su partnerske vztahy. Vratte sa v nich na zaciatok a budte k svojmu partnerovi mila. Uspechy vas cakaju aj v pracovnej oblasti.

BLIZENCI
21.5.-21.6.
Dosledky chripky pretrvavaju este do konca februara. V marci sa vam zacne darit a splnia sa i tie najskrytejsie tuzby. Drobne fou paix vam v spolocnosti prinesie neocakavany osoh.

RAK
22.6.-22.7.
Posledne dva dni tohoto mesiaca bude nepredvidatelne bujary. Na Raka je to skutocne nezvycajne spravanie. Niekoho vo vasom bezprostrednom okoli to vsak milo prekvapi.

LEV
23.7.-23.8.
Zaciatok marca prinasa so sebou lasku. Splni sa vasa tajna predstava a vy nebudete pre nu musiet takmer nic urobit. Nie, ze sa bliziaceho stastia zlaknete.

PANNA
24.8.-23.9.
Ak ste lahtikarsky typ, vasa penazenka sa dlhsiu dobu nenaplni. V spolocnosti si polepsite a uz viac nebudete outsiderom. Ak chcete cestovat a narodili ste sa v septembri v utorok, hrozi vam nebezpecie, ze do ciela svojej cesty nedojdete.

VAHY
24.9.-23.10.
Prichadza obdobie vacsej roztrzitosti. Prvy piatok v mesiaci si davajte pozor, mozu vam ukradnut auto alebo vykradnut byt. Planety naznacuju, ze zeny si najdu mladsieho partnera a muzi naopak, starsiu partnerku.

SKORPION
24.10.-22.11.
Zdravotne sa citite ako ryba vo vode. Zvysila sa aj vasa manzelska aktivita. Ak verite v stastie, kupte si zreb, moze sa vam to vyplatit.

STRELEC
23.11.-21.12.

Ak budete zaciatkom mesiaca nervozny, nehanbite sa a zaspievajte si. Stres vas totiz bude vytrvalo prenasledovat - a to takmer po cely mesiac.


... spat na prehlad clankov

V marci si pripominaju pracovne jubileum

35-rocne
Jan ZEC

30-rocne
Peter DRBUL, Marian VRBOVSKY

25-rocne
Zdenka MARTINKOVA

20-rocne
Pavel RIDZON, Peter BICIAN, Maria HOLUBCIKOVA, Jaroslav STULAJTER, Drahos WEISENPACHER, Viera MICHALISKOVA

Zivotne jubileum

55-rocne
Ivan DUDAS

50-rocne
Zora KOLOSTOVA, Helena STRECKOVA, Jozef PILIAR, Eugen KALISKY, Miroslav JANAK, Milan KOLLAR, Ing. Milan KOVACIK, Lydia CIERNA


... spat na prehlad clankov

Zo zimneho zrazu turistov

V dnoch 29. januara az 1. februara sa skupina clenov nasho turistickeho oddielu zucastnila Celoslovenskeho zimneho zrazu turistov, nesuceho sa v znameni symbliky cisel - v roku konania tohoto v poradi 33. zrazu sa objavili tri deviatky.

Usporiadatelske mesto Kosice nas sice privitalo nevludne - silnym studenym vetrom, o to srdecnejsie vsak bolo zvitanie nasej nevelkej skupinky s nasou "posilou", priatelmi z Namestova, s ktorou sme spolocne pocas druznych vecerov planovali a nasledne realizovali nase tury.

Velkym lakadlom pre vacsinu ucastnikov zrazu bola celoslovenska premiera 46 kilometrovej lyziarskej trasy, tiahnucej sa hrebenom Volovskych vrchov - Vranarskej magistraly, ktora zacina vo Vysnom Medzeve, prepaja tri zname hrebenove chaty Erika pod Kojsovskou holou, Lajoska pod Prednym Holiskom, Jahodna, zataca sa do Sedla pod Zdiarikom a konci v Kavecanoch. Vynimkou sme neboli ani my, preto sme hned v prvy den svoju aktivitu orientovali do tejto oblasti a absolvovali sme lyziarsku turu zo Zlatej Idky do Vysneho Klatova, ktora predstavuje strednu cast tejto magistraly. Zial, mimoriadne nepriaznive poveternostne podmienky v podobe nezvycajne prudkeho vetra (v tensich rukaviciach sa dokonca vyskytli aj slabsie omrzliny...), nam vyrazne spomalili postup a neumoznili nam postupovat dalej.

