28. januar 2000   ROCNIK LVI CENA: 2,- Sk 2

 


Prehlad clankov  Archiv  Tiraz  Kontakt Home page 

...


... spat na prehlad clankov

Predseda vlady SR Mikulas Dzurinda na navsteve v Podbrezovej

” Nasim zamerom je co najviac ulahcit rozvoj takychto prosperujucich firiem, napriklad, ale nie len, radikalnym znizenim dani zo zisku.”

zela0002.jpg (23824 bytes)V piatok, 21. januara, navstivil nasu spolocnost Mikulas Dzurinda, predseda vlady SR. Privital ho vrcholovy manazment pod vedenim predsedu predstavenstva a generalneho riaditela Ing. Vladimira Sotaka. Nasledovalo pracovne rokovanie. Delegacia si vzhladom na bliziace sa 160. vyrocie zalozenia ZP a.s., prezrela muzeum, kde sa konala za hojneho poctu zastupcov roznych medii aj tlacova konferencia. V jej uvode premier okrem ineho povedal: ”Moja prva navsteva ma priviedla do Zeleziarni v Podbrezovej. Som velmi rad, ze som prave tu. Tato fabrika predviedla obdivuhodny vykon. Napriek celosvetovej recesii uz piaty rok vykazuje zisk. A to zisk nanajvys vyznamny. Spoliehanie sa na svoje sily a poctiva chut riesit problemy vedie k vysledku. tento rok pokracuje aj v nasich ambicioznych ekonomickych reformach. Ich zmysel mozno dobre ukazat prave na priklade Zeleziarni. Nasim zamerom je co najviac ulahcit rozvoj takychto prosperujucich firiem. Napriklad, ale nie len, radikalnym znizenim dani zo zisku. Budem taketo firmy podporovat.”

Mikulas Dzurinda si so zaujmom prezrel aj areal domu sportu, navstivil oceliaren a expediciu taharne rur II. Niekolkohodinova navsteva vyvrcholila slavnostnym obedom v hoteli Stupka na Taloch.

Pri rozlucke sme sa pana predsedu vlady Mikulasa Dzurindu opytali:

* Co vas podnietilo k navsteve prave nasich zeleziarni?

- Zaujimam sa o problemy ludi na Slovensku. Minuly rok sme cely venovali najma zahranicnej politike, zahranicnym cestam, pretoze nasou najvacsou prioritou bolo, aby sa so Slovenskom zacali v co najkratsom case rokovania o vstupe. To sa nam podarilo, ked sme v decembri 1999 ziskali pozvanie na tieto rokovania. Minuly rok sme teda chodili po svete a prezentovali Slovensko v zahranici, tento rok chceme rovnako intenzivne chodit po Slovensku. Chcem sa znovu stretnut s kazdym, kto ma o to zaujem, pokial to bude v mojich silach, chcem poznat situaciu v kazdom podniku, v kazdej casti republiky, aby som mohol pomoct. Tento rok ocakavame zvyseny zaujem investorov, preto budem rovnako velky zaujem venovat aj navstevam podnikov, fabrik, ktore mozu urcitu financnu injekciu potrebovat. Zeleziarne Podbrezova patria medzi najlepsie podniky na Slovensku. Nielen vdaka tomu, ze dokazu vyrobit produkty svetovej urovne, ale hlavne vdaka ludom, ktori dokazali tento podnik rozbehnut a udrzat jeho vyvoj v medziach rastu. Vas podnik je dokazom toho, ze dobry clovek este zije, aby som zacitoval klasika, je dokazom toho, ze kde je vola, je i cesta, a ze poctiva statocna praca sa stale vyplaca.

* Aj ked je uz polovica januara za nami, predsa len, co by ste zelali nasim citatelom do noveho roku?

- Rad by som kazdemu z vas zazelal do noveho roku hlavne pevne zdravie, vela uspechov osobnych aj pracovnych. Zelam vam istotu v zamestnani a v zivote a Zeleziarnam v Podbrezovej zelam, aby sa v hodnoteni slovenskych podnikov v tomto roku, vdaka vynikajucej zodpovednej praci svojich zamestnancov, ocitli na spici slovenskych podnikov. Verim, ze budete bojovat aj nadalej a ze budete tak coskoro patrit nielen medzi slovensku, ale aj europsku spicku.

*A s akymi dojmami sa s Podbrezovou pan premier lucil? Z dovodu casovej zaneprazdnenosti sme museli rozhovor predcasne ukoncit, ale prislubil nam podelit sa o svoje poznatky v nasledujucom cisle nasich novin.

zeld0002.jpg (24663 bytes)

zele0002.jpg (18845 bytes)

So zaujmom si predseda vlady SR prezrel nasu vyrobu. Na snimke s Ing. Vladimirom Sotakom, generalnym riaditelom, Mgr. Marianom Zimom, personalnym riaditelom a Ing. Juliusom Krivanom, obchodnym riaditelom, v diskusii o exporte.

Ing. Vladimir Zvarik, vyrobny riaditel a Ing. Peter Fabik, veduci taharne rur II, oboznamuju premiera s charakterom vyroby v tejto prevadzke. Foto: A. Nociarova.


... spat na prehlad clankov

Igor Presperin, podpredseda NR SR:

”Navrhol som vedeniu ZP, aby sme pri niektorych zakonoch spolupracovali”

14. januara navstivil okres Brezno Igor Presperin, podpredseda NR SR. Sprevadzany prednostom Okresneho uradu v Brezne Ing. Jaroslavom Demianom sa stretol aj s vrcholovym manazmentom nasej akciovej spolocnosti. Spolocne diskutovali o neutesenej situacii v nasom okrese, o aktualnom diani v nasej spolocnosti, podpredseda NR sa zaujimal o nase uspechy, problemy a uputal ho aj bohaty socialny program poskytovany zamestnancom. Navsteva vyvrcholila prehliadkou Domu sportu pri ZP SPORT, a.s. a zimnym arealom ZP SKI Tale,a.s.

*S akymi dojmami z navstevy okresu Brezno a zo stretnutia s vrcholovym manazmentom nasej spolocnosti Igor PRESPERIN, podpredseda NR SR, z Podbrezovej odchadzal?

