 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
Do historie valcovania bezsvikovych rur sa zapise
V prevadzke valcovna rur v
minulom mesiaci zaznamenali rekordnu nakladku bezsvikovych rur. K
uvedenemu uspechu nam veduci upravne a expedicie Vvr, p. Ladislav
TOTH, povedal :
- Do historie valcovania
bezsvikovych rur v Podbrezovej sa zapisal marec 1998 - ako
rekordny mesiac, v ktorom sme po prvykrat prekrocili hranicu
nakladky bezsvikovych rur 10 tis. ton. Este pred styrmi rokmi sme
pocitali s maximalnou hranicou 9 tis. ton rur. Pomaly, rocnym cca
1000 tonovym navrsenim, sme sa k nej priblizovali. Prelomovym
mozeme oznacit rok 1998, v ktorom od januara prekracujeme uvedenu
hranicu. V marci sme dosiahli rekord v nakladke bezsvikovych rur
10 011 ton, pod ktory sa 79 percentami podpisala valcovna rur a
21 percentami taharen rur II.
Horeuvedene vysledky sme dosiahli
v prvom rade lepsou organizaciou prace na vsetkych stupnoch
riadenia a zdokonalenim systemu prace na vsetkych pracoviskach. V
praxi sa osvedcila denna evidencia vykonov v jednotlivych zmenach
na vsetkych strojnych zariadeniach, s ktorou sme zacali v maji
roku 1995. Nemaly prinos mala financna motivacia pracovnikov
podla dosiahnutych vykonov v zmenach, realizovana od aprila roku
1996. Zvysili sme narocnost v oblasti dodrziavania pracovnej a
technologickej discipliny a znizili sme prestoje, zapricinene
poruchami strojneho zariadenia. Na zaver sa chcem za dosiahnute
vysledky podakovat vsetkym pracovnikom vyroby prevadzky valcovne
rur, ako i externym, z 
mechanickej a elektro-udrzby,
pracovnikom taharne rur 2, ktori sa podielali na finalizacii a
expedovani hladkych rur a samozrejme aj pracovnikom odboru
expedicie. V.K.
Zvysenou narocnostou na kvalitu priamosti sa
zvysuje aj mnozstvo rovnanych rur. Foto: I. Kardhordova
SKUSOBNA VYROBA HP RUR BOLA USPESNA |
Podla vypracovaneho harmonogramu skusobna vyroba HP rur bola
naplanovana na prelome mesiacov marec - april. Skusobnej vyrobe
predchadzala strojna montaz a elektromontaz hlbokovyvrtavacieho
stroja LOCH, jeho vyskove a smerove zameranie a vyroba
prislusenstva, ktore nebolo predmetom dodavky. Na uvedenych
cinnostiach sa podielali utvary - odbor technickeho a
investicneho rozvoja, prevadzka strojarenska vyroba a
elektroservis.
Zaskolenie obsluhy sa uskutocnilo
v Slovackych strojirnach Uhersky Brod, v dnoch 23. - 26. februara
1998. Sucasne prevadzka taharen rur II. zabezpecovala vyrobu
presnych rur 115 x 8,5 mm, akost St 52 BKS, ako vychodiskovy
polotovar na vyrobu HP rur - vnutorny 100 H8 x 7,5 mm ( H8 je
tolerancia vnutorneho + 0,054 mm).
Dodavka kombinovaneho nastroja od
firmy ECOROLL bola uskutocnena v 11. tyzdni.
Pre skusobnu prevadzku bolo
stanovene:
- overit v prevadzke funkcnost
hlbokovyvrtavacieho stroja LOCH,
- oboznamit sa s obsluhou a
nastavovanim parametrov pri obrabani, - ziskat skusenosti pri
nastavovani
- preverit pri roznych
reznych podmienkach tvorbu a odvod triesky,
- preverit funkciu upinania rur,
vzhladom na vykonanu upravu koncov ( zarovnanie ciel a zrazenie
hran 3 x 45|),
- vykonat kontrolne merania
drsnosti a vnutorneho 100 H8 a vyhodnotit dosahovanu drsnost a
presnost.
Ku skuskam boli z taharne rur II.
dodane do hutnickej druhovyroby rury 115 x 8,5mm, v dlzkach 600,
800, 1000, 2000 a 6000 mm.
Technologicku upravu koncov v
dlzkach do 2000 mm zabezpecovala prevadzka vyroba naradia, v
dlzkach 6000 mm prevadzka taharen rur II.
Prve skusobne opracovanie sa
uskutocnilo dna 19. marca 1998 v prvej zmene na rure dlzky 1000
mm, postupne dlzky 2000 mm a 6000 mm. V priebehu skusok bola
sledovana dosahovana presnost opracovania a drsnost vnutorneho
povrchu, v zavislosti na nastaveni kombinovaneho nastroja a
reznych podmienok.
Parametre pri opracovani a
vysledky nameranych hodnot pre jednotlive rury su zaznacene v
protokoloch k jednotlivym vzorkam.
Kontrolne merania ukazuju, ze
dosahovane hodnoty drsnosti Ra a Rz vykazuju dostatocnu rezervu
voci hodnotam predpisanym podnikovou normou, pri dodrzani
rozmerovej presnosti 100 H8.
V 17. tyzdni zacneme skusky
opracovania vnutorneho priemeru na rozmere 80 H8.
Ing. Jan GIERTL, veduci prevadzky
hutnicka druhovyroba
Zoradenie stroja a upnutie 6 m HP rury k opracovaniu. Foto:
I. Kardhordova
Pohlad na deliacu pilu v upravni Vvr. Foto I. Kardhordova
Prvy medzistatny krst stvordrahy
Rekord
trate bol trikrat prekonany
V sobotu, 18. aprila, sa
uskutocnil v Dome sportu TJ ZP Podbrezova prvy medzistatny
priatelsky zapas v kolkoch, v 
ktorom sa stretli
reprezentanti Slovenska a Ciech. Bol to prvy medzistatny zapas na
pode sportovisk TJ ZP vobec. Reprezentanti oboch krajin si
zmerali sily v predpriprave na Majstrovstva sveta 1998 v kolkoch,
ktore sa uskutocnia 10.-16. maja v Slovinsku. Sportova uroven
zapasov bola na vysokej urovni, hlavne z ceskej strany, kde
dosiahnute vysledky splnili ocakavania sportovych fanusikov.
Ceska a slovenska vyprava, ako aj medzinarodni rozhodcovia,
vysoko hodnotili pripravenost tohto podujatia a s priebehom boli
velmi spokojni. Slova vdaky patria Zeleziarnam Podbrezova a.s.,
ktore vybudovanim arealu DS v Podbrezovej umoznili uskutocnit
podujatie na svetovej urovni a tak sa zviditelnit cestou
kolkarskeho sportu svetovej sportovej verejnosti.
Slavnostny nastup reprezentacnych druzstiev Slovenska a Ciech. Foto: A. Nociarova
21. aprila 1998 sa zacal 18.
rocnik konferencie HUTNICKA ANALYTIKA x98 v hoteli Partizan na
Taloch. Zorganizovala ho pracovna skupina Metalurgicka analytika
Slovenska hutnicka spolocnost, Slovenska spolocnost priemyselnej
chemie, pobocka pri CHTF STU v Bratislave a Zeleziarne Podbrezova
a.s. Pocas troch dni tu odoznelo 
mnozstvo zaujimavych
informacii, o ktorych vas budeme informovat v nasledujucom cisle
nasich novin.
