Otvorenie Colneho uradu

21. augusta 1998 sa uskutocnilo slavnostne otvorenie Colneho uradu Banska Bystrica, pobocky v Podbrezovej. Prestrihnutim pasky generalny riaditel ZP a.s. Ing. Vladimir Sotak odovzdal prostrednictvom generalneho riaditela Colneho riaditelstva SR JUDr. Jaromira Kaliciaka Colnemu uradu Banskej Bystrice, pobocke v Podbrezovej, do uzivania novovybudovany krasny areal, ktory posluzi na colne vybavovanie pre potreby celeho okresu Brezno.
      Zamer vybudovat okresnu colnicu sa zrodil v nasej akciovej spolocnosti este v uplynulom roku. S cielom vytvorit podmienky na pozadovanej urovni, cely projekt zabezpecoval odbor technickeho a investicneho rozvoja a dodavatelom stavebnych prac bola firma Hronstav. Namestnik riaditela Colneho uradu Banska Bystrica JUDr. Michal Fecilak vo svojom prihovore spomenul, ze zabezpecuju colnu cinnost v deviatich okresoch nasho kraja a vyjadril presvedcenie, ze po dobudovani dalsich dvoch pobociek sa im podari naplnit svoje poslanie a budu moct uspesne zabezpecovat colne naroky pozadovane na urovni celeho Banskobystrickeho kraja.

Foto: A. Nociarova. Text: S. Tomcikova

August vo vyrobe

Ak mam hodnotit plnenie vyrobnych uloh minuleho mesiaca, hned v uvode treba povedat, ze sortimentna skladba predaja vyrobkov bola trochu ina, ako po ine mesiace. Bolo to ovplyvnene tym, ze v auguste v rozhodujucich prevadzkach a to vo valcovni rur a v oceliarni boli vykonane stredne a generalne opravy technologickeho zariadenia, takze bolo vyrobenych a predanych menej bezsvikovych rur valcovanych za tepla a viac kontizliatkov pre externych odberatelov. Nizky predaj bezsvikovych rur, zvysene naklady spojene s opravami, velmi negativne ovplyvnili hospodarsky vysledkok, ktory je zatial najhorsi v tomto roku.
      V jednotlivych vyrobnych prevadzkach boli v minulom mesiaci dosiahnute tieto vysledky: Oceliaren svoje vyrobne mesacne ulohy splnila na 99 percent, v porovnani s planom vyrobila menej o 231 ton ocele. Nesplnenie vyrobneho planu bolo ovplyvnene sortimentnou skladbou, liali sme skoro vsetky profily, co suviselo s poziadavkami predaja pre externych odberatelov. V minulom mesiaci bola vykonana generalna oprava technologickeho zariadenia, pocas prestoja v trvani 10 kalendarnych dni boli vymenene opotrebovane casti a zaroven bola vykonana modernizacia riadiaceho systemu ZPO, ktory automaticky bude strazit a regulovat stabilitu vysky hladiny ocele v medzipanve a zaroven bude riadit mnozstvo chladiacej vody v zavislosti od profilu liatia a znacky odlievanej ocele.
      Vo valcovni rur boli v auguste splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 98 percent, z toho vyroba polotovarov tvorila 39 percent a realizacia 61 percent. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 3167 ton, a z expedicneho miesta taharne rur II. 945 ton v prevaznej miere kotlovych rur. Podstatnu cast mesiaca tvorili stredne opravy technologickeho zariadenia, pocas ktorych najdolezitejsou ulohou bolo vymenit opotrebovany ram noznice a znovu noznicu sprevadzkovat. Je potesitelne konstatovat, ze tato narocna uloha bola v pomerne kratkom case splnena a technologicke zariadenie v sucasnosti spolahlivo plni svoju funkciu.
     
      Vo zvarovni rur velkych priemerov bol august dobrym mesiacom. Prevadzka svoje vyrobne ulohy vo vyrobe zvaranych rur velkych priemerov splnila na 121 percent, horsie vysledky boli dosiahnute pri vyrobe izolovanych a zasnezovacich rur, ktore boli splnene len na 52 percent. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzka vylepsila pracou vo vykonoch, ktore boli v minulom mesiaci zrealizovane az v hodnote 1,057 mil. Sk.
      Zakazkova napln taharni rur bola v auguste uz poznacena vplyvom leta, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach boli vyrobne ulohy splnene na 97 percent, pricom taharen rur I. vykazala 102 percentne plnenie a taharen rur II. 96 percentne plnenie. Podkrocenie stanovenych uloh v taharni rur II. bolo sposobene nizsim dopytom po presnych rurach, co bolo eliminovane presunom casti sortimentu z nasledujuceho mesiaca. Ani ulohy nakladky neboli v minulom mesiaci splnene, taharen rur I. vykazala 88 percentne plnenie a taharen rur II. 87 percentne plnenie planovanych uloh.
      Stredisko oblukaren pocas celeho mesiaca pracovalo v nepretrzitom rezime striedania zmien a svoje planovane ulohy splnilo na 98 percent. Nesplnenie vyroby oblukov o 10 ton bolo ovplyvnene sortimentnou skladbou, ktora sa posuva k mensim priemerom.
      V prevadzke hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v auguste sme zaevidovali nizsie plnenie. Celkove bol minuly mesiac z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote 9,4 mil. Sk, takze vyrobne ulohy boli splnene len na 90 percent.
      Zaverom mozno konstatovat, ze v podmienkach nasej akciovej spolocnosti august je uz tradicne mesiacom velkych oprav, nizsia vyroba a vyssie naklady spojene s realizaciou oprav sposobuju dosiahnutie zaporneho hospodarskeho vysledku. V tomto mesiaci vplyvom zakazkovej naplne predpokladame uz dosiahnutie planovanych hodnot vyrob, az na prevadzku taharen rur II., v ktorej nedostatocna zakazkova napln si vynutila zaradit 4 dni prevadzkovej dovolenky. Do plnenia vytycenych uloh v mene vyrobneho useku prajem celemu pracovnemu kolektivu akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia a pracovnej pohody. Text pod.fot 27. augusta navstivil nasu akciovu spolocnost minister hospodarstva SR M. Cagala. Na snimke A. Nociarovej v rozhovore s GR Ing. V. Sotakom a VR Ing. V. Zvarikom pocas prehliadky nasich vyrobnych prevadzok v novom zavode.