Podobny "osud" nas stihol aj pri nasej druhej ture. S odhodlanim odrazit az do Kosic sme na druhy den o cosi vcassie vyrazili znova do Zlatej Idky, tentoraz priamo skratkou do Idcianskeho sedla a dalej rovnakym smerom ako den predtym. Tentoraz nam vietor, ktory, ako sme sa neskor dozvedeli, v Kosickej kotline dokonca vyvracal auta, dovolil dojst do znameho lyziarskeho strediska Jahodna, kde sme v obave pred zimou a bliziacou sa tmou turu predcasne ukoncili.

Unavu z tury sme "vytriasali" na spolocnom vecernom country-ludovom bale a na dalsi den nas uz cakala len cesta spat. Trosku nas mrzelo, ze sme toho nestihli viac - hlavna lyziarska trasa z Herlianskeho sedla do Ruskova cez Dargovsky priesmyk bola pri dobrych snehovych podmienkach atraktivna, ale zimne zrazy su uz raz take - prinasaju tolko zaujimavych tur, ze pri odchode je turistovi vzdy luto, ze trvaju tak kratko...

Ing. Jan Kmet


... spat na prehlad clankov

Turisticky plan na rok 1999

Klub slovenskych turistov ZP SPORT a.s. ma v plane cinnosti na tento rok niekolko zaujimavych akcii:

28.2. - ucast na 2. dni lyziarskeho prechodu "Partizanskou republikou" (36. rocnik),

6.3.-7.3. - ucast na lyziarskom prechode "Masivom Kralovej hole",

21.3. - otvorenie pesej turistickej sezony vyletom z Podbrezovej na chatu Bernardin na Chvatimechu,

2.4.-3.4. - velkonocny splav Hrona a Cierneho Hrona,

4.4. - velkonocny vylet z Podbrezovej na chatu pod Hrbom so zostupom do Brusna.

V aprili turistov caka cistenia priestorov nad SAD Podbrezova, v maji zorganizuju autobusovy zajazd,

v juli sa zucastnia 46. celostatneho letneho zrazu turistov, v septembri a oktobri opat planuju autobusove zajazdy.

Okrem spominanych akcii budu operativne, podla klimatickych podmienok, stavu snehu a stavu hladiny vodnych tokov podbrezovski turisti organizovat dalsie pesie, lyziarske a vodacke akcie.


... spat na prehlad clankov

MAJSTROVSTVA SLOVENSKA V SKIALPINIZME 99

II. kolo Sport Rysy Cup

Horolezecky klub pri ZP Sport a.s. bol usporiadatelom Majstrovstiev Slovenska v skialpinizme 1999 spojenych s II. kolom Sport Rysy Cup. Cez februarovy vikend, 20. a 21., ozili Nizke Tatry bojmi skialpinistov na tratiach pretekov, ktore viedli trasami Chopku - jeho severnou a juznou stranou, so startom a cielom na Srdiecku.
Dve pretekarske trasy boli rozdelene podla kategorii. Pre kategoriu A bola vybrana narocnejsia trat a pre vsetkych priatelov skialpinizmu bola pripravena menej narocna trat. Na obidvoch tratiach sa celkove na start postavilo 80 pretekarov z troch statov - zo Slovenska, Polska a Ceskej republiky. V prvy den ovplyvnilo pocasie samotny priebeh pretekov, nakolko povodne urcena trasa sa pre silny vietor musela zmenit. V nedelu sa pocasie predsa len zlepsilo a tak pretekari mohli absolvovat trat v narocnejsom terene na severnej strane Chopku. V hlavnej A-kategorii v sobotu pretekali dvojice a v nedelu jednotlivci (pocital sa priemerny cas dosiahnuty obidvoma pretekarmi). Najlepsie sa darilo dvojici Miroslav Leitner (ZP Sport) a Peter Svatojansky (Himalaja club Vysoke Tatry), ktora ziskala i titul majstrov Slovenska na rok 1999. So stratou 3,32 minuty dobehla dalsia vynikajuca slovenska dvojica Dusan Trizna a Milan Madaj. Na tretom mieste skoncila dvojica skialpinistov Mario Celar a Igor Bibko. Nasi bratia Pavol a Richard Zilkovci obsadili pekne 4. miesto a dalsi reprezentant podbrezovskych farieb Ivan Trajtel bojoval v tomto roku v dvojici so Stanislavom Heczkom (HK Ziarska dolina), skoncili na 9. miesto.