Pohlad na slavnostne otvorenie konferencie Hutnicka analytika x98, ktora sa uskutocnila v dnoch 21. - 23. aprila v hoteli Partizan na Taloch. Foto: A. Nociarova
8. aprila sa konalo valne zhromazdenie v ZP BYTOS s.r.o.
O tom, co bolo predmetom rokovania, sme sa pozhovarali
s riaditelom tejto spolocnosti Ing. Marianom SMOLCOM:
- Hlavnym bodom valneho
zhromazdenia (VZ) bolo zhodnotenie nasho podnikatelskeho zameru a
hospodarskeho vysledku za uplynule obdobie. Aj napriek
pociatocnym pochybnostiam mozno dnes konstatovat, ze rok 1997 sme
neskoncili v strate a dokonca sme zaznamenali aj nepatrny zisk.
Co sa tyka plnenia uloh vyplyvajucich z nasho podnikatelskeho
zameru, vo vsetkych oblastiach sme ich naplnili.
* Mohli by ste nam
priblizit zavery VZ, tykajuce sa odpredaja bytov ZP a.s., do
osobneho vlastnictva?
- Valne zhromazdenie ZP BYTOS
s.r.o. rozhodlo, ze v roku 1998 bude odpredanych dalsich 320
bytov, ktorych vlastnikom su ZP a.s., a po vypracovani novych
znaleckych posudkov budu odpredane postupne aj vsetky garaze. * Spravujete
byty ZP a.s., v niekolkych lokalitach. Ktorych sa rozhodnutie
bude dotykat?
- Postupujeme podla vypracovaneho
planu odpredaja bytov a kedze v sucasnosti mame rozpracovany
odpredaj "H" bloku v Brezne, planovany pocet doplnime
odpredajom vsetkych bytov v Podbrezovej. Zacneme s blokmi 04,05,
D- blokmi, M, C a TOB blokmi...
* Najomnikov budu zaujimat
predovsetkym podmienky odpredaja, mozete nam ich priblizit?
- Vsetky sa dozvedia vcas. Najprv
je potrebne vypracovat technicku dokumentaciu jednotlivych
blokov, na zaklade toho budu vypocitane ceny a kazdy dostane
ponukovy list, dotaznik a predtlac na cestne prehlasenie, ze
nevlastni iny byt, pripadne dom. V ponukovom liste, sa dozviete
podrobne podmienky. Platba je mozna dvojakym sposobom. V pripade,
ze najomnik bude ochotny zaplatit celu sumu naraz, poskytneme mu
10% zlavu z ceny bytu. Ak vsak nebude moct zlozit celu sumu
jednorazovo, aj tak mu vyjdeme v ustrety. Pri podpise zmluvy
vyplati 30 % z danej sumy a zvysok bude splacat v pravidelnych
mesacnych splatkach. Jedno je vsak iste, kedze ide o byty vo
vlastnictve ZP a.s., a spolocnost ich predava svojim
zamestnancom, vedenie ZP pristupuje aj v tomto smere k svojim
ludom socialne a urcite budu podmienky prijatelne pre vsetkych
zaujemcov.
* Ako budete riesit
pripady neplaticov?
- Aj v tomto smere pristupuje
vlastnik ferovo. Je totiz potrebne pripomenut, ze zakon
neumoznuje odpredaj bytov neplaticom. U nas si kazdy najomca ma
sancu dlhy vyrovnat, trebars aj formou mesacnych splatok. Pre
tuto skupinu najomnikov je dalsou moznostou vymena bytu za mensi,
ci lacnejsi, formou dohovoru s najomnikom, ktory je ochotny
uhradit dlh. Tento sposob praktizujeme uz davno a osvedcil sa.
Treba vsak konat skor, ako byty budu odpredane.
* Doposial ste uz niekolko
bytov odpredali. Ake su vase poznatky?
- Nasim poucenim z doposial
uskutocnenych odpredajov je skutocnost, ze ku kazdemu najomnikovi
je potrebne pristupovat individualne. Jednak pri posudzovani
stavu jednotlivych bytov, ale i pri uzatvarani podmienok platby.
Zatial sme vzdy nasli spolocnu rec a dohoda viedla k vzajomnej
spokojnosti. Nie zanedbatelnou je hlavne skutocnost, ze kazdy
najomnik si dokaze porovnat rozdiel medzi trhovou a nami
ponukanou cenou bytu. Zaznamenala O.Kleinova
V pripade zaujmu o uvedenu
problematiku, mozete posielat svoje otazky do nasej redakcie na
t.c. 27 11, resp. fax: 27 13.
"AKO SA VAM DARILO PLNIT ULOHY PRVEHO STVRTROKA?" |
P. Ivan Fodor, veduci prevadzky
vyroby naradia:
- V odpovedi na vasu otazku je
potrebne zdoraznit, ze kriteria hodnotenia nasej prevadzky su
trochu ine, ako v ostatnych prevadzkach, ci uz vyrobnych alebo
obsluznych.
Konkretne, nasou ulohou je, aby mali prevadzky dostatok potrebneho naradia, meradiel, brusiva a aby sme viac renovovali naradie. V konecnom dosledku chceme, aby celkove naklady na zabezpecenie prevadzok v tomto smere boli co najnizsie a aby sme netvorili zbytocne skladove zasoby. Nasou ulohou nie je tvorba zisku prevadzky, ale co najekonomickejsim sposobom zabezpecit potrebne naradie, meradla a brusivo.
Prvy stvrtrok 1998 mame teda uz za sebou a mozeme smelo povedat, ze vsetky ulohy sa nam podarilo splnit.
Ich plnenie budeme podrobne rozoberat na hospodarskej konferencii 27. aprila 1998. Vyrobu naradia sme zabezpecili v dostatocnom mnozstve v porovnani ci uz so skutocnou spotrebou alebo s planom. Podobne je to aj s renovaciou naradia. Limit rozpracovanosti, ako i skladove zasoby podkracujeme. Produktivitu prace na jedneho pracovnika dosahujeme v porovnani s priemerom vlanajsieho roka vyssiu.
Z uvedeneho vyplyva, ze by sme mohli byt s plnenim uloh v prevadzke vyroba naradia spokojni. Nie je ale tomu tak. V poslednom obdobi nas trapia problemy so zivotnostou niektorych typov valcov z prevadzky valcovna rur. Su to najma valce elongatora. Samotna nasa prevadzka nema moznost priamo ovplyvnit tuto zivotnost, nakolko ide o liatinove valce. S uvedenou problematikou sa spolu s prevadzkou valcovna rur a odborom zasobovania intenzivne zaoberame a hladame novych potencialnych dodavatelov, ale hlavne zmenu doteraz pouzivanych materialov. Da sa uz ciastocne povedat, ze sme dosiahli dobre vysledky pri valcoch odvalcovacky. Skusky este zatial neuzatvarame, lebo chceme odskusat vsetky moznosti roznych typov materialov a dodavatelov.
Na sklonku roka 1997 sme spominali, ze sa nam nedari obnovovat nas technologicky park fyzicky a moralne zastaralych strojov tak, ako sme si v minulosti predstavovali. Dnes musim konstatovat, ze vdaka pochopeniu vedenia ZP a.s. sme mali moznost nakupit niektore technologicke zariadenia z ESPE Piesok za velmi vyhodne ceny, ale hlavne v dobrom technickom stave. To nam umoznilo vylepsit si technicky stav zakladnych prostriedkov, dokonca sme mohli ustupit od jednej velmi nakladnej generalnej opravy.
V stadiu rozpracovaneho kontraktu mame modernizaciu kaliarne. V tomto roku chceme realizovat pripravne prace a do konca I. stvrtroka 1999 by sme chceli spustit do prevadzky novu kaliaren, co nam umozni skvalitnit tepelne spracovanie naradia, nahradnych dielcov a tym zvysit ich zivotnost. Nie je to mala investicia, ale pevne verim, ze nam prinesie ocakavane vysledky.
