|
Pred niekolkymi dnami sme vstupili do druheho stvrtroku 1998. Ked sa na uvedene obdobie pozrieme z hladiska plnenia vyrobnych uloh, mozeme s uspokojenim konstatovat, ze stanovene zamery vo vyrobe tovaru a tvorbe zisku boli zrealizovane a tym bol vytvoreny dobry start do roku 1998. Prispela k tomu pomerne stabilna zakazkova napln bezsvikovych rur valcovanych za tepla, presnych rur, zvarovanych rur velkych priemerov, ktore dokonale eliminovali trochu nizsi zaujem o navarovacie obluky, a vyrobky z druhovyroby. Priaznive bolo tiez plnenie uloh v oceliarni, kde sme v uplynulom mesiaci zaevidovali znovu najvyssiu mesacnu vyrobu, ktora sa "prehupla" cez hranicu 27 kt mesacne. Uvedene vysledky sme dosiahli aj napriek pomerne nizkym zasobam kovoveho srotu, co kladlo najma na pracovnikov oddelenia nakupu srotu vysoke poziadavky na zabezpecenie pravidelnosti prisunu, pozadovaneho sortimentu a druhu kovoveho srotu. Ukazalo sa, ze pri vhodnej koordinacii jednotlivych clankov akciovej spolocnosti su i narocne ulohy splnitelne.
V jednotlivych vyrobnych prevadzkach boli v minulom mesiaci dosiahnute tieto vysledky:
V oceliarni bolo celkove vyrobenych 27 255 ton ocele, z ktorej 8 650 ton bolo expedovanych externym odberatelom, zvysok tvorili polotovary pre nasu valcovnu rur. Minuly mesiac bol vyznacny tym, ze skoro 40% expedicie kontizliatkov bolo nutne expedovat kamionmi, comu musela byt prisposobena jednak vyroba, ale i celkova organizacia vlastnej nakladky.
Vo valcovni rur bolo v minulom mesiaci vyrobenych 14 401 ton v hrubej a 14 602 ton v distribucnej vyrobe. Z uvedeneho mnozstva 9 832 ton bolo urcenych na predaj, zvysok tvorili polotovary pre nase dalej spracujuce prevadzky. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici valcovne rur, ako i pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 7 910 ton a z expedicneho miesta taharne rur II. 2 101 ton, v prevaznej miere kotlovych rur.
Vo zvarovni rur velkych priemerov vplyvom vhodnej zakazkovej naplne boli dosiahnute priaznive vysledky. Celkove bolo vyrobenych 532 ton zvarovanych rur velkych priemerov a 40 ton izolovanych bezsvikovych rur pre plynarensky priemysel. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzka vylepsila vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci boli zrealizovane v hodnote 301 tisic Sk.
Zakazkova napln taharni rur bola v minulom mesiaci velmi dobra, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch a zaznamenali sme najvyssiu mesacnu vyrobu presnych rur za poslednych pat rokov. Celkove v obidvoch taharnach rur bolo vyrobenych 3 486 ton presnych rur, z toho v taharni rur I. 954 ton a v taharni rur II. 2 532 ton. Z uvedeneho mnozstva bolo 3 217 ton urcenych na predaj, zvysok tvorili polotovary pre oblukaren a hutnicku druhovyrobu. V stredisku oblukaren, z dovodu nizsieho zaujmu o tento druh vyrobku, bol pocas celeho mesiaca uplatnovany trojzmenny patdnovy rezim striedania zmien. Za uplynuly mesiac bolo celkove vyrobenych 325 ton navarovacich oblukov.
V prevadzke hutnicka druhovyroba sa zakazkova napln trochu zlepsila, co umoznilo dosiahnut planovane zamery vyroby. Celkove bol za minuly mesiac z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote 10,7 mil. Sk.
Kedze uplynul stvrtrok roku 1998, heslovite zhrniem dosiahnute vysledky v jednotlivych vyrobnych prevadzkach za uplynule tri mesiace:
v oceliarni bolo celkove vyrobenych 78 470 ton ocele, z ktorej 26 828 ton bolo urcenych na predaj, zvysok tvorila vsadzka pre valcovnu rur,
vo valcovni rur bolo celkove v distribucnej vyrobe vyrobenych 42 106 ton bezsvikovych rur valcovanych za tepla, z ktorych 28 218 ton bolo na predaj, zvysok tvoril vsadzku pre dalsie prevadzky,
vo zvarovni rur velkych priemerov bolo za tri mesiace tohto roku vyrobenych 1 568 ton zvarovanych rur a 138 ton izolovanych bezsvikovych rur pre plynarensky priemysel,
v obidvoch taharnach rur bolo celkove vyrobenych 9 723 ton, z toho v taharni rurI. 2 740 ton a v taharni rur II. 6 983 ton,
v stredisku oblukaren bolo vyrobenych 875 ton navarovacich oblukov,
z prevadzky hutnicka druhovyroba bol vyvezeny tovar v celkovej hodnote 26,1 mil. Sk.
Zaverom mozno konstatovat, ze vysledky prveho stvrtroka boli dobre a toto priaznive plnenie chceme udrzat aj v dalsich mesiacoch. Co sa tyka mesiaca april, vzhladom na nizsi pocet pracovnych dni a velkonocne sviatky, ocakavame trochu nizsiu vyrobu tovaru, ako tomu bolo v marci. Zakazkami su naplnene vsetky vyrobne prevadzky podla planu, az na stredisko oblukaren, ktora pre nedostatocnu zakazkovu napln pracuje od 1. aprila len v dvojzmennom pracovnom rezime.
Do plnenia vytycenych uloh v mene vyrobneho useku prajem celemu pracovnemu kolektivu akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia a pracovnej pohody.
Prve dva mesiace po splynuti
Slovenska hutnicka zdravotna poistovna SIDERIA a Obcianska zdravotna poistovna ISTOTA k 1. februaru tohto roku ohlasili svoje splynutie. Bola to nevyhnutnost, alebo sobas z rozumu?
- Bolo to pragmaticke riesenie, reakcia na caste zmeny v legislative a z toho vyplyvajuce financne problemy. Zriadovatelia sa preto rozhodli spojit svoje sily, svoj potencial. Najvyssi zaujem je zaujem poistenca. To je najvyssi princip zdruzenej zdravotnej poistovne SIDERIA - ISTOTA.
Co sa podarilo za prve dva mesiace cinnosti novej poistovne?
- Predovsetkym sme dokazali rozpoznat, co bolo u obidvoch pravnych predchodcov dobre a co zle. Na to dobre nadvazujeme. Vykonali sme vsetky pravne, organizacne, financne a informacne ukony, potrebne na sfunkcnenie splynutej poistovne. Spravna rada schvalila vsetky zakladne dokumenty poistovne, vcitane poistneho planu a rozpoctu. Je to vyrovnany rozpocet a urobime vsetko pre jeho udrzanie. Je pripraveny aj na mozne legislativne zmeny. Uskutocnili sme rokovania s krajskymi a okresnymi statnymi lekarmi, s Asociaciou sukromnych lekarov, velkymi nemocnicami. Napriek tomu, aj nasa poistovna sa bori so zavazkami minulych obdobi.
Ako reagujete na protesty niektorych zdravotnickych zariadeni, lekarni, na hrozby strajkov?
- Vecne, ale razne. V ziadnom pripade nesuhlasime s tym, aby do problemov boli zatahovani poistenci, aby si na ich ukor ktokolvek vybavoval ucet.
Ako chcete obnovit solventnost poistovne?
- Pojde predovsetkym o plnenie komplexnych opatreni, pocnuc predovsetkym vymahanim dlhov od neplaticov poistneho, ktore presahuju 350 mil. korun, cez dosledne revizie vykonov lekarov, cim by sa podarilo znizit zavazky od 15 do 20%, az po ovplyvnovanie zmeny postoja obcanov k svojmu zdraviu.
Vo verejnosti sa prejavuje nedovera v zdravotne poistovne.
- Pri nasich analyzach sme dospeli k rovnakemu poznaniu. Navyse, vsetky poistovne sa hadzu do jedneho vreca. Nasa strategia diferenciacie spociva prave v tom, aby nas dokazali obcania a nasi poistenci odlisit. Chceme, aby nas poistenec bol vzdy a v kazdom zdravotnickom zdruzeni riadne osetreny, aby mal pocit, ze sa o neho starame. Nasa poistovna ma 12 pobociek a 62 expozitur a stara sa o 600 000 poistencov.
Ako chcete budovat vztah k Zeleziarnam Podbrezova?
- Ide o nasho "TOP" partnera. Je to nas zriadovatel, velky platca poistneho. Zeleziarne Podbrezova maju vyznamne postavenie v samospravnom organe. Tym su predurcene aj na nadstandartne vztahy. Chcem potvrdit pripravenost taketo vztahy budovat so vsetkymi zriadovatelmi, hutnickymi podnikmi Slovenska. Dakujeme za rozhovor.
Do funkcie veduceho cestnej dopravy bol od 1. februara menovany Ing. Igor HREBICEK.
VSETKYM NASIM CITATELOM PRAJEME PRIJEMNE PREZITIE VELKONOCNYCH SVIATKOV.
Jar je symbolom noveho zivota. Ilustr. snimka V. Kukolova.
Vystava informacnych technologii CeBIT sa v tomto roku uskutocnila 20.-25. marca v Messegelande, v Hannoveri. Na pozvanie obchodnych partnerov z firiem GAMO a IBM sa jej po prvykrat zucastnili z nasej akciovej spolocnosti Ing. Peter Ciesar, Ing. Jozef Banik a Ing. Jan Gabon. Veduceho odboru informatiky Ing. Petra Ciesara, sme poziadali o zhodnotenie tohoto vrcholoveho svetoveho podujatia :
- Vystava informacnych technologii CeBIT sa, okrem toho, ze je
vrcholnym svetovym podujatim, stava i kazdorocnym obchodnym
stretnutim pracovnikov informacnych technologii. V tomto roku sa
v Hannoveri predstavilo zhruba 7 000 vystavovatelov, z viac ako
60 krajin sveta, ktori prezentovali verejnosti vsetko najnovsie z
oblasti aktualnych aplikacii, technickych a trhovych trendov. A
ten, kto dokaze optimalne tento prehlad integrovat do svojich
podnikatelskych aktivit, bude mat
S akymi tematickymi okruhmi ste sa na vystave stretli?
- Vystavu mozno rozdelit do niekolkych tematickych okruhov.
Obsah tem uvediem heslovite: urcite naskok pred ostatnymi.
Informacna technika - tejto oblasti sa venovalo zhruba 1
500 vystavovatelov, ktori prezentovali najrozsiahlejsiu ponuku
informacnej techniky. Dal sa tu ziskat prehlad o vyvoji vo svete
(univerzalne a specialne spracovanie dat, OCR systemy, kompletne
riesenie HW, SW, periferie, stavebne komponenty, sluzby atd.)