Dychovka opat uspesna

V dnoch 4.- 6. septembra 1998 sa uskutocnil 21. rocnik medzinarodneho festivalu velkych dychovych orchestrov PADIVEHO TRENCIN, na ktorom Dychovej hudbe ZP Narodne osvetove centrum Bratislava udelilo DIPLOM za umiestnenie v zlatom pasme. Blizsie sa docitate v buducom cisle na 7. str.

V strojarenskej vyrobe o podiele na opravach i o dalsej cinnosti

      Starostlivost o technicky stav strojov a zariadeni je nesporne jednym z prvoradych predpokladov zabezpecenia kvalitnej vyroby. Za nami je vacsia cast obdobia planovanych generalnych a strednych oprav technologickych zariadeni vyrobnych prevadzok. Najvacsie sa uskutocnili v taharni rur 1, vo valcovni rur s pretlacovacou stolicou a v oceliarni. Spravidla navstevujeme pracovnikov vyrobnych prevadzok a pytame sa aky bol priebeh jednotlivych oprav. Dnes sme vsak zasli do strojarenskej vyroby, prevadzky, ktorej zamestnanci sa podielaju na vsetkych a zaujimali sme sa o priebeh tych tohtorocnych z pohladu zastupcu veduceho prevadzky Ing. Jaroslava Romancika a veduceho mechanickej dielne p. Miroslava Malika:
      * Vasim poslanim je okrem ineho vyroba nahradnych dielcov potrebnych k planovanym opravam. Znamena to, ze s pripravami na ne zacinate omnoho skor ako v samotnych prevadzkach. V minulych rokoch vam obcas situaciu komplikovalo zle terminovane zadanie poziadaviek zo strany niektorych vyrobnych prevadzok. Ako hodnotite tohtorocnu situaciu?
     
      - Mechanici jednotlivych vyrobnych prevadzok vyspecifikovali svoje poziadavky uz v minulom roku v septembri az novembri, ale konecne upresnenie a specifikacia u nas nastala az v januari 1998. Ak by sme mali hodnotit tohtorocnu situaciu v porovnani s predchadzajucim obdobim musime konstatovat, ze pristup k danej problematike bol omnoho zodpovednejsi. Zlepsil sa vyber a vyskytlo sa ovela menej operativnych problemov.

      * Na priprave nahradnych dielcov sa podielate v spolupraci s inymi firmami?
     
      - V tomto roku sme sa snazili vyrobit vsetko podla nasich moznosti svojpomocne a v kooperacii sme vyrabali skutocne len to, coho realizacia bola pre nas technicky nemozna. Z tych vacsich akcii - pri generalnej oprave zihacej pece v taharni rur 1 sme sa podielali na vyrobe chladiacich kanalov v spolupraci s Mostarnou Brezno - Industriou. Montaz priamo na mieste realizovala firma Vomex Brezno. Mnozstvo nahradnych dielcov sme vyrobili aj do zihacej pece, napr. transparentne valce, rekuperatorove rury a loziskove telesa. S tymi sme vsak mali a zial, este stale pretrvavaju z dovodu nekvalitnej dodavky polotovaru problemy.

      * Pre ilustraciu, je mozne definovat pocet poloziek, ktore ste pre potreby letnych oprav vyrobili?
     