Na zaver je este potrebne spomenut, ze od 1. aprila 1998 plati nova organizacna struktura ZP a.s. V nasej prevadzke priniesla znizenie stavov pracovnikov. Som si vedomy, ze v minulom, i v predchadzajucich rokoch, mala nasa prevadzka najvacsiu absencnost spomedzi ostatnych prevadzok. Verim preto, ze kolektiv nastrojarov sa s tymto problemom vysporiada a dokaze, i so znizenym stavom pracovnikov, ulohy roku 1998 zabezpecit v plnom rozsahu.
Ing. Jan Kolesar, veduci prevadzky kolajova doprava:
- Zaciatok roka 1998 bol pre
prevadzku kolajova doprava v mnohom velmi odlisny v porovnani s
rokom predchadzajucim.
Oblast zeleznicnej dopravy a jej vykonov bola v priamej umere s prudkou akceleraciou vyroby hlavnych hutnych agregatov, o com svedcia aj dosiahnute rekordy vyrobnych prevadzok.
Treba vsak povedat, ze tu boli aj faktory, ktore nam pomahali pri zabezpecovani plynulosti plnenia uloh, ako bol relativny dostatok zeleznicnych vagonov, lepsie fungujuci system planovania nakladky v zavere mesiaca vdaka specializovanym poradam organizovanym vyrobno-dispecerskym odborom, taktiez mimoriadne nizka chorobnost pracovnikov a to aj v profesii posunovac, ktora je poveternostnymi vplyvmi velmi zatazovana.
A to boli skutocnosti, ktore kladne ovplyvnili dosiahnutie velmi priaznivych vysledkov v pobyte zeleznicnych vagonov na vlecke a takmer mizive percento sklzov pri zabezpecovani nakladky zeleznicnymi vagonmi.
Malo snehu v oblasti udrzby zeleznicnych trati sposobilo, ze sme nemuseli nasadit prudovy motor na odfukovanie snehu z kolajnic. Takmer sme nemali problem s topiacim sa snehom, ktory zaplavuje a sposobuje zamrzanie vyhybiek. Naopak, vyskytli sa tzv. zemne vaky - podmocenie kolaje, co je specifikom dazdivych jarnych a letnych obdobi. Pocasie nam umoznilo v predstihu vybudovat kolajove napojenie srotoveho pola z juzneho konca, ktore bude znacnym prinosom pre zracionalizovanie prace jednak na Srotovom poli Piesok, ale aj v pracovisku kolajovej dopravy.
Pri zimnej udrzbe ciest opatovne mozeme konstatovat, ze boli pomerne nizke vykony a nizka spotreba materialu, ved sme nespotrebovali ani zakladnu zasobu posypovej drviny.
V oblasti udrzby vozidiel, z dovodu uspornych opatreni v oblasti generalnych oprav, bolo nutne vykonat dve opravy v neobvykle velkom rozsahu.
Zmenou, ktoru je potrebne spomenut v suvislosti s upravami organizacnych struktur v ZP a.s. je, ze po dlhych rokoch bola v doprave ukoncena cinnost opravarenstva vaziacich zariadeni a odovzdana odboru riadenia kvality.
Zo zivota nasich s.r.o. |
V hale taharne rur 1 je nainstalovany
automat na teple napoje, ktoreho prevadzkovatelom je ZP GASTRO
servis s.r.o. Riaditela spolocnosti, p. Jozefa Krellu, sme sa
opytali, aky bol zamer:
- Aby sme dosiahli optimalne
hospodarske vysledky, musime hladat take ekonomicke opatrenia,
ktore nas k uvedenemu cielu nasmeruju. Analyzou nasich
hospodarskych vysledkov za rok 1997 sme dospeli k zaveru, ze
stratu nesposobuje vyroba jedal, ale prevadzkovanie kantin -
bufetov. Na zaklade tohoto poznatku sme, ako iste mnohi
postrehli, zacali obmedzovat prevadzku tam, kde to neslo na ukor
uspokojovania potrieb nasich zakaznikov. A s uvedenymi krokmi
uzko suvisi aj myslienka vyuzitia automatov na napoje. Za hlavny
dovod vsak povazujem skutocnost, ze nasa materska firma zaviedla
urcenim pracovnych prestavok na jedlo a oddych, sucasne aj
regulaciu nastupov na stravu do kantin. Zamestnanci sa mozu vdaka
automatu kedykolvek obcerstvit kvalitnym napojom za prijatelnu
cenu a neplytvaju zbytocne casom. V taharni rur 1 je zatial
jediny takyto automat. Spociatku sme ho skusobne postavili priamo
v jedalni, ale pochopili sme, ze tu sa mina jeho poslanie ucelu.
Dnes, ked uz vieme, ze je to dobra vec a zamestnanci si automat
pochvaluju, uvazujeme o instalacii dalsich takychto zariadeni.
Este v priebehu maja by sme chceli vybavit automatom, ale uz
kombinovany na teple i studene napoje, aj taharen rur 2 a
valcovnu rur. Samozrejme, po dohovore s veducimi prevadzok, ktori
urcia miesto, kde budu instalovane.
* Spomenuli ste regulaciu
nastupov na stravu. Ako sa to ujalo z vasho pohladu?
- Myslim si, ze nielen z
pohladu zamestnavatela, ale i z nasho, ide o dobru vec. Tymto
krokom sa vyriesilo mnoho nasich predtym vyskytujucich sa
problemov, napr. pretazenost obsluzneho personalu v urcitych
hodinach, nasledne prestoje atd. Dnes nevznika zbytocny naval a
ani rady v kantinach nie su neunosne dlhe. Urcite to bolo
obojstranne vyhodne rozhodnutie a ja dufam, ze ho budu
zamestnanci dodrziavat aj v buducnosti.
A ake su na
prevadzku automatu na teple napoje nazory zamestnancov?
ZP GASTRO servis s.r.o. hlada sposoby,
ako skvalitnit sluzby pre svojich zakaznikov. Ako nam povedal p.
Jozef 
Krella,
vsetkymi svojimi aktivitami sleduju zakladne poslanie - ludi
dobre nasytit i obcerstvit, pocas zakonom urcenej pracovnej
prestavky, pretoze len ked budu spokojni, mozu podavat aj na
pracovisku dobre vykony. Ich usilie smeruje aj ku skulturneniu
prostredia vo svojich zariadeniach, co suvisi s financnymi
prostriedkami. Veri vsak, ze aj predsavzatia v tomto smere sa im
podari coskoro naplnit. Mrzi ho, ze este stale sa najdu medzi
zakaznikmi taki, ktori zabudaju odovzdat pribory a dokonca z
inventaru uz chyba aj nemale mnozstvo podnosov.
My vyzadujeme kulturne prostredie
a dobru stravu. Ti, ktori sa nam v tom snazia vyhoviet, maju tiez
svoje zelania. Jednym z nich je obsluha stravnikov s kulturnym
spravanim.
V nasej zavodnej kuchyni sa zacinali vyrabat mrazene jedla uz
v roku 1982. Povodne projekcne riesenie kuchyne pocitalo s touto
aktivitou, no skutocnost ukazala, ze to nie je idealne riesenie.