NETWORK COMPUTING - inhouse riesenia alebo globalny transfer
dat. Asi 400 vystavovatelov ponukalo prehlad o aktualnych
sietovych systemoch z celeho sveta.
CIM/ADC - o najnovsom stave v technike pocitacov a
automatickeho zberu udajov informovalo zhruba 700 vystavovatelov.
Boli podane informacie o synergickych moznostiach pri
interdisciplinarnom nasadeni medzi Network Computingom a
telekomunikaciami.
SOFTVER, PORADENSTVO SLUZBY - tejto oblasti sa venovalo
asi 2 300 vystavovatelov, s celosvetovym vyberom viac ako 400
ponukatelov sluzieb v oblasti informacnych technologii a
komunikacnej techniky. TELEKOMUNIKACIE - prezentovalo asi
900 vystavovatelov (recova, datova, textova a obrazova
komunikacia, ISDN, modemy, spojovacie zariadenia, vodicmi
napajana a prenosova technika a kablove systemy atd.)
AUTOMATIZACIA V KANCELARII - ponuka cca 300 vystavovatelov
ukazala, ako sa da kancelaria zariadit podla najmodernejsich
trendov, s dorazom na zvysenie efektivnosti a zjednodusenie
pracovnych postupov. BANKOVNICTVO - asi 200 vystavovatelov
sa zameralo na oblast financnu. Velmi nas zaujala expozicia
Deutche Bank, kde bolo v hale c. 18 nasadene velke mnozstvo IBM
terminalov.
BEZPECNOSTNA TECHNIKA/TECHNIKA INTELIGENTNYCH KARIET- nad
200 vystavovatelov umoznilo ukazat najmodernejsie trendy z
oblasti medzinarodnej bezpecnostnej a kartovej techniky.
VYSKUM A TECHNOLOGICKY TRANSFER prezentovalo viac ako 250
zastupcov vyskumnych ustavov, univerzit a priemyselnych skol.
Ktore z vystavovanych informacnych technologii vzbudzovali
najvacsi zaujem?
- Hlbokym zazitkom bola navsteva IF Industrie Forum Design
Hannover, kde boli vystavene najlepsie ocenene vyrobky za rok
1997. Z oblasti informacnych technologii to boli ocenene vyrobky,
ako technologie "pokladky" kablov do terenu a
interierove kombinovane prvky pre zdruzene kablove vedenie
vsetkych druhov. V oblasti HW boli zaujimave vyznamenane
notebooky IBM a pracovne stanice IBM s plochymi TFT monitormi,
ktore su ocenovane pre svoj prinos pre zdravie obsluhy - temer
nulove vyzarovanie a ostry obraz neskodiaci zraku. Jednou z
hlavnych tem na CeBIT-e bola integracia sposobov komunikacii.
Dominantnym vystavovatelom integracie hlasovej a elektronickej
posty bola firma Lucent Technologies (v nedavnej minulosti
AT&T). Moze nas len tesit, ze mame prislusnu technologiu a
budeme moct realizovat uvedenu integraciu. Nastup
videokonferencii je badatelny. Videokonferencie boli v prevadzke
najma v stankoch Lucent Technologies (LT) a Philips. Divacky, ale
i odborne bol trhakom vystavy produkt IBM - Voice manager, kde sa
hlasom ovlada nielen Lotus Notes, ale umoznuje hlasove diktovanie
listov do textoveho editora. Uvedeny produkt (v tejto
zdokonalenej forme) posuva informacne technologie o generacny
krok pri spracovani informacii. V stanku IBM boli dalej vystavene
zariadenia, ktore su castami nasich systemov v ZP a.s.
Jednoznacne sa zacinaju presadzovat aktivne TFT monitory, od
velkosti 17" (ploche monitory, kde je bod obrazu tvoreny
trojicou tranzistorov, obraz je jasny, s vysokou rozlisovacou
schopnostou), ktore boli z ponuky na vystave najprepracovanejsie.
V stanku Toshiba nas uputali notebooky v miniaturnom prevedeni,
predovsetkym co do hrubky. Najtensi, ale uhloprieckou slusny, mal
hrubku len 1,8 cm. V halach c. 19 a 20 vystavovatelia predvadzali
dochadzkove, evidencne a identifikacne systemy. Z pohladu
videneho, je nas dochadzkovy system silnou podmnozinou moznosti v
tejto oblasti. Pri ziskavani informacii o sietovych tlaciarnach
sme zistili silny trend k farebnej bublinkovej a laserovej tlaci.
Napr. firma Lexmark uz ani nemala vo svojej expozicii ciernobielu
tlaciaren.
V com vas medzinarodna vystava inspirovala?
- Niektore ziskane zavery je mozne zovseobecnit a nasledne sa
snazit zaviest do nasej prace v informacnych systemoch ZP a.s.
Napriklad: - v informacnom systeme prezentovat nasim zakaznikom
informacie web technologiou, s moznostou dorucit informacie
tlacou, faxom, e-mailom, - specializovat sa v HW oblasti na
urcity druh techniky s cielom, zuzit sortiment HW, najma
tlaciarni, - zaviest postupne vzdialene manazovanie pracovnych
stanic v sieti - napriklad system Tivoli TME, - zlepsit ucinok
odbornych prezentacii poznatkov, skoleni a odovzdavanych
informacii domyselnou dramaturgiou a vizualnym prejavom, -
integracia hlasovej a elektronickej formy vymeny informacii
(AUDIX - e-mail), - vyskusat moznost uplatnenia videokonferencie
v podmienkach nasej firmy.
Opytala sa : V.Kukolova
Na otazky citatelov odpoveda revizny lekar MUDr. Milos krajc
Ako je to s uhradzanim fotokompozitov?
V.T. Fotokompozity su hradene zdravotnou poistovnou vo
frontalnej (prednej) casti chrupu v rozsahu 3 - 3 zo standardneho
fotokompozitneho materialu ceskej proveniencie "Evicrol
solar". Za fotokompozity zahranicnej vyroby pacient doplaca
podla kvality a ceny pouziteho fotokompozitu. Na vysku doplatku
musi byt pred osetrenim pacient upozorneny osetrujucim zubnym
lekarom a pacient musi s nim suhlasit. V distalnom (zadnom) useku
chrupu si poistenec hradi vyhotovenie fotokompozitnej vyplne v
celom rozsahu.
Zaujima ma, ci lekar uz automaticky odratava sumu, ktoru uhradza zdravotna poistovna alebo si musim o preplatenie poziadat? Ide totiz o to, ze za standardnu protezu (9 zubov) som zaplatil 3 000 Sk a neviem, ci mam narok o uhradu nejakej ciastky.
Osetrujuci zubny lekar sumu, ktoru uhradza poistovna
automaticky odratava od ceny nadstandardneho protetickeho
vyrobku. Povinnostou osetrujuceho lekara je pacienta upozornit na
predpokladanu vysku doplatku pred zapocatim protetickeho
osetrenia. Chcem upozornit, ze zliatiny "Palargen"
uhradza len zdravotna poistovna SIDERIA - ISTOTA a zdravotna
poistovna PERSPEKTIVA (ostatne poistovne nepreplacaju) v cene 102
Sk za 1 gram. Nakolko nakupna cena Palargenu sa pohybuje v
rozsahu 140 - 170 Sk za 1 gram musi rozdiel v cene doplatit
poistenec. Posudenie opravnenosti vasej platby 3 000 Sk mozeme
posudit po predlozeni prijmoveho dokladu od osetrujuceho lekara,
ak nam ho poskytnete k nahliadnutiu. Podla toho mozeme zistit
druh a rozsah vasho protetickeho osetrenia.
Opytala sa O.K.
Lekaren "Podbrezova" poskytuje pacientom
lekarensku starostlivost v jednozmennej prevadzke v pracovnych
dnoch pondelok - piatok v case od 6.30 do 15. hod., s
polhodinovou prestavkou v case obeda, od 11.30 do 12.hod.
Tento pracovny rozsah bol schvaleny licencne MZ SR. Vyhovuje v
podstate zamestnancom ZP a.s., pracujucim v prvej i druhej
pracovnej zmene a dokonca pracovnici tretej zmeny si mozu recept
vymenit uz o 6.30 hod. Otvaracie hodiny boli akceptovane aj
Okresnym uradom v Brezne, odborom VVS i Obecnym uradom v
Podbrezovej. Predlzene pracovne zmeny ci pohotovostnu lekarensku
starostlivost lekaren nezabezpecuje preto, ze v lokalite
Podbrezova nie je zriadena lekarska stanica prvej pomoci ( LSPP).
Uvedena lekarska pomoc je zriadena v NsP v Brezne a v navaznosti
na nu sa vo vykone lekarenskej pohotovosti striedaju styri
lekarne v Brezne, v case do 22.hod. Po tomto case zabezpecuje
vydaj na pohotovostne recepty lekaren pri nemocnici na vyzvanie
lekara z LSPP. Aby sa aj pacienti z Podbrezovej a okolia vedeli
orientovat, ktora lekaren prave vykonava pohotovost, v zelenej
informacnej skrinke pri hlavnom vchode lekarne "
PODBREZOVA" najdete vzdy aktualnu informaciu o ROZPISE
POHOTOVOSTNYCH LEKARENSKYCH SLUZIEB" na aktualny mesiac.
Pracovna zatazenost lekarne nuti veduceho lekarnika lekarne
PODBREZOVA vykonavat nevyhnutnu agendu casto aj po pracovnom case
a prave po 15. hod. sa v ostatnom case mnozia poziadavky
pacientov, ktori sa dozaduju predaja, ci vydaja liekov v
mimoprevadzkovom case. Mnozia sa aj navstevy turistov, zajazdov,
ci nahodnych navstevnikov Podbrezovej, ktori sem prichadzaju z
velkych miest a povazuju za samozrejmu predlzenu prevadzku
lekarne, ale zaroven sem prichadzaju pacienti, ktori presli uz
niekolko lekarni a pozadovany liek nedostali. Prave tato
skutocnost viedla k hladaniu vychodiska a nasli sme ciastocne
riesenie.
Na lavej strane vchodovych hlavnych dveri lekarne PODBREZOVA sa
nachadza svetelne oznacenie lekarne - zeleny kriz s logom. Pokial
bude toto svetelne oznacenie po 15. hod. svietit, znamena to, ze
je mozne z dovodu nudzoveho vydaja liekov vyuzit nase sluzby,
staci zazvonit, pripadne zavolat na t.c. 0867/671 307, pripadne 0
905 401 981.Ide o doplnkovu sluzbu lekarne PODBREZOVA, pre
pacientov zdarma, bez priplatku. Dovolujem si vsak dorazne
pripomenut, ze to nebude pravidelne, len v case pritomnosti
veduceho lekarnika v lekarni. Tuto sluzbu sme zacali praktizovat
30. marca 1998 a verim, ze takymto sposobom vyjdeme v ustrety
predovsetkym zamestnancom ZP a.s., obyvatelom i ostatnym
navstevnikom nasej obce.