- Co sa tyka navstevy Brezna, tak ako mnohych dalsich, aj mna donutila zla situacia v nezamestnanosti prist a pozriet sa do tohoto okresu. Zial, mal som moznost vidiet Mostaren Brezno, fabriku, ktoru som poznal aj predtym. Velmi ma mrzi ten obrovsky pokles zamestnanosti z 3 800 na 380 ludi. Nemaju vyrobny program, vyroba skutocne stoji len na objednavkach, ktore nemaju trvaly charakter, Absolutnu neistotu citit nielen v tejto fabrike, ale aj v samotnom meste Brezne. Samozrejme, hovorili sme aj o mnohych dalsich problemoch, o reforme verejnej spravy, aj samotny okresny urad ma svojich problemov, predovsetkym ekonomickeho charakteru, dost. Mestsky urad sa pripravuje na prevzatie niektorych kompetencii, bude to mat samozrejme aj  financny dosah, bez toho to jednoducho nejde. Oboznamil som sa aj s velmi aktualnou romskou otazkou v Brezne, a len sme si potvrdili skutocnost, ze je nevyhnutne prijat take opatrenia, ktore by tuto situaciu postupne, samozrejme nie hned, riesili.

Rad, tak ako vzdy ked idem do tohoto regionu, som navstivil Zeleziarne v Podbrezovej. Opat som si tu len utvrdil mnohorocne poznanie ze kde je dobry a schopny manazment ktory vie co chce, pozna aj cesty ako to dosiahnut, tak jednoducho sa praci dari. S radostou som si vypocuzelc0002.jpg (18160 bytes)l, ze bez velkych fanfar a velkych reci bolo do fabriky prijatych 135 ludi a ze dalsich 30 miest je pripravenych. Narast pracovnych miest v tomto regione je velmi dolezity a preto vdaka za pracu, ktora v tejto fabrike je. Myslim si, ze skutocnost, ze dnes je tu robotnicky plat 11 000 Sk, je dokladom, ze tato fabrika plni svoje poslanie. Nielen na nasom trhu, ale aj vonku. Samozrejme, ak by Slovensko dosiahlo pozitivny krok pri vstupe do EU, jej posilnenie bude absolutne evidentne a o to sa spolocne budeme snazit. Navrhol som preto aj vedeniu ZP, aby sme pri niektorych zakonoch spolupracovali, rad vyuzijem tie skusenosti, jednak z oblasti socialnej sfery, jednak z oblasti hospodarskej alebo obchodnej, ktoru zeleziarne maju, tak aby sme mohli ovplyvnit nielen tvorbu ale aj pri schvalovani jednotlivych zakonov.

Igor Presperin sa zaujimal aj o socialny program. V sprievode vedenia spolocnosti pri prehliadke kolkarskej drahy.


... spat na prehlad clankov

V ramci oslav 160. vyrocia vzniku nasich zeleziarni

MRAZIK PRE ZELEZIAROV ZDARMA

Tohtorocne oslavy 160. vyrocia zalozenia nasej spolocnosti budu poznamenane mnohymi kulturnymi a sportovymi podujatiami. Prvym, venovanym zamestnancom zeleziarni a ich rodinnym prislusnikom, je volny vstup na predstavenie muzikalu MRAZIK, ktore sa uskutocni 12. februara 2000 o 14. hod. na Zimnom stadione vo Zvolene.

Klasicku rusku rozpravku o dobrej Nastenke a zlej Marfuse pozna vari kazdy z nas. Reziser Jindrich Simko vsak prisiel v roku 1995 s napadom uviest tuto oblubenu rozpravku na lade a tak v spolupraci s hudobnym skladatelom Borisom Urbankom a choreografom Frantiskom Blatakom pouzili netradicnu formu muzikalu, ktoreho cast sa odohrava na javisku a cast na lade. Producentom hudobnej casti projektu sa stal Ales Brichta, spevak skupiny Arakin, ktoremu sa podarilo dat dokopy exkluzivnu zostavu, rolu Ivana naspieval Karel Gott, Nastenku Iveta Bartosova a Mrazika Vladimir Kratina. Rozpravackou pribehu je Jirina Bohdalova.

V dvojhodinovom muzikali sa vam predstavia Martin Dejdar, ako baba Jaga, Hana Letenska v ulohe macochy, Marfusu bude hrat Vera Spinarova, dedecka Hrebicka p. Cvancara, starika zahra p. Navrat, Nastenku Radka Kovarikova, Ivanka Rene Novotny a Mrazika Milan Brzy.

Nielen samotny namet, ale celkove prevedenie muzikalu MRAZIK vlani na Slovensku zaznamenalo velky uspech. Ti ktori predstavenie navstivili, ako deti, tak i dospeli, odchadzali nadseni a plni nezabudnutelnych zazitkov z niecoho noveho, netradicneho.

Ak mate zaujem podujatie navstivit, na zabezpecenie volneho vstupu pre vas i vasich rodinnych prislusnikov postaci preukaz zamestnanca ZP a.s. Dopravu si zabezpecuje kazdy zaujemca sam.


... spat na prehlad clankov

Citatel sa pyta ...
Je pacient povinny zabezpecovat si injekcnu striekacku a ihlu na osetrenie?
O odpoved sme poziadali MUDr. Mariana Lassaka, revizneho lekara ZZP SIDERIA – ISTOTA:

- Sposob zabezpecenia a uhrady injekcnych striekaciek a ihiel upravuje Z.z. c. 98/1995 a c. 251/1997 o Liecebnom poriadku a taktiez Priloha c. 8 Vymeru MF SR c. R-1/1996 a jej dodatky, v ktorych je ustanovene , ze v platbach podla kapitacie praktickych lekarov pre dospelych, deti, dorast a obvodnych gynekologov a v cene bodu u specialistov su okrem ineho zahrnute naklady na specialny zdravotnicky material nevyhnutny v ambulantnej praci. Do specialneho zdravotnickeho materialu nevyhnutneho v ambulantnej praci su zaradene i injekcne striekacky a ihly. Platby sa kapitacie obvodnym lekarom a za bodove ohodnotenie vykonov specialistom vykonavaju zdravotne poistovne v mesacnych intervaloch.

To znamena, ze ak lekar indikuje injekcnu liecbu pacienta, zabezpecuje injekcne striekacky a ihly pacientovi z platby zdravotnej poistovne za kapitaciu alebo bodove ohodnotenie vykonu. Vynimkou su pacienti s cukrovkou, u ktorych lekar predpisuje injekcne striekacky a ihly na recepty, pacient si ich vyzdvihne v lekarni a zdravotna poistovna prevedie uhradu lekarni.

Pokial lekar indikuje injekcnu liecbu pacienta, v ziadnom pripade pacient nie je povinny vykonavat uhradu za injekcne striekacky a ihly nutne k liecbe jeho ochorenia. V pripade podozrenia na neopravnenu uhradu za injekcne striekacky a ihly ma pravo pacient podat staznost okresnemu statnemu lekarovi, ktory je kompetentny presetrit opravnenost postupu lekara.