V minulosti mrazene
jedla pripravovali len ojedinele, uspokojovali poziadavky nasich
odlucenych pracovisk, napr. zamestnancov elektrarni.... Dnes vsak
zaujem o tento druh stravy podstatne stupol. ZP GASTRO servis
s.r.o. vo svojom podnikatelskom zamere, s cielom vyssieho
vyuzitia svojej kapacity, uvazuje o rozsireni svojej cinnosti v
tomto smere. V sucasnosti by boli schopni ponuknut uz 38 druhov
mrazenych jedal podla zaujmu zakaznikov. Na snimke O. Kleinovej
pracovnik ZP GASTRO servisu s.r.o. pri baleni jednoporcioveho
obeda. Zatial sice ide len o skusobnu prevadzku, ale zaujemcovia
sa hlasia zo sirokeho okolia a tak je predpoklad, ze zamer splni
svoje poslanie a bude ekonomickym prinosom.
Posledna vikendova sobota bola dnom rokovania
delegatov 2. krajskej konferencie Zdruzenia dychovych hudieb
Slovenska v Banskej Bystrici, medzi ktorymi nechybali ani
zastupcovia Dychovej hudby ZP, kapelnik p. Pavel Siansky a
organizacny veduci Jozef Turis, ktory nam o rokovani
"dychovkarov" povedal:
- Krajska organizacia zdruzuje 21
spolkov dychovych hudieb a mazoretiek nasho kraja. Na programe
rokovania bolo 16 bodov, v ktorych sme zhodnotili i sucasnu
neradostnu situaciu v oblasti dychovych hudieb na Slovensku a v
kraji Banska Bystrica. K tejto oblasti hovoril predseda ZDHS p.
Jaroslav Padivy a za nas kraj predseda KZ p. Miroslav Mestan
konstatoval, ze v Banskobystrickom kraji nemame ani jednu
mladeznicku dychovu hudbu, ktora by vychovavala nasledovnikov pre
sucasne dychove orchestre. A v com bude tento rok pre
"dychovkarov" vyznamny? Pre Bansku Bystricu ale aj cele
Slovensko, je vyznamny mesiac jul, v ktorom sa v Bystrici
uskutocni 7-dnova svetova konferencia dychovych nastrojov pod
nazvom JGEB. Malo by sa jej zucastnit okolo 100 delegatov z
celeho sveta. Do programu tohoto podujati by sme mali prispiet aj
my, spolu s Breznom a Valaskou. Spolocny koncert, na ktorom
chceme prezentovat nase umenie, sa uskutocni v Brezne.
21. maja uplynie presne
rok od prevzatia dirigentskej taktovky Dychovej hudby ZP a.s.
42-rocnym Pavlom Sianskym, dirigentom Vojenskej hudby 3. zboru
letectva protivzdusnej ochrany vo Zvolene, ktoreho sme poziadali
o rozhovor.
* Pan kapelnik, v
nasledujucich dnoch uplynie rok, ako ste sa ujali v najtazsich
chvilach podbrezovskej dychovky. Co vas k tomu viedlo?
- Najtazsia chvila pre kazdy dobre
zabehnuty subor je, ked odide jeho veduci. O to tazsie je hladat
nahradu, ked veduci suboru, v nasom pripade dirigent
podbrezovskej dychovej hudby pan Peter Zaoral, odisiel necakane.
Zahynul, spolu s dalsimi dvoma hudobnikmi pri autonehode. Hudba
pod jeho vedenim dosiahla uspechy nielen na domacej, ale i
zahranicnej scene. Pracoval s orchestrom patnast rokov a
orchester si na jeho pracu zvykol. V tomto tazko skusanom obdobi
dychovky ma oslovil cestny predseda ZDHS pan Adam Hudec a navrhol
mi, aby som podbrezovsky dychovy orchester prevzal ako dirigent.
Jeho navrh podporil aj predseda Poradneho zboru pre dychovu hudbu
v okrese B. Bystrica pan Jozef Kral. Uvedene a vedomie, ze
podbrezovsky amatersky subor potrebuje pomoc ma viedlo k
rozhodnutiu prevziat podbrezovsku dirigentsku taktovku. Mal som
vsak podmienku - po troch mesiacoch spolocnej prace sa musi
orchester, ale aj ja, rozhodnut o dalsej spolupraci. Vysledky,
ktore sme spolocnou pracou dosiahli, rozhodli o dalsej
spolupraci. Som velmi rad, ze este pred uplynutim troch mesiacov
sme nasli spolocnu hudobnu rec.
* Pod vasim vedenim
dosiahla dychova hudba vyrazne uspechy, o ktorych pravidelne
nasich citatelov informujeme. Ako sa vam to podarilo?
- Uspechy, ktore sme spolocne
dosiahli by sa nedostavili, keby ludia v orchestri nedoverovali
mne a ja im. To je podstatne. Viem, na co jednotlivi hraci maju a
na co mame spolocne. Poctivy pristup k praci na skuskach je
jednym z predpokladov pre dobre vysledky. Obsadenie 2. miesta na
Medzinarodnom festivale dychovych hudieb v nemeckom Boseli je
naozaj vyraznym uspechom nasho orchestra, ako aj medzinarodna
reprezentacia Slovenskej republiky v tejto kulturnej oblasti.
* Ste profesional v
oblasti hudby. Co vas taha do prostredia amaterskeho hudobneho
telesa?
- Mozno aj to, ze poznam vela
vybornych amaterskych hudobnikov. Niektore amaterske subory by
mohli byt este lepsie, ale chyba im odborne vedenie. Na druhej
strane musim povedat, ze prave ludia v amaterskych suboroch su
pre svoju pracu ochotni obetovat vela casu, a ich nadsenie a
radost z dosiahnutych uspechov su tou najvacsou odmenou.
* Co je pri vasom posobeni
v podbrezovskom prostredi dobre a co by ste chceli zmenit?
- Je tu velmi dobry kolektiv ludi,
ktori vedia co chcu. Od skolskeho veku az po dochodcov. Vsetkym
ide predovsetkym o dobru uroven orchestra, co sa prejavuje aj v
priprave - na skuskach. Z toho mam naozaj radost. Bol by som rad,
keby sa mohol zmenit pristup vedenia Zeleziarni Podbrezova a.s. v
tom smere, aby este viac podporili nas orchester. Maloktory
podnik sa moze pysit takymto orchestrom. Spolupraca s vedenim
akciovej spolocnosti by sa mohla prejavit napr. vo vacsom vyuziti
nasej hudby pri roznych akciach, kde by sme reprezentovali firmu.
Na vystavach, veltrhoch a podobne. Velmi si vazime pomoc, ktorej
sa nam od ZP a.s., ako hlavneho sponzora, dostava. Bez nej by
orchester asi prestal fungovat. A co by som chcel zmenit? V prvom
rade to, aby sme nehrali na nastrojoch, ktore su v mnohych
pripadoch uz nevyhovujuce. Nesplnaju zakladne kriteria pre
kvalitnu interpretaciu. Orchester si zasluzi lepsie nastroje. Kde
vsak na ne vziat? Zvysit sponzorske? Zvysit prispevok
zamestnancov na dychovu hudbu z 2,- Sk na 5,- Sk? Hladanie
dalsich sponzorov? Pravdepodobne, zo vsetkeho asi trochu. Vsade
vo svete ten kto ma, sponzorsky pomaha. Nove nastroje, nakup
hudobneho materialu, oprava starsich nastrojov - to vsetko nieco
stoji. Aby orchester mohol napredovat, treba tieto problemy
riesit. Dnes sme este na porovnatelnej urovni s niektorymi
europskymi amaterskymi orchestrami. Ale co zajtra?
* Mozete predstavit nasim
citatelom ciele Dychovej hudby v Podbrezovej na nasledujuce
mesiace, aj s ohladom na 160. vyrocie jej zalozenia?
