ZP a.s. NEWS

Zaciatok letnych prazdnin signalizuje, ze rok 1998 sa preklopil do svojej druhej polovici. Ked sa na prvy polrok pozrieme z hladiska plnenia vyrobnych uloh, mozeme s uspokojenim konstatovat, ze stanovene zamery vo vyrobe tovaru a tvorbe zisku boli zrealizovane a tym bol naplneny zamer I. polroku 1998. Prispela k tomu pomerne stabilna zakazkova napln bezsvikovych rur valcovanych za tepla, presnych rur, zvaranych rur velkych priemerov, ktore dokonale eliminovali trochu nizsi zaujem o navarovacie obluky a vyrobky z hutnickej druhovyroby. Priaznive plnenie sme zaevidovali aj v nasej oceliarni, ked sme sa v minulom mesiaci znova priblizili k hranici 27 kt mesacne.

      V jednotlivych vyrobnych prevadzkach boli v minulom mesiaci dosiahnute vysledky:
      Oceliaren svoje mesacne vyrobne ulohy splnila na 103 %, v porovnani so stanovenym rozpisom bolo vyrobenych 792 ton ocele naviac. V minulom mesiaci bol zaevidovany zvyseny dopyt kontizliatkov na predaj, ulohy stanovene planom boli prekrocene o 36 %.
      Vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene ulohy v distribucnej vyrobe na 102 %, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky tvorila z uvedenej vyroby 34 % a realizacia 66 % Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 6 912 ton a z expedicneho miesta taharne rur II. 2 135 ton, v prevaznej miere kotlovych rur.
      Vo zvarovni rur velkych priemerov zakazkova napln uz nebola taka priazniva, ako v maji a preto boli dosiahnute len priemerne vysledky. Prevadzka svoje vyrobne ulohy splnila na 105 %. Lepsia situacia so zakazkovou naplnou bola vo vyrobe izolovanych rur, ktorych bolo vyrobenych 113 ton, co predstavuje az 174 % plnenie. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzka vylepsila pracou vo vykonoch, ktore boli v uplynulom mesiaci zrealizovane v hodnote 387 tisic Sk.
      Zakazkova napln taharni rur bola v minulom mesiaci velmi dobra, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Zaevidovali sme najvyssiu mesacnu vyrobu presnych rur za poslednych pat rokov, co dokazuje, ze postupne vzrasta dopyt aj po tomto druhu vyrobkov. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 112 %, pricom taharen rur I. vykazala 156 % plnenie a taharen rur II. 100,3% plnenie. Vyrazne prekrocenie stanovenych uloh v taharni rur I. bolo ovplyvnene presunom planovanej strednej opravy z juna na jul, takze v tomto mesiaci ocakavame v taharni rur I. opacny trend vyroby. Aj ulohy nakladky si obidve vyrobne prevadzky splnili a v porovnani s rozpisom ich prekrocili o 18,4 %. V stredisku oblukaren, z titulu nizsieho zaujmu o tento druh vyrobku, bol v prvej polovici mesiaca uplatnovany dvojzmenny patdnovy rezim striedania zmien, v druhej polovici mesiaca trojzmenny patdnovy rezim striedania zmien. Celkove za mesiac bolo vyrobenych 276 ton navarovacich oblukov, co predstavuje 60 % plnenie.
      V prevadzke hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v minulom mesiaci sme zaevidovali nizsie plnenie. Celkove bol za minuly mesiac z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote 11,97 mil. Sk, takze vyrobne ulohy boli splnene len na 81 %
      Kedze uplynul polrok 1998, heslovite zhrniem dosiahnute vysledky v jednotlivych vyrobnych prevadzkach za sest mesiacov tohto roku:
      * Oceliaren svoje planovane vyrobne ulohy plni na 105 %, cim vyrobila naviac 7 661 ton ocele. Cela nadvyroba bola predana externym odberatelom, cim boli ulohy nakladky prekrocene o 18 %.
      * Vo valcovni rur boli ulohy v distribucnej vyrobe splnene na 104 %, z coho polovica nadvyroby sa premietla do zvysenych potrieb lupy pre nase taharne rur, druha polovica nadvyroby bola realizovana predajom externym odberatelom.
      * Vo zvarovni rur velkych priemerov boli vyrobne ulohy za sest mesiacov tohto roku plnene na 135 % v zvaranych rurach velkych priemerov a na 102 % pri vyrobe izolovanych bezsvikovych rur, urcenych pre plynarensky priemysel.
      * V presnych rurach v obidvoch taharnach rur ulohy splnili na 105 %, z toho taharen rur I. vykazuje 115 % plnenie a taharen rur II. 101 % plnenie vyrobnych uloh.
      * V stredisku oblukaren bolo vyrobenych 1 602 ton navarovacich oblukov, co predstavuje len 70 % plnenie, v porovnani s polrocnym rozpisom vyroby.
      * Z prevadzky hutnicka druhovyroba bol vyvezeny tovar v celkovej hodnote 54,8 mil Sk, co predstavuje len 88 % plnenie planovanych uloh.

      Zaverom mozno konstatovat, ze vysledky prveho polroku boli dobre a toto priaznive plnenie chceme udrzat aj v dalsich mesiacoch. V tomto mesiaci nas cakaju stredne opravy v taharni rur I. a vo zvarovni rur velkych priemerov, v buducom mesiaci v oceliarni a vo valcovni bezsvikovych rur. Vykonanie tychto oprav, ktore su samozrejme nutne pre dalsi chod fabriky, zaberie znacne mnozstvo financnych prostriedkov, co rozhodne trochu uberie z doposial vytvoreneho zisku. Aby tato strata bola co najnizsia, je nutne pocas opravy velmi precizne a zodpovedne posudzovat kazdu nakladovu polozku a tak dosiahnut minimalizaciu nakladov.
      Co sa tyka jula, zakazkami su naplnene vsetky vyrobne prevadzky podla upraveneho operativneho planu. Je potesitelne konstatovat, ze postupne vzrasta zakazkova napln aj v oblukarni, kde od 1. jula 1998 zavadzame trojzmenny patdnovy rezim striedania zmien s tym, ze linka, ktora bude kapacitne pretazena, bude pracovat nepretrzite.
      Za dosiahnute vysledky v prvom polroku 1998 v mene vyrobneho useku dakujem vsetkym pracovnikom akciovej spolocnosti a do plnenia vytycenych uloh v tomto mesiaci prajem celemu pracovnemu kolektivu vela pevneho zdravia a pracovnej pohody.

Tuzemsky predaj je v sucasnosti rozdeleny na cesky trh, ktory zabezpecuje v prevaznej vacsine nasa dcerska spolocnost ZP Trade Bohemia s. r. o., a slovensky trh. Priamo ceskym zakaznikom predavame komodity, ako kontizliatky, vyrobky hutnickej druhovyroby a vacsia cast zvaranych rur.