... spat na prehlad clankov

O decembrovej strednej oprave hovorime s veducim prevadzky oceliaren, Ing. Miroslavom DOMOVCOM, CSc.

PRIEBEH TEPLYCH SKUSOK KOMPLIKOVALI MRAZY

Stredna oprava v prevadzke oceliaren bola zrealizovana v termine od 16. do 23. decembra 1999, pricom vyrobny prestoj z dovodu predcasneho splnenia planovanych vyrobnych uloh bol od 16. decembra 1999 do 2. januara 2000 .

*Na co konkretne ste sa zamerali v decembrovej strednej oprave?

-Limitujucou a najexponovanejsou cinnostou strednej opravy v oceliarni bola vymena klapky AO v potrubi odsavania spalin z pece EAF, vymena kolajnice drahy pojazdu otacania portalu pece EAF a vymena kolies pojazdu otacania portalu pece EAF. Vzhladom k technologickej narocnosti boli uvedene prace realizovane firmou PASOMAG Cierne.

Na zariadeni plynuleho odlievania ocele (ZPO) bola najnarocnejsou ulohou vymena veka na predohrev medzipanvy (pri veline ZPO), ktoru spolocne zvladli pracovnici prevadzky strojnej udrzby za pomoci pracovnikov zo strojarenskej vyroby.

Sucastou cinnosti bolo aj skontrolovanie, premeranie hrubok stien rur vodou chladenych rurovych nahradnych dielcov a parametre hrubok plechov plastov vodou chladenych, dvojplastovych nahradnych dielcov elektrooceliarne.

*Spomenuli ste jednu externu firmu. Boli aj dalsie?

-Ako som uz spominal, ulohy zadane firme Pasomag Cierne plnili jej pracovnici v predlzenych sestnasthodinovych pracovnych zmenach. Okrem uvedenej firmy zrealizoval SUNIK, s.r.o., Podbrezova pozadovane lesenarske prace (pri klapke AO potrubia odsavania spalin z pece EAF a pri vymene kolajnice drahy a kolies pojazdu otacania portalu pece EAF).

Musim vsak zdoraznit, ze stredna oprava bola zrealizovana prevazne pracovnikmi oceliarne, za ucinnej pomoci pomocnych prevadzok akciovej spolocnosti - strojarenskej vyroby, elektroservisu, energetiky, zasobovania, cestnej a kolajovej dopravy, odboru riadenia kvality a inych, v osem hodinovych pracovnych zmenach iba v pracovnych dnoch, mimo sobot a nedele. Vynimkou boli cistiace prace technologickeho zariadenia, komunikacnych a pracovnych pomocnych priestorov, cast ktorych bola vykonana aj v druhych a tretich pracovnych zmenach, a v case planovaneho vyrobneho prestoja tak, aby cistiace prace nekolidovali s opravarenskymi cinnostami v I. zmene. Cistiace prace vykonavali pracovnici hutnickych profesii pod odbornym vedenim veducich stredisk, alebo prislusnych majstrov.

*Druha polovica decembra bola charakteristicka teplotami okolo minus 20OC. Ako ste sa vysporiadali s problemami zimy?

-Pri ozivovani technologickeho zariadenia po strednej decembrovej oprave oceliarne, t.j. v obdobi od 23. decembra 1999 do 3. januara 2000 bol vyrobny prestoj technologickeho zariadenia pri nocnych teplotach od minus 22OC do minus 15OC a dennych pod 0OC, sa pri teplych skuskach vyskytli aj napriek realizacii protizimnych opatreni nizeuvedene problemy:

-zamrznutie rozvodov vzduchu zvislych ohrevov liacich paniev,
-zmrznutie snimacov prietoku a tlakov Fisher Rosemount na medziplosine,
-zamrznutie troleji portalovych zeriavov na sklade polotovarov,
-zamrzanie trysiek chladenia kontizliatkov pocas teplych skusok a po nabehu vyroby,
-detonacie v peci EAF z dovodu mokreho, zasnezeneho kovoveho vsadzkoveho materialu.

Jednotlive problemy sme riesili za pochodu a pre buduce obdobie sme prijali rad opatreni, ktore nam pomozu vyhnut sa podobnej situacii.

*Ako hodnotite priebeh opravy?

-Stab pre strednu opravu oceliarne kazdy den kontroloval skutocne vykonane prace v predoslom dni v navaznosti na harmonogram prac a koordinoval jednotlive poziadavky a cinnosti.

Po zhodnoteni vysledkov merania mozeme konstatovat, ze stav uvedenych nahradnych dielcov je uspokojivy s realnou perspektivou dalsieho prevadzkovania minimalne do augustovej strednej opravy s tym, ze dalsia komplexna kontrola sa uskutocni v aprili 2000.

Celkove vsak mozeme, aj napriek uz spominanym problemom pri ozivovani, konstatovat, ze teple skusky a vlastny nabeh technologickeho zariadenia oceliarne (EOP a ZPO) po strednej oprave v oceliarni v decembri prebehli dobre a vysledok opravy hodnotime kladne.

Opytala sa V. Kukolova


... spat na prehlad clankov

Zo sveta ocele

Zaujem o cesku ocel prudko klesol

Vyvoz zeleza a ocele z Ceskej republiky podla Ceskeho statistickeho uradu vlani klesol. Za januar az oktober medzirocne o 22 percent a dosiahol priblizne 32,9 mld. korun. Export uvedenych komodit do Europskej unie si pohorosil o 9,5 percenta a tvoril 18 miliard Kc. Do krajin CEFTA sa export znizil dokonca viac ako o stvrtinu a dosiahol 10,4 miliardy korun. Z toho na Slovensko sa vyviezlo za necele 4 miliardy korun s prepadom 43 percent. Export zeleza a ocele do Ruskej federacie sa takmer zastavil, ked 26 milionov korun bolo priblizne na 18 percentach predchadzajuceho porovnatelneho obdobia. Dovoz do Ceskej republiky klesol o 10,1 percenta a tvoril 32,4 mild. Kc.

Japonski vyrobcovia rur planuju joint venture

Japonske spolocnosti Nippon Steel, Kawasaki Steel a Sumitomo Metal Industries zvazuju zalozenie joint venture, aby zlepsili svoju konkurencieschopnost na medzinarodnych trhoch pre bezsvikove rury. Spolocna vyroba rur ale nie je vo vyhlade. Podniky myslia ovela viac na spolocnu odbytovu spolocnost, ktora by prispela k uspore personalu a nakladov.