Mgr. J. SUDA, majitel lekarne PODBREZOVA
Nasa akciova spolocnost pre deti svojich zamestnancov
Slniecko vystupuje coraz vyssie a postupne, aj ked v kazdodennom zhone, predsa zaciname mysliet na pomaly sa bliziace leto. Problemom mnohych rodin je zabezpecit program svojim detom aj na cas mimo cerpania dovolenky. Nasa akciova spolocnost v ramci socialneho programu vychadza svojim zamestnancom v ustrety aj v tomto smere a tohtorocne prazdniny bude moct 3OO nasich deti prezit v prijemnom prostredi.
Ako nas informoval Ing. Julius Dvorsky, detske tabory budu
organizovane v dvoch rekreacnych zariadeniach. Styri turnusy pre
260 deti sa uskutocnia v zariadeni Paradise v Kunerade a 40 deti
pojde do rekreacneho zariadenia Peres v Demandiciach. Detsky
tabor v Kunerade sa nachadza pri Rajeckych Tepliciach a
organizuje ho Sportovy klub Dracik z Banskej Bystrice. V ponuke
je cinnost roznych zaujmovych kruzkov- sportovy, vytvarny,
tanecny, dramaticky, jazykovy, turisticky, zalezi od zaujmu deti.
Detsky tabor v rekreacnom zariadeni Peres v Demandiciach
organizuje znama Agentura OK Ziar nad Hronom a tentokrat
pripravila "Tajomstvo zlateho kanonu". Bude to
zaujimavy tabor, plny aktivneho relaxu pre tie deti, ktore chcu
okusit kovbojsky zivot na ranci San Domingo Peres.
Vyber deti maju kazdorocne v kompetencii dielenske vybory a
ako nas informoval podpredseda OZ KOVO p. Slavomir Stromko, uz v
tychto dnoch zacinaju s rozdelovanim poctov poukazov.
Detske tabory sa uskutocnia v piatich turnusoch nasledovne:
KUNERAD: 1. - 14. jula 1998 - 73 deti 14. - 27. jula 1998 - 73
deti 27. jula - 9. augusta 1998 - 74 deti
9. - 22. augusta 1998 - 40 deti
DEMANDICE: 17. - 30. augusta 1998 - 4O deti
Z februaroveho a marcoveho zapisnika policie ZP a.s. vyberame:
DLHOPRSTI STALE VYCINAJU
1. februara neznamy pachatel odcudzil zatku z chladica vozidla
znacky VOLVO, SPZ BCA 17 42.
***
7. februara odcudzil z vozidla TATRA SPZ BC 49 54 P.D. z Brezna
autoradio, cim sposobil skodu cca 4 000 Sk.
***
10. februara bolo z uzamknutej skrine vo Vvr - upravni odcudzene
posuvne meradlo bez akychkolvek stop nasilneho otvarania.
***
16. februara odcudzil neznamy pachatel z mechanickej dielne
zverak v hodnote 1 000 Sk.
***
17. februara vo vecernych hodinach boli zadrzani v objekte ZP
a.s. V.S. a O. B. z Podbrezovej, ktori sa chceli obohatit o 420
kg zvarovanu ruru.
***
3. marca vodic kamionu SCANIA s ceskou SPZ zistil odcudzenie
dvoch stahovacich popruhov v celkovej hodnote cca 4 000 Sk.
Pripad bol oznameny OO PZ.
***
18. marca doslo ku kradezi 970 kg ocelovych rur z valcovne rur.
Pachatel sposobil ZP a.s. skodu cca 9 500 Sk. Pripad bol
postupeny na vysetrenie.
***
20. marca pred skoncenim druhej pracovnej zmeny zistili vo Vt 2,
ze neznamy pachatel odcudzil zo skrinky pracovnika tejto
prevadzky naramkove hodinky CASIO v hodnote 1 690,- Sk a sportovu
obuv znacky REEBOK v hodnote cca 2 300 Sk. Pripad oznamili OO PZ.
ZASAHOVALI POZIARNICI
2. marca vo vecernych hodinach pred vratnicou c.8 v
priestoroch noveho zavodu horelo nakladne auto LIAZ SPZ HOA 22
94. Pomocou styroch hasiacich pristrojov poziarnici ohen uhasili.
Pripad bol postupeny OO PZ.
Zeleziarne Podbrezova a.s., prevadzka SROTOVE POLE PIESOK, oznamuje zamestnancom, ze od 6. aprila 1998 vykupuje neupravene druhy kovoveho srotu za zvyhodnene ceny. Vykup je v pondelok az v piatok, v case od 6. do 14. hod. Platime v hotovosti.
Pre rok 1998 bol schvaleny podnikatelsky zamer s cielom - spracovat 31 000 ton novovzniknutej trosky a na halde Siklov prepracovat 175 000 ton materialu. Pri tvorbe zameru sa vychadzalo z vysledkov dosiahnutych v roku 1997 a predpokladov celkovej upravy hornej haldy Siklov.
Spracovanie novej oceliarenskej trosky sa zacalo v mesiaci
januar 1998. Za prve tri mesiace sme spracovali 27 000 ton
trosky, z toho na konecny tvar umeleho hutneho kameniva sme
upravili 15 400 ton, ktore bolo uskladnene na skladke IPS. Z
uvedeneho mnozstva sa nam podarilo vyseparovat 230 ton
pouzitelneho kusoveho zeleza. V prevadzke je potrebne spracovat
este 12 000 ton nadsitnej frakcie, ktora ma velkost nad 63 mm a
pred vlastnym triedenim ju musime rozdrvit na mensie kusy. S
drvenim materialu sme zacali 16. marca, pricom drvenie nam mala
zabezpecit firma ViOn Zlate Moravce. Pocas trojdnovej prace
drvica doslo k poskodeniu spojky na zariadeni a firma ViOn
odstupila od zmluvy, cim nam sposobila casovy sklz. Predpoklad
ukoncenia prac v prevadzke odhadujeme na koniec aprila. Subezne
so spracovanim novej trosky sme v januari zacali s upravou hornej
haldy Siklov, s cielom pripravit material pre separaciu kovoveho
odpadu a nasledne zacat s upravou konecnej figury hornej haldy.
Predpoklad zacatia prac linky na Siklove je v mesiaci maj 1998.
Na hornej halde Siklov by sme chceli do konca oktobra pretriedit
175 000 ton materialu a ziskat 12 250 ton pouzitelneho kovoveho
odpadu. Okrem vyrobnej cinnosti by sme chceli vyriesit lepsie
zhodnotenie vytriedenych frakcii umeleho hutneho kameniva z
trosky, k tomu nam je ale potrebne dopracovat: - komplexnu
analyzu vsetkych frakcii trosky, ktoru nam zabezpeci firma
ENVIGEO s.r.o., Banska Bystrica, - vypracujeme vnutropodnikovu
normu pre umele hutne kamenivo, - vykoname preukazatelnu skusku v
autorizovanej skusobni. Vysledkom vsetkych skusok by malo byt
ziskanie dokladu pre potencialnych zakaznikov, ze umele hutne
kamenivo zodpoveda prislusnym normam STN a podnikovej norme.
Takto certifikovane umele hutne kamenivo by bolo mozne pouzit v
cestnom hospodarstve. Frakcie 4-8 mm, 8-22 mm na zimny posyp
ciest, frakcie 8-22mm a 22-63 mm ako podkladovy material pri
vystavbe ciet. Frakcie 4-8 mm a 8-16 mm by sme chceli podrobit
dalsiemu vyskumu, s moznostou pouzitia v betonovych zmesiach. V
roku 1998 vyrobime skusobne zamkovu dlazbu (pripadne betonove
tvarovky) technologiou vibroliatia a podrobime ju pevnostnym
skuskam. V pripade priaznivych vysledkov by sme rozbehli vyrobu v
roku 1999. Ciele, ktore sme si stanovili by mali priniest
zlepsenie hospodarskeho vysledku prevadzky a aj celej
spolocnosti.
Ing. Robert Plsik veduci prevadzky Srotove pole Piesok
Pohlad na haldu Siklov objektivom Ing.M.Jakubcu.
Po styroch mesiacoch sa vraciame do odboru riadenia
kvality, konkretne do metalograficko-chemickych laboratorii kde,
ako uz bolo niekolkokrat avizovane, doslo v ramci investicii k
skvalitneniu vybavenia laboratoria pristrojom SPECTROLAB LAX X7,
od nemeckej firmy SPECTRO. Obsirnejsie informacie nam poskytla
veduca laboratorii, Ing. Maria Kuzmikova:
- Poziadavky zakaznikov na kvalitu nasich vyrobkov neustale
stupaju. Zvysovanie kvality ocele ale nie je mozne bez
skvalitnovania pristrojovej techniky pre vstupnu, medzioperacnu a
vystupnu kontrolu kvality. Doposial pouzivany spektrometer na
analyzu ocele uz plne nepokryval tieto poziadavky, preto sme
zakupili novy spektrometer, ktory umoznuje stanovenie 27
chemickych prvkov, co je o osem viac, ako tomu bolo doteraz. Ide
o tieto chemicke prvky navyse: dusik, kyslik, bor, zinok, zirkon,
lantan, bizmut, cer a ked budu na trhu dostupne referencne ocele
s obsahom kadmia, budeme moct stanovovat aj tento stopovy prvok.