      - Od mechanikov valcovne rur s pretlacovacou stolicou sme dostali poziadavku na 446 poloziek. Po zvazeni technickeho stavu povodnych dielcov sme sa uzhodli na tom, ze 6 z nich je este funkcnych. Z oceliarne pozadovali vyrobu 25 poloziek, vyrobili sme ich vsetky. Pri zabezpecovani rurkoveho potrubia a rurkoveho kolena prostrednictvom SES Tlmace sa vyskytli aj nejake problemy, hlavne s dodrzanim terminov. Ziarovy oterovzdorny material sme zabezpecovali vo VSZ Kosice. Napokon sme to vsak vsetko stihli a k terminu planovanej opravy v oceliarni bolo vsetko pripravene.
      Pri celkovom hodnoteni pripravy nahradnych dielcov na opravy, vyroba prebiehala plynule a ak by sme mali porovnavat ich rozsah s uplynulymi rokmi, tak bol, aj napriek sirokemu sortimentu, omnoho mensi. Podstatnou zmenou bola skutocnost, ze tentokrat sme nemuseli vela renovovat, ako po predchadzajuce roky, ale menili sme len nove dielce, a to bola podstatne menej pracna robota aj pre pracovnikov mechanickej dielne. Narocna bola priprava na generalku noznice Lindemann vo valcovni rur s pretlacovacou stolicou. V spolupraci s touto prevadzkou sme sa nou zaoberali uz od januara. Technicku dokumentaciu a vobec, celu technicku pripravu za nasu prevadzku zabezpecoval p. M. Tischliar z konstrukcie. Pri vyrobe nahradnych dielcov pre realizaciu tejto opravy bolo velmi dolezite klast doraz na presnost, pretoze pocas vymeny sme si uz nemohli dovolit skusat a vsetko muselo na mieru "sediet". Ked sme prekladali smykadlo, vyskytol sa necakany problem. Na komponente, ktory predtym sluzil dva roky, sa tentokrat necakane vyskytli trhliny a bolo to potrebne riesit operativne, pruzne, s ohladom na harmonogram montaze. Oprava si vyzadovala cas a ten nas suril. Nasi ludia, so zretelom na tuto skutocnost, vynalozili vsetko usilie, aby chybu odstranili. Na technickej priprave ma svoj najvacsi podiel Ing. Jackuliak, ktory nehladiac, ci je noc a ci den, robil vsetko pre to, aby sme to zvladli bez narusenia harmonogramu. Trvalo to sice 5 dni, ale napokon sa to podarilo.

      * Hovorime stale o vasom podiele na opravach. Vasa prevadzka vsak zabezpecuje prace aj pri realizacii investicnych akcii a to nielen vyrobneho charakteru. Mozete spomenut tie vyznamnejsie, na ktorych mate v tomto roku svoj podiel?
     
      - Vsetky su vlastne vyznamne. Podielame sa ako na vyrobnych, tak aj na investicnych akciach ineho charakteru. Mnohe suvisia s nasou, skutocne rozsiahlou sportovou cinnostou, na mnohe ulohy sme museli reagovat okamzite, bez akychkolvek priprav.... Vyznamny je nas podiel na vystavbe Colneho uradu Banska Bystrica, pobocka v Podbrezovej, kde sme navrhli a vyrobili ocelovu konstrukciu vstupnej haly. Z planovanych investicnych akcii vyrobneho charakteru bola okrem inych vyznamna montaz kefovacej linky, svoj znacny podiel mame na priprave vyroby HP rur, niektore zariadenia od pripravy technickej dokumentacie po vyrobu boli realizovane u nas... Do konca roka nas caka realizacia dalsich styroch investicnych akcii vyrobneho charakteru. Ide o znizenie vynasania konzervacneho oleja v presnych rurach vo Vt 1 a vo Vt 2, v oblukarni budeme riesit odhranovanie hrubostennych oblukov a v ZPO skladovanie kontizliatkov, kde budeme pravdepodobne spolupracovat so Sunikom s.r.o. Momentalne sme vo faze priprav technickej dokumentacie a este v tomto mesiaci prve tri akcie rozbehneme. Do konca roka chceme rozhodne vsetky ukoncit.
      Co dodat na zaver? Charakter prace v strojarenskej vyrobe si casto vyzaduje pruzne reakcie, pracu v predlzenych pracovnych zmenach, najma renovacne cinnosti su velmi narocne a popri planovanych sa casto vyskytuju necakane situacie. Aj napriek tomu pracovnici tejto prevadzky zvladaju svoje poslanie a vynakladaju vsetko usilie na splnenie poziadaviek. Nielen za takmer bezproblemovy priebeh nedavno uskutocnenych oprav, na ktorych maju nesporne znacny podiel prave oni, ale aj za ostatnu cinnost im vsetkym patri podakovanie. A ako na zaver Ing. J. Romancik a p. M. Malik konstatovali, ak mechanici vo vyrobnych prevadzkach zacnu uz dnes rozmyslat nad buducorocnym planom poziadaviek pre vyrobu nahradnych dielcov, nemusia sa v buducnosti vyskytovat s ich pripravou ani tie male problemy. Podakovala O. Kleinova

      Montaz noveho stojanu na zaklad noznice LINDEMANN.

Pocas renovacie a zosilnovania poskodeneho smykadla noznice LIDENMANN.