V kategorii A - jednotlivci zvitazil Milan Madaj, 2. bol Miroslav Leitner a 3. Dusan Trizna, z bratov Zilkovcov bol 8. Richard, 9. Pavol, a Ivan Trajtel obsadil 16. miesto.

V kategorii B-jednotlivcov startovalo 40 muzov a juniorov. Z juniorov bol najlepsi Michal Kovacik, 2. bol Robert Blasko a 3. Michal Honko, z muzov sa najlepsie darilo Branislavovi Kacinovi, 2. bol Zdeno Longauer a pekne 3. miesto si vybojoval jediny nas zastupca v B-kategorii, Drahomir Sliacan (ZP Sport).

Slovenski skialpinisti maju svoje majstrovstva, ktore potvrdili organizacnu schopnost Horolezeckeho klubu ZP Sport a.s., stastlivo za sebou. Podakovanie vsak patri vsetkym tym, ktori pomohli nasim skialpinistom pri ich priprave a organizacii - predovsetkym vsetkym clenom horolezeckeho klubu, vedeniu ZP SPORT a.s. a ostatnym priatelom skialpinizmu. Vyznamnu pomoc poskytli organizatorom sponzori - hlavny sponzor sutaze Zeleziarne Podbrezova a.s., dalej TREKKING SporServis, Sport Rysy Poprad Tatry, Specializovana predajna sportovych potrieb a bicyklov Poprad, KVK CYKLOSPORT Brezno, ASIS Potraviny Igora Schussera Lopej, ISU sport Brezno, Sklad Riva Nemecka a MKM FRUIT Vajskova.

ml/vk


... spat na prehlad clankov

Nas ciel - zotrvat v sutazi

S prezidentom FK ZP SPORT a.s. Mgr. Marianom ZIMOM pred zaciatkom futbalovej sezony aj o situacii v SFZ

Od 1. januara 1999 aj FK ZP tvori sucast ZP SPORT a.s. a tak sme prave v case vrcholiacich priprav na jarnu sutaz oslovili prezidenta FK Mgr. Mariana Zimu:

* Prinasa uvedena skutocnost nejake zasadne zmeny?

- Zasadnou zmenou je, ze futbalovy klub nebude ekonomicky samostatnym subjektom, ale z dovodu centralizacie sledovania financnych tokov tvori sucast ZP SPORT a.s. ako najvacsi "spotrebitel" financii celej ZP SPORT a.s.

Toto pokladam za najzasadnejsiu a najdolezitejsiu zmenu. Futbal bol doposial akymsi "separovanym" sportom ", priclenenim do ZP SPORT a.s. sa vytvaraju predpoklady na zblizenie sa s ostatnymi sportovymi oddielmi a dnes uz citit, ze sa nam to dari.

* Na sklonku roku 1998 sa zacalo hovorit o reorganizacii slovenskeho futbalu. Ako sa dotkne II. ligy?