Okrem toho, novy spektometer je pri niektorych prvkoch
nakalibrovany v sirsom koncentracnom rozsahu, co umoznuje analyzu
ocele sirsieho rozsahu akosti, napr. aj triedy 17 a 19. Pri
analyze hlavne medzioperacnych vzoriek ocele je okrem presnosti
velmi dolezity aj casovy faktor, pretoze oceliari potrebuju
vysledok presny a rychly. Hoci vyvoj spektrometrov napreduje,
zial, nebol zatial vyrobeny taky spektrometer, ktory by zvladal
narocnejsi analyticky program za kratsi cas. Je to dane
objektivnymi pricinami. Stanovenie chemickych prvkov, ako dusika
a kyslika a stanovenie stopovych prvkov si vyzaduje ine podmienky
budenia spektra, ako stanovenie zakladnych prvkov vo vyssich
koncentraciach, co nutne predlzuje dobu analyzy. Doba iskrenia na
novom spektrometri sa predlzila o 10s, co pri 2-3 iskrach
potrebnych na analyzu jednej vzorky ocele predstavuje spomalenie
vysledku o 20-30s, s tym treba pocitat. Casovy faktor pri
analyze, t.j. ci je potrebne iskrit dva alebo viackrat tu istu
vzorku, zavisi jedine od kvality vzorky. Vzorka ocele musi byt
bez trhlin, "vmestkov" a musi v nej byt rovnomerne
rozlozenie vsetkych prvkov v celom objeme vzorky. To znamena, ze
pre odber vzoriek sa musia pouzivat kvalitne vzorkovace a vzorka
ocele sa musi odobrat vtedy, ked je obsah EAF a LF dobre
zhomogenizovany. Ak tieto dve zasady zo strany oceliarne budu
zabezpecene, verim, ze predlzenie doby analyzy o par sekund
nebude az tak podstatne. Pocas nastavovania a testovania
spektometra sa zo vsetkych 27 prvkov ukazal z hladiska presnosti
stanovenia kyslik najproblematickejsim. Uz pri spektrometrickom
stanoveni dusika je vela faktorov ovplyvnujucich presnost
vysledky (cistota argonu, tesnost iskrista atd.). Pri stanoveni
kyslika na spektometri je tych negativnych vplyvov podstatne viac
a pretoze sme prvi na Slovensku a v CR, co pouzivame tuto metodu
stanovenia kyslika v oceli, zistovanie vsetkych moznych
negativnych vplyvov a ich optimalizacia boli zdlhave.
Stanovenie dusika a kyslika v oceli bolo cele desatrocia domenou
automatickych analyzatorov firiem LECO a STROHLEIN. Su to
pristroje na stanovenie jedneho, dvoch, maximalne troch
chemickych prvkov (C,S,C+S,N,O,N+O,N+O+Ar,H) v oceli. Poslednych
pat rokov spektrometre im uspesne konkuruju, co sa tyka
stanovenia dusika. Stanovenie kyslika na spektrometri je zatial
uplnou novinkou. Pre porovnanie presnosti stanovenia kyslika
jednou a druhou metodou som poziadala o spolupracu ostravskych
(Vitkovice) a kosickych (VSZ) kolegov. Obsah kyslika bude teda
stanoveny v nasom laboratoriu na spektometri a v dvoch externych
laboratoriach na automatickych analyzatoroch fa LECO v 30 tych
istych vzorkach nasej ocele. Bude to velmi zaujimave a uzitocne
porovnanie vysledkov. Ja verim, ze sme sa rozhodli spravne, ked
sme volili kupu noveho spektrometra pre zabezpecenie poziadavky
stanovenia dusika a kyslika v oceli, ze novy spektrometer bude
velkym prinosom pre ZP a.s. pri skvalitneni nasej ocele, pretoze
vypovie o jej zlozeni a cistote rozhodne viac, ako stary
spektrometer.
-VK-
V AUTOSERVISE MAJU UZ AJ PNEUSERVIS
O zriadeni autoservisu, ako sucasti prevadzky cestna doprava, i o poskytovanych sluzbach, ste sa mali moznost docitat v 3. cisle nasich tohtorocnych novin. Z uvedeneho clanku, zo zaverecnych slov veduceho autoservisu p. Antona Knosku vyplynulo, ze nezostanu len pri spomenutych aktivitach, ale svoje sluzby budu postupne rozsirovat.
A uz je tu cas, ked mozu svojim zakaznikom ponuknut dalsie sluzby. V nasom autoservise bol zriadeny pneuservis. Ako nam povedal p. Anton Knosko, o urychlenie zriadenia tejto sluzby sa pricinil najma Ing. Jozef Marcok, technicky riaditel. A vdaka tejto aktivite uz dnes mozno hovorit o takmer kompletnych servisnych sluzbach, vratane nastavovania svetiel. "Pripravujeme uz zamerania geometrie, testu brzd a spalin vyfuku. Predpokladam, ze do konca tohto roku budeme moct uz poskytovat nasim zakaznikom sluzby na standardnej urovni", povedal p. Knosko.
Autoservis sluzi predovsetkym na servisne sluzby
automobiloveho parku ZP a.s., zamestnancom zeleziarni poskytuje
servis vozidiel s 20% zlavou a svoje sluzby sa budeme snazit
rozsirit aj pre zaujemcov z vonku. Odporucame zamestnancom
zeleziarni navstivit nase priestory a preto pripominame, ze nase
pracovisko je v cinnosti od 6.- 15. hod. a v naliehavom pripade
budu pracovnici autoservisu k dispozicii aj mimo vyhradenych
hodin.
Autoservis ZP a.s. je vybaveny aj vzduchovymi rozvodmi, ktore
umoznuju so vzduchovym naradim pracovat v priestoroch celej
dielne.
F:O. Kleinova
Veduci autoservisu p. A. Knosko nam ukazal aj regloskop na
nastavovanie svetiel. Povinnostou pracovnikov pri priprave
vozidiel na letnu sezonu je aj nastavenie svetlometov.
F:O. Kleinova
Neocenitelnou pracovnou pomockou pri praci automechanikov je
stlpovy zdvihak.
F: O. Kleinova
Vedla hlavnej brany stareho zavodu sa vypina uz niekolko
mesiacov nova moderna budova, v ktorej sidli Slovenska
sporitelna, a.s., pobocka v Podbrezovej. Modernym pracovnym
prostredim neziskali len zamestnanci tejto institucie, ale
nesporne aj klienti, ako vyplynulo z rozhovoru s veducou pobocky
p. Annou HRASKOVOU:
Prestahovanie sa do novych priestorov a zavedenie Bankoveho informacneho systemu nam umoznuje spracovat kazdu agendu na vsetkych pracoviskach v ramci celej krajskej pobocky Banska Bystrica. Znamena to, ze zamestnanci ZP a.s., ktori maju zalozeny ucet v Slovenskej sporitelni a.s., (nezalezi na mieste bydliska v ramci kraja), si mozu vyberat i vkladat peniaze aj u nas. Dokazeme im zabezpecit vsetky poziadavky okrem zadania trvaleho prikazu a vystavenia novej platobnej karty, co je len v kompetencii materskej pobocky. Takymto sposobom uskutocnujeme aj prevod vkladnych kniziek na meno, suvisiaci so Zakonom o ochrane vkladov. Mozno maju niektori klienti pocit, ze praca nam trva o cosi dlhsie. Nie je to z dovodu nevedomosti, ci svojvolneho zdrziavania. Uvedene sluzby suvisia s napajanim sa na celokrajovu siet. Tato praca je sice preciznejsia, presnejsia, ale mozno o par minut dlhsie trva. Aj napriek tomu urcite usetri vzacny cas nasich klientov, ktori si napr. cestou z prace mozu vybavit co potrebuju a nemusia cestovat. Ved spadova oblast Brezna je pomerne rozsiahla. Nase nove sluzby sa tykaju nielen fyzickych, ale i pravnickych osob.
Mozete ponuknut nasim zamestnancom aj dalsie novinky?
- Pre zamestnancov ZP a.s., ktori maju ucet zriadeny v Slovenskej sporitelni a.s., nasa pobocka poskytuje uvery. Blizsie informacie ziskaju zaujemcovia, ked nas navstivia. Ti, co casto cestuju do zahranicia mozu vyuzit moznost bezhotovostnej platby prostrednictvom medzinarodnej platobnej karty MAESTRO, ktorej platnost je dvojrocna. Jednou z dalsich noviniek su vyhodne urokove sadzby na vkladnych knizkach, ktore stupaju v zavislosti od vysky vkladu. Blizsie sa takisto mozete informovat priamo u nas.
Platobny styk prostrednictvom bankovych kariet bol spociatku posudzovany roznorodo. Dnes si uz nasi zamestnanci na tento system zvykli, no obcas pocut staznost, ze v bankomate niet penazi, ze opat nefunguje... Co zvykne byt toho pricinou?
- Ano, obcas sa aj k nam dostane informacia, ze sa klienti stazuju na poruchove bankomaty. Musim vsak konstatovat, ze celkom tak to nie je. Iste, obcas sa stane, ze nastane porucha, ale to nie je tak casto. Skor zohravaju v tom ulohu dobrodruhovia, ktori skusaju strkat do bankomatu vsetko mozne. A kedze je to velmi citlivy pristroj, ktory plni okrem ineho aj ochrannu funkciu tento system je tak dokonaly, ze automaticky reaguje. Takto boli do bankomatu v novom zavode vlozene napr. trikrat namiesto platobnej telefonne karty, niekto sa pokusal vsunut platobnu kartu aj s obalom..... Ak nastane v bankomate porucha, snazime sa reagovat pruzne a hned pricinu odstranit. Chcela by som v tejto suvislosti podakovat aj pracovnikom straznej sluzby ZP a.s., ktori nam ochotne hlasia pripadne poruchy.
Nase snahy smeruju k jedinemu cielu - uspokojit potreby
nasho klienta a preto sme radi, ak sa na nas so svojimi
poziadavkami obraciate.
Zhovarala sa O.K.
AUTOR: Ing. Peter Mlynarcik
Systematicka priprava a vzdelavanie nasich zamestnancov je zabezpecovane oddelenim vzdelavania a rekvalifikacie, ktore kazdy polrok vypracuva ponukovy program vzdelavania a na zaklade poziadaviek jednotlivych prevadzok a odborov tieto kurzy aj realizuje. Plan vzdelavania je sucastou Koncepcie vzdelavania do roku 2000 v ZP a.s. a hodnotenia zamestnancov. Okrem ponukovych polrocnych programov oddelenie zabezpecuje aj kurzy v externych vzdelavacich spolocnostiach. Uz po skonceni prvych troch mesiacov mozeme konstatovat, ze cast nasho planu vzdelavania sme splnili. Zakladny kurz obsluhy tlakovych nadob a obsluhy vymennikovych stanic je ukonceny. Priebezne sa realizuju skolenia a skusky z vyhlasky UBP c. 74/96 Z.z. V zmysle Vyhlasky UBP 74/96 Z.z. sme v spolupraci s Technickou inspekciou z Banskej Bystrice pripravili skusky pracovnikov na riadenie oprav plynovych zariadeni a v aprili budu vykonane skusky pracovnikov, ktori obsluhuju plynove zariadenia v jednotlivych prevadzkach. V mesiacoch februar-marec sa uskutocnili skolenia vodicov referentskych vozidiel a skolenia vodicov z povolania. Dalsie budu nasledovat po upresneni terminov s Autoskolou Blazin v Brezne. Na zaklade poziadaviek prevadzok bol realizovany v I. stvrtroku aj zakladny kurz viazacov bremien pre 64 pracovnikov. Pre novoprijatych zamestnancov robime vstupne skolenia. Ciastocne sme naplnili poziadavky aj z oblasti ucelovej pripravy. Kurzy Zaklady prace s PC a Windows 95 absolvovalo 65 zamestnancov, Pocitacove siete-elektronicka posta a e-mail 80 zamestnancov. Priebezne do skoncenia I. polroka budeme robit aj dalsie zakladne kurzy a kurzy pre pokrocilych z oblasti vypoctovej techniky, ako Textovy editor MS World 6.0/7.0 a Tabulkovy procesor MS Excel 5.0/7.0. Okrem planovanych akcii sme vo februari urobili kurz, v rozsahu dvoch dni, pre skvalitnenie prace internych lektorov v spolupraci s firmou Kredit s.r.o. Kosice - Lektorske sposobilosti a moderovania. Dalsi z neplanovanych kurzov bol v spolupraci s firmou SGS Slovakia s.r.o. Kosice "FMEA - Analyza moznych chyb". Na april mame pripraveny stvordnovy kurz "Nadstavbove skolenie internych auditorov z noriem radu ISO 9000 a noriem pre automobilovy priemysel". Vo zvaracskej skole boli zrealizovane zakladne kurzy pre zvaranie plamenom a elektrickym oblukom, ako aj pripravne kurzy pre zvaranie na uvedene metody, s uradnou skuskou. Zrealizovali sme aj doplnkove skolenie a preskusanie zvaracov z bezpecnostnych ustanoveni. Na II. stvrtrok 1998 pripravujeme okrem planovanych skoleni aj zaskolenie pre rezanie kovov kyslikom a preskusanie riadiacich technicko-hospodarskych pracovnikov z bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci.