NEPRIPUSTIME, ABY NASLEDKY NIESOL POISTENEC

S riaditelom pobocky SIDERIE - ISTOTY, zdruzenej zdravotnej poistovne v Podbrezovej, panom Ondrejom Demianom, na aktualnu temu:

      V predchadzajucich tyzdnoch rozvirilo hladinu verejnej mienky prehlasenie Komory lekarnikov Slovenskej republiky, ktorym neuvazene zatiahli do riesenia zlozitej financnej situacie v zdravotnictve aj obcanov. Zdruzena zdravotna poistovna SIDERIA-ISTOTA okamzite prijala opatrenia, smerujuce k zamedzeniu dopadov na svojich poistencov. Od dna prijatia uvedeneho opatrenia uplynuli dva tyzdne a my sme oslovili riaditela pobocky zdruzenej zdravotnej poistovne SIDERIA - ISTOTA v Podbrezovej, Ondreja Demiana a poziadali sme ho o zhodnotenie situacie zo sucasneho pohladu:
      - Co sa tyka problematiky, ktora vznikla po prehlaseni Komory lekarnikov SR, niektore zalezitosti sa medzi casom vyjasnili a priebezne su riesene. Podstatnou informaciou pre nasich poistencov je skutocnost, ze pokial kdekolvek na uzemi SR museli uhradit lieky druhej kategorie, garantujeme im, ze naklady budu mat preplatene. Zaroven vsak plati informacia, ze na uzemi okresov Banska Bystrica a Brezno lekarnici k tejto nezakonnej forme protestu nepristupili. O nezakonnej forme hovorim hlavne preto, ze vznikol urcity spor vyvolany celkovou krizou v zdravotnictve a vyhlasenie smerovalo k tomu, aby bol do neho zatiahnuty aj obcan. Povazujem to prinajmensom za neeticke. Stalo sa tak totiz v case, ked uz prebiehali rokovania o situacii so stavovskymi organizaciami, boli dohodnute zarucene objemy financnych prostriedkov pre zdravotnictvo, no napriek tomu boli porusene a o kratky cas sa ukazalo, ze situacia bola spolitizovana. Nebudem konkretizovat, ale bolo to jednoznacne. Napriek tomu, ze vyhlasenie Komory lekarnikov SR nebolo nikde doslovne publikovane, je zamerane na parlament, ktory by situaciu mohol riesit, ale v sucasnosti neexistuje a tak si kazdy o tom dokaze urobit svoj obraz. Medzicasom doslo k dalsim rokovaniam na urovni MZ SR a zdravotnych poistovni, 31. augusta priamo za ucasti MZ SR, rokovanie vlady 3.augusta... Zavery z tychto rokovani zatial neboli dostatocne medializovane (v case nasej uzavierky-pozn.red.) resp. boli skreslene, skutocnostou je, ze MF SR uvolnilo 1,1 mil. Sk pre potreby VsZP a SZP. Uvedene financne prostriedky su navratnou pozickou. Ziadny zakon totiz neuklada a ani neurcuje ziadne ine garancie statu voci poistovniam. ( V Z.z c. 239/ 1998, v 5. casti Organizacia zdravotneho poistenia, paragraf 28 - 1) " Stat sa podiela na zabezpeceni platobnej schopnosti vseobecnej poistovne poskytnutim navratnej financnej vypomoci, a to do vysky 100% jej platobnej neschopnosti"). Takym istym postupom smerujeme aj my. Preklenutie sucasnej situacie sa ale musi riesit koncepcne. Nemozeme totiz dopustit, aby bol ohrozeny obcan. To v ziadnom pripade. V tejto suvislosti je potrebne spomenut vsak aj dalsie dva financne fakty, a to, ze zdravotna poistovna MV SR zadrziavala prostriedky do prerozdelenia za prvy polrok 1998 a po zluceni do Spolocnej zdravotnej poistovne nam dlhuje cca 80 mil. Sk, ktore by mali byt na nase ucty prevedene v blizkej buducnosti. Dalsim je problem neplaticov zdravotneho poistenia. Urcite ozivenie nastalo v tejto oblasti v momente, ked MZ SR vydalo prve trestne oznamenie na neplaticov zdravotneho poistenia. Po prijati precedensu, ze ak zamestnavatel "strhne" zamestnancovi 3,7% zo mzdy a neodvedie ich poistovni, uvedena skutocnost je povazovana za trestny cin sprenevery so vsetkymi dosledkami pre fyzicku osobu, tzn. konatela tej - ktorej spolocnosti. Doposial totiz vzdy boli postihovane len pravnicke osoby a boli to postihy neucinne.
      Po poslednej analyze nasa zdravotna poistovna, pokial by boli v poriadku uz spomenute financne toky, bude patrit medzi zdravotne poistovne s druhym najvyssim prijmom. Po prijati plosnych celostatnych opatreni, ktorych pripravy su uz zname, by sme mali mat jednu z najlepsich sanci, dostat sa z nepriaznivej situacie v co najkratsom case.

      * Vo vasom prehlaseni uskutocnenom 24. augusta sa spomina aj situacia v regione. Citujem:" .. skutocne len vdaka Zeleziarnam Podbrezova zabezpecujeme zdravotnu starostlivost v okrese Brezno". Aka je sucasna situacia v regione? Je spomenute opatrenie vychodiskom aj pre problematiku uhrad zdravotneho poistenia v tomto regione?
     