- Rada Slovenskeho futbaloveho zvazu rozhodla, ze nasledujuca sezona 1999/2000, ako v prvej, tak aj v druhej futbalovej lige bude sezonou reorganizacie. Fanusikovia futbalu sa uz mali moznost docitat zo sportovej tlace, ze prva liga bude mat po buducej sezone10, druha 18 a v dalsom sutaznom roku uz len 16 klubov. Podla mna je to optimalny model pre slovensky futbal, ktory nema dostatok zdrojov, aby uzivil tolko klubov ako doteraz. Na druhej strane ani hracov, ktori skutocne maju na I. ligu. Z toho vyplyva aj nasa uloha - v druhej polovici tejto sezony si chceme udrzat vybornu sportovu vykonnost, ktora bola v podstate prekvapenim pre celu sportovu a najma futbalovu verejnost. Dobre mi padlo na mimoriadnej futbalovej konferencii SFZ v sobotu 20. februara v Bratislave, ked pri hodnoteni odstupujuci predseda SFZ Milan Sluzanic "vypichol" Podbrezovu ako najprijemnejsie prekvapenie druhej ligy. Dobre sa to pocuva, na druhej strane samozrejme zavazuje, aby sme potvrdili, ze to nebola nahoda, ze to nebol len novacikovsky elan, ale vysledok kvalitnej prace hracov, trenerov ako aj realizacneho timu.

* Postavite latku este vyssie?

- Mnohi mi kladu podobnu otazku. Nase minulorocne ciele boli skromne a takymi aj zostanu. Ved sme predsa novacikom, v druhej lige sa len udomacnujeme. V podstate, takisto ako sme zaznamenali uspechy v tych poslednych kolach jesennej casti sutaze, kedy sme boli vo vynikajucej forme, mozu prist aj neuspechy. Myslim si preto, ze ciel, ktory sme si vytycili - umiestnit sa do 8. priecky, za tym si stojime a verim, ze ho aj dosiahneme. Aj napriek tomu, ze sme provokovani zo vsetkych stran, nemame snahu o postup do I. ligy. V buducorocnej sutazi budeme bojovat o zotrvanie v nej, co bude velmi narocne, nakolko z II. ligy vypadne desat muzstiev a zachova sa len prvych osem. Samozrejme, musime byt medzi nimi.

* Spomenuli ste mimoriadnu konferenciu Slovenskeho futbaloveho zvazu, ktorej ucastnikom ste boli aj vy. Splnila vase ocakavania?

- Z pohladu mna, ako zastupcu II. ligy, skoncila tak, ako sme si priali - aby sa na celo Slovenskeho futbaloveho zvazu dostal clovek, ktory ma svoj kredit v UEFA, postavenie vo FIFA a clovek, ktoreho smerovanie sa ocakava v tom duchu ako ho

naniesol na riadnej konferencii v roku 1998 Jozef Venglos. Prezidentom sa stal JUDr. Frantisek Laurinec a my, druholigisti, sme boli spokojni, pretoze bol vlastne nasim kandidatom. Verim, ze nasu doveru nesklame a prve kroky by mali dat na znamost, ze v slovenskom futbale sa zacnu diat nove, pozitivne veci.

* Na konferencii sa uskutocnili aj volby Vykonneho vyboru SFZ a vy ste kandidovali na post clena.

- Z piatich druholigovych kandidatov do Vykonneho vyboru SFZ som dostal najviac hlasov 102 (jediny prekrocil hranicu 100 hlasov - pozn. red.) a bol som zvoleny v prvom kole, co povazujem za prejav dovery nielen v moje schopnosti, ale v podstate je to odraz dovery v podbrezovsky futbal a podbrezovsky funkcionarsky aktiv. Takto to beriem a zavazkom mojej prace v SFZ bude dobre reprezentovat nielen druholigovy, ale aj podbrezovsky futbal. Uvedomujem si, ze ked vezmem kandidaturu, zaroven beriem na seba aj kus zodpovednosti za dalsi vyvoj v slovenskom futbale.