- Na buduci mesiac - 7. maja,
pripravujeme koncert v kulturnom dome v Podbrezovej. Prvu cast
venujeme spomienke na tragicky zosnuleho kapelnika pana Petra
Zaorala a clenov orchestra Alojza Durera a Radoslava Radakovica.
Druhu cast koncertu venujeme neunavnemu pracovnikovi kultury v
Podbrezovej - panovi Miroslavovi Prochazkovi k jeho zivotnemu
jubileu. Pan Prochazka so skupinou mazoretiek a tanecnou skupinou
cele roky obohacuje kulturne dianie v Podbrezovej a inych
miestach nasho kraja. Jeho choreografie su dnes zname nielen u
nas doma, ale aj za hranicami. V mesiaci jun sa orchester
zucastni na regionalnom festivale dychovych hudieb vo Valaskej. V
juli budeme vystupovat spolu s dychovymi hudbami z Valaskej a z
Brezna na medzinarodnom stretnuti predstavitelov dychovych hudieb
z celeho sveta. V plane mame koncert pri otvoreni Kulturneho leta
na Sliaci a koncert v Brusne. Na jesen sa zucastnime festivalu
Padiveho Trencin a chystame sa oslavit 160. vyrocie zalozenia
nasho orchestra - najstarsej dychovej hudby na Slovensku. I touto
cestou si vas, vazeni citatelia, dovolujem pozvat na vystupenia
podbrezovskej dychovky. Podporte nas v nasej snahe udrzat v
oblasti kultury kvalitnu amatersku dychovu hudbu. Odmenou vam
bude esteticky zazitok z pocutia dobrej dychovky a vedomie, ze
ste pomohli dobrej veci.
Pod taktovkou P. Sianskeho (na snimke I. Kasu) ziskala
Dychova hudba ZP a.s. v minulom roku v nemeckom Boseli 2. miesto
v kateg. velkych orchestrov a v kateg. kapelnik bol nas dirigent
oceneny striebornou medailou. 
Na 7. medzinarodnom festivale dychovych hudieb v Polsku sa
stal nas orchester milacikom publika. Foto: I Kasa
KOZOROZEC 22.12.-20.1.
Zasa ste nedali pozor na to, co ste konzumovali. Aby ste aspon trochu napravili zlo, ktore ste na sebe napachali, vyberte sa do prirody a zabehnite si zopar kilometrov.
VODNAR 21.1.-20.2.
Nezhody, ktore uz dlhsi cas neviete vyriesit, pomaly ustupia. Zvolte spravny pristup nielen k ludom, ale aj veciam a vasa dusa sa zoceli.
RYBY 21.2.-20.3.
Rozhodte siete na vsetky strany a plany, ktore mate pred sebou, lepsie zvladnete za pomoci priatelov. Necakajte so zalozenymi rukami, pretoze tym nic neziskate.
BARAN 21.3.-20.4.
Nastal cas skromnosti vo vsetkych sferach. Neodmietajte navrhy, ktore vam budu ponukane skor, ako sa poradite s partnerom. Urcite sa spravne rozhodnete.
BYK 21.4.-20.5.
Zdravie mate iba jedno a aj to si nevazite, ako by ste si mali. Postavili ste si hlavu, ze vsetko co robite je spravne. Omyl je pravdou. Len aby ste to neolutovali.
BLIZENCI 21.5.-20.6.
Nasledujuce dni vam prinesu pekne prekvapenie. Nesnazte sa za kazdu cenu dozvediet, co to bude. Pockajte, urcite budete mat z toho radost.
RAK 21.6.-22.7.
Nezda sa vam, ze mate prilis vela volneho casu? Aby ste sa nenudili, vytycte si plany na nasledujuce obdobie. Pozrite sa okolo seba a zbadate, co ste zanedbali.
LEV 23.7.-23.8.
Uz by bolo nacase, aby ste si naplanovali dovolenku. Prekvapte svojich najmilsich a nenechavajte vsetko na poslednu chvilu, pretoze cas leti ako voda.
PANNA 24.8.-23.9
Slniecko vas konecne prebralo k zivotu a to je dobre. Zacnite sa castejsie usmievat a uvidite, ze svet okolo vas bude ruzovejsi.
VAHY 24.9.-23.10.
Nemate cas na seba, ale to je neodpustitelna chyba. Nezabudnite, ze vsetko ma svoju hodnotu. Nezaskodilo by trochu lenosenia pri knihe, alebo pri dobrom filme.
SKORPION 24.10.-22.11.
Ste spokojny so vsetkym, co je okolo vas a co robite. Nezda sa vam, ze je to malo? Preco nevyuzijete moznosti zdokonalovania sa. Dokazte hlavne sebe, ze vo vas nieco je.
STRELEC 23.11.-21.12.
Nenoste pri sebe vacsie mnozstvo penazi. Hrozi vam strata. Cez vikend si dajte pozor na urazy. Caka vas prijemne posedenie s priatelmi.
Pred alergiou sa ujst neda, ale
treba urobit opatrenia, ktore znizuju riziko stretnutia sa s
pelom vo velkej miere.
Vyhybajte sa prechadzkam v rannych
hodinach, pretoze v tej dobe je v ovzdusi najviac pelu.
Vetrat otvorenym oknom je
nevhodne, lepsie je vetrat nepriamo, a to cez druhu miestnost.
Nespite pri otvorenom okne.
Za krasneho, slnecneho a mierne
veterneho pocasia obmedzte vychadzky a pohyb v prirode.
Nekoste travu, radsej to
prenechajte inym, pretoze tym by ste virili pele, plesne a prach.
Pri jazde autom obmedzte vetranie
na minimum.
Po celu pelovu sezonu zvyste
osobnu hygienu, po prichode z vonku si umyte tvar, osprchujte
telo aj vlasy, aby ste zmyli pelove zrnka.
Noste tmavsie okuliare na ochranu
ocnych spojiviek.
V pelovej sezone sa vyhybajte
potravinam, ktore mozu obsahovat pelove zrnka, napr. medu a
bylinnym cajom.
Nezbierate liecive byliny a
nesuste ich.
Nesuste pradlo a periny vonku,
pretoze sa mozu na nich usadit pelove zrnka.
Dovolenku si radsej vyberte pri
velkych vodnych nadrziach alebo pri mori s piescitymi a
strkovitymi plazami, miesta s vyssou vlhkostou vzuduchu. Ak sa
chystate do strednych a vyssich nadmorskych vysok, berte pri
planovani dovolenky do uvahy, ze kvitnutie trav sa moze oneskorit
o dva az tri tyzdne.
O alergii svojho dietata vcas
informujte ucitelov, pretoze v pelovej sezone nie su pre deti
vhodne prace na pozemku, cvicenie v prirode a hlavne vytrvalostne
behy.
Sledujte pripadne zmeny alergie,
vsimajte si, ci sa napadne prejavuje v rovnakom obdobi a
zapisujte si dobu, kedy alergia zacala a kedy skoncila. Velmi tym
pomozete nielen sebe ale aj lekarovi- alergologovi pri urceni
zdrojov peloveho ochorenia.
Ako sa alergia na pel prejavuje?