      - Problem Horehronia a horehronskych podnikov je z nasho pohladu specificky, pretoze pokial firma mzdu ani nevyplatila, nespada do tejto pravnej zodpovednosti. Na druhej strane, robime rozne financne kroky a opatrenia, aby sme financne prostriedky ziskali, ci uz formou zapoctov alebo inymi formami vyrovnania pohladavok. Je to praca navyse, pretoze kazdy by mal zakon ctit a dodrziavat, hlavne na takom citlivom poli ako je zdravotne poistenie. V zaujme skonsolidovania situacie to vsak robime.

      * V tlaci sa dozvedame o znacnych ubytkoch v pocte poistencov. Mozete nas informovat aka je situacia v tomto smere vo vasej zdravotnej poistovni?

      - Ubytok, ktory sme zaznamenali, bol primerany danej situacii, no nie nejako vyrazny. Kazdy poistenec ma totiz pravo rozhodnut sa. Samozrejme, tie prvotne neobjektivne informacie o povinnosti priamej platby za lieky druhej kategorie vztahujuce sa len na nestatne zdravotne poistovne, hoci nasledne s platnostou od 1. septembra sa vztahovali aj na ostatne ( mimochodom nejde o statne, ale verejnopravne), navodili urcity nepokoj. Mozem vsak ubezpecit nasich poistencov, ze nie je dovod na paniku. Pokles nasich poistencov sme zaznamenali v okoli Komarna, bol vsak sposobeny inymi dovodmi. Ma tu totiz velmi silne zazemie sucast nasej zdravotnej poistovne - Istota. Po zluceni sme museli prejst velmi zlozitym procesom transformacie, v dosledku coho doslo k miernemu oneskoreniu spracovania dokladov a vyvolalo to nasledne reakcie. V tuto chvilu proces nasej transformacie, ktory spocival v zosuladeni uplne odlisnych informacnych systemov, inej organizacii prace ... bol definitivne zavrseny a celkova situacia bola stabilizovana.
      Co sa tyka stavu poistencov, hladinu verejnej mienky rozviril uplne iny problem. V okresoch Brezno, Rimavska Sobota a Revuca sme zaznamenali skutocnost, ze zdravotna poistovna Dovera - vzajomna zivotna poistovna ziskavala poistencov podvodnym sposobom. V 500 pripadoch zastupcovia uvedenej poistovne lanarili nasich poistencov tym, ze udajne vymienaju zdravotne preukazy poistencov z dovodu zlucenia Siderie a Istoty. Dovercivi obcania vsak vymenou obdrzali preukaz ich poistovne. Vsetkych, ktorych sa to tykalo, sme oslovili a 95 % z nich zostalo nasimi poistencami. Uvedena situacia sposobila dalsie problemy, je potrebne najst sposob zuctovania zdravotnych ukonov tychto poistencov za toto obdobie. Zhovarala sa O. Kleinova

Informacna chrbtica spevnela

      * Aky je hlavny rozdiel medzi I. etapou, realizovanou koncom roka 1995 a tou sucasnou?

      - I. etapa nasadzovania ATM mala za ulohu prepojit existujuce siete v starom a novom zavode. Islo vtedy o polozenie optickeho kabla medzi starym a novym zavodom, zakupenie ATM prepinaca (mozog ATM siete) a ATM/LAN bridgov, umoznujucich pripojit do ATM siete existujuce LAN siete. Investicie do realizacii LAN sieti boli zachovane a LAN siete fungovali tak, ako predtym. Uz pri realizacii I. etapy nam bolo jasne, ze jednobodove prepojenie stary - novy zavod s rychlostou 100 Mbps je docasne. Preto hned po realizacii I. etapy sa zacala priprava na II. etapu ATM. Cela prestavba existujucich sieti (budovanie strukturovanych kabelazi, nasadzovanie aktivnych prvkov namiesto pasivnych repeatrov) a budovanie novych sieti sa realizovalo v duchu pripravy na II. etapu ATM. Vyber aktivnych prvkov pre LAN siete a cela topologia siete bola pripravovana na jednoduchy prechod z dvojbodoveho 100 Mbps spojenia na 155 Mbps rozvetvenu ATM siet.
      Pocas obdobia medzi I. a II. etapou sa nam podarilo do celopodnikovej siete pripojit takmer vsetky najdolezitejsie lokality spolocnosti. V najdolezitejsich a komunikacne najsilnejsich miestach sme zabudovavali zariadenia, ktore nam v II. etape umoznili jednoduchy prechod do ATM siete. Takymito zariadeniami su Ethernet prepinace, ktore po doplneni ATM portom zmenili rychlost prenostu dat z 10 Mbps na 155 Mbps.

      Co viedlo nasu firmu k realizacii II. etapy ATM?