AUTOR: Ing. Dezider Tisovcik
V oblasti zivotneho prostredia plati vo svete niekolko vyznamnych smernic, noriem a normativnych modelov. Na zaklade kladnych vysledkov a skusenosti s nimi a najma s normou BS 7750 bola postupne nastolena poziadavka na vytvorenie medzinarodnej normy ISO, ktora by zjednotila pristupy k strukture, poziadavkam, implementacii a certifikacii systemov riadenia zivotneho prostredia organizacii. Vysledkom tohto procesu boli normy radu ISO 14 000, ktore boli vydane v septembri 1996. Medzinarodne normy pre riadenie zivotneho prostredia poskytuju organizaciam prvky a voditka k dosiahnutiu a preukazaniu dokonaleho environmentalneho spravania sa, riadenym vplyvom svojich cinosti, vyrobkov alebo sluzieb na zivotne prostredie. Robia to v suvislosti so sprisnujucou sa legislativou, rozvojom environmentalnych a ekonomickych zasad a dalsich prostriedkov na podporu ochrany zivotneho prostredia. Normy rady ISO 14 000 su v sucasnosti definovane dvomi zakladnymi normami a to normou ISO 14 000 "System riadenia zivotneho prostredia, specifikacia s navodom na pouzitie" a normou ISO 14 004 "System riadenia zivotneho prostredia, vseobecna smernica pre principy, systemy a podporne metody".
Charakter a principy noriem radu ISO 14 000:
1. Su systemove, cize ponimaju a zaoberaju sa danou
problematikou ako celkom, so vsetkymi navaznymi cinnostami a
procesmi a riesia ich systemovym pristupom.
2. Su obecne, ktore boli pripravene tak, aby mohli byt
pouzitelne a aplikovatelne pre organizacie vsetkeho druhu, aby
vyhoveli rozmanitym zemepisnym, kulturnym a socialnym podmienkam.
3. Su dobrovolne, ale pokial firma deklaruje, ze ich bude
akceptovat a prijme ich pravidla v ramci vztahov do vnutra firmy
i na vonok, stavaju sa pre nu zavaznymi.
4. Su proaktivne, cize su zamerane na prevenciu a
predchadzanie vzniku nezhody cestou priebeznych opatreni.
5. Su vyvojove, obsahuju prvky pre identifikaciu slabsich
miest a hladanie cesty k trvalemu zlepsovaniu starostlivosti o
zivotne prostredie.
6. Su zalozene na angazovanosti a podchyteni vsetkych
prierezovych urovni a funkcii vo firme, od coho zavisi
efektivnost celeho systemu.
7. Norma je "ziva" a umoznuje prisposobovat
system meniacim sa internym i externym poziadavkam a potrebam. 8.
Norma definuje poziadavky na system, ale vzdy nechava volny
priestor pre sposob ich naplnenia.
9. Norma je nastrojom riadenia vedenia na vsetkych urovniach, z
hladiska firmy plnit stanovene legislativne poziadavky a limity v
oblasti zivotneho prostredia.
10. Norma definuje poziadavku pre firmy - verejne preukazovat a
deklarovat vlastne environmentalne spravanie sa a vplyvy
vlastnych cinnosti, vyrobkov a sluzieb na zivotne prostredie.
Za zivotne prostredie sa v ramci noriem radu ISO 14000
povazuje - okolie, v ktorom organizacia pracuje, vratane vzduchu,
vody, pody, prirodnych zdrojov, flory, fauny, ludi a ich
vzajomnych vztahov. Ako vidiet z naznaceneho, okolie sa v tomto
podtexte rozsiruje z ramca podniku na globalny system. Ako uz
bolo medzi riadkami spomenute, tieto normy definuju poziadavky na
system riadenia zivotneho prostredia a ponukaju efektivne
prostriedky starostlivosti on a jeho riadenie. Pri ich aplikacii
je potrebne zohladnit vsetky existujuce zlozky a aspekty
zivotneho prostredia vo firme:
- ochranu vod
- ochranu ovzdusia
- ochranu pody
- odpadove hospodarstvo a hospodarenie s odpadmi
- chemicku bezpecnost
- fyzikalne vplyvy
- energetiku v nadvaznosti na setrenie a citlive riadenie
- vplyv na cast ekosystemu
- vplyv vyrobkov na zivotne prostredie pocas celeho zivotneho
cyklu "od narodenia az po hrob vyrobku"
- stare zataze z minulych cinnosti.
Dnes popisovanu problematiku mozeme uzavriet tym, ze zavedenim
systemu riadenia zivotneho prostredia a implementovanim
poziadaviek noriem ISO 14 000 si firmy vytvoria platformu pre
vyvazeny a integrovany pristup z hladiska ekonomickych a
environmentalnych zaujmov. V case velmi rychlo sa rozvijajuceho
povedomia a citenia v oblasti zivotneho prostredia bude tento
pristup hrat v kratkom case podobnu ulohu, aku sme zaznamenali v
v oblasti kvality
AUTOR: M. Kubizniakova
Blizia sa najvyznamnejsie sviatky cirkevneho roka - Velka noc. V minulych desatrociach sa mohlo hovorit o Velkej noci len ako o Sviatkoch jari, v ktorych dominovala predovsetkym sibacka a kupacka. Krestanske chapanie Velkej noci sa stalo pre vela ludi, najma mladych, velkou neznamou.
Slovensky nazov Velka noc je odvodeny od velkonocnej vigilie nedele zmrtvychvstania Pana. Romanske nazvy Pasgues, Pascua su odvodene od hebrejskeho pesah alebo aramejskeho pascha. Nemecky nazov z anglosaskeho mena bohyne jari Ostara. Historicky zaklad zidovskej paschy je "prechod" Panov okolo egypskych domov, kde zabil prvorodenych a zachranil Zidov, ktori mali barankovou krvou oznacene svoje domy. Tento "prechod" Panov (pascha) mali Izraeliti slavit kazdorocne obetou baranka a jeho jedenim pri velkonocnej veceri. Druha zakladna myslienka zidovskej paschy je vyslobodenie Izraelitov z Egypta, ktore sa stalo tejto noci. Krestanske slavenie Velkej noci pochadza z najstarsieho podania, ze Jezisova smrt bola zavrsena starozakonnou paschou. Zidokrestania (krestania obrateni zo zidovstva) slavili Velku noc este na zidovsku paschu, 14. nivana, na spln prveho jarneho mesiaca. Krestania, ktori sa obratili z pohanstva, tento datum slavenia Velkej noci neprijali. Tym chceli dat najavo, ze krestanstvo sa uplne oddeluje od zidovstva a Velku noc slavili v iny den. II. vatikansky koncil otvoril cestu k spravnemu pochopeniu velkonocneho tajomstva. Samotnemu slaveniu Velkej noci predchadza postne obdobie. Styridsatdnovy post sa zacina v Popolcovu stredu a konci sa v Zeleny stvrtok, pred omsou na pamiatku vecery Panovej. Postna doba ma podla koncilu vyjadrovat dvojaky raz - krst a pokanie. 6. nedela postnej doby sa vola "Kvetna nedela". Je spomienkou na slavnostny vstup Jezisa do Jeruzalema. Nou sa sucasne zacina Velky alebo Svaty tyzden. Cely je zasvateny spomienke na umucenie a smrt Pana Jezisa, okrem Zeleneho stvrtku.
Stvrtok vo Velkom tyzdni (Zeleny stvrtok)
Je dnom spolocenstva knazov s biskupom. Biskup svati krizmu a
ostatne oleje v osobitnej omsi. Koncelebruje ju s ostatnymi
knazmi diecezy. Vecerna svata omsa na pamiatku vecery Panovej
bola vo vsetkych liturgiach spolocnym dedicstvom. Tym sa vlastne
zacina Velkopiatkova spomienka na utrpenie Pana, lebo Jezis
Kristus slavil Poslednu veceru a ustanovil Sviatost Oltarnu.
Nazov "Zeleny" stvrtok pripomina i obycaj jest v tento
den zeleninu, lebo pri velkonocnej veceri i Zidia jedavali horke
zeleniny, aby im pripomenuli trpkost egypskeho zajatia. Jezis
Kristus bol zajaty v Getsemanskej zahrade.
Velky Piatok - den smrti Pana Jezisa.
Jezis Kristus vypocuvany pred zidovskou velradou, pred
Pilatom (rimskym miestodrzitelom). Bol odsudeny na smrt
ukrizovanim, ktoremu predchadzalo potupne umucenie a
trnimkorunovanie. Jediny den v cirkevnom roku, kedy sa neslavi
svata omsa, ale stredobodom ucty je kriz. V tento den sa
zachovava prisny post.
Biela sobota
Je zasvatena Jezisovi Kristovi ako Svetlu sveta. V
prvokrestanskych casoch v ten den obrady zacali vecer a trvali
celu noc az do rana. Katechumenom sa udeloval svaty krst, pri
ktorom dostali biele rucho.
Velkonocna nedela
Nad ranom, ked Pan Jezis vstal z mrtvych, bola svata omsa,
pri ktorej novokrstenci dostali prvy raz svate prijimanie.
Dnes sa Velkonocna vigilia (Velkonocna slavnost) kona po zapade slnka na Bielu sobotu. Je uz castou Velkonocnej nedele. Je to sviatocne spritomnenie Velkej noci, v ktorej s Jezisom Kristom kracame z tmy do svitania. Velka noc je velkou pre vsetkych krestanov preto, lebo Jezis Kristus v nej vstal z mrtvych, dovrsil nase vykupenie a uskutocnil nase omilostenie. Vzdy, kazdu nedelu, je spritomnene velkonocne tajomstvo v nedelnej svatej omsi.