Najcastejsim priznakom je postihnutie nosnej sliznice - pelova alergicka nadcha, ktoru kazdy lahko rozozna podla svrbenia a upchatia nosa, kychania a vodnatej nadchy. Malokto si uz uvedomuje, ze precitlivenost na pele sa prejavuje aj dalsim komplexom priznakov, a to postihnutim ocnych spojiviek, koze a sliznice dolnych dychacich ciest. Prejavom ocnej alergie su cervene spojivky, z ktorych vyteka vodnaty sekret. Ocne spojivky a viecka su opuchnute, oci vypadaju ako vyplakane. Pri priamom kontakte s travou moze vzniknut na kozi koprivka, vyrazky a zhorsi sa ekzem. Najzavaznejsim postihnutim je potom precitlivenost sliznice dolnych dychacich ciest tzv. pelova astma, ktora sa prejavuje drazdivym dusivym kaslom a piskanim pri vydychu, pocity dusenia a tazoby na hrudi. Kazdy z tychto prejavov sa moze vyskytovat jednotlivo, ale najcastejsie sa navzajom kombinuju.
Pel moze mat na svedomi aj horsie znamky vasho dietata.
Posobenie pelov na organizmus alergika moze byt sprevadzane este dalsimi prejavmi. Su to: unava, bolesti hlavy, poruchy spanku, migrena, znizena sustredenost, zvysena teplota az prechodna horucka. Tieto sprievodne priznaky velmi vyrazne znizuju vykonnost dospelych, u deti sa podielaju na zhorseni prospechu na konci skolskeho roku a u studentov negativne ovplyvnuju sustredenie pri zaverecnych skuskach. Ludia postihnuti pelovou alergiou su v pelovej sezone castejsie chori, pretoze ich sliznica je v tej dobe velmi nachylna na infekcne zapaly. Deti su casto liecene na anginu a zapal priedusiek. Dospeli, okrem zapalu priedusiek, mavaju aj zapal dutin
.
Velka sila malickeho peloveho zrnka.
Pri rozvoji pelovej alergie hraju najvyznamnejsiu ulohu male zrnka velkosti 15-60 mikrometra, take, ktore sa dobre siria vzdusnymi prudmi a su vdychovane a zachytava ich sliznica. Produkuju ich travy, stromy, buriny. Naopak, vacsie pelove zrnka produkovane skor rastlinami "hmyzosnubnymi" sa nesiria vzduchom na velke vzdialenosti a zostavaju vacsinou na tele hmyzu. To je pripad dateliny, slnecnice, ktore skodia hlavne pri priamom kontakte. Mnozstvo pelu, produkovane niektorymi dalsimi "hmyzosnubnymi" rastlinami (napr. repka olejna, lipa, agat, ribezle cierne) vyvolava tazkosti pri priamom styku, ale na vacsie vzdialenosti neskodi. Komplikacie sa prejavuju u deti, napr. pri viti vencekov, pri zbere a suseni kvetov z cierneho ribezlia, pri sedeni pod lipou a pod. Su take "hmyzosnubne" rastliny, napr. hloh, vtaci zob, pri ktorych kombinuju alergicke ucinky so silnou vonou kvetov, ktora tiez moze drazdit sliznicu. Zaujimavym, za alergiu casto povazovanym javom, je drazdenie sliznice posobenim chumacov z topola. Tu vsak ide o mechanicke drazdenie sliznice citlivych osob a nemusi ist o alergikov
prevzate: MUDr. M. Spicakova - PULS
Vybrane futbalove druzstvo ZP a.s. - hracov nad 35-rokov, sa
spolu s dalsimi 5 muzstvami Breznianskeho okresu zucastnilo I.
rocnika turnaja "O pohar prednostu OU v Brezne". Halovy
minifutbal sa hral systemom 2x12 min. Nase druzstvo - Stary
kolektiv FO TJ ZP, sa prebojovalo do finale spolu so Strednou
priemyselnou skolou z Brezna, nad ktorou po tuhom boji zvitazilo
2:1, golmi Petra Biciana a Vladimira Vanika. Pohar prednostu OU
si odniesli podbrezovski futbalisti.
Vysledky nasho muzstva v skupine:
ZP - Mestsky urad Brezno 4:2 (Jan a Vladimir Vanik, Sloboda, Bician)
ZP - Vyber policajtov okresu Brezno 7:0 (J. Vanik 2, Z. Hrban 2, F. Nikel, D. Sloboda a V. Vanik)
V. Vanik
HAPPY END PO KRIZOVEJ SEZONE
QUO VADIS SACH? |
Prva sachova liga druzstiev, rocnik 1997/98, skoncila 29. marca. Uvedeny rocnik bol pre nasich sachistov v zavere zlym snom a napriek udrzaniu sa v sutazi, bol i obrovskym ponaucenim. Zhoda negativnych, dlho nepoznanych okolnosti odkryla nedostatky dostojnejsieho posobenia v sutazi. Pravidelna absencia nasich najlepsich hracov (pracovne, zdravotne, ci osobne problemy) odhalila velmi uzky kader, ktory len tazko mohol konkurovat mestam, ako su Kosice ci Presov, ktorym pre nas nestastny system licencii dovolil hostovanie extraligovych hracov. Dalsim aspektom su financie. Mimo Ftacnika a Stohlu hrala 1. ligu kompletna slovenska spicka a rozhodne to nebolo zo sympatie ku klubom (napriklad v zakladnej zostave Rajeckych Teplic boli len dvaja!!! domaci hraci). Problemom je i nedostatok kvalitnych hracov - v regione. Podbrezova, ako jedina z Banskobystrickeho a Zilinskeho kraja, hra 1. ligu a najlepsi hrac je "samozrejme" z Podbrezovej.
Otazkou je
"Co vlastne chceme v sachu dokazat?". Za sucasnych
okolnosti je uz len ucast v 1. lige uspechom. Ak chceme superit o
extraligu, je potrebne doplnit kader o dvoch licencnych hracov na
urovni 2300 ELO bodov a zakladny kader minimalne o dvoch hracov
na urovni 2100 ELO bodov. Myslim vsak, ze by to rozhodne stalo
zato. Male obce ako Podbrezova, prerazia na celoslovenskej ci
europskej scene skor v "malych" sportoch, ako su sach
ci kolky, a s tym suvisi aj adekvatna reklama nasej akciovej
spolocnosti. Prehodnotit musime i pracu s mladezou. Sucasny kader
je v rozpati 27-50 rokov. Chyba vsak nastupna generacia vo veku
od 15-20 rokov, ktora by "A-ckarom" sliapala na paty.
B-druzstvo, posobiace v 3. lige, je prevazne zlozene zo
zasluzilych hracov penzijneho veku. Objavuju sa sice prve
lastovicky v skolskom veku, no musime ich systematicky odborne
viest. Inak sa moze stat, ze o 1. lige v sachu v Podbrezovej sa
docitame uz len v kronike. V zaverecnom kole podlahla Podbrezova
v Bardejove 2:6, no vdaka prehre Ruzomberka v Presove, to stacilo
na zachranu. Do extraligy postupuju Kosice, vypadava Ruzomberok a
Snina. Novymi ucastnikmi pre rocnik 1998/99 su - Univerzita
Kosice, Mladost Zilina a Orsag Spisska Nova Ves.
Clenmi zakladneho kadra Podbrezovej v tomto rocniku boli - Mgr. Stefan Turna, Zeljko Banduka, Patrik Sabo, Vladimir Giertli, Ing. Boris Jakubec, Dusan Turna, Ing. Milan Demian a Peter Zbirka. Z B-druzstva zaskakovali Imrich Kovac ml., Ing. Milan Stulrajter, Ing. Jan Petrovsky a Marianna Vojenciakova.
Najlepsi individualny vysledok dosiahol Dusan Turna.