- Hlavnym faktorom boli neustale sa zvysujuce naroky nielen na rychlost siete, ale aj jej kvalitu. Od instalacie dvojbodoveho ATM spojenia sa vo vyuzivani informacnych technologii (IT) u nas vela zmenilo. Kazdy z revolucnych krokov v IT vo svete, ale aj v nasej firme zatazoval coraz viac pocitacovu siet:
      1. Prechod z centralizovaneho spracovania na distribuovane spracovanie zvysil naroky na siet. Vacsina aplikacii beziacich vo vsetkych prostrediach pouziva data, ktore vznikaju v inych prostrediach, ako je samotny aplikacny server
. 2. Prechodom z terminaloveho prostredia na sietove pripojenie PC opat dochadza k zatazi siete. Vyhodou LAN siete pred terminalovou sietou je jej univerzalnost v pouziti protokolov, spojena, ale s vyssimi narokmi na priepustnost siete.
3. S narastom vykonnosti serverov a personalnych pocitacov stupaju naroky na siet. Stale dokonalejsie PC aplikacie vyzaduju aj viac dat, ktore su zvycajne ulozene v sietovych serveroch. Prikladom zvyseneho zatazovania siete su aj moderne sposoby instalacii SW balikov, ich upgradov..., ktore sa u nas vykonavaju po sieti.
4. V poslednom obdobi doslo v nasej firme k obrovskemu narastu PC techniky, ktora je pripojena do siete. Aktualny pocet pocitacov, ktore vyuzivaju sluzby siete, sa momentalne pohybuje okolo 500. V case I. etapy ATM ich bolo okolo 100. Okrem toho sietove sluzby vyuzivaju aj aplikacie a terminaly z terminalovych serverov.
5. V koncepcii sietovania v roku 1996 bola prijata zasada, ze vystavba LAN sieti sa bude realizovat bez serverov, cim chod siete nebude zavisly od chodu servera. Koncentraciou serverov sme zabezpecili ich lepsie manazovanie, riadenie, archivaciu... Tento krok suvisel aj s faktom, ze vacsina uzivatelov LAN sieti po ich pripojeni do celopodnikovej siete zacala pouzivat aj ine, ako lokalne siete. V roku 1997 doslo k presunu servera z ekonomickeho useku na vypoctove stredisko a k zruseniu servera v zasobovani. Vnutorny trafic siete sa tym samozrejme dostal na celu siet, co pri vyhodach tohoto kroku malo aj negativny vplyv na zataz siete.
6. Od roku 1995 doslo k radovemu narastu aplikacii, zalozenych na INTRANET architekture. Na tejto platforme bola schvalena aj vystavba manazerskeho informacneho systemu. Uvedena sustava aplikacii je prikladom zvyseneho vyuzivania siete, kde ci uz v procese pripravy dat, alebo priamo pri prezentacii dat dochadza k obrovskym presunom udajov po sieti.
7. V roku 1998 sme instalovali archivacny system ADSM, ktory umoznuje klientom (serverom, ale aj beznej PC technike v celej akciovej spolocnosti) archivovat data na ADSM serveri, bez potreby zakupenia vlastnych archivacnych medii na kazdom pocitaci. Samozrejme prenosy Mbytov alebo Gbytov dat sa uskutocnuju po sieti.
8. Projekt Informacneho systemu oceliarne je zalozeny na Client-Server architekture, kde aplikacny server je vzdialeny niekolko kilometrov od databazoveho servera. Aplikacia navrhnuta tymto sposobom pozaduje pridelene (dedikovane) 10 Mbps pasmo, ktore sa da zabezpecit pridelenim z pasma 155 Mbps ATM toku a vytvorenim tzv. virtualneho okruhu.

      Aky efektivny prinos priniesla realizacia II. etapy ATM nasej spolocnosti?

- Realizaciu II. etapy ATM mozeme rozdelit do troch zakladnych krokov. Prvou castou je instalacia noveho HW vo vypoctovom stredisku noveho a stareho zavodu a upgrade 155 Mb portov v existujucich zariadeniach. Tymto krokom sme rozsirili ATM siet priamo do lokalit LAN sieti. Prepojenie stary - novy zavod sa zmenilo zo 100 Mbps na 155 Mbps a pripojenie lokalit riaditelska budova, odbyt, vypoctove strediko novy zavod, unimobunky, vypoctove stredisko stary zavod, oceliaren sa zmenilo z 10 Mbps na 155 Mbps.
Druhou castou je vytvaranie virtualnych LAN sieti. Tym, ze sme servery z LAN sieti fyzicky oddelili od tychto lokalit, prerusili sme priame fyzicke prepojenie servera a klientov, ktore navzajom najviac logicky suviseli. Vytvaranim virtualnych sieti je mozne datove toky roznych sieti oddelit, cim z fyzicky vzdialenych pocitacov alebo LAN sieti mozno vytvorit jednu logicku siet. Tymto krokom na ATM sieti dojde k zefektivneniu prenosov a odlahceniu celej ATM siete. Efekt kvality kroku zavisi od kvalitnej analyzy datovych tokov v akciovej spolocnosti. Proces vystavby virtualnych sieti je riadeny nastavenim parametrov na HW zariadeni MSS server (Multiprotocol Switched Services). V pripade zmeny topologie LAN sieti a ich serverov je mozne tuto zmenu jednoducho premietnut do zmeny topologie virtualnej siete. Predpokladom kvalitnej vystavby virtualnych LAN-ov je aj vhodne nasadenie aktivnych prvkov v sieti, ktore je v nasom pripade instalaciou noveho HW zabezpecene.
Tretou castou II. etapy ATM je nasadzovanie serverov do ATM. Prave v tychto dnoch bol do siete ATM pripojeny IBM Mainframe s operacnym systemom VM/ESA. Odskusali sme pripojenie serverov s operacnym systemom SCO Unix a WindowsNT. Ostra instalacia na tieto platformy nas este caka.
      Nova ATM siet okrem spominanych kvalit umoznuje a zabezpecuje ochranu dat na jednotlivych serveroch alebo VLAN-och. Tak, ako Firewall chrani Intranet pred neopravnenymi uzivatelmi Internetu, je mozne aj v ramci Intranetu vytvarat podobny sposob ochrany. Na baze SW rekonfiguracie siete, je mozne zabezpecit ochranu serverov pripojenych do ATM bez toho, aby sme chraneny pocitac premiestnili do chranenej zony.