AUTOR: Zuzana Bystrianska a Lucia Misutova
Fasiangy su uz za nami, no v nasich mysliach sa vynaraju spomienky na "Fasiangovu party". Co to vlastne bolo? Zaujimave podujatie, ktore si usporiadali ziaci 7.B triedy s pomocou pana Vancu, predsedu rodicovskeho vyboru a ostatnych rodicov. Zisli sme sa 27. februara v Klube dochodcov v Podbrezovej a odstartovali nase stretnutie vedomostnym kvizom o nasej obci. Potom nasledovala diskoteka, za ktoru patri nase podakovanie panovi Weissovi. Trvala asi tri hodiny a v case diskoteky rodicia vyhodnotili kviz. Chutne pampusky a caj nam pripravili mamicky, pani Vancova a Snirerova. Celu "party" uvadzala pani Medvedova, ktorej prajeme vela uspechov v jej dalsej konferencierskej cinnosti. O 19. hodine sme sa rozchadzali s vedomim, ze k nasim spolocnym stretnutiam pribudla dalsia pekna fasiangova spomienka.
KOZOROZEC
23.12.- 20.1. Ste po usi zavaleny pracou a povinnostami, nielen v
praci ale aj doma. Neberte si na plecia viac bremien ako
unesiete. O pomoc poziadajte aj svojich blizkych.
VODNAR
21.1.- 19.2 Blizi sa cas, kedy by ste si mali davat viac pozor na
svoju zivotospravu. S pribudajucim slnkom sa castejsie vyberte na
tury a urcite pookrejete nielen na tele, ale aj na dusi.
RYBY
20.2.- 20.3. S bliziacimi sviatkami jari sa zlepsuje vase zdravie
a vracia sa aj dobra nalada. Caka vas uspesny tyzden plny
prekvapeni.
BARAN
21.3.- 20.4 Druhy aprilovy tyzden bude pre odvaznejsich velmi
priaznivy, pretoze na obzore sa naskytne podpisanie vyhodnej
ponuky. Nepremarnite tuto sancu.
BYK
21.4.- 21.5 Zdravotne potiaze vas este trosku trapia, ale
nezufajte. Prestante byt podrazdeny, viac sa usmievajte na svoje
okolie. Nezaskodila by navsteva kulturneho podujatia.
BLIZENCI
22.5.- 21.6 Unavne obdobie sa konci, zacne sa nove uspesnejsie.
Ak ste boli chori, pomaly sa vam zacnu vracat sily, aj zdravie.
RAK
22.6.-22.7. Stastie v hre vas na cas opusti. Ste silny jedinec a
preto si vzdy najdete to, co vas najviac bavi, a preco sa oplati
zit.
LEV
23.7.-22.8. Velkonocne sviatky vas nemozu prekvapit, pretoze mate
vsetko vcas naplanovane. Vesela nalada , dobri priatelia vas
neopustia, takze "oblievacka" moze zacat.
PANNA
23.8.-23.9. V najblizsich dnoch by ste mali podporit kulturu,
pretoze nielen pracou je clovek zivy. Priatelia, s ktorymi ste
stratili kontakt, sa vam coskoro ozvu.
VAHY
24.9.-23.10 Cas vhodny na jarnu dovolenku v kruhu ludi, ktorych
mate najradsej. Vsetko do coho sa pustite - uspesne dokoncite.
Pozor si vsak dajte na hazardne hry.
SKORPION
24.10.-22.11 Nedopustte, aby na vas dolahla jarna unava a preto
horxsa do roboty. Pripravte nieco dobre pre maskrtne jazycky. Cas
rychlo bezi a kupaci su uz coskoro za dverami.
STRELEC
23.11.-20.1. Stastie sa k vam blizi. Ak si ho chcete udrzat,
musite trosku viac setrit. Davajte si pozor na prechladnutie
pocas velkonocnych sviatkov.
Utorok 14. aprila
I.zmena Polievka: fazulkova kysla, chlieb Hovadzia pecienka na
papr. , cestovina Bravc. stehno zahr., ryza, salat Ovocna
bublanina, kakao Sosovicovy salat II.-III. zmena Polievka:
gulasova, chlieb Bravc. steh. zahr., ryza, salat Stefanska
sekana, zem. kasa, salat
Streda 15. aprila
I.zmena Polievka: Kapustova s klobasou, chlieb Nitrianske brav.
stehno, knedla Vypr. karb. , zem. salat Leco s klob. , zemiaky
Horehr. syrovy salat II.-III. zmena Polievka: Rajciakova s
cestovinou, chlieb Hov. pec. znojemska, zemiaky Bravc. perkelt,
cestovina
Stvrtok 16. aprila
I.zmena Polievka: Borsc s masom, chlieb Svieckova na smotane,
knedla Ciganske brav. reb., zemiaky, salat Osie hniezda, kakao
Fazulovy salat s chrenom a sunkou II.-III. zmena Polievka: Hov. s
masom a cest., chlieb Vyprazany brav. rezen, zem. salat Sunkove
fliacky, uhorka
Piatok 17. aprila
I.zmena Polievka: Fazulova s paprikou, chlieb Var. ud. maso,
hrach. kasa, chlieb, uhorka Prirodny morcaci rezen, ang. zel.,
zem. Halusky s kyslou kapustou Salat z cervenej kapusty II.-III.
zmena Polievka: Sosovicova, chlieb Morcacie maso na cin.sposob,
kari ryza Prirodny rezen, zem., salat
Pondelok 20. aprila
I.zmena Polievka: Hrstkova, chlieb Sekany rezen v cest.,
zem.kasa, komp. Prirod. hov.pec., ryza, salat Ryzovy nakyp s
ovocnou stavou Fazulovo-parkovy salat II.-III. zmena Polievka:
Furmanska, chlieb Stef. hov. pecienka, ryza, salat
Utorok 21. aprila
I.zmena Polievka: Hov. rolnicka, chlieb Goralska pochutka,
cestovina Podtatran. plneny rezen, zem.,salat Zemiakove sulance s
makom, kakao Salat zo surovej zeleniny s jogurtom II.-III. zmena
Polievka: Fazul. kysla, chlieb Brat. brav. pliecko, cestovina
Maslovy rezen, zem., salat
Streda 22. aprila
I.zmena Polievka: Fazulova zempl., chlieb Morcacie raznici, zem.
kasa, salat Brav. pecene, knedla, kapusta Talianske spagety Salat
mrkvovy s marhulami II.-III. zmena Polievka: Kapustova, chlieb
Vypraz. mas. krokety, tat.omacka, zem. Segedinsky brav. gulas,
knedla
Stvrtok 23. aprila
I.zmena Polievka: Zem. s koprom, chlieb Hov. obal. rezen, ryza,
salat Sikulske brav. rebierko, knedla Dukatove buchticky s van.
kremom Salat z hlav. kapusty s mrkvou a chrenom II.-III. zmena
Polievka: Goralska, chlieb Rynska rostenka, ryza, salat Bravcove
maso v keli, zemiaky
Piatok 24. aprila
I.zmena Polievka: rascova s vajcom, chlieb Brav. reb. na hubach,
sl. ryza, salat Burg. hov. pecienka, cestovina Granatiersky
pochod, uhorka Pikantny syrovy salat II.-III.zmena Polievka:
sedliacka, chlieb Stefanska sekana, zem. kasa Hov. pec. na
hubach, ryza, salat
Prve vitazstva po zimnej priprave
AUTOR: V.K
Podbrezovski golfisti, ktorych je v sucasnosti okolo 80, pocas
zimy nainstalovali golfove simulatory v hoteli Stupka na Taloch,
na ktorych sa pripravovali na letnu sezonu. Vyhodou treningov na
trenazeroch bolo, ze pocitac automaticky vyhodnotil udaje a
pretekar mal moznost zistit, kde urobil chybu. Ako povedal clen
vyboru podbrezovskeho golfu Ing. Ludovit Ihring k ich priprave
"...simulatory su nahradou a dobrym prostredim na osvojenie
si pravidiel golfu, v kratsom casovom useku odohra hrac viac
uderov. Kvalitnou zimnou pripravou sme sa pripravili na leto a
nasich superov. Verim, ze sa to odrazi v nasich vysledkoch".
O pravdivosti jeho slov hovori uspesne ucinkovanie 9
reprezentantov Golfoveho klubu Tale na Majstrovstvach Slovenska v
indoor golfe 1998, ktore sa hrali v posledny marcovy vikend v
Banskej Bystrici a na Taloch.
Vysledky-muzi: 1.Milan Sopko(KGK Alpinka)+16, 2.Vladimir
Sotak (GK Tale)+19, 3. Richard Gaulieder (GCC
Bernolakovo)+17, z podbrezovskych golfistov obsadili dalsie
miesta6. Julius Krivan +28, 7.-8. Ludovit Ihring +29, 12. Jozef
Miklos +36,
V kategorii zien prve tri priecky obsadili clenky GC
Elan Bratislava aRohacova z GKT skoncila na 5. mieste +33.
Juniori: nasi pretekari obsadili prve dve miesta - 1.
Tomas Marcok +8, 2. Jozef Sotak +8, dalsi nasi dvaja
pretekari (z B), v tejto kategorie obsadili 4. miesto Peter
Simo +13 a 5.-6. miesto Michal Sotak +15.
Druzstva - muzi: skoncili nasi na druhom mieste s poctom
191 bodov a A-juniori prvi, s poctom 88 bodov a B-juniori treti s
poctom 100 bodov.
9-clenne druzstvo GKT si na MS v indoor golfe 98 viedlo vynikajuco. Foto: A. Nociarova
AUTOR: Ing. Peter Mlynarcik
V prvy jarny den clenovia Klubu slovenskych turistov z Podbrezovej otvorili tohtorocnu turisticku sezonu turou z Podbrezovej cez Samanovsky vrch, na svoju chatu na Chvatimechu. Aj ked pocasie bolo vrtosive a vonkoncom nie jarne, napokon mrazive rano vystriedalo slnko. Najvacsim zazitkom bolo, ked sme nedaleko nas uvideli sest jelenov a lani, ako sa strmym svahom cez rubanisko snazili dostat do lesa a tak sa skryt pred hlukom lesnych robotnikov, zvazajucich kalamitne drevo. Na chate sme si s chatarom pri krbe pospominali na jej vystavbu, ako aj na vystavbu prvej sedacky na Slovensku, ktoru vyrobili Strojarne Piesok a postavili prave tu, na Chvatimechu. A samozrejme, robili sa plany na dalsie tury a zahranicne zajazdy do hor.