B-druzstvo skoncilo v 3. lige na
9. mieste a udrzalo sa v sutazi. Ing. B. Jakubec
| Po 21. kole so ziskom 46 bodov |
| Podbrezova-B.Bystrica B-Micina 1:0 (1:0) |
Dukla Banska Bystrica B 11. aprila zvolila v Podbrezovej obrannu taktiku, ked na vlastnej polovici ihriska branila vsetkymi hracmi a po ziskani lopty sa snazila prechadzat do rychlych protiutokov. Darilo sa jej to az do 14. minuty. Vtedy zahral obranca Krnac rukou vo vlastnom pokutovom uzemi a nariadenu jedenastku Pauk bezpecne premenil. Zdalo sa, ze zeleziari pridaju dalsie goly. Obrana Dukly hrala spolahlivo a domacich do dobrych streleckych pozicii nepustila. V druhom polcase hostia neupustili od svojej taktiky a slabsie hrajucim hracom Zeleziara v tomto zapase vela nedovolili. Za zmienku stoja strely Chudika a Dikacza, ktore Cavojsky za svoj chrbat nepustil. Hostia priamou strelou domacu branu neohrozili. Jedina strela Tereka preletela tesne nad branou Stefika. Domaci zahrali v tomto zapase horsie, ako predtym doma so Selcami, no tri dolezite body zostali v Podbrezovej.
Dolny Kubin- PODBREZOVA 0:1 (0:1) |
V dueli v stredu, 15. aprila, islo o vela. Domaci, ktori su na poslednom mieste potrebovali body ako sol. Zeleziari mohli po vitazstve ratat so zvysenim bodoveho naskoku na cele tabulky. Lepsie zacali nasi hraci. Po rohovom kope zobral pred prazdnou domacou branou z hlavy Pauka obranca Artim loptu rukou. Nariadenu jedenastku Bukovec v 6. minute bezpecne premenil. V 20. minute idealne nahral Nemec pred branu Nikitinovi. Ten "zoci-voci" brankarovi zavahal a velku sancu trestuhodne nezuzitkoval. V 23. minute urobil Korbel chybu pri rohovej zastavke. Domaci utocnik odcentroval strelu Turyho, Stefik vyrazil pred Brienika, ktory prestrelil opustenu branu Zeleziara. V 33. minute sa dobre uvolnil Nemec. Domaci brankar vcas vybehol a strelu Nemca vyrazil. V 37. minute sa po kope z rohu dostal Pauk do dobrej streleckej pozicie. Z 5-metrov vystrelil, no obrana domacich jeho strelu zblokovala. V 55. minute kopal Pauk trestny kop. Jeho umiestnenu strelu domaci brankar Kazik vyrazil. Potom Dolny Kubin nase muzstvo, aj za pomoci rozhodcov, zatlacil na nasu polovicu. V 66. minute vystrelil Baca z 25 metrov a jeho strelu do sibenice Stefik vytlacil na brvno a odrazenu loptu Chudik odkopol do autu. V 68. minute unikol Gajdosik, obranca Kubina ho v pokutovom uzemi fauloval. Nariadeny pokutovy kop Pauk nepremenil. V 87. minute unikol Bukovec, prihral na hlavu P. Turnu, ktory z dobrej pozicie netrafil branu. Dolny Kubin sa snazil vyrovnat, zeleziari branili "zubami-nechtami" a vsetci priaznivci Podbrezovej si po konecnom hvizde rozhodcu vydychli.
LUCENEC- PODBREZOVA 0:0 (0:0) |
V nedelu, 19. aprila, na tazkom terene predviedli obidve
muzstva futbal, ktory sa divakom pacil. Utoky sa striedali na
obidve brany. V 19. minute nasi vypracovali perfektnu akciu po
osi Vais, Dikacz, Pisoja. Posledne menovany sam pred brankarom
dobre mieril, ale domaci brankar stacil loptu vytisnut na roh. V
27. minute vystrelil domaci Motoska z 25 metrov. Jeho tvrda
strela isla tesne vedla brany Stefika. V 35. minute sa dostal do
sance Vais, ktory sa dobre uvolnil, ale jeho strela isla tesne
vedla zrde domacej brany. V 43. minute hlavickoval pod brvno
Randlisek. Stefik loptu vytlacil na rohovy kop. V druhom polcase
zeleziari z mnozstva rohovych a trestnych kopov nevytazili nic.
Podobne to bolo aj na strane domacich a tak sa zapas skoncil
remizou 0:0, z ktorej mali vacsiu radost domaci. M. Hutka
Dorast 11. aprila vyhral
doma so Sasovou 3:2, golmi Pavliaka, Szabu a Balaza. Ziaci
prehrali v Detve 3:1. Skore znizil Jan Gajdos. Dorastenci, ako i
ziaci zapasy v nedelu, 19. aprila, neodohrali pre nesposobily
teren ihrisk.
Lyziari ukoncili tohtorocnu sezonu uspesne |
Tohtorocna zima lyziarom
velmi nepriala. Sposobil to predovsetkym nedostatok snehu a na
dovazok, v prvej dekade kvoli pomerne vysokym poveternostnym
teplotam netypickym na toto rocne obdobie, nebolo mozne vyuzivat
ani umele zasnezovanie.
V januari sa sice uskutocnili za
improvizovanych podmienok dvakrat preteky, avsak vo februari boli
vsetky odvolane. Zlepsenie snehovych podmienok a hlavne
ochladenie, ktore umoznilo vylepsovat podmienky umelym
zasnezovanim sposobilo, ze v marci sa s pretekami "roztrhlo
vrece." Absolvovali sme nahusteny program, vratane pretekov,
ktore boli povodne planovane na februar.
Tretie preteky Slovenskeho
pohara v lyzovani sa uskutocnili v prvy marcovy vikend na
Strbskom Plese. Po obidva dni lyziari pretekali v
slalome. Vyrazne sa tu presadili hlavne Lucia Cillikova v
ktg. starsich ziacok a Lucia Kupcova v ktg. mladsich ziacok,
ked obidve obsadili velmi dobre 6. miesto. Kedze vyhlasovanie
vysledkov bolo do 6. miesta, obidve stali aj na stupni vitazov,
kde nielenze obdrzali vecne ceny, ale najma pred lyziarskou
verejnostou vyrazne reprezentovali LO ZP a.s. V tychto
pretekoch sa v prvej 15 - ke dobre umiestnil aj Juraj Zvarik,
obsadenim 13. miesta.
Dalsie, v poradi stvrte
preteky Slovenskeho pohara, sa uskutocnili na Martinskych
holiach, kde bol na programe obrovsky slalom. Tu sa nasi
pretekari nepresadili vyraznejsie, z coho vyplyva, ze nikto sa
neumiestnil do prvej desiatky. Z tych najlepsich boli vysledky
nasledovne:: v prvy den v ktg. mladsich ziacok 18. L.
KUPCOVA
v ktg. starsich ziacok 15.
L. CILLIKOVA v druhy den mladsich ziacok 16. L. KUPCOVA
starsich ziacok 16. L.
CILLIKOVA Ostatni pretekari nasho LO sa umiestnili v
bodovanej 30 - ke.
Nasledne, po tychto
pretekoch, v dnoch 23. - 25. marca, sa uskutocnili Majstrovstva
Slovenska ziactva v Jasnej. V prvy den to bol slalom,
kde Lucia CILLIKOVA skoncila na vybornom
6. mieste, Lucia KUPCOVA bola 11. a Juraj ZVARIK skoncil 14. Na
bodovanych miestach sa este umiestnili: mladsie ziacky:
26. Katka Mutisova, mladsi ziaci: 23. Ivan Balko, 28. Rasto
Hudik, starsie ziacky: 17. Barbora Halasova, 18. Silvia Kamenska.
V druhy den bol na programe obrovsky slalom, kde
sa nam nedarilo tak, ako v prvy den a nase umiestnenia boli
nasledovne: mladsie ziacky: 13. Lucia KUPCOVA, mladsi ziaci: 16.