Eko-Stahl obmedzi dovoz teplych zvitkov

Hovorca spolocnosti Eko-Stahl uviedol, ze nova tepla valcovacia linka dosiahne plnu kapacitu (1,5 mil. ton/rok) do polovice roku 2000. Do konca uplynuleho roku objem vyroby tepleho valcovaneho materialu bol z rozhodnutia Europskej komisie limitovany na 900 000 ton rocne. Zvysenie vyroby v tomto roku bude pravdepodobne znamenat obmedzenie dovozu teplych zvitkov pre Eko-Stahl z Ruska. Podnik tiez v minulych dnoch uviedol do prevadzky druhu ziarovu pozinkovaciu linku s kapacitou 300 000 ton rocne, ktora zvysi celkovu kapacitu vyroby ziarovo pozinkovanych vyrobkov na 720 000 ton rocne.

VA Stahl uvazuje o dalsej vyrobe ocele

Voest Alpine Stahl uvazuje ci investovat do nej linky na spracovanie ocele s rocnym objemom vyroby 1 mil. ton na vyrobu plochych vyrobkov, najma za tepla valcovaneho pasu o hrubke 1 mm, ci menej. Spolocnost uvadza, ze by bola schopna predat tento objem sucasnym zakaznikom v Europe. Doteraz nepadlo rozhodnutie o mieste, ale neoficialne priemyselne zdroje uvadzaju, ze by to mohol byt pristav s velkou hlbkou v juznej Europe, pravdepodobne v severnom Taliansku. Hoci by sa pouzila nova technologia, stale nie je jasne, ci by bola zalozena na horucom briketovanom zeleze, kovovom srote ci surovom zeleze. Mohol by to byt aj joint-venture. Rozhodnutie ma padnut v tomto roku.

Nove ZPO v Duisburgu

Nemecka spolocnost Huttenwerke Krupp Mannesmann (HKM) instaluje vo svojej prevadzky v Duisburgu nove zariadenie na plynule odlievanie bram firmy SMS Demag. Do prevadzky ho uvedu v novembri 2000 a vyrobi 2 miliony ton bram rocne, hrubych 260 milimetrov a sirokych 850-2100 milimetrov.


... spat na prehlad clankov

Vylepsena vyvrtavacka posluzi na skvalitnenie prace
Zo stareho nove

Tak, ako sa mnohe zariadenia pouzivanim opotrebuju, aj vodorovna vyvrtavacka VD 130 H , ktora sluzila v strojarenskej vyrobe predovsetkym na opracovavanie kosov pretlacovacej stolice, si svoje odsluzila a na poziadavky sucasnej doby sa stala nemodernou, zastaralou. Co s nou?, polozili si otazku v tejto prevadzke. A ake bolo vychodisko? O informaciu sme poziadali p. Miroslava Malika, veduceho mechanickej dielne a Drahosa Kranera, technologa – programatora NC: zelf0002.jpg (23228 bytes)

- Toto zariadenie uz skutocne nezodpovedalo poziadavkam a preto sme sa rozhodli dat ho prerobit na NC system. Dodavatelskou firmou sa stala ZTS TEES VOS, a.s. Martin, kde nam vysli v ustrety. Netrvalo ani tri tyzdne a zaciatkom decembra sme prevzali vodorovnu vyvrtavacku WD 130/A, vylepsenu riadenim pomocou NC systemu (presnejsie CNC systemu 8.5.6. od firmy MEFI). Za tak kratky cas sa to podarilo len vdaka tomu, ze islo o vymennu formu. Inak by sme cakali mozno aj rok.

* Da sa povedat, ze zo stareho vzniklo nove, modernejsie?

- Co sa tyka konstrukcie, zariadenie zostalo povodne, vymenili sme upinanie vo vreteniku, (predtym bolo systemom metrickeho upinania), teraz sme presli na system ISO 50, s upinanim pomocou hydrauliky Pohony uz tiez nezodpovedali dobe a boli poruchove. Meranie sme tiez nahradili novym systemom. Tymto sposobom sme rozsirili moznosti vyuzitia zariadenia.

* A co ocakavany efekt, naplnili sa vase predstavy?

- Zatial sme zariadenie mohli vyskusat len bez nastrojov a naradia, ktore este nemame. Ocakavame, ze kazdu chvilu ich dostaneme a  potom budeme moct konstatovat, ci sa nase predstavy naplnia.

* Priblizite nam ich?

- Tak ako vsetky systemy, aj toto zariadenie by malo byt vysokovykonne, a preto ocakavame, ze nielen skvalitni vykonnost a presnost, ale zaroven odbura z cinnosti ludsky faktor. Nase snahy budu smerovat k co najvyssiemu vyuzitiu tohoto zariadenia, aj napriek tomu, ze prioritou aj nadalej zostane vyroba a renovacia kosov. Sme si vedomi, ze spociatku iste budu problemy s programovanim, aj napriek tomu, ze p. Kraner programuje pre frezy, sustruhy a karusel, s takymto druhom cinnosti zatial skusenosti nema. Ide totiz o nieco uplne nove a programy je potrebne urobit uz v predstihu. Verim vsak, ze casom sa vsetko zabehne a ocakavany efekt sa naplni.


  ... spat na prehlad clankov

Zo zivota nasich dcerskych spolocnosti
ZP SPORT, a.s., oslavila 1. januara prve vyrocie svojej existencie. Aky to bol rok? O zhodnotenie dvanastmesacnej cinnosti tejto dcerskej spolocnosti ZP a.s., sme poziadali jej riaditela Vladimira Vanika:

Po roku cinnosti ZP SPORT, a.s.

- Mame za sebou rok existencie akciovej spolocnosti ZP SPORT Podbrezova, ked sme za chodu zalozili novy pravny subjekt – akciovu spolocnost, akcionarmi ktorej sa stali ZP a.s., TJ ZP a.s, a obec Podbrezova. Hlavnym a najdolezitejsim cielom pri jej vzniku bolo skvalitnenie prace sportovych oddielov zdruzenych v TJ ZP a vo vsetkych druhoch sportov zacat rozvijat pracu s mladezou.

zelj0002.jpg (19563 bytes)Tuto myslienku podporuje vedenie ZP na cele s generalnym riaditelom Ing. Vladimirom Sotakom. Chceme vytvorit pre mladez zamestnancov fabriky, ale i pre deti z celeho regionu Horehronia, take podmienky na sportovanie, aby sa sport stal hlavnou zaujmovou cinnostou deti a aby nevyhladavali rozne cinnosti, neziaduce tak pre ne, ako aj pre nasu spolocnost, ako je fetovanie, fajcenie, ci pitie alkoholu. Dalsou dolezitou ulohou pre vsetkych zamestnancov ZP SPORT, a.s., je pripravit sportovcom, aktivnym pretekarom a reprezentantom ZP podmienky na dosahovanie tych najlepsich vykonov. Pri hodnoteni sportovych vysledkov roka sa ukazuje, ze sme sa vydali spravnym smerom. Vo viacerych sportoch nasi reprezentanti dosiahli pozoruhodne vysledky. Pri plneni nasho hlavneho ciela – prace s mladezou, je viditelny velky zaujem mladych ludi o sport, co je, myslim si, prvym dolezitym krokom k uskutocnovaniu nasho dlhodobeho ciela.