Predaj vyrobkov za I. polrok 1998 predstavuje na ceskom trhu 44 000 ton, z toho 30 575 ton kontizliatkov, v celkovej hodnote 517,2 mil. Sk a na slovenskom trhu 13 556 ton v celkovej hodnote 319,5 mil. Sk.Predaj na slovenskom trhu je do znacnej miery ovplyvnovany investicnou vystavbou a planovanymi rekonstrukciami.Objem predaja jednotlivych komodit je v ramci planovanych objemov.Na slovenskom trhu sa zvysil predaj valcovanych rur hlavne kotlovych akosti, co sa prejavilo v dosledku potreby na investicne akcie pre Slovnaft a. s., Bratislava a dodavky rur pre SES a. s., Tlmace - vyroba kotlov pre Elektrarne Vojany. Predaj presnych rur je charakterizovany znizenym dopytom strojarskych podnikov. Naopak investicie do Jadrovej elektrarne Mochovce a zakazky pre Hydrostav a. s., Bratislava zvysili predajnost zvaranych rur. Vyrazny pokles predaja ocelovych navarovacich oblukov na slovenskom trhu je zapricineny zakazom vyvozu oblukov, u niektorych slovenskych obchodnikov, do zahranicia (Polsko, Madarsko). Vdaka obchodnej strategii sa takto predaj zvysuje na priamom exporte a predpoklad naplnenia zakazkami v dalsom obdobi je 350 az 400 ton mesacne.

Porovnanie predaja na ceskom trhu - vyrazny vzostup predaj kontizliatkov pre Vitkovice a. s., Ostrava, ostatne komodity su v ramci obchodneho planu. Ulohou tuzemskeho predaja na nasledujuci polrok je jednoznacne naplnit objemy podla obchodneho planu. Nove vyrobky HP - rury uviest na trh, rozsirit predaj akosti pre vyrobu lozisk 14 109.3 a zabezpecit najhlavnejsie - spokojnost nasich zakaznikov a dosiahnut stanovene ciele na rok 1998.

Ing. Miroslav Majer, ved. tuz. predaja

Predaj v tuzemsku za 1. polrok 1998

Predaj na slovenskom trhu je do znacnej miery ovplyvnovany investicnou vystavbou a planovanymi rekonstrukciami.

Objem predaja jednotlivych komodit je v ramci planovanych objemov. Na slovenskom trhu sa zvysil predaj valcovanych rur hlavne kotlovych akosti, co sa prejavilo v dosledku potreby na investicne akcie pre Slovnaft a. s., Bratislava a dodavky rur pre SES a. s., Tlmace - vyroba kotlov pre Elektrarne Vojany. Predaj presnych rur je charakterizovany znizenym dopytom strojarskych podnikov. Naopak investicie do Jadrovej elektrarne Mochovce a zakazky pre Hydrostav a. s., Bratislava zvysili predajnost zvaranych rur. Vyrazny pokles predaja ocelovych navarovacich oblukov na slovenskom trhu je zapricineny zakazom vyvozu oblukov, u niektorych slovenskych obchodnikov, do zahranicia (Polsko, Madarsko). Vdaka obchodnej strategii sa takto predaj zvysuje na priamom exporte a predpoklad naplnenia zakazkami v dalsom obdobi je 350 az 400 ton mesacne. Porovnanie predaja na ceskom trhu - vyrazny vzostup predaj kontizliatkov pre Vitkovice a. s., Ostrava, ostatne komodity su v ramci obchodneho planu.

Ulohou tuzemskeho predaja na nasledujuci polrok je jednoznacne naplnit objemy podla obchodneho planu. Nove vyrobky HP - rury uviest na trh, rozsirit predaj akosti pre vyrobu lozisk 14 109.3 a zabezpecit najhlavnejsie - spokojnost nasich zakaznikov a dosiahnut stanovene ciele na rok 1998.

Podobnu linku maju v Kanade

      - Z hladiska investicnych akcii technologickeho charakteru, z tych, ktore sa realizuju v sucasnosti, najvyznamnejsou je nova kefovacia linka na odstranenie otrepov presnych rur po deleni, ktoru sme odovzdali do uzivania 3. jula 1998 taharni rur II. Bude sluzit hlavne pre vymennikove rury dlzok 6 - 15,3 m. Garancne i funkcne skusky potvrdili spravnost projektu i dodrzanie vykonovych i kvalitativnych parametrov. Pre ilustraciu spomeniem, ze takuto linku nemozno vidiet nikde v Europe, nakolko vacsinou sa vyuziva len na kefovanie rur presnych dlzok. Podobnu linku vlastnia v jednej kanadskej firme. Z technickeho hladiska je na linke urobenych niekolko zaujimavych rieseni, napr. pogumovane valce, ktore dotlacaju ruru do kefy ( rura moze byt do ocelovej kefy zasunuta len 2 mm). Otacky valcov su plynule regulovane frekvencnym menicom, elektromotor je umiestneny vo vlastnej dutine valca, do hriadela vedie len jeden privodny kabel. Je to linka skutocne "sita na mieru" a jej zavedenie v nasej a.s. sa urcite stretne s ohlasom aj na strankach odbornych casopisov. Podobnu kefovaciu linku na vymennikove rury, najma do priemeru 20 mm, planujeme realizovat aj do taharne rur I. V tejto prevadzke, v expedicnej hale, uskutocnujeme momentalne instalaciu traverzovej vahy na zeriave. Ucelom uvedenej akcie je zdokonalenie vahovych pomerov pri nakladke kamionov, upresni vahy vlastnych rur i obalu. Dodavatelom tejto vahy je renomovana nemecka firma Schenki, s upravou traverzy. Velkoplosny displey sa bude nachadzat na kabine zeriavu, odkial budu radiovym prenosom udaje vysielane priamo do miestnosti obsluhy. Do konca roka by sme chceli instalovat taketo vahy aj do taharne rur II. a po realizacii tejto investicnej akcie budeme v a.s. disponovat uz 7 takymito zariadeniami.
      Z hladiska investicnych akcii stavebneho charakteru, v sucasnosti najaktualnejsimi su napr. dokonceny futbalovy stadion, ktory sa ozaj stal vyznamnym stankom sportu v Podbrezovej a boli tak vytvorene aj dostojne podmienky pre futbalove zapasy v II. lige. Pod novou tribunou boli dokoncene miestnosti V.I.P. - nachadza sa tu bufetova cast, reprezentacna cast, skladovacie priestory i socialne zariadenia. Dobrou spolupracou s dalsimi utvarmi ZP a.s. sa nam podarilo upravit i cele okolie stadiona. Do bliziaceho sa prveho zapasu v II. lige vybudujeme este rampu pre telesne imobilnych fanusikov a tak im umoznime sledovat futbalove zapasy. V najblizsich dnoch nainstalujeme na stadione v zapadnej casti aj elektricku casomieru s ukazovatelom skore. V case mimo priebehu zapasov bude ukazovatelom aktualneho casu.
      Dalsou aktualnou investicnou akciou stavebneho charakteru je vystavba pobocky Colneho uradu pre okres Brezno. Projekt vypracovalo projekcne oddelenie nasho odboru a celu stavbu financovali ZP a.s., su jej vlastnikom a Colny urad dostane priestory do prenajmu. V sucasnosti vybavujeme interiery a otvorenie je planovane od 1. august 1998. Letne mesiace posluzia na realizaciu dalsej akcie, a to rekonstrukcie pristupovej cesty od krizovatky hlavnej cesty v Piesku I 72 az po automobilovu vahu v novom zavode. Nasim cielom je nielen vylepsit dopravne pomery v tomto uzle, ale zaroven skvalitnit pracu straznej sluzby instalovanim automatickych zavor. Z uvedeneho dovodu by som chcel zaroven poziadat spolupracovnikov o trpezlivost pocas uvedenych prac, nakolko v tom case bude nevyhnutna regulacia dopravy, nevylucujem situacie, kedy budeme nuteni dopravu aj odstavit z dovodu instalacnych prac. S dopravou uzko suvisi problematika parkovania. V nasledujucich tyzdnoch vybudujeme v priestoroch noveho zavodu 6 malych parkovisk a centralne kamionove parkovisko s parametrami zabezpecujucimi vsetky poziadavky s tym suvisiace.
      Bokom nezostava ani areal stareho zavodu. Onedlho zacneme s budovanim noveho hlavneho vstupu, ktory sa bude nachadzat vedla budovy Muzea ZP a.s. Nasledne pripravujeme rekonstrukciu mosta cez Hron. Verim, ze rekonstrukciu mosta dokoncime este v tomto roku a nova vratnica bude sluzit svojmu ucelu uz v roku 1999.
      Bilancia cinnosti odboru technickeho a investicneho odboru je zaroven aj bilanciou modernizacie nasej akciovej spolocnosti, na ktorej sa podielaju okrem nasho odboru aj dalsi pracovnici, z inych prevadzok a utvarov. Touto cestou by som chcel vsetkym podakovat za spolupracu a verim, ze spolocnymi silami sa nam podari do konca roka naplnit vsetky ulohy, ktore sme si naplanovali. Zhovarala sa O. Kleinova Text pod foto: 1/a Najvyznamnejsou investicnou akciou tychto dni je odovzdanie novej kefovacej linky na odstranenie otrepov presnych rur po deleni Vt II. Bude sluzit hlavne pre vymennikove rury dlzok 6 - 15,3m.
Foto: Iveta Kardhordova.