      Ake su perspektivy v oblasti rozsirovania ATM v nasej firme?

- Proces rozsirovania ATM bol doteraz robeny viacmenej etapovite, aj ked proces vystavby siete medzi tymito etapami bol kontinualny. Prva etapa bola charakteristicka prechodom na ATM siet rychlostou 100 Mbps. Druha etapa bola chrakteristicka instalaciou ATM prepinacov v starom, aj novom zavode. Tento krok umoznil prechod na 155 Mbps rychlost nielen medzi ATM prepinacmi, ale aj rozsirenie ATM do viacerych lokalit nasej firmy. Druha etapa ATM sa zapise do historie budovania siete v ZP a.s. pripajanim prvych serverov do ATM siete a budovanim virutalnych LAN sieti.
Dalsie rozsirovanie ATM siete sa uz nebude robit etapovite. ATM bude pokracovat kontinualne - pripajanim lokalit alebo serverov do ATM podla poziadaviek na komunikacnu narocnost jednotlivych projektov. Existujuca siet s dvoma ATM Switchmi ma na to vyborne predpoklady. V pripade nedostatku kapacity pre prenos dat medzi starym a novym zavodom je mozne zmenit 155 Mbps spojenie na 622 Mbps spojenie. Treba ale upozornit, ze ATM siet je siet umoznujuca prenos nielen dat, ale aj inych informacii, ako je hlas, video ... Mozno o rok vznikne poziadavka na realizaciu uvedenych prenosov a nasadenie videokonferencii a videoserverov bude realitou aj v nasej firme. V pripade, ze vznikne takato poziadavka, vyrobcovia, ale hlavne nasa siet je na to pripravena.
Zhovarala sa V. Kukolova + foto
     

D E M A N D I C E

EURO - nova mena od 1. januara 1999

Dakujem vam!

      Tropicke augustove pocasie prinieslo sice mnozstvo radosti dovolenkarom, ale i nemalo starosti tym, ktori horucavy tazko znasaju. Zdravotnici zaznamenali nemalo kolapsov vyvolanych nadmernymi teplotami.
      V mnohych pripadoch slo o zivot a bez pomoci by nahle zlyhanie niektorych funkcii ludskeho organizmu malo omnoho vacsie nasledky.
      "V tazkych chvilach najcitlivejsie reagujeme na ludsky pristup a pomoc svojho okolia", hovori p. Magdalena Gracova z podnikovej predajne. Prostrednictvom novin chce vyjadrit vdaku svojim spolupracovnikom za poskytnutie prvej pomoci a vysoko si ceni pomoc vodica sanitky ZP a.s., p. Miroslava Kretta, ktoremu ludsky pristup a spolupatricnost s pacientom nechybali ani 5. augusta, pri nahlom odvoze menovanej do NsP v Brezne.
      "Som rada, ze pracujem s ludmi, ktori ani v takejto situacii nezavahali, vedeli co treba v danom okamihu urobit a tym ma vlastne zachranili. Dakujem vam vsetkym!"
- v.k.-

SPOMIENKA

      16. septembra uplynie rok odvtedy, ako nas navzdy opustila nasa spolupracovnicka
     
      p. Valeria P O L I A K O V A,
      na ktoru si spominaju pracovnici z prevadzky taharen rur I. a najblizsi pracovny kolektiv mzdovej uctarne.
      Vsetci, ktori ste ju poznali, venujte jej pietnu spomienku.

Odborari v Pieninskom narodnom parku

Posledny julovy den si strojni zamocnici, z mechanickej dielne z noveho zavodu (odborovy usek DV OZK c.15), naplanovali spolu s rodinnymi prislusnikmi navstevu Pieniskeho narodneho parku. Zraz bol v skorych rannych hodinach a potom nasledovala preprava ucastnikov zajazdu cez Certovicu, Poprad, Kezmarok do Cerveneho klastora. Po malom osviezeni pri rannej kave, niekomu chutilo pivo, sme sa vo vychodzom pristave v pltnici nalodili na tri plte a necele dve hodiny na 9 km trati sme vychutnavali krasu Dunajca a okolitych skalnatych horskych masivov. Po prichode do pristavu nasledoval spolocny obed v chate Pieniny, ktory nam sprijemnovala vyborna ziva goralska muzika. Krasny slnecny den nas nabadal k pobytu pri vode. Najblizsie to bolo do kupelov Vysne Ruzbachy, ktore nam poskytli vyborne osviezenie. Vo vecernych hodinach, bohatsi o nove zazitky z dalsieho malebneho kuta Slovenska, sme sa vratili domov. Vsetci ucastnici zajazdu sme sa zhodli na tom, ze budeme v tradicii zajazdov pokracovat aj v buducich rokoch (vlani sme boli v Gabcikove, navstivili sme AUTOSALON v Nitre) a tak spoznavat krasy nasho rodneho Slovenska. Ivan Prosovsky, predseda DV Jan Juros, veduci zajazdu

      Na devatkilometrovej trati sme vychutnavali krasy Dunajca.