Najvacsim a najmasovejsim sportom je futbal – tu sme urobili najvacsi krok vpred, ved nase prve muzstvo ucinkujuce v  II. lige, sa po jesennej casti umiestnilo na 4. mieste, co je velmi dobra vychodiskova pozicia pre udrzanie sa v II. lige, t. j. skoncit do osmeho miesta.

Fuziou s Valaskou sme vytvorili “B” druzstvo, ktore by malo sluzit ako zakladna hracov pre vyssiu sutaz. “B” druzstvo hra 5. ligu, v ktorej sa umiestnilo taktiez na 4. mieste. Jednoznacnym cielom je postup do vyssej sutaze, my sa budeme snazit tento ciel splnit.

V mladeznickom futbale sme ziskali sportovu futbalovu triedu v ZS Pionierskej 4. Brezno, zintenzivnili sme pracu v ZS Podbrezova, a ked to dame vsetko dokopy, mame desat mladeznickych druzstiev, ktore by mali tvorit v buducnosti zakladnu nasho futbalu.

Dalsim velmi uspesnym sportom su kolky. Postupom nasho “A” druzstva muzov z I. Slovenskej ligy do Extra ligy a jesennymi vysledkami v tejto sutazi, kde nasi kolkari sliapu na paty niekolkonasobnemu majstrovi Slovenska Interu Bratislava, sme si otvorili cestu k boju o titul majstra Slovenska, co sa stalo postupne nasou hlavnou ulohou. Uspesne si pocinaju aj nase zeny v I. Slovenskej lige, kde sa po jesennej casti umiestnili na 4. mieste. “B” druzstvo muzov je zatial v II. Slovenskej lige na poslednom mieste, ale verime, ze kvalitnejsimi jarnymi vykonmi sa mu podari zachranit. Tak ako vo futbale, aj v kolkoch sme zacali intenzivne pracovat s mladezou. Dvaja treneri sa venuju juniorom, ktori za rok trenovania dosahuju pekne vysledky.

Cyklistika je dnes uz celorocnym sportom, na jar sa pripravuju cyklisti na letne cestne sutaze, v jeseni a zime sa venuju cyklokrosu. V tomto roku sme zaznamenali velmi dobre vysledky hlavne v cyklokrose, kde okrem Pavla Medveda, ktory skoncil v Slovenskom pohari, t.j. v Pohari ZP na celkovom 2. mieste, velmi dobre bojovali clenovia celeho druzstva, ked v celkovej klasifikacii tuto sutaz vyhrali. Pred nami je rok olympijskej kvalifikacie, comu nasi cyklisti prisposobili zimnu a jarnu pripravu. Mame velku sancu dostat sa do 4 – clenneho olympijskeho druzstva v cestnej cyklistike.

Delta – klub pozostava z troch druhov sportovej cinnosti - balonove lietanie, paragliding a zavesne lietanie. V tomto roku najvyraznejsie vysledky zaznamenalo balonove lietanie, kde Ing. Karol Slabak dosiahol nejedno vyznamne umiestnenie v zahranicnych sutaziach a zaroven sa stal aj majstrom Slovenska 1999 v balonovom lietani. V tomto roku sme organizovali Majstrovstva Slovenska v zavesnom lietani, kde nasi traja piloti obsadili prve tri miesta.

V tenisovom oddieli sme sa taktiez zamerali na vychovu mladeze. Dvaja treneri sa venuju uz tym najmensim detom v pripravke, postupne do juniorskych kategorii. Aj nase tenisove druzstvo postupilo do vyssej sutaze a hlavnym cielom tejto sezony je postup do II. Slovenskej ligy.

Volejbalovy oddiel ma tri volejbalove druzstva, z toho dve muzske a jedno zenske. Praca s mladezou sa v tomto sporte zlepsila a evidentna je v druzstve junioriek. V minulom roku vytvorili kompletne druzstvo, svojim vykonom schopne konkurovat povodnemu zenskemu druzstvu.

Nas region ponuka velmi dobre podmienky pre rozvoj lyzovania. Minuly rok sme v tomto sporte zaznamenali taktiez velky pohyb, najma co sa tyka rastu zaujmu mladeze. Mame dvoch mladeznickych trenerov a clenska zakladna sa podstatne rozsirila hlavne v ziackych kategoriach, o com svedci ucast na pretekoch O pohar ZP SKI Tale, ktoreho sa zucastnil rekordny pocet deti z celeho Slovenska a startovalo trinast nasich pretekarov. V porovnani s predchadzajucimi rocnikmi tento pocet znacne vzrastol. V tomto roku po prvykrat budeme organizovat Velku cenu Nizkych Tatier v nasom rekreacnom lyziarskom stredisku ZP SKI Tale. Verime, ze lyziarsky sport v nasom regione sa aj tymito aktivitami skvalitni a z nasich mladych pretekarov vyrastu buduci reprezentanti Slovenska.

Bezecky klub v minulom roku reprezentovali viaceri uspesni bezci, najuspesnejsi bol Pavol Fasko, ktory dosiahol najkvalitnejsi vykon v maratone kde obsadil 12. miesto medzi 2 800 ucastnikmi, slo o jeden z najtazsich maratonov v   Europe.

V sachu postupilo nase “A” druzstvo do vyssej sutaze, co mnohi priaznivci tohoto sportu povazovali za velky uspech, ale s obavami, ci sa tam udrzime. Skutocnost ukazala, ze obavy boli zbytocne a vykony nasich sachistov zodpovedaju kvalitam prvoligovej sutaze.

Stolny tenisti reprezentuju v troch druzstvach so striedavymi uspechmi. Hlavnym cielom je udrzanie sa v regionalnej sutazi. Mrzi nas, ze to je jediny z oddielov, kde praca s mladezou pokrivkava.

Horolezectvo a skialpinizmus – clenska zakladna horolezcov je siroka, vychova mladych je na velmi dobrej urovni, coho dokazom su vysledky Ervina Velica, ktory v juniorskej kategorii dosiahol velmi dobre vysledky. Zo skialpinistov dosahuje vynikajuce vysledky Ing. Miroslav Leitner, ktory sa nestraca ani na podujatiach europskej urovne.