"HOREHRONIE POTREBUJE TAKETO IMPULZY"

* Co vedie vas osobne, ale i akciovu spolocnost Zeleziarne Podbrezova ako hlavneho garanta a sponzora pretekov, aby ste na svoje plecia zobrali zodpovednost za organizovanie takych vyznamnych podujati, ako boli vlanajsie majstrovstva sveta v biatlone a su tohtorocne majstrovstva Europy v zavesnom lietani?

      - Je to skutocne zaujimava otazka, doteraz som ju este nedostal. Dovody su minimalne tri. Ide nam o to, aby Europa a svet poznali, ze aj na Slovensku, konkretne na Horehroni, su ludia schopni taketo podujatia zorganizovat, aby sme neveriacim tomasom dokazali, ze aj to male Slovensko je schopne urobit europske a svetove podujatia a presvedcit ich, ze do Europy patrime. To je jeden z dovodov. Ten druhy je do istej miery komercny. Zeleziarne Podbrezova, ktore patria medzi spickove akciove spolocnosti v ramci Slovenska, chcu byt jednoznacne v povedomi priemyselneho sveta a taketo sportove podujatia su tou najlepsou reklamou. Ten treti dovod su ludia, obyvatelia Podbrezovej, Brezna a okolia, ktorym chceme v urcitych periodach umoznit vidiet vrcholne sportove podujatia svetoveho, respektivne europskeho vyznamu. Toto su impulzy, ktore Horehronie v tomto obdobi urcite potrebuje. Uryvok z rozhovoru - prevzate z Horehronia c. 28 z 15. jula 1998.


Zo skolenia - Programove systemy.
Foto: V. Kukolova

Rozvoj ludskych zdrojov

Schopnost racionalne vyuzit potencial pracovnych sil prostrednictvom cieleneho vzdelavania a preskolovania predurci, ako bude prosperovat nasa firma v dalsom obdobi. Proces systematickeho dalsieho profesionalneho vyvoja vyzaduje trvalu interakciu medzi zamestnancom, zamestnavatelom a vzdelavacou instituciou. Je to cielovo orientovany, dlhodoby proces, zalozeny na cinnosti pre narast ludskeho kapitalu organizacie. K prospechu vsetkych zucastnenych sem jednotlivci vkladaju vlastne financne prostriedky. Preto aj planovanie kurzov a skoleni musi byt dokladne, s cielom zefektivnit vzdelavaci proces.
      Zamestnanec vyzaduje a uplatnuje:
      a) Analyzu vlastnych sposobilosti a vedomosti (personalne charakteristiky, vzdelanie, trening, skusenosti) a definovanie rozvojovych cielov.
      b) Definovanie pracovnych uloh, ako sucasti organizacie.
      c) Zostavenie, schvalenie a realizovanie individualneho rozvojoveho planu.
      Z dovodu zabezpecenia vzdelavania v Zeleziarnach Podbrezova a.s. v II. polroku 1998 predkladame "Ponukovy program vzdelavania", ktory ulahci prevadzkam a odborom naplanovanie a vyber vhodnych kurzov. S aktualnymi ponukami na odborne seminare organizovane mimo ZP a.s. oboznamujeme veducich utvarov v priebehu polroka.
Ing. Peter Mlynarcik veduci odd. vzdelavania a rekvalifikacie

Zo skolenia - programove systemy.
Foto: V.Kukolova

Ponukovy program vzdelavania na II. polrok 1998

A/ KURZY K ZISKANIU URADNEHO OPRAVNENIA
1. Zaskolenie na rezanie kovov kyslikom D-G2 (8 dni)
2. Zakladny kurz zvarania el. oblukom Z-E1 (23 dni)
3. Zakladny kurz zvarania plamenom a rezania kyslikom Z-G1 (24 dni)
4. Zakladny kurz zvarania automat. pod tavidlom Z-P1 (12 dni)
5. Zakladny kurz zvarania v CO2 Z-M1 (20 dni)
6. Zakladny kurz nastrelovacov (4 dni)
7. Zakladny kurz zeriavnikov triedy A/1-A/3 (5 dni)
8. Zakladny kurz viazacov bremien (8 hodin)
9. Zakladny kurz viazacov a nakladacov bremien do vagonov (4 hodiny)
10. Zakladny kurz vodicov motorovych dopravnych vozikov (4 dni)
11. Zakladne skolenie riadicov vytahov (4 hodiny)
12. Kurz obsluhy kratkovlnnych vysielaciek (4 hodiny)
13. Rozsirenie zeriavnickeho opravnenia na triedy B,C,D (3 dni)
14. Pripravny kurz zvarania s uradnou skuskou (25 dni)
15. Zakladny kurz obsluhy tlakovych nadob (8 hodin)
16. Zakladny kurz obsluhy vymennikovych stanic (8 hodin)
17. Zakladne skolenie a skusky z Vyhlasky UBP c. 74/96 Z.z. (8 hodin)
      B/ PERIODICKE SKOLENIA A PRESKUSANIA
- zvaracov zakladnych kurzov a rezacov kyslikom (5 hodin)
- zvaracov s uradnou skuskou (40 hodin)
- vodicov motorovych vozikov (5 hodin)
- vodicov referentskych vozidiel (3 hodiny)
- vodicov multikar so SPZ (8 hodin)
- vodicov z povolania (16 hodin)
- vodicov protiplynoveho zboru (4 hodiny)
- pracovnikov vlecky (4 hodiny)
- kvalitarov srotu (2 hodiny)
- obsluhovatelov plynovych zariadeni (8 hodin)
- skolenie pracovnikov na vysokozdviznu plosinu (4 hodiny)
- skolenie obsluhy regalovych zakladacov (4 hodiny)
- kuricov stredotlakovych kotlov (4 hodiny)
- skolenie dozorcov pre nudzove vyslobodenie osob (4 hodiny)
- skolenie dozorcov vytahov (4 hodiny)
- viazacov a zeriavnikov (4 hodiny)
      C/ UCELOVA PRIPRAVA
1. Obsluha a udrzba hydraulickych mechanizmov (5 dni)
2. Skolenie novoprijatych zamestnancov (8 hodin)
3. Vzdelavanie o kvalite v zmysle prilohy c. 6 smernice S-5-269/94 (2 hodiny)
4. Skolenie o poskytovani prvej pomoci pri urazoch (4 hodiny)
5. Servis zdvihacich zariadeni (4 hodiny)
6. Kurzy vypoctovej techniky:
a) Zaklady prace s PC a Windows 95 (3 dni)
b) Textovy editor MS Word 6.0/7.0 - zaklady (pre pokrocilych, 3 dni)
c) Tabulkovy procesor MS Excel 5.0/7.0 - zaklady (pre pokrocilych, 4 dni)
d) Pocitacove siete (2 dni) - elektronicka posta
      - internet, e-mail
7. Jazykove kurzy (100 hodin):
a) nemcina - zaciatocnici
b) nemcina - mierne pokrocili
c) nemcina - stredne pokrocili
d) nemcina - pokrocili
e) anglictina - zaciatocnici
f) anglictina - mierne pokrocili
g) anglictina - stredne pokrocili
h) anglictina - pokrocili.
      (80 hodin)D/ SPECIFICKA PRIPRAVA
1. Kurz riadenia pre majstrov (predakov)