Zhovarala sa O. Kleinova


... spat na prehlad clankov

Aj napriek bohatej nadielke snehu, blizi sa jar a tak aj druha cast futbalovej sutaze, ktoru by mali nasi druholigisti odstartovat v odvetnom zapase s Lokomotivou Kosice v Krompachoch. Ako vyuzili nasi druholigisti zimnu prestavku a pripravu sme sa opytali jedneho z trenerov, Petra Ancica:

Caka nas devat zapasov vonku

- Zimna priprava prebiehala podla planu. Zacala sa 4. januara dvojtyzdennou domacou pripravou. Treti tyzden sme absolvovali sustredenie v Liptovskom Jane, ktore bolo dobre organizacne a materialovo zabezpecene, vyslo nam aj pocasie. Pokracujeme domacou pripravou, ktora skonci az v marci. Do polovice februara sme uz odohrali aj 9 pripravnych zapasov. S Ruzomberkom a s Rimavskou Sobotou, boli pripravne zapasy odvolane bud z poveternostnych alebo zdravotnych dovodov.

Tohtorocna zimna priprava, tak ako tie predchadzajuce, bola zamerana na vytrvalostnu, rychlostnu a silovu zlozku. Cas - resp. jarne zapasy ukazu, ako sme sa pripravili. Je velmi dolezite ziskat fyzicku kondiciu, potom su hraci po psychickej stranke ovela odolnejsi. My vieme, ze mame v kadri dost 30-tnikov (8), ktori chcu dokazat, ze futbal hrat vedia, co nakoniec dokazali aj v jesennej casti. Ale potrebuju samozrejme "dobit baterie", pretoze urcite sa im bude lepsie hrat, ked budu mat dostatok sil. A kde je dostatok sil, tam nechybaju herne myslienky.

Spolu s kolegom Milanom Nemcom sme muzstvo pripravovali tak, aby hracom nechybala radost z futbalu, aby to nebola len ta drina. Snazili sme sa do niektorych treningov zaradit aj nove prvky, ktorymi sme trochu zmiernili zataz. Ako som vsak spomenul, az zapasy zhodnotia nase usilie a vytvoria pohodu, ci nepohodu v muzstve. Zatial nas pripravne zapasy utvrdzuju v tom, ze herna pohoda by sa mohla udrzat aj v jarnej casti, ale nepredbiehajme udalosti, pretoze zalezi od prvych kol jarnej casti a od toho, aki budeme uspesni. O posilach sme velmi neuvazovali, pretoze si myslime, ze mame vytvoreny dobry herny zaklad. Nechceme narusat vytvorenu sudrznost timu nejakymi neuvazenymi krokmi alebo velkymi posilami, nakolko tvrdime jedno, ze je to vzdy zasah do koncepcie a do celkovej stavby muzstva. Skusame iba dvoch mladych futbalistov - konkretne Daniela Kleskena z Valaskej, ale kmenoveho hraca Dubovej, druhym je mlady hrac Frantisek Sot z Bardejova, ktory dostane v priebehu nasledujucich dvoch tyzdnov prilezitost v priatelskych zapasoch a v nich sa uvidi, ci by bol pre nas posilou a ci bude druholigovym hracom. Osobne ma velmi mrzi zranenie kolegu Milana Nemca, ku ktoremu doslo v treningu a zatial neodohral ani jeden z pripravnych zapasov. Vsetci velmi dobre vieme, ze osobnou ucastou na ihrisku neraz pomohol muzstvu z kritickych situacii, je skusenym hracom a dobrym organizatorom hry.

* Ako prekonava tim februarove chripkove obdobie, pripadne zranenia z jesene?

- Milan Nemec k doterajsiemu zraneniu dostal este aj chripku. Virusom sa nevyhli ani dalsi hraci Krochta, Gajan, Zazrivec a Janko. U niektorych hracov - Margusa, Svantnera a Gajdosika, este pretrvavaju zranenia z jesennych zapasov. Takze sa v sucasnosti borime s takymito typickymi priznakmi zimnej pripravy. Dufame vsak, ze do zaciatku jarnej casti 2. ligy bude herny zaklad zdravy a 7. marca nastupime v plnej sile v Krompachoch do odvetneho zapasu s Lokomotivou Kosice, s ktorou sme v jesennej casti doma remizovali 1:1.

K tej zdravotnej stranke chcem povedat, ze si nemyslim, ze je horsia, ako v inych muzstvach na Slovensku. Ved pripravny zapas planovany na 16. februara s Rimavskou Sobotou sme neodohrali z toho dovodu, ze superi mali vela chorych hracov.