Medzi masove sporty, zdruzujuce ZP SPORT, patri turistika. Aktivita turistickeho klubu je prikladna a jeho clenska zakladna stale rastie.

V minulom roku k nam pribudol byvaly klub kulturistiky Victory Lopej, s vyse sto clennou zakladnou. V tomto oddieli mame majstra Slovenska vo svoje vahovej kategorii.

Vlani bol do ZP SPORT pricleneny aj plavecky oddiel Flipper, ktoreho clenmi su predovsetkym plavci mladeznickych kategorii. Aj v tomto oddieli sa uz zacina prejavovat praca trenerov, coho dokazom su dobre vysledky, znamenajuce prislub dobrej prace do buducna.

Viditelna praca s mladezou je hlavne v lyziarskej skole, kde zaujem o vyucbu lyzovania neustale rastie.

Zakladna rekreacna telesna vychova, ktorej pociatocnym cielom bola len pohybova aktivita, postupne sa clenky tohoto oddielu zucastnuju aj sutazi v aerobiku, kde vlani dosiahli 1. miesto v okrese.

Z uvedeneho vyplyva, ze po roku svojej existencie mozeme len konstatovat, ze sa nam zacina darit plnit svoje poslanie a verim, ze nase uspechy budu z roka na rok lepsie.


  ... spat na prehlad clankov

Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni

Najstarsie zaznamy madarskeho kronikara

Prve zaznamy z kroniky podbrezovskych zeleziarni su venovane ich vzniku. Docitame sa z nich, ze pre vykonnejsie vyuzivanie hnacej vodnej sily potrebnej pre zeleziarsku vyrobu v 19. storoci hutnictvo ustupovalo z hor a dolin Nizkych Tatier a Krusnohoria k tokom Cierneho Hrona a Hrona. Do roku 1840 stal, pri Ciernom Hrone - v tom case, velky hutny zavod v Hronci s dvomi vysokymi pecami, zlievarnou, valcovnou a pridruzenymi vyrobnami. Pri osrblianskom potoku pracovala jemna valcovna. V sutoku Cierneho Hrona a Hrona na Chvatimechu vyrabali ocel v prvej modernej pudlovacej peci v Uhorsku, pri potoku Bystra na Piesku uz vydatne pomahal modernizujuci sa pobocny hamor Hroncianskeho komplexu. Za tejto situacie, ked sa Rakusko-Uhorsky parlament v roku 1836 - zakonom c. XXV rozhodol postavit dvanast zeleznicnych trati, podalo vlade v roku 1838 Bansko-Stiavnicke komornogrofstvo (spravujuce v tom case i horeuvedene zavody) navrh na postavenie valcovne pod vrskom “Brezova” pri Hrone, v ktorej by sa vyrabali potrebne kolajnice na stavbu trati.

2. februara 1938 bolo vydane nariadenie na vypracovanie planov navrhnutej valcovne a v roku 1939 komisia z Banskej Stiavnice, skladajuca sa z G. Sweitzera, A. Glanzera a A. Lobkowitza, sa dohodla na presnom umiestneni valcovne. Volba miesta respektovala, v tej dobe sa podla zaznamov nachadzali na urcenom mieste mociare, usetrenie ornej pody v okoli.

Zname i menej zname fakty

V roku 1840 od aprila bola postavena na Stiavnicke na Hrone drevena hat s kanalom pre vodny pohon pre nastavajucu valcovnu. Na pamiatku zacatia stavby valcovne bol postaveny obelisk, na kopci nad stavajucou elektrickou rozvodnou pri nemocnici - k pocte kniezata A. Lobkowitza, predsedu viedenskej dvornej komory. Podobny obelisk bol postaveny pri bytoch pod kostolom. V roku 1842 zomrel knieza Lobkowitz. Stavba valcovne bola prerusena a to aj z toho dovodu, ze este nebol Dvornou komorou schvaleny jej plan a rozpocet. Prerusenie trvalo az do 20. juna 1846, kedy sa pod spravou zavodu Hronec pokracovalo vo vystavbe. V obdobi revolucnych rokov doslo opat k preruseniu vystavby (v r. 1848).

10. novembra 1951 bola obnovena hat na Hrone, ktora pocas vystavby zavodu zhnila. V tomto roku boli postavene aj prve byty a uradovne. V roku 1953 bola dokoncena vystavba valcovne na kolajnice, plech a tycove zelezo, s planovanou kapacitou 48 000q mesacne. Naklady na vystavbu predstavovali 650 000 zlatych.

 Podla udajov madarskeho podnikoveho kronikara z roku 1880 v casopise Osterreichische Zeitschrift fur Berg und Huffen, cislo 1 z roku 1853, sa nachadzala obsirna sprava o vystavbe valcovne v Podbrezovej, ktoru popisoval nasledovne:

“Nedaleko Hronca na pravom brehu Hrona stavia sa teraz jedna pudlova pec a valcovna, ktorych rozsiahlost a planovane zariadenie onedlho bude sa moct zrovnavat s najvacsimi a najvyznamnejsimi zeleziarnami. V tejto zeleziarni ma sa rocne vyrobit okruhle 48 000 q kolajnic, tycoveho zeleza, kotlovych a obycajnych plechov. Zavod svojou rozlohou ma podobu podkovy, v ktorej od zadnej casti az do stredu vedie vodny nahon. Stavba sa deli na dve casti. V kazdej casti je devat drevom vykurovanych plamenovych peci (miesacie, zvaracie a zihacie), umiestnenych vo zvlastnych pre tento ucel postavenych vedlajsich budovach. Valce a ostatne strojne zariadenie umiestnene su v citovanych dvoch castiach. Medzi uvedenymi castami stala duchacka. Prva cast zariadena bola pre vyrobu kolajnic a prevadzka v nej zacala uz v lete v roku 1853. Neskorsie bola dohotovena i lava cast, ktora bola zariadena na vyrobu kotlovych plechov. Vsetkych 18 peci bolo vykurovanych susenym drevom a prebytocna teplota bola upotrebena na prehrievanie fukaneho vzduchu. V prvej casti bol postaveny komin s plynovymi kanalmi od peci. Mimo valcovne na lavej strane bola postavena dielna na dokoncovanie vyroby kolajnic, ako aj kovacska dielna. Vzadu za valcovnou stali susne na drevo spojene s miestnostami, v ktorych sa drevo pililo. V blizkosti prevadzkovych budov boli postavene uradnicke a poduradnicke byty, konice pre osem parov koni a hostinec. Za valcovnou na vyvysenine bolo postavenych strnast domcekov pre majstrov a predakov. Zaroven bola postavena budova na vyrobu ohnovzdorneho materialu – tehal, ktora bola sucastou prevadzkovych budov. Nad valcovnou, medzi vodnym kanalom na konci doliny Hnusno, boli postavene hrable pre plavenie dreva. Vyrobne dielne boli spojene kolajami. Potah vagonikov bol uskutocnovany konmo.”