Europska komisia sa zaobera vyvojom oceliarskeho priemyslu
vo vzchodnej Europe

Europska unia od krajin strednej a vychodnej Europy ocakava, ze ich hutnicky priemysel do doby priclenenia k EU bude schopny "flexibilne reagovat na vykyvy trhu, ze bude vybaveny modernymi vyrobnymi zariadeniami, ze nebude vykazovat ziadne nadbytocne vyrobne kapacity a ze konecne bude stat na solidnych financnych zakladoch". V kazdom pripade vsak bude komisia oceliarsky trh EU v sucasnosti este silnejsie chranit proti nadbytocnym vyrobnym kapacitam strednej a vychodnej Europy. Uz dnes su zeleziarske a oceliarske podniky cistymi exportermi 4 milionov ton ocele do EU. Poziadavka Polska na vacsie otvorenie trhu EU vyrobkom polskeho oceliarskeho priemyslu, s ktorym tato krajina prisla, ma preto velmi male vyhliadky na uspech. Podla komisie, vsetky prognozy buducich rokov je velmi problematicke spracovat, pretoze predlozene dostupne data su velmi nespolahlive a rovnako celkovy hospodarsky vyvoj sa v sledovanych krajinach da len velmi tazko odhadnut. Pre strednu Europu (Polsko, CR, SR, Madarsko, Rumunsko a Bulharsko) studie hovoria o predpokladanom raste medzi 26 a 36 percentami a o 14 az 22 percentach vo vychodnej Europe (Rusko, Ukrajina a dalsie krajiny byvaleho ZSSR). V absolutnych cislach to v strednej Europe v roku 2000 znamena nieco medzi 16 a 17,5 milionmi ton ocele a vo vychodnej Europe medzi 44 a 47 milionmi ton. Hlavne v krajinach SNS su vyhliadky podla spracovanych studii dost pesimisticke. Velke zmeny komisia ocakava aj v strukture spotreby oceliarskych vyrobkov. V roku 1994 sa v strednej Europe spotrebovalo este ovela viac za tepla valcovanych plochych vyrobkov, nez valcovanych za studena a plechov s povlakmi. Dalej je zname, ze v tychto regionoch nebolo v prevadzke ziadne zariadenia na liatie a valcovanie tenkych bram. Nie su tam teda ziadne predpoklady pre substituciu studeneho pasu pasom za tepla valcovanym, ako je to v sucasnosti obvykle v USA a zapadnej Europe. V oblasti dlhych vyrobkov boli vo vychodnej Europe vzdy v popredi tazke profily. Podiel za studena tahanych vyrobkov bol v porovnani s tym vsade velmi nizky.

6. miesto tesi ale aj zavazuje

Sutaze v poziarnickom sporte maju uz svoje nezastupitelne miesto v celkovom systeme opatreni operativno-technickeho a taktickeho charakteru, zameranych na dalsie zvysovanie urovne zasahovej cinnosti jednotiek poziarnej ochrany, odbornej a fyzickej pripravenosti. Predpokladom pre rychly a uspesny zasah, okrem technickeho vybavenia, je aj fyzicka zdatnost poziarnikov. Z tohoto dovodu je potrebne neustale venovat osobitnu pozornost ich odbornej a fyzickej priprave, ako aj previerkam ich celkovej pripravenosti. Sutaze v poziarnickom sporte napomahaju upevnovaniu a zvysovaniu fyzickej zdatnosti, rozvoju pohybovych schopnosti a osvojeniu si pohybovej dokonalosti nevyhnutnej pre vykon sluzby. Vyvrcholenim fyzickej a celkovej pripravy, ako aj samotnych sutazi v poziarnickom sporte bol II. rocnik sutaze poziarnych jednotiek z povolania Banskobystrickeho kraja, do ktoreho postupilo 13 vitazov okresnych kol, medzi nimi aj nase druzstvo zavodneho poziarneho utvaru (ZPU), vitaz okresu Brezno. Vitazi z krajskych sutazi postupili na XXVI. majstrovstva SR, ktore sa uskutocnili 1. a 2. jula 1998 v Poprade. II. rocnika sutaze nasho kraja, ktora sa konala 17. a 18. juna na stadione TJ v Hlinniku nad Hronom sa zucastnilo jedenast jednotiek Zboru PO OU (z Banskej Bystrice Banskej Stiavnice, Krupiny, Lucenca, Poltara, Revucej, Rimavskej Soboty, Velkeho Krtisa, Zvolena, Zarnovice a Ziaru nad Hronom) a dva zavodne poziarne utvary (ZP a.s. a z Podpolianskych strojarni a.s. Detva). V prvy sutazny den sme plnili discipliny - beh na 100 metrov s prekazkami a vystup do 4. poschodia cvicnej veze. Vysledne casy jednotlivcov odhalili nas handicap. Vekovy priemer nasho druzstva bol 39 rokov, v ostatnych druzstvach to bol priemer 24-rokov a tak isto moznost, mat v utvare cvicnu vezu. No aj napriek tomu, sa nase druzstvo po prvom dni pohybovalo na predbeznom 8. mieste. Druhy den sutaze pokracoval plnenim discipliny - stafeta 4x100 metrov. Nasu uspesnu stafetu zastavil na poslednom useku nefunkcny hasiaci pristroj, ktory zmaril nas nadejny postup na popredne miesta v celkovom poradi. Posledna disciplina, kralovska - poziarny utok, naplnila nase snazenie. Obsadili sme v nej 3. miesto, zaostali za nami aj druzstva "nabite" reprezentantmi Slovenskej republiky - z Krtisa, Banskej Bystrice a Rimavskej Soboty.