Nasi maratonci sa 29. marca 1998 zucastnili XVII. rocnika cezpolneho behu Svosovska sedmicka. V konkurencii 50 bezcov skoncil Pavol FASKO na 3. mieste a v kategorii nad 40-rokov zvitazil Stefan ZIAK.
5. aprila 1998 sa uskutocnil 51. rocnik Narodneho behu Devin - Bratislava, ya ucasti okolo 900 startujpcich. V celkovom umiestneni skoncil Pavol Fasko na 8. mieste, v kategorii muzov nad 50 rokov skoncil Stanislav Bobak do 2O. miesta a v kategorii nad 60 rokov Vojtech Ridzon tiez do 20. miesta.
V sobotu, 28. marca, odohralo A-druzstvo v Dome sportu majstrovsky zapas I. ligy v kolkoch s Levicami. Stretnutie bolo dolezite pre obidva kolektivy, nakolko len vitaz mal zabezpecenu ucast v dalsom rocniku. A tomu zodpovedal priebeh zapoleni na drahach. Dlho sa zdalo, ze zapas prehrame, ale fantastickym zaverom poslednej nasej dvojice sme nakoniec vyhrali, ked Jaroslav ZABKA svojimi vykonmi vytvoril rekord drahy 918 bodov. K tomuto vysledku mu vsetci blahozelame!
Zostava a vysledky: Podbrezova-Kamenar Levice 4998:4983
13:9
Ladislav Bosko 854b., Pavol Paulecko 841b., Ivan Nather 793b.,
Pavol Ban/Karol Paulecko 745b., Matej Srsen 841b.a Jaroslav
ZABKA 918b. Posledny zapas nase A-druzstvo odohra v Trstenej.
B-druzstvo odohralo dalsi zapas na domacej pode so Zvolenskou Slatinou. Po slabom vykone prehrali s veducim celkom sutaze a definitivne si pochovali nadej na postup do kvalifikacie.
Zostava a vysledky: Podbrezova B - Zvolenska Slatina
2277:2337 Ing. Julius Krivan 375b., Alexander Svantner 404b.,
Julius Kuth 381b., Jozef Hrban 380b., Peter Srnka 346b., Milan
Venger 391b.
L. Bosko
Clenovia Karate klubu MP v Brezne, 1. aprila zurocili svoje polrocne treningove snazenie skuskami, v ktorych preukazali technicku i fyzicku vyspelost v 8 ziackych stupnoch. Skusky prebiehali pod dohladom trenerov a skusobneho komisara Petra Jencu, ktory s trpezlivostou a odbornostou viedol nielen novych osmickarov (bolo ich najviac - 21), ale aj drzitelov ostatnych technickych stupnov, az po 3. kyu. Stvorhodinovy maraton karatistov v Sokolovni skoncil vo vecernych hodinach a z tvari tych, ktori ho absolvovali nevyzarovala len unava, ale i spokojnost s dosiahnutymi vysledkami, prinasajucimi im vyssiu farbu opasku. Trenera deti Ing. Jozefa Michalika (trenuje v ZS na Mazorniku), sme poziadali o kratke zhodnotenie vykonov karatistov:
- Dnesnych skusok sa zucastnilo celkom 42 cvicencov, z toho
polovica robila skusky na najnizsi ziacky technicky stupen. Tak,
ako po minule roky, aj tento rok sa v septembri prihlasilo do
oddielu styrikrat viac zaciatocnikov, ako dnes pristupilo ku
skuskam. Karate, ako kazdy iny sport, si vyzaduje nielen telesne
schopnosti, ale aj huzevnatost, trpezlivost a sebadisciplinu. Pre
karatistov - zaciatocnikov je to narocnejsie, musia sa ucit
etikete a zakladnym technikam (samozrejme mimo kondicnych a
uvolnovacich cviceni), ktorych perfektne osvojenie si ma vplyv na
zvladnutie zlozitejsich technik a kombinacii pre zapas. Napreduju
po velmi malych krockoch, co je velmi dolezite, ale z ich pohladu
nezazivne. Skusky technickej vyspelosti dnes zvladli vsetci
cvicenci, co svedci o dobrej pripravenosti
klubu. Aj ked casto zapasime s nedostatkom financnych
prostriedkov, snazime sa udrzat doterajsiu vysoku uroven klubu v
rebricku Slovenskeho zvazu karate. Trenujeme skupiny v troch
telocvicniach - v ZS na Mazorniku, ZS na Skolskej ulici a v
Sokolovni v Brezne, cim vznika predpoklad pre sportovu aktivitu
vacsieho poctu deti a mladeze regionu, ako aj predpoklad vychovy
kvalitnych karatistov, ci uz ide o sutaze v sportovom zapase
alebo v cviceni KATA.
Podakovala : V.Kukolova
R. Halaj, clen Policie ZP a.s., v priebehu dvoch rokov dosiahol
4. kyu (zeleny opasok). Foto: V.K.
HOREHRONSKE MUZEUM V BREZNE vas pozyva na vystavu f o t o g r a f i i
LUBO BECHNY - USA,
ktoru otvoril 3. aprila Mgr. Ivan Vasko. Vystava v priestoroch byvalej mestskej radnice, na Namesti gen. M. R. Stefanika 55, potrva do 30. aprila 1998.
Obecne kino Panorama uvadza v aprili o 19. hodine
11., v sobotu len o 16.30 hod.:ANASTASIA, nadherny
animovany dobrodruzny pribeh o stratenej a znovu najdenej
princeznej. USA. MP.
11. a 12., v sobotu-nedelu:L.A. UTAJENE SKUTOCNOSTI,
americka akcna snimka, plna napatia a vynikajucich scen stretnuti
policajneho gangu so "spravnymi" predstavitelmi zakona.
MP od 12r.
14., v utorok len o 16.30 hod.: BURATINO, animovany
rozpravkovy pribeh nezbedneho nosateho panacika. MP. 14., v
utorok:ANAKONDA, americky akcny dobrodruzny pribeh skupiny
filmarov, ktorych zivot sa premeni z tropickeho raja na zelene
peklo, ked... MP od 12r.
18. a 19., v sobotu-nedelu: SAKAL, americky akcny
thriller. MP od 12r.
21., v utorok:DO NAHA! Bez prace, bez penazi, bez nohavic
...Americka rozsafna komedia, MP od 12r.
25., v sobotu:NEJASNA SPRAVA O KONCI SVETA, o tom, ze svet
nie je gulaty a laska je vzdy hriesna... CR. MP od 12r.
26., v nedelu:VESMIRNA PECHOTA, skupina specialne
vycvicenych vojakov bojuje proti zahadnemu obrovskemu hmyzu. USA.
MP od 15r.
28., v utorok o 18. hod.:LOTRANDO A ZUBEJDA,cesky vesely
filmovy pribeh s pesnickami, na motivy Capkovych rozpravok. MP od
12r.
V maji okrem ineho uvidite komedie Roztrzity profesor, Basket Bud, thriller Hra, hudobny film Spice Word, akcny film Diablov advokat.
Dakujeme vsetkym pribuznym, spolupracovnikom a znamym za prejavy sustrasti a kvetinove dary pri poslednej rozlucke s nasou drahou manzelkou, matkou, dcerou
ANNOU HRUBOSOVOU.
Manzel, deti a matka
Chceme dobry futbal
Vo Futbalovom klube TJ ZP a.s. doslo po vyrocnej clenskej
schodzi k personalnym zmenam. Prezidentom sa stal Mgr. Marian
Zima, viceprezidentom Ing. Marian Kurcik, generalnym manazerom
Ing. Tomas Kala, Ing. Elena Kysucka ekonomkou, Miroslav Saur
tajomnikom a clenmi vyboru Marian Hutka, veduci A muzstva, Ing.
Zdeno Hrban, Ing. Jozef Bulik a Jozef Muransky, Dusan Uhrik a
Vladimir Vanik, manazer TJ, ktori budu zastresovat novu koncepciu
prace s mladezou. O rozhovor sme poziadali prezidenta FK TJ ZP
a.s. Mgr. Mariana ZIMU:
Na uvod, co bolo podnetom k rozhodnutiu, ze vo futbalovom klube doslo k niekolkym personalnym zmenam? Bola to azda nespokojnost s pracou predoslych funkcionarov, pripadne ine dovody?
- Tych dovodov bolo samozrejme viac, ale hlavnym bola nutnost
vniest do systemu prace futbaloveho oddielu vo vacsej miere prvky
typicky manazerskeho riadenia, ake pozname v ZP a.s., kde su
jasne stanovene ciele, konkretne ulohy a osobna zodpovednost!
Podnetom bola aj skutocnost, ze ZP a.s. vela investuju do sportu
vobec a samozrejme aj do futbalu, ktory odcerpava najviac
sponzorskych prostriedkov. Predstavenstvo spolocnosti sa preto
rozhodlo, ze FK by mal viest niekto z vrcholoveho manazmentu ZP.
A kedze ja som za Podbrezovu futbal hraval, mam k nemu
najblizsie, volba padla na mna. Ja som napokon uz pred siestimi
rokmi funkciu predsedu FO vykonaval, takze nie je to pre mna nic
nove. Verim, ze svojimi skusenostami budem moct klubu napomoct
nielen vseobecne v sportovej cinnosti, ale i v naplneni ciela,
ktory sme dostali do vienka - postupu do II. ligy.
Valne zhromazdenie TJ ZP a.s. odsuhlasilo odclenenie FK od TJ.
Pripravujete v ramci fungovania FO, ako samostatneho pravneho
subjektu, nejake vacsie zmeny? Aky bude jeho nazov, pripadne
zmenite doterajsie logo?