V popise sa kronikar zmienuje o tom, “... ze v kazdej z dvoch casti za pecami bol postaveny jeden spolocny dymovy kanal, ktory vsetkych devat peci spojoval s malymi kanalmi ustiacimi do spolocneho komina. Komin stal na pravej casti, mimo valcovne, za pecami. Bol vysoky 25 metrov, priemer bol 1,25 metra. Pri kazdej peci bolo jednoduche zariadenie na regulovanie privodu vzduchu. Prebytocne odchadzajuce teplo bolo pouzite pre ohrievanie vzduchu a to v tzv. “skotskom” vzduchovom zariadeni, ktore bolo vstavane do spolocneho dymoveho kanala pred otvorom komina. Uvedene zariadenie pozostavalo z dvoch zvislych rur so samostatnou funkciou. Duchany vzduch bol pouzivany v peciach a v susniach. Samostatny rozvod ohriateho vzduchu pre kazdu susnu bol rieseny zlepsovacim navrhom veduceho valcovne. Navrhnuty mechanizmus sa skladal z dvoch vinutych nadob z plechu strednej hrubky, ktorych priemer bol viacnasobkom vzduchoveho vedenia. Tieto vinute nadoby boli okrajmi vzduchotesne spojene a v prostriedku bola kratka rura, pomocou ktorej sa uvedene dva vedenia spojovali. Pruznost tychto dvoch vinutych nadob a velky priemer umoznili skratenie, resp. predlzenie rur smerom k osi. Susni bolo sestnast v jednom rade za valcami, pozdlz dymovych kanalov. Rozmer susni vo vnutri – dlzka 21 stop, vyska 7 a sirka 7 stop. Kazda bola vymazana ohnovzdornou hlinou a uzavreta kridlovymi dverami. Zaklad peci bol 24-27 stop vysoko od pody. Spomenutym vyuzitim tepla pre ohrev susok boli dosiahnute uspory na dreve – 700 kubickych lagtrov rocne.”

 

Otazka 1. kola

 V minulom roku sme sa sutaznym textom k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni dostali az k osemdesiatym rokom XX. storocia. Pripomenme si toto obdobie 20. vyrocim od otvorenia jednej z najvacsich prevadzok noveho zavodu (schvalne nebolo vyrocie uvedene ani v historickom kalendari v 1. cisle novin).
Viete, ktora z prevadzok bola slavnostne otvorena 29. maja 1980?
Vase odpovede ocakavame v redakcii novin Podbrezovan do do 4. februara 2000.


... spat na prehlad clankov

STABILITA

Na vase otazky k doplnkovemu dochodkovemu poisteniu odpoveda Ondrej Demian, povereny zriadenim podbrezovskej pobocky DDP Stabilita.

*Preco cela akcia okolo poistovania prebehla tak rychlo? Budeme mat moznost sa este poistit?

-K 19. januaru 2000 sme zozbierali prve prihlasky pre zabezpecenie priebezneho spracovanie poisteneckych zmluv medzi zamestnancami a DDP Stabilitou. Druhy – zaverecny sumar prihlasok bol 25. januara 2000 s ucinnostou zmluv k prvemu februaru 2000. Doplnkove dochodkove poistovanie vsak bude pokracovat aj v nasledujucom obdobi.

*Zvolil som si prispevok na dochodkove pripoistenie v najnizsej vyske, t.j. 100,- Sk. Teraz som zistil, ze je vyhodnejsie urcit si percento, pretoze mi zamestnavatel doplati viac. Budem moct este uskutocnit zmenu?

-Ano. Vsetky dohodnute podmienky sa daju kedykolvek zmenit s platnostou k 1. dnu nasledujuceho mesiaca. Realizaciu zmien na zaklade ziadosti zamestnanca bude vykonavat pobocka Doplnkovej dochodkovej poistovne Stabilita v Podbrezovej.

*Co sa stane, ak sa dostanem do prechodnej financnej tiesne, alebo budem praceneschopny?

-Zamestnanec moze poziadat o docasne prerusenie odvodu prispevkov. Existuju dve formy prerusenia. Prve – automaticke, o ktore nemusi zamesntanec ziadat (sem patri napriklad vojenska sluzba, materska dovolenka a praceneschonost). To znamena, ze pocas dlhodobej praceneschopnosti nebude prispevok odvedeny.

V pripade financnej tiesne moze zamestnanec, a to je druha forma, pisomne poziadat o prerusenie dovodov.

*Na prihlaske nie je uvedeny ani garantovany odvod zamestnavatela. Odvedie za mna zamestnavatel skutocne prispevok vo vyske troch percent?

-Vysku prispevku zamestnavatela riesi zamestnavatelska zmluva medzi vedenim akciovej spolocnosti Zeleziarne Podbrezova a Doplnkovou dochodkovou poistovnou Stabilita. Zeleziarne Podbrezova a.s., sa ako jeden z mala podnikov rozhodli prispievat kazdemu zamestnancovi az do vysky troch percent z vymeriavacieho zakladu, t.j. vlastne maximum, ktore pripusta danovy zakon.

Vzhladom na opakovanie tejto otazky uverejnujeme Doplnok c. 1 - k zamestnavatelskej zmluve, podpisany za ZP a.s. generalnym riaditelom Ing. Vladimirom Sotakom a personalnym riaditelom Mgr. Marianom Zimom, a za DDP Stabilita generalnym riaditelom Ing. Marianom Stofkom, tykajuci sa odvodu za akciovu spolocnost:

Stanovenie vysky zamestnavatelskeho prispevku

Vyska zamestnavatelskeho prispevku je stanovena s platnostou od podpisu zamestnavatelskej zmluvy vo vyske, ktoru si urci zamestnanec v zamestnaneckej zmluve, minimalne vo vyske 100,- Sk, maximalne vsak vo vyske 3 % z vymeriavacieho zakladu zamestnanca.

 *V novom zavode sa siria famy, ze Zeleziarne Podbrezova budu prispievat svojim zamestnancom len jeden rok. Je to pravda?