Celkove 6. miesto tesi, ale aj zavazuje. Lichotive boli aj vyjadrenia vedenia sutaze, ze vzhladom na podmienky pripravy a vek sutaziacich, umiestnenie nasho druzstva v ramci ZPU v kraji na I. mieste a celkove 6. miesto medzi jednotkami OU, kde maju neporovnatelne lepsie podmienky na pripravu. Za predvedene vykony a uspesnu reprezentaciu nasej akciovej spolocnosti patri podakovanie druzstvu ZPU v zlozeni: L. Stulrajter - velitel druzstva, clenovia: Jozef Giertli, Pavel Pancik, Ivan Kucerak, Jan Pancik, Cyril Tazky, Miroslav Krett, Pavel Donoval, Miroslav Sitar, Lubomir Rosik, a vedeniu ZP a.s. za vytvorene podmienky. L. Stulrajter, velitel ZPU

Jedna z mala oblasti, kde doposial Zeleziarne Podbrezova a.s. nedodavali svoje vyrobky, bola jadrova energetika. Od 16. juna 1998 uz toto konstatovanie neplati. Prave v uvedeny den ziskali ZP a.s. opravnenie od Uradu bezpecnosti prace Slovenskej republiky (UBP SR), ktore ich opravnuje vyrabat a dodavat svoje vyrobky i do tohoto "narocneho" priemyselneho sektoru.
Ziskanie uvedeneho opravnenia bolo podmienene splnenim prisnych legislativnych, pravnych a technickych poziadaviek, z ktorych je potrebne spomenut najma poziadavky Vyhlasky SUBP c. 66/89 Zb., na zaistenie bezpecnosti technickych zariadeni v jadrovej energetike, v zneni Vyhlasky SUBP c. 31/91 Zb. Tato vyhlaska v paragrafe 1 jednoznacne definuje vyhradene technicke zariadenia v jadrovej energetike, ktore moze vyrabat, montovat, rekonstruovat, vykonavat vyrobne spoluprace, opravy, vykonavat na nich skusky a potvrdzovat sprievodnu technicku dokumentaciu len organizacia s prislusnym opravnenim, vydanym organom dozoru. Vyhlaska a opravnenie sa vztahuju tiez na zakladne a pridavne materialy, na casti tychto zariadeni a polotovary pre ich zhotovenie, pokial ich kvalita moze ovplyvnit technicku bezpecnost tychto zariadeni. Opravnenie je podmienene tiez podmienkou, ze vsetky cinnosti, ktore mozu ovplyvnit kvalitu vyhradenych zariadeni musia byt riadene, vykonavane a garantovane pracovnikmi organizacie s prislusnym osvedcenim o odbornej sposobilosti, vydanym organom dozoru. Cely narocny proces ziskania opravnenia pre ZP a.s. bol nastartovany v aprili 1997 na zaklade poziadaviek nasich buducich zakaznikov. Pozostaval z nasledovnych krokov: - vyber pracovnikov splnajucich definovane kvalifikacne poziadavky, ich priprava a vyskolenie akreditovanou organizaciou, - preskusanie pracovnikov oddelenim dozoru nad jadrovymi energetickymi zariadeniami (JEZ) UBP SR a ziskanie osvedceni o odbornej sposobilosti podla u 10 uvedenej vyhlasky, - preverenie existujuceho systemu riadenia kvality v navaznosti na poziadavky vyhlasky c. 66/89 Zb., - zdokumentovanie vsetkych poziadaviek vyhlasky 66/89 Zb., v ramci podnikovej legislativy, - priprava technickych podkladov o vyrobe, technologii, technologickych, kontrolnych a skusobnych zariadeniach a o kvalifikacii personalu pre UBP SR, - previerka odbornej sposobilosti (audit) oddelenim dozoru nad JEZ UBP SR, zamerana na overenie vyrobnych, technologickych, kontrolnych a skusobnych zariadeni, personalu, dokumentacie a ich dostatocnost pre dosiahnutie zodpovedajucej urovne a stability kvality vyrobkov, v navaznosti na splnenie vyhlasky 66/89 Zb., a dalsich legislativnych, pravnych a technickych predpisov. Z dovodu jednoznacneho splnenia podmienok platnosti ziskaneho opravnenia, jeho rozsahu a dalsich definovanych poziadaviek, bola vypracovana smernica S-467/98, ktora detailne tuto problematiku popisuje a na zaklade ktorej sa budu vsetky cinnosti vykonavat.
Ing. Dezider Tisovcik referat zabezpecovania kvality

Slnecne ziarenie

Pobyt na slnku je uzitocny a zdravy. Pri mnohych chorobach boli dokazane liecebne ucinky slnka. Kozu vsak treba chranit pred nadmernym slnecnym ziarenim. Stencovanie ozonovej vrstvy okolo Zeme, nefiltrovane UV luce Slnka, zvysuju riziko vytvorenia rakoviny koze. Kym luce UV-C (dlzka pod 218 nm) nesposobuju ziadne zmeny, luce UV-B (280- 314 nm) vyvolavaju zacervenanie, spaluju pokozku, ktora sa chrani zhrubnutim rohovej vrstvy. Najhlbsie vnikaju dlhodobe UV-14 (315- 400 nm) luce, poskodzuju podkozie, pokozka straca pruznost, predcasne starne, ba mozu zapricinit alergiu na opalovanie. Pri opalovani dochadza k zacervenaniu pokozky uz 1-6 hodin po oziareni a zacervenanie pretrvava 2-3 dni. Je tiez sprevadzane pocitom tepla, neskor dochadza k olupovaniu pokozky, pigmentacii. Pri prudsom oziareni sa pridruzi opuch, pluzgieriky sprevadzane pocitom bolesti. Tazsi stupen vyzaduje lekarske protizapalove a bolest zmiernujuce osetrenie. Geneticke danosti - farba pleti, schopnost tvorit ochranny pigment melanin, hrubka rohovej vrstvy - su urcujuce pri volbe casu, straveneho na slnku, ochranneho faktora opalovacieho kremu. Cas pobytu na slnku predlzujeme od niekolkych minut iba postupne. Medzi 10.00 a 14.00 hodinou nesportujeme ani sa neopalujeme. Nezabudame na slnecne okuliare, prikryvku hlavy. Zvysene straty telesnych tekutin potenim nahradzame pitim nesladenych mineralok s obsahom elektrolytov. UV luce sice napomahaju tvorbe vitaminu D, potrebneho pri zuzitkovani vapnika v novotvorbe kosti, zaroven sa musime pred ich skodlivymi ucinkami chranit uzivanim antioxidantov (napr.vitamin E a C). Vyhodna je preto konzumacia velkeho mnozstva cerstveho ovocia.