* Po peknom umiestneni v jesennej casti ste si iste stanovili aj vyssie ciele? Aky je vas nahlad na jarnu sutaz?

- V zimnej priprave sme sa nepripravovali na postup do 1. ligy. Boli sme velmi spokojni s dosiahnutym 4. miestom. V jesennej casti sme testovali hracov a prva cast sutaze potvrdila, ze pri maximalnej koncentracii na 2. ligu maju. Vedia realizovat myslienky a zamery trenerov a snahu futbaloveho realizacneho timu. Nase posobenie v 2. lige je potvrdenim kvalit podbrezovskeho futbalu. Pred vstupom do 2. ligy nam nikto nedaval sance na dobre umiestnenie v nej, naopak, casto nas prirovnavali k Zvolenu. A prave takato nedovera vyburcovala hracov a cely realizacny tim k co najlepsim vysledkom. Nam trenerom sa po kazdej stranke vo vytvorenych vynikajucich podmienkach velmi dobre pracovalo a pracuje. Neborime sa s takymi problemami, ktore suzuju ine muzstva na Slovensku. To je velka deviza pre trenersku pracu, ako aj pre podbrezovsky futbal.

Dufame, ze naskocime na rozbehnuty rychlik, pretoze jar bude velmi narocna. Ako sme blizko k vrcholu, tak sme blizko aj k padu, ved vsetci dobre vieme, ze z 2. ligy po jarnej casti vypadavaju 4 muzstva. A ten bodovy rozdiel nie je taky velky, ci uz z hora alebo zo spodu tabulky. Situaciu hodnotime triezvo, nevedieme ziadne bombasticke reci a o postupe nepadlo ani slovo.

Chceme nadalej bavit fanusikov dobrou hrou a hlavne nasadenim, odusevnenim a zdravym futbalom.

Opytala sa V. Kukolova


... spat na prehlad clankov

Z bojov o majstrov kraja v stolnom tenise

Majstrovstiev Banskobystrickeho kraja v stolnom tenise, ktore sa uskutocnili 13. februara, sa zucastnili aj hraci Stolnotenisoveho oddielu ZP Sport a.s. Na stoloch Energetika Zvolen sutazili ziaci a juniori v kategoriach:

- mladsich ziakov reprezentoval Marcel Juriga, ktory postupil zo skupiny, avsak v boji o postup vypadol,

- starsich ziakov Jakub Spilak - Tomas Palider, postupili zo skupiny, no neprebojovali sa medzi 16 ucastnikov,

- starsich ziacok Jurigova-Beresova, nepostupili zo skupiny,

- juniorov Matej Zavrsan nepostupil, Peter Klein dosiahol najvacsi uspech, ked bojoval o postup do semifinale a celkove skoncil na 6. mieste.

Muzi bojovali o krajske titulu v Krupine, kde sa bojov zucastnilo 23 hracov. Za nas oddiel nastupili - Michal Fodor a Miroslav Plecho, ktori sa v stvorhre prebojovali az do osemfinale. Miroslav Plecho sa v dvojhre prebojoval do osemfinale a celkove obsadil 6. miesto.

L. Kosec


... spat na prehlad clankov

Podakovanie

Slovensky sachovy zvaz dakuje Sachovemu oddielu ZP SPORT za vyborne zorganizovanie Majstrovstiev Slovenska v bleskovom sachu druzstiev 1998:

" Velmi sa nam pacila priebezna prezentacia vysledkov z pocitaca na platno. Rychle a mimoriadne prakticke. Po odstraneni drobnych programovych problemov a vytlaceni predtlacenych vysledkovych listkov to v buducnosti moze byt najlepsia prezentacia vysledkov na Slovensku. S organizaciou turnaja sme boli natolko spokojni, ze pokial sa prihlasite na organizovanie dalsieho rocnika, budete pri vybere organizatora zvyhodneni.

Karol Ruskschloss, sportovy riaditel


  Prehlad clankov      Archiv      Tiraz      Kontakt     Home page