Sport v skratke

      V horucich julovych dnoch sa skupina clenov TJ ZP, zlozena z clenov turistickeho a horolezeckeho oddielu, zucastnila zajazdu DOLOMITY 1998. Akciu organizoval Klub slovenskych turistov Namestovo, s ktorym nasa telovychovna jednota uzko spolupracuje a jeho hlavnou naplnou bola vysokohorska turistika v oblastiach Cortina dx Ampezzo a Marmolada. Vopred vytyceny ramcovy program zajazdu bol pruzne upravovany podla priania jednotlivych skupiniek, so zameranim sa na vystup na najvyssi vrch Marmolady Punta Peniu (3 342 m n.m.).
      Po noci prespatej pocas cesty v autobuse, sme pobyt v horach zacali lahkou "aklimatizacnou" turou, na ktorej sme si zblizka mohli obzriet majestatne sa tyciace skalne veze Tre Cime, na zaciatok odskusat jednu z lahkych "zeleznych ciest" - ferrat, ktorymi su Dolomity zname vsetkym vysokohorskym turistom a vystupit na Paternkofel (2 744 m n.m.). Aj s kuskom strachu sme sa pohybovali po uzkych skalnatych a strkovych chodnickoch nad strmymi zrazmi, isteni naviazanim na fixne kovove lana, podla ktorych dostali ferraty nazov. Mala skupinka horolezcov nasho oddielu to zobrala "od podlahy" a podnikla horolezecky vystup na najvyssiu vezu Tre Cime - Cima Grande (2 999 m n.m.).
      Dalsie tri dni sme stravili v oblasti sedla Tre Crosi a tiez boli charakteristicke rozdelenim sa skupin podla zaujmov a fyzickej zdatnosti. Jednotlive skupinky postupne absolvovali vystup na Punta Erbing, prezreli si prirodne muzeum 1. svetovej vojny na vrchu Monte Piana, pricom zasli nad utrapami, ktore museli sprevadzat boje a budovanie pozicii vo vysokohorskom skalnatom terene. Nezabudnutelnym zazitkom je cesta lanovkou do sedla Monte Cristallo, spojena s absolvovanim tentoraz uz obtiaznejsich ferrat na prve trojtisicovky Cristallino dx Ampezzo (3 008 m n.m.) a Cima di Mezzo (3 154 m n.m.). Clovek ani nevedel, ci sa mu viac zatajuje dych na ferrate, rozknisanom lanovom moste nad priepastou, na rebriku alebo lanovke, ktorej kabinka svojim tvarom a hrubkou plechovych stien prudko pripominali nase smetne kose a do ktorych sa naskakovalo a z nich vyskakovalo za jazdy lanovky. Lanovkar ledva stihol "zacapit" dvere kabinky a dvojica v nej uz prudko stupala k vrcholu... Skupina zdatnejsich a tuziacich po este vacsom dobrodruzstve zatial absolvovala aj dvojdnovu turu okolo Sorapiss s pohybom po tazkych ferratach, s lezeckymi partiami bez istenia a s bivakom v otvorenom vysokohorskom terene.
      Dalsi den bol pre jednu skupinu relaxacny - prehliadka Cortiny dx Ampezzo, druha skupina absolvovala turu na dalsiu trojtisicovku Tofana di Rozes, ti najzdatnejsi si pridali este aj Tofana di Mezzo. Az vo stvrtok, 23. jula, sa zaujmy zjednotili. Necudo - ciel Punta Penia, pre mnohych z nas zatial najvyssi vrch celej turistickej "kariery", bol lakadlom pre kazdeho. Naviazani na lana, niektori z nas prvykrat v zivote s mackami na nohach, sme sa vydali cez trhlinami zvrasneny ladovec k vrcholu. Za ladovcom nasledovalo lezenie po kratkej skalnej stene a na zaver v porovnani s doterajsimi usekmi, uz len prechadzka po chodniku vyslapanom v snehu a lade, az k vrcholu. Pohlad na okolie od vrcholoveho kriza bol odmenou za vynalozenu namahu a zostup zavrsenim vysokohorskeho programu zajazdu.
      Posledne dva dni zajazdu boli relaxaciou a "triedenim" zazitkov z hor v znamom primorskom stredisku Bibione, kde sa vdaka peknemu podla niektorych " gycovemu" pocasiu, ktore nas sprevadzalo prakticky celym zajazdom, bolest turistikou unavenych noh zmenila na palenie rychlo opalenej pokozky. Ing. Jan Kmet
     

II. FUTBALOVA LIGA

5. medaili putovalo do Podbrezovej

Pozyvame vas na 10. rocnik cestneho behu zeleziarov