      MUDr. Zdena Scholtzova
      revizna lekarka ZZP
      Sideria- Istota

Zdravotna starostlivost v cudzine

Cestovanie do zahranicia za pracou, vzdelanim, poznavanim a oddychom je spojene s mnozstvom rizik. Okrem ineho najvaznejsim rizikom je udalost, ked musi byt obcanovi poskytnuta nevyhnutna zdravotna starostlivost. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v cudzine sa uskutocnuje v standardnych zdravotnickych zariadeniach a jej uhrada sa moze uskutocnovat dvoma sposobmi. Prostrednictvom zdravotnej poistovne, ktoru si obcan vybral podla zakona o zdravotnom poisteni a dobrovolnym poistenim liecebnych nakladov v cudzine prostrednictvom komercnych poistovni. Zakon c. 273/94 Z.z o zdravotnom poisteni v zneni neskorsich predpisov, v paragrafe 7 stanovuje, ze poistencom pri nahlom ochoreni alebo stave ohrozujucom zivot, ku ktoremu dojde v cudzine, hradi zdravotna poistovna naklady nevyhnutnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti do vysky nakladov spojenych s takymto liecenim na uzemi SR, ak medzinarodne dohody neurcuju inak. Naklady na zdravotnu starostlivost v cudzine oproti SR su v podstate vyssie o 100 - 500% podla krajiny, typu zdravotnickeho zariadenia a rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Z toho vyplyva, ze zdravotna poistovna zo zakona moze uhradit iba cast skutocne vykazanych a fakturovanych nakladov. Rozdiel musi uhradit poistenec priamo zdravotnickemu zariadeniu v cudzine. Dobrovolne poistenie liecebnych nakladov v cudzine uzatvorene s komercnou poistovnou umoznuje v pripade poistnej udalosti uhradu nakladov za poskytnutu zdravotnu starostlivost od 15 tis. DEM az po 250 tis. DEM, podla vysky poistneho a podla pripadu poistnej udalosti, ci ide o ochorenie alebo uraz. Rozsah poistneho krytia je za lekarske osetrenie, vratane predpisanych liekov, hospitalizaciu poisteneho, prepravu do najblizsej nemocnice, prepravu do SR, ak poistenec nebude moct zo zdravotnych dovodov pouzit predpokladany dopravny prostriedok, prepravu telesnych pozostatkov do SR v pripade umrtia poisteneho. Podmienky poistenia, uzemna platnost a vyska poistneho krytia zavisia od dlzky pobytu v cudzine a statu, v ktorom sa poistenec bude nachadzat a od podmienok prislusnej komercnej poistovne. SIDERIA - ISTOTA ZZP s plnou vaznostou odporuca svojim poistencom aj napriek tomu, ze podla paragrafu 7 citovaneho zakona o zdravotnom poisteni uhradi cast nakladov, aby pred kazdou, aj jednodnovou cestou, uzatvorili dobrovolne poistenie liecebnych nakladov v cudzine, prostrednictvom niektorej komercnej poistovne. Lepsie je nemat problemy, ako sa nepoistit a mat problemy, okrem ineho aj s uhradou nakladov za zdravotnu starostlivost v cudzine, ktore su vzdy podstatne vyssie ako zaplatene poistne.

      PhDr.Marian Kapinos
      SIDERIA - ISTOTA ZZP

HOROSKOP

KOZOROZEC 22.12.- 20.1.
Hviezdy vam pripravili nadherne dni plne lasky, radosti, prijemnej spolocnosti. Toto je idealny cas na dovolenku a cestovanie. Nejazdite prilis rychlo, pretoze aj ked vas chrani anjel strazny, opatrnosti nikdy nie je dost.
      VODNAR 21.1.- 20.2.
Popustite uzdu svojej fantazii, odhodte nepodstatne veci bokom a teste sa zo zivota. V najblizsich dnoch budete mat moznost dokazat svetu aj celemu okoliu svoju slachetnost, velkorysost, mudrost.
      RYBY 21.2.- 20.3.
Pre vacsinu "ryb" je toto obdobie pokojne. Aj nadalej budete prekypovat zdravim, stastim, spokojnostou. Financna situacia vo vasej rodine sa podstatne zlepsi, a preto si doprajte to, co ste si dlhsi cas odopierali.
      BARAN 21.3.-20.4.
Co na jednej strane stratite, na opacnej strane lahko dostanete spat. Ste rozvazna osobnost a preto vsetko, do coho sa pustite, uspesne dokoncite. Dajte si vsak pozor na stratu penazi.
      BYK 21.4.- 20.5.
Zabudli ste si objednat dovolenku? Nic hrozne sa predsa nestalo, ved nikde nie je napisane, ze oddychnut sa da len pri mori. Vyberte sa do nasich hor, a pri troche stastia donesiete domov plny kosik hub.
      BLIZENCI 21.5.-20.6.
Ste plny sil, optimizmu a odhodlania na velke ciny a rozhodnutia. Dari sa vam vo vsetkom, co je podstatne. Caka vas zaujimavy vikend plny prijemnych prekvapeni.
      RAK 21.6.-22.7.
Plnym priehrstim si uzivate dovolenkove dni, ale nezabudajte ani na svojich priatelov. Plany, ktore uz dlhsi cas spriadate, uspesne dotiahnete do konca.
      LEV 23.7.-23.8.
Mate po cely cas stastie v laske, v zalubach a vo vsetkych konickoch. Slnecne dni vas cakaju aj na dovolenke, ktoru budete travit v kruhu najmilsich.
      PANNA 24.8.-23.9.
Leto prinasa vela prijemnych chvil v milej spolocnosti. Caka vas vhodny cas na vazne rozhodnutie ci uz v citovej alebo financnej oblasti. Dbajte viac na oddych a relaxaciu.
      VAHY 24.9.-23.10
Pred vami je tyzden plny pohody a spokojnosti. Dostanete pozvanku na prijemne posedenie v kruhu priatelov, ktoru v ziadnom pripade neodmietnite. Viac "povyrazenia" by vam urcite nezaskodilo.
      SKORPION 24.10.-22.11
V tomto letnom obdobi zacaty vztah moze mat trvacnost, ale len vtedy, ak je zalozeny na priatelstve a dovere. Cas je vhodny aj na podnikanie.
      STRELEC 23.11.-21.12.
Ak prave nedovolenkujete, v praci sa vam bude darit vyborne. Tento cas je mimoriadne priaznivy na upevnenie starych priatelstiev, znamosti, pracovnych kontaktov.

Jedalny listok od 20.-26.7.1998

Pondelok 20.7.
I. zmena Polievka: Z hl. kapusty, chlieb Hov. pec. na mad. sposob, ryza Bravcove stehno na paprike, cestovina Ceresnova bublanina, kakao Salat strukovinovy II.-III. zmena Polievka: Sedliacka, chlieb Vypraz. rezen, zemiaky, salat Dalmatinske cufty, knedla
      Utorok 21.7.
I. zmena Polievka: Kelova s ryzou, chlieb Plnena paprika, knedla Belehradsky rezen, salat Domace plnene buchty, kakao Salat orientalsky II.-III. zmena Polievka: Slep. s mas. a rez., chlieb Bravcovy perkelt, cestovina Stefanska hov. pecienka, ryza, salat
      Streda 22.7.
I. zmena Polievka: Frankfurtska, chlieb Hamburgske brav. stehno, cestovina Bravcove reb. na rasci, ryza, salat Granatiersky pochod, uhorka Zeleninovy salat s jogurtom II.-III. zmena Polievka: Surdica, chlieb Hov. rezen obalovany, zemiaky, salat Madarsky gulas, knedla
      Stvrtok 23.7.
I. zmena Polievka: Drobkova, chlieb Hov. varene, par. omacka, knedla Bravcove maso s kelom, zemiaky Karfiolovy mozocek so syrom, zem., Letny salat II.-III. zmena Polievka: Kyjevske sci, chlieb Maslovy rezen, zem. kasa, kompot Rynska rostenka, ryza, salat
      Piatok 24.7.
I. zmena Polievka: Rascova s vajcom, chlieb Stefanska sekana, zem. kasa, kompot Prirodna rostenka, sl. ryza, salat Sampinony na paprike, knedla Salat mrkvovy s marhulami II.-III. zmena Polievka: Borsc s kap. a zem., chlieb Mlety rezen z bocika, zem.privarok, chlieb Bravcova pecienka, kapusta, knedla
      Sobota 25.7.
Polievka: Zem. gulasova, chlieb Hov. pec. so zel. vlozkou, ryza, salat
      Nedela 26.7.
Polievka: Hov. rolnicka, chlieb Prirodny br. rezen, zemiaky, salat