Juraj ZVARIK, 19. Ivan BALKO, starsie ziacky: 15. Lucia
CILLIKOVA, 19. Silvia KAMENSKA a 20. Barbora Halasova. V
posledny den tychto pretekov bol na programe super obrovsky
slalom, kde sa hlavne u dievcat prejavil respekt pred tymito
pretekami, co sposobilo hlavne to, ze tuto disciplinu sme takmer
vobec nemohli v tejto sezone trenovat. Mladsie ziacky: 21.
Lucia KUPCOVA, starsie ziacky: 17. Lucia
CILLIKOVA, 21. Katarina HORSKA. O nieco
lepsie vysledky zaznamenali mladsi ziaci, ked Juraj
ZVARIK opat skoncil v prvej 15- ke, na 14.
mieste. Bodovali este 25. Ivan BALKO a 29. Rasto HUDIK.
Posledne preteky, ako finale
Slovenskeho pohara, sa uskutocnili v dnoch 2. - 3. aprila 1998 na
Plejsoch. Velmi pekne umiestnenie v slalome opat dosiahla
Lucia KUPCOVA, ked skoncila na 6. mieste, Lucia Cillikova bola
12. a B. Halasova 20. Z chlapcov, 13. J. Zvarik, 16. I. Balko. V
druhy den v obrovskom slalome 11. miesto obsadila L. Kupcova, 26.
K. Mutisova. V prvej 15. sa umiestnili aj 14. Ivan Balko a 15. B.
Halasova. Pretekari L. Cillikova a J. Zvarik,
po velmi dobrej riskantnej jazde, preteky nedokoncili.
Uspechy v kategorii
predziakov
V tohtorocnej lyziarskej
sezone zaznamenali svoje uspechy aj pretekari kategorie
predziakov, kde sa velmi darilo najma Ervinovi VELICOVI.
* V pretekoch "O
POHAR PREDSEDU RD DOVALOVO", ktore sa uskutocnili na
Certovici ( 15.2.), obsadil 3. miesto.
* " V malej cene Slovenska
" - PLEJSY ( 14.3.) za ucasti polskych i ceskych lyziarov,
obsadil 8. miesto.
* Na "Ruzomberskom
medvediku" na Malinom Brde (21.3.) vybojoval 7. miesto.
* "Memorial Jozefa
Bayera" v Jasnej (28.3.) mu priniesol 5. miesto.
* "Martinsky spiezovec",
preteky s medzinarodnou ucastou na Martinskych holiach (29.3.),
mu priniesli 9. miesto.
* 4.- 5. aprila sa uskutocnili
medzinarodne preteky "GORALSKY KLOBUCIK", ktore
zorganizovala TJ Rohace Zuberec. Usporiadatelia, aj napriek
nepriaznivemu dazdivemu pocasiu, dokazali pripravit kvalitne
trate pre vyse 250 ucastnikov ( 147 chlapcov a 106 dievcat) z
Polska, Ciech i Slovenska. V prvy den pretekov, napriek kolizii
medzi brankami, skoncil Ervin VELIC 6. V hlavnych
pretekoch, ktore nasledovali v druhy den pretekov, zvitazil.
* Vitazstvo si odniesol
aj z ucasti na "PUDINGOVOM POHARI", ktory sa uskutocnil
v dnoch 18. - 19. aprila pri Zelenom plese.
Podmienky
na trening boli obmedzene
V tejto sezone sa nam ovela viac
darilo v slalome, ako v obrovskom slalome, lebo pre nepriaznive
snehove podmienky sme disciplinu obrovsky slalom mohli trenovat
len velmi obmedzene. Ku koncu sezony sa vsak nasi pretekari aj v
tejto discipline zacali viac priblizovat slovenskej spicke, kedze
sme predsa uz len trosku dohnali handicap v treningu na tych
pretekarov, ktori trenuju v jeseni vacsinou na ladovcoch. Toto sa
najvyraznejsie prejavilo na poslednych medzinarodnych pretekoch,
ktore sme absolvovali v Polsku.
Vyrazny uspech v Polsku:
V dnoch 5. - 6. aprila sa
zucastnili nasi najlepsi pretekari: E. Velic, L. Kupcova, L.
Cillikova a J. Zvarik, na Medzinarodnych lyziarskych pretekoch
"O POHAR OLYMPIJSKYCH NADEJI 2006" v Zakopanom, kedze
aj toto mesto, tak ako nas Poprad - Tatry, je kandidatom na ZOH
2006. Ucastnikmi boli ti najlepsi polski a cast slovenskych
pretekarov. Preteky sa uskutocnili vo vyske okolo 2 000 m, v
podobnych podmienkach, ake su u nas na Chopku. Sutaznou
disciplinou od kategorie predziakov az po starsich ziakov bol
obrovsky slalom. Nasi ziaci dosiahli vynikajuce vysledky.
V ktg. predziakov sa umiestnil
Ervin VELIC na 4. mieste, v kategorii mladsich ziacok Lucia
KUPCOVA na 5. mieste, v kategorii starsich ziacok L. CILLIKOVA na
13. mieste, pricom od 10. miesta ju delili len dve desatiny
sekundy a na vynikajucom 2. mieste v kategorii mladsich ziakov sa
umiestnil JURAJ ZVARIK.
Takato vynikajuca bodka za sezonou
dala dalsiu motivaciu do buducej sezony nielen pretekarom a
trenerom, ale aj funkcionarom Ing. Vladimirovi Zvarikovi,
predsedovi LO a Ing. Vladimirovi Cillikovi, ktori sa na tychto
pretekoch zucastnili. Rozlucka so snehom, i s tohtorocnou
lyziarskou sezonou
Pocas velkonocnych sviatkov sme sa
rozlucili s tohtorocnou lyziarskou sezonou a zaroven aj so snehom
na Chopku, kde sa uskutocnili oddielove preteky s nasledovnymi
vysledkami:
PRIPRAVKA: 1. Ervin VELIC, 2. Leo
ZILKA MLADSIE ZIACKY: 1. Lucia KUPCOVA, 2. Katka MUTISOVA MLADSI
ZIACI: 1. Juraj ZVARIK, 2. Ivan BALKO, 3. Rasto HUDIK STARSIE
ZIACKY: 1. Lucia CILLIKOVA, 2. Olga SUBIKOVA, 3. Katka HORSKA,
4. Barbora HALASOVA
Uvedeni pretekari a Silvia
Kamenska, ktora sa zaveru sezony nezucastnila, tvorili pocas
tohtorocnej sezony pretekarske druzstvo reprezentujuce LO TJ ZP
a.s.
Neslo
o oficialne hodnotenie
Po tychto pretekoch nasledovalo
posedenie rodicov a pretekarov v chate TJ ZP a.s. na Trangoske,
kde sme zhodnotili uplynulu sezonu a ciastocne sme uz
"kuli" plany aj do buducej sezony.
Oficialne vyhodnotenie sezony sa
uskutocni az po dodani oficialnych vysledkov Slovenskeho pohara
1998 zo Slovenskeho lyziarskeho zvazu. Potom vytycime aj plany aj
pre buducu sezonu. Mgr. Jozef Horsky, trener LO TJ ZP a.s.
J. Zvarik na starte. (L. Mikulas)
Atmosfera pred startom. ( Zakopane) Foto:
Ing. V. Zvarik
Pri Zelenom plese na "Pudingovom pohari" na stupni
vitazov 1. Ervin Velic TJ ZP, 2. Jan Tatarka OSG B.B. a 3. Samuel
Kutny SSS B.B.