- Na zaklade planov buduceho sportoveho diania Podbrezovej bol
predbezne odsuhlaseny navrh odclenenia FK od telovychovnej
jednoty. Je to sport, ktory znesie aj fungovanie na baze
samostatneho subjektu, najma preto, ze sa tak vycistia financne
toky a vyjasnia sa vztahy vo vnutri klubu. Tento model bol
pripravovany dlhsie. Nie je vsak stale zavrhnuta ani myslienka
existencie sportoveho klubu, zastresujuceho vsetky podbrezovske
sporty, vratane futbalu. V pripade vytvorenia takeho "know -
how", ktory by zabezpecoval jednotne, precizne riadenie a
dokonalu kontrolu cinnosti, je mozna aj takato alternativa. Preco
vobec k novemu modelu fungovania pristupujeme? Je to jednoznacne
v zaujme rozvoja sportu i rozvoja futbalu nielen tym, ze chceme
postupit do II. ligy, to je len vrchol nasho snazenia, ale aby
sme sa znova vratili k tomu, cim bol podbrezovsky, ale aj
horehronsky futbal kedysi znamy - vychovou dobrych kvalitnych
hracov, ktori nasli uplatnenie aj vo vyssich sutaziach a dobre
reprezentovali svoju zakladnu, svoj matersky klub. Dasim zo
zaverov zasadnutia vyrocnej schodze futbaloveho klubu je
rozclenenie cinnosti na dve samostatne sekcie - sekciu
vykonnostneho futbalu, kde by bol zacleneny zatial tretoligovy
mancaft a na sekciu mladeznickeho futbalu, ktoremu chceme venovat
nielen financne prostriedky, ale i cas a schopnosti funkcionarov,
trenerov,metodika atd., s cielom podchytit mladez. Najvacsim
motivom je zamer odputat mladu generaciu od negativnych vplyvov,
akymi su alkohol, fajcenie, drogy... o com sme uz napokon
pohovorili dost. Nasim cielom je dosiahnut komplexnu hierarchiu
fungovania futbalu, pocnuc pripravkami v ZS v Podbrezovej, cez
mladsich, starsich ziakov a vyplnit medzeru, ktora sa rokmi
vytvorila odchodom mladych, casto i dobrych hracov, pretoze nam
chyba druzstvo mladsieho dorastu. O nasom zamere sme uz rokovali
s OU Brezno, odborom skolstva, s vedenim ZS v Podbrezovej a v
spolupraci s Krajskym futbalovym zvazom skumame moznosti
zaradenia novozniknuteho druzstva mladsieho dorastu do krajskej
sutaze. Starsi dorast sa bude zameriavat na pripravu pre
vykonnostny futbal. Co sa tyka dalsej casti otazky, neuvazujeme o
zmene nazvu. "Zeleziar" je uz zzity s nasim futbalom,
ma dokonca svoje tradicie, skandovanie tohto nazvu znie velmi
pekne- dynamicky. Pripadna zmena loga suvisi s konecnym
rozhodnutim, ci definitivne futbal odclenime od ostatneho sportu
alebo pristupime k uz spomenutej druhej alternative.
Vytyceny ciel "A" muzstva - postup do II. ligy - je
narocny. Futbalova sezona sa rozbehla. Doposial ( v case nasej
uzavierky) muzstvo odohralo sice len tri zapasy, no v prvych
dvoch pripadoch boli superom aspiranti na postup do II.ligy. Plni
posilneny hracsky kader doposial vase ocakavania?
- Prve dve kola nieco naznacili, tretie potvrdilo vybornu sucasnu
formu, no caka nas este dvanast kol, co znamena moznost ziskania
36 bodov. Rovnaku snahu vyvinu samozrejme aj nasi najvacsi
konkurenti, Selce, Bytca, Banska Stiavnica a Liptovsky Mikulas.
Optimisticky ma ladi skutocnost, ze kader je posilneny velmi
kvalitnymi hracmi a je dostatocne silny na to, aby dokazal
eliminovat aj eventualnu nepriazen osudu. A pod tym nech si kazdy
mysli svoje. Mozem teda konstatovat, ze sucasny hracsky kader
plni nase ocakavania. Aj tu vsak plati zname "nechval dna
pred vecerom," a tak to uzavriem konstatovanim, ze cas
ukaze.
Pred niekolkymi rokmi ste patrili medzi hracov uspesneho
podbrezovskeho futbaloveho A muzstva, ak sa nemylim, bolo to v
case II. SNL. Su porovnatelne vtedajsie vykony hracov A muzstva
so sucasnymi?
- Futbal z pred 2O - 25 rokov sa neda porovnavat s dnesnym.
Netrufaju si to ani vacsi odbornici. Sucasny futbal nadobudol na
dynamike, sile, rychlosti. Jedno vsak zostalo spolocne, aj v
nasich futbalovych casoch sme vedeli rovnako pritiahnut divakov a
rovnako ich potesit z vitazstiev, ako to dokazu sucasni hraci.
Myslim si preto, ze porovnavanie je zbytocne, ved futbal dokaze
ludi zabavit a aspon na 90 minut odlahcit od kazdodennych
starosti.
Co odkazujete divakom, ktori v takom hojnom pocte ( na zapase
so Selcami ich naratali takmer tisic) navstevuju futbalove
zapasy?
- Len to, aby nadalej zachovavali priazen futbalistom, ktori
naozaj odovzdavaju v jarnej sutazi zo seba vsetko a rozhodne si
ju zasluzia. Divacke nadsenie nie je zanedbatelnym motivacnym
prvkom pre postup. Aj nadalej chceme vytvarat pre divakov take
podmienky,aby chodili na futbal radi. Budeme opat zrebovat vecne
ceny na kazdom domacom zapase, budeme vydavat bulletin a nadalej
bude na nase zapasy vstup volny. Divaka totiz musime najprv
presvedcit o hodnote a kvalite podbrezovskeho futbalu. Vstupne
budeme vyberat az vtedy, ked sam divak uzna, ze je to dobry
futbal a on je ochotny zan zaplatit.
Zo slov prezidenta Futbaloveho klubu TJ ZP a.s. vyplyva, ze
plany maju velkolepe a zaroven perspektivne nielen v oblasti
vykonneho futbalu, ale nezanedbaju ani vychovu mladej generacie.
Skutocnost, ze z jedenastich clenov futbaloveho vyboru sedem,
pocnuc prezidentom, obliekalo kedysi tricko futbaloveho oddielu
nasich zeleziarni, len posilnuje predpoklady k ich uspesnemu
naplneniu.
Zhovarala sa O. K.
AUTOR: Marian Hutka
Goly: domaci v 30. min. Korbel, v 32.min. Strmen a v 50.min. Nemec, za hosti skoroval v 76. min. J.Rusko Zostava Zeleziara: Stefik, Korbel, Pauk, Pisoja (v 79. min. M. Turna), Chudik, Dikacz, Meskan (v 83. min. Gajdosik), Bukovec, Janko, Nemec, Strmen, Vais, Jancik, M. Turna, J. Gajdosik, Dohnalek
Boj o prve miesto tretoligovej tabulky prilakal do Podbrezovej hojny pocet funusikov. Uz v prvej minute si mohli zakricat gol, ale Pisojov center pred prazdnu branu hosti, Strmen nedorazil do siete. V 15. minute strelil Nemec gol, ktory rozhodcovia neuznali pre postavenie mimo hry. Hned na to, Bako odvracal z brankovej ciary strelu Nemca. Hostia nevyuzili sancu Galatom, ktoreho strelu z uhla do prazdnej brany vykopol Chudik na roh. V 24. minute hlavickoval Janko. Brankar Dvorsky bol prekonany, ale Strecok loptu z brankovej ciary odvratil. Zeleziar mal potom neustalu prevahu, ktoru vyjadril dvoma golmi. V 30. minute po rohu Pisoju, Korbel dotlacil loptu do siete hosti a po uniku Pisoju a jeho presnom centri pred prazdnu branu, Strmen uz v 32. minute nezavahal. V 34. minute vylucil hlavny rozhodca hostujuceho Baka za skopnutie Pisoju zozadu bez lopty. V 36. minute zahodil dobru sancu Nemec. Vynahradil si to v 50. minute, ked po biliardovej akcii v sestnastke hosti dal do prazdnej brany treti gol Podbrezovej. V 73. minute mohlo byt 4:0, ale Nemec hlavou netrafil prazdnu branu Seliec. Domaci pod dojmom, ze sa uz nemoze nic stat polavili a nechavali viac priestoru hostom, ktori strelili v 76. minute gol Janom Ruskom. V 90. minute mohol Nemec zvysit naskok Zeleziara, ale sam pred Dvorskym trafil loptu len do jeho noh. Domaci zvitazili, vzhladom na priebeh a sance v zapase, zasluzene.
Namestovo-Podbrezova 0:3 (0:0)
Goly: 60. min. Janko, 80 min. Nemec, 86. Dikacz Zostava Zeleziara: Stefik, Korbel, Jancik, Strmen, Chudik, Dikacz, Meskan, Bukovec, Janko, Nemec, Nikitin, M. Turna, P. Turna, Gajdosik, Hanak
Nedelnajsi prichod do Namestova (4.4.) znamenal pre Zeleziar
boj o potvrdenie prveho miesta v tretoligovej tabulke. Taktika
nasho muzstva spocivala v tom, ze pri doslednom braneni, po
ziskani lopty mali zeleziari prechadzat do rychlych protiutokov.
Taku istu taktiku zvolili aj domaci. Podla toho vyzeral aj prvy
polcas. Brankari nemali co robit. Priamu strelu na branu
nevyslalo ani jedno muzstvo. Po doraznom dohovore trenera Nemca
pocas prestavky, zacalo nase muzstvo druhy polcas s vacsim
zapalom a zacali sa rodit aj sance. V 54. min. centroval idealne
Strmen na hlavu Nikitina, ktory z tesnej blizkosti branu
netrafil. V 57. min. pritukol Bukovec trestny kop Nikitinovi a
jeho prudka strela trafila spojnicu brvna a zrde domacej brany.
Odrazenu loptu nedokazal Korbel vratit do siete. V 59. min. sa
ocitol v dobrej streleckej pozicii Korbel, no z dvoch krokov
prestrelil domacu branu. V tychto momentoch ovladlo nase muzstvo
hru a bolo len otazkou casu, kedy streli gol. Stalo sa tak v 60.
minute, po rohu Bukovca, Janko hlavou po prvy raz rozvlnil siet
domacich. Domaci brankar potom pochytal strely P. Turnu, Nemca a
Bukovca. V 79. min. nebezpecne vystrelil na nasu branu Holub.
Jeho prudka strela isla tesne nad. Domaci sa natlacili na nasu
polovicu ihriska a doplatili na to. V 80. min. idealne uvolnil
Bukovec Meskana, ktory usiel domacej obrane, perfektne
odcentroval a nikym nekryty Nemec strelil hlavou druhy gol
Podbrezovej. V 86. min. prenikol az pred brankara Hrubjaka P.
Turna. Jeho strelu stacil brankar len vyrazit a Dikacz vratil
loptu do prazdnej brany Namestova, 0:3.
A- muzstvo FK TJ ZP
Zlava horny rad: Peter Turna, Daniel
Nemec, Gabriel Jancik, Norbert Dikacz, Peter Bukovec, Dusan
Pisoja
stredny rad: Mgr. Marian Zima - prezident FK, Milan Nemec,
trener FK, Sergej Nikitin, Jozef Hanak, Michal Stefik, Marcel
Dohnalek, Robert Korbel, Branislav Janko, Ing. Tomas Kala -
generalny manazer FK, Miroslav Saur - tajomnik FK
spodny rad zlava: Jan Gajdosik, Miroslav Zazrivec, Marcel
Turna, Miroslav Meskan, Roman Chudik, Dalibor Strmen, Pavol
Bukovec - maser FK
Foto: A. Nociarova