Jedalny listok od 27.7.-2.8.1998

Pondelok 27.7.
I. zmena Polievka: Hras. krem., chlieb Svieckova na smotane, knedla Zahrad. brav. stehno, tarhona, salat Spagety so struhanym syrom Srbsky salat II.-III. zmena Polievka: Pohronska, chlieb Brav. maso na rasci, tarhona, salat Burgundska hov. pecienka, knedla
      Utorok 28.7.
I. zmena Polievka: Hov. s mas. a cest., chlieb Pec. domaca klobasa, kapusta, zemiaky Hovadzia pecienka na vine, knedla Osie hniezda, kakao Horehronsky syrovy salat II.-III. zmena Polievka: Zem. s koprom, chlieb Bratislavske hov. file, cestovina Prir. sekany rezen, zem.kasa, kompot
      Streda 29.7.
I. zmena Polievka: Rajciakova s ryz., chlieb Spanielsky vtacik, ryza, salat Bravcovinky s cibulkou, zemiaky, salat Ryzovy nakyp s ovocnou stavou Salat z hl. kapusty s mrkvou a chrenom II.-III. zmena Polievka: Hrachova, chlieb Polske rezne, zemiaky, salat Hov. varene, kop. omacka, knedla
      Stvrtok 30.7.
I. zmena Polievka: Sosovicova, chlieb Pec. brav. bocik, kapusta, knedla Mexicky gulas, ryza, salat Slivkovy kysnuty kolac, kakao Sosovicovy salat II.-III. zmena Polievka: Fazul. s fliackami, chlieb Vyprazany syr, zemiaky, tat. omacka Nitrianske brav. stehno, knedla
      Piatok 31.7.
I. zmena Polievka: Stup. zabijackova, chlieb Goralska pochutka, cestovina Ciganske brav. rebierko, zem., salat Sunkove fliacky, uhorka Pikantny syrovy salat II.-III. zmena Polievka: Karfiolova, chlieb Debrecinsky gulas, knedla Kluzska kapusta, zemiaky
      Sobota 1.8.
Polievka: Horacka, chlieb Brav. reb. na hubach, ryza, salat
      Nedela 2.8.
Polievka: Fazul. kysla, chlieb Milanska hov.pec., cestovina

Kino Panorama

18., v sobotu: VOTRELEC 4 - VZKRIESENIE, akcny sci-fi horor. USA. MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.
19., v nedelu: SAM DOMA 3, zle spravy pre lupicov... tretie pokracovanie uspesnych komedii. USA. Vstupne: 25,- Sk.
21., v utorok len o 17. hod.: PROBLEMY DROBCEKA BINKA, uz sa blizi, uz sa batoli, uz je tu! Americka rodinna komedia. USA. Vstupne: 10,- Sk.
25. a 26., v sobotu a nedelu: DRVIVY DOPAD, na Zem sa ruti obrovska kometa a zrazka je neodvratna. Velkolepy vedecko-fantasticky akcny sci-fi triller. USA. MP od 12r., vstupne: 45,- Sk.
28., v utorok len o 17. hod.:DUNSTON - SAM V HOTELI, ako sa z pathviezdickoveho hotela stane celkom normalny cirkus. USA. Vstupne: 10,- Sk.

Kino Mostar

Vecerne predstavenia o 19.30 hod.
21. a 22., v utorok a stredu: ZBERATEL BOZKOV, neter kriminalistickeho psychologa je osmou obetou unoscu, ktory si hovori "Casanova". MP od 12r., vstupne: 48,- Sk.
24., v piatok aj o 17,15 hod.: DRVIVY DOPAD, amaterskym teleskopom odhalena kometa zmeni svoju drahu a koniec existencie pozemskej civilizacie sa zacal odpocitavat. MP od 12r., vstupne: 45,- Sk.
25. a 26., v sobotu a nedelu: MUZI NA ZABITIE, z profesionalneho zabijaka najomny vrah, ktory nezvladne poslednu ulohu sefov podsvetia - krvnu pomstu. MP od 15r., vstupne: 36,- Sk.
28. a 29., v utorok a stredu: ANJEL SMRTI, akcny thriller, kde dvaja detektivi prenasleduju masoveho vraha. MP od 15r., vstupne: 45,- Sk.
30., vo stvrtok aj o 17,15 hod. a 31., v piatok: LOV NA MYS, skvela komedia pre celu rodinu. MP od 12r., vstupne: 44,- Sk.

Blahozelame jubilantom

V auguste si pripominame pracovne jubilea
      35-rocne Ivan JANOSIK
      30-rocne Kornel KRUPA, Maria KUPCOVA, Lubomir SVANTNER
      25-rocne Ing. Peter FABIK, Ing. Jan GIERTL, Anna KOVACOVA, Jozef KVIETOK, Ing. Anton MOJZIS, Eva RAPSOVA, Alexander SKVARKA
      20-rocne Jozef ODORCAK, Lubomir ROSIK, Miroslav BELO, Milan LENK, Eva MALUSOVA, Milan BETKA, Dezider STUDENY, Miroslav BROZMAN, Zdena BUCKOVA, Lydia CENCEROVA, Alzbeta VRBOVSKA, Ing. Jozef HASAN, Jan SVANTNER, Jozef DURCIK
      Z i v o t n e j u b i l e a
      55-rocne Viktor SLOBODNIK, Ing. Jan KOVALCIK, Vojtech ORAVKIN, Jozef BADINKA, Milos MIKULIK, Jozef SVIDRON, Branislav SEGUL
      50-rocne Milan VLCEK, Stefan SCHOBER, Milan MICHALCIK, Jan RUSINKO, Jan DURAJ

Smutocne podakovanie

Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym a byvalym spolupracovnikom z dopravy za kvetinove dary a prejavy sustrasti za nasim drahym manzelom, otcom a starym otcom
      Imrichom KOCMELOM.
      Smutiaca rodina



      Dna 6. augusta 1998 si pripominame 1. vyrocie smrti nasho milovaneho syna a brata Bohuslava LIBICA - z Valaskej, byvaleho zamestnanca oceliarne ZP a.s., ktory tragicky zahynul vo veku 30 rokov.
      Uz navzdy prestali pre Teba hviezdy svietit, uz navzdy prestalo pre Teba slnko hriat, ale ti, co Ta milovali, nikdy neprestanu na Teba spominat.
      S laskou a uctou spominaju mama, brat, sestry s rodinami a cela smutiaca rodina

Dakujeme vam

Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova dakuje za sponzorske prispevky Vladislavovi SLIVKOVI s manzelkou (z Hornej Lehoty) a Ondrejovi FODOROVI s manzelkou (z Valaskej).

Nastup deti do letnych taborov

Nastup deti zamestnancov ZP a.s. do letnych detskych taborov je vzdy o 7.30 hod. z parkoviska pred hlavnou branou stareho zavodu. Pri vstupe do autobusu je potrebne odovzdat poukaz poistenca a cestne prehlasenie rodicov o zdravotnom stave dietata.
      Odchod do jednotlivych turnusov je nasledovny
KUNERAD III. turnus 27. jula 1998 IV. turnus 9. augusta 1998
DEMANDICE 17. augusta 1998
      Navrat z detskych taborov je vzdy priblizne o 13. hod. na parkovisko pri hlavnej brane stareho zavodu. Prichod z letnych taborov:
KUNERAD II. turnus 27. jula 1998
      III. turnus 9. augusta 1998
DEMANDICE 30. augusta 1998

PO PRVYKRAT NA SLOVENSKU

V dnoch 24. jula az 9. augusta 1998 sa Horehronie stane opat dejiskom vyznamnej sportovej udalosti - 12. Majstrovstiev Europy v zavesnom lietani. Sampionat sa uskutocni po prvykrat vo svojej historii na Slovensku a zastitu nad nim prevzal predseda vlady SR Vladimir Meciar.

           O niekolko dni v centre konania - v SOU hutnickom v Lopeji - privitaju organizatori uz prvych ucastnikov. Prihlasili sa piloti z 31 krajin a medzi nimi su aj mimoeuropski rogalisti z USA, Kanady, Australie a Japonska, ktori sa zucastnia sucasne konaneho 12. rocnika Pohara Podbrezovej. Medzi najvacsich favoritov, ktori budu startovat na Majstrovstvach Europy x98, patri Guido Gehrmann z Nemecka, vlanajsi vitaz predmajstrovstiev Manfred Ruhmer z Rakuska a europsky majster z roku 1996 Tomas Suchanek z Ciech. Predsednictvo Zvazu zavesneho lietania - Leteckej amaterskej asociacie SR urcilo zlozenie slovenskeho reprezentacneho timu - Juraj Sladky, Dusan Podstavek, Bohumir Kolesar, Ferdinand Nizner a Jozef Kunik. Cestnu ulohu predletcov ME x98 budu plnit Stefan Surlak (Sarkan klub Zilina) a Stefan Sadlon (Delta klub Myjava).
      Kedze po ME sa uskutocnia majstrovstva sveta v kategorii zien, nase letove tereny vyuziju na treningy mimo sutaze aj pilotky, ucastnicky svetoveho sampionatu.

      Pripravy na toto velkolepe podujatie sa zacali este v roku 1996, kedy predseda LAA SR Ing. Dusan Svantner, Ing. Vladimir Sotak generalny riaditel ZP, a.s. a Ing. Juraj Sladky predkladali CIVL FAI projekt na konanie ME'98. Po schvaleni bola zriadena kancelaria ME, ktorej vedenim bola poverena tajomnicka Anna Nociarova. Odvtedy sa zacal v pravidelnych intervaloch schadzat organizacny vybor, ktoreho predsedom je Mgr. Marian Zima. Nasledovalo schvalovanie propozicii ( Mgr. M. Zima viedol slovensku vypravu na obhajobu do Slovenije), rozdelenie kompetencii komisiam a nasledne ich clenom. Podstatnu cast clenov organizacneho vyboru tvoria zamestnanci nasej akciovej spolocnosti, ktora je garantom ME. Previerkou niekolkomesacnej pripravy bola vlanajsia generalka - predmajstrovstva Europy. Za ucasti 92 pretekarov z 18 krajin sveta mali organizatori moznost overit si svoju pripravenost na tohtorocny sampionat. Zaver - velmi pozitivne hodnotenia zo vsetkych stran, zavrsene kladnym hodnotenim medzinarodnou leteckou federaciou FAI. Pre organizacny vybor povzbudenie, no zaroven velka vyzva a zodpovednost pred pripravou tohtorocnych ME. Verime, ze organizacny vybor urobil vsetko pre to, aby sa u nas dobre citili nielen zahranicni hostia, aby sportovcom nic nechybalo, ale aby ste si aj vy, divaci, odniesli z prvych majstrovstiev Europy v zavesnom lietani, konanych na Horehroni, nezabudnutelne zazitky.
O. Kleinova

POZYVAME VAS NA SLAVNOSTNE OTVORENIE ME '98

Slavnostne otvorenie 12. ME v zavesnom lietani sa uskutocni 26. jula 1998 na stadione v Brezne s nasledovnym programom:
16. hod. - lety ultralahkych lietadiel. Vystupenie suboru Kycera.
17. hod. - ukazka letoveho majstrovstva motorovej trojky Ocovski bacovia
18. hod. - zoskok parasutistov, prezentacia vojenskej techniky. Vystupenie folklorneho suboru Mostar. 19. hod. - Oficialny ceremonial otvorenia Majstrovstiev Europy x98 v zavesnom lietani, maly koncert Erika Arestu.

Juraj SLADKY MAJSTROM SLOVENSKA

Medzinarodne majstrovstva 98 v zavesnom lietani o cenu Nizkych Tatier mali letove tereny v Nizkych Tatrach a Slovenskom rudohori. V centre sampionatu, v SOU hutnickom v Podbrezovej v Lopeji, sa prezentovalo 32 pilotov zavesnych klzakov zo Slovenska, Madarska a Polska. Uz v uvode sutaze sa do cela prebojoval Juraj Sladky z Delta klubu ZP, nasledovany dalsimi ambicioznymi podbrezovskymi a madarskymi pilotmi. Vzajomne superenie tychto pretekarov, hlavne slovenskych, sa nieslo v duchu strhujuceho boja, nakolko sa rozhodovalo o zlozeni reprezentacneho timu Slovenska pre bliziace sa ME 1998, ktore sa po prvykrat v historii slovenskeho zavesneho lietania uskutocnia u nas. V tejto suvislosti boli majstrovstva zabezpecovane spickovou vypoctovou technikou a velkym prinosom bola aj ucast rakuskeho meteorologa, uznavaneho svetoveho odbornika, Michaela Mayerhofera. Uspesne bol prevereny cely system vyhodnocovania vysledkov pre ME x98, ako aj priprava vsetkych aktualnych meteorologickych predpovedi. V nedelu, 5. jula, vyhlasil riaditel pretekov Mgr. Marian Zima vitazov zapoleni. Po urputnom boji na cele sutazneho pola, ked sa prvykrat u nas nepodarilo presadit reprezentantom Madarska, zvitazil v sutazi jednotlivcov Juraj SLADKY, druhy sa umiestnil Dusan PODSTAVEK (obaja z Delta klubu Podbrezova), treti skoncil madarsky pilot Sandor Ciga. V sutazi druzstiev zvitazilo slovenske reprezentacne druzstvo. Milovnikov tohto sportu potesi, ze v druzstve boli vsetci clenovia podbrezovskych klubov zavesneho lietania (Delta a Cumulus): Juraj Sladky, Ferdinand Nizner, Jozef Kunik, Bohus Kolesar a Dusan Podstavek. Na druhom a tretom mieste skoncili reprezentacne timy A a B z Madarska. Majstrom Slovenska pre rok 1998 sa stal Juraj Sladky (DKP), vicemajstrom Slovenska je Ferdinand Nizner, ktory je clenom klubu Cumulus v Podbrezovej. Ceny vitazom odovzdali sponzori podujatia - generalny riaditel ZP a.s. Ing. Vladimir Sotak, starosta obce Podbrezova Ing. Jan Steller, predseda OZ KOVO ZP p. Peter Duriancik, riaditel GASTRO servisu ZP a.s. p. Jozef Krella. Vyvrcholenim vyhlasenia vysledkov bolo odovzdanie troch sutaznych specialov clenom reprezentacneho druzstva - su to zavesne klzaky typu Stalker, ktore im odovzdal generalny riaditel Ing. Vladimir Sotak. Podakovanie patri aj vedeniu SOU-hutnickemu v Lopeji za prikladnu pripravu dejiska majstrovstiev Slovenska v zavesnom lietani. Zaverom mozeme uz len konstatovat, ze medzinarodne Majstrovstva Slovenska 98 znamenali obrovsky uspech pre podbrezovskych rogalistov a to, co ich v najblizsich dnoch caka, je uz len tvrda drina v nalietavani mnozstva treningovych hodin pred Majstrovstvami Europy 98 a nutnost preorientovat sa z uloh rivalov, do ulohy najblizsich partnerov pre lietanie v europskom sampionate, kde budu reprezentovat nielen slovenske zavesne lietanie, ale aj nas vsetkych. K tomu im zelame vela uspechov na domacich tratiach a drzime im palce v dnoch 27. jula az 8. augusta, kedy budu odstartovane sutazne letove dni ME x98. Anna Nociarova