-Ide skutocne iba o famy. Zeleziarne Podbrezova a.s., do celeho projektu investovali vela penazi a energie a su jednym zo zriadovatelov Doplnkovej dochodkovej poistovne Stabilita. Ak by nebol zaujem o zapojenie sa do projektu, jednoducho by sa do neho nezapojili uz teraz. Kedze ide o nerozdielne vklady zamestnanec-zamestnavatel, nemoze nastat situacia, ze by zamestnanec platil a zamestnavatel nie. To riesi zakon.

*Doba platenia prispevku je desat, dvadsat a tridsat rokov. Moze byt aj ina?

-Pri plateni prispevku nie su spominane roky. To bol len zverejneny priklad. Jedina hranica je minimalne dvanast mesacnych splatok a trvanie zamestnaneckeho pomeru. Inymi slovami, o vyplatu davky moze zamestnanec poziadat v rozmedzi od 50-rokov zivota az do ukoncenia pracovneho pomeru – kedykolvek. Dnom zacatia vyplacania davky sa prestanu realizovat zrazky. To znamena, ze doba platenia prispevkov je rozna.

*Prve prihlasky uz boli odovzdane. Ako to celkove v Zeleziarnach Podbrezova a.s. dopadlo?

-Samozrejme, ze prvy sumar prihlasok este nevyjadruje skutocne zapojenie zamestnancov akciovej spolocnosti. Celkove pobocka prevzala 1173 prihlasok, co predstavuje presne tridsat percent zamestnancov spolocnosti. Tymto zamestnancom sa uz od prveho februara zacne zurocovat konto o sto percent vkladom zamestnavatela a pribudat zacnu i vynosy, ktore za rok 1999 predstavuju viac ako desat percent, o com definitivne rozhodne Spravna rada DDP Stabilita.

Z pohladu jednotlivych vyrobnych prevadzok spolocnosti je situacia rozna. Najvyraznejsie zapojenie je v prevadzke vyroba naradia (56 percent),

*Na koho sa mozu obracat zamestnanci s otazkami?

-Kontaktnymi osobami su z rozhodnutia vedenia akciovej spolocnosti mzdove uctovnicky. Otazky mozete klast telefonicky aj mne (tel.c. 1660), alebo redakcii novin Podbrezovan (tel.c. 2711). Od 1. marca 2000 bude personalne, technicky a organizacne vybavena podbrezovska pobocka DDP Stabilita, sidliaca v budove dboru informatika, Kolkaren 35. V nej bude mat moznost kazdy poistenec konzultovat svoje problemy a napriklad-overovat si vysku svojho osobneho konta, hoci tuto informaciu obdrzi pisomne jedenkrat za rok kazdy poistenec.


... spat na prehlad clankov

Horoskop

KOZOROZEC
22.12.-20.1.

Nezatazujte sa trapenim, ktore prehrmi ako letna burka a vo vasom zivote sa opat vyjasni. Doverujte si, neobavajte sa vystupeni na verejnosti, ktore mozu zlepsit vase postavenie.

VODNAR
21.1.-20.2.

Aj vam sa moze prihodit nejake prekvapenie, s ktorym ste v tychto dnoch neratali. Preto sa pripravte na vsetko, aby ste lepsie mohli odolavat nastraham zivota.

RYBY
21.2.-20.3.

Netrhajte sa, tentokrat sa vam mimoriadne aktivity nevyplatia, pretoze niekto z vasho okolia by za vas rad zozal slavu. Radsej sa prichystajte na buducnost, doslednost sa vam vyplati.

BARAN
21.3.-20.4.

Mohli by ste sa v nasledujucich dnoch dobre uplatnit vo financnej oblasti. Ponuky pridu z viacerych stran. Nerozhodujte sa rychlo, pouvazujte a vyberte si tu najvyhodnejsiu.

BYK
21.4.-20.5.

Nieco sa vo vas “zlomilo” a uvedomili ste si, ze to takto uz dalej nejde. Cosi vo vasom okoli je nezdrave a treba to vymenit. Prispejte k tomu aj vy, i ked okolie sa sprava dost lahostajne.

BLIZENCI
21.5.-21.6.

Neupierajte sa len na jednu osobu, nemusi to byt najspravnejsie riesenie. Venujte sa skor sebe a svojim zalubam, ktore vam umoznia zit podla vasich predstav.

RAK
22.6.-22.7.

Mate pravdu, ak ste sa rozhodli mysliet trochu aj na seba. Niektori ludia vo vasom okoli maju totiz tendenciu vas vyuzivat. Skuste sa od nich odputat a robit len to, co si prave v danej chvili zelate.

LEV
23.7.-23.8.

Ak chcete mat respekt a prejavit okoliu svoje schopnosti, silu, musite zacat brat svoje okolie ako rovnocenneho partnera. Len tak dosiahnete suhru, po ktorej tuzite.

PANNA
24.8.-23.9.

Mate svojich problemov dost a preto sa nedajte zatiahnut do takych, ktore sa vas dotykaju len okrajovo. Niekto by vas chcel vyuzit a pritiahnut na svoju stranu, aj ked v danom pripade nebude mat pravdu.

VAHY
24.9.-23.10.

Pripravte sa na to, ze vasu sucasnu pohodu niekto otravi sustavnymi ponosami a problemami. Mali by ste si to s nim vyjasnit raz a navzdy, aby ste sa zbavili zbytocnych zabomysich vojen.

SKORPION
24.10.-22.11.

Obcas ste clovekom dvoch tvari a reagujete celkom necakane. Vase okolie je preto dost prekvapene a nevie ako zareagovat. Nestazujte im situaciu, ale pokuste sa dohodnut na kompromise.

STRELEC
23.11.-21.12.

Situacia je sice vazna, ale nie az natolko, aby ste si kvoli tomu trhali vlasy. Upokojte sa, rozmyslite si - co a ako, a urcite najdete riesenie. Hlavne je pozerat sa na svet optimisticky a s vacsou chutou.


... spat na prehlad clankov

Blahozelame nasim jubilantom

Vo februari si pripominaju pracovne jubilea

35-rocne
Milan SPERKA

30-rocne
Jolana HELPIANSKA

25-rocne
Jozef MICHALCIK

20-rocne
Milan BRTKO, Margita ZEMKOVA, Jaroslav KUPEC, Maria SPISIAKOVA, Anna MEDVEDOVA, Ing. Jozef BULIK, Ivan CHUDIK, Andrej SARNIK, Bozena GOTTHARDOVA

Zivotne jubilea

55-rocne
Peter LACKO, Milan VAS, Jan TLUCAK, Ing. Frantisek DURCENKA

50-rocne
Milan GOLIAN, Ivan BALCO, Jozef BUSNIAK, Vojtech PATUS, Maria JANDECKOVA, Maria GIERTLOVA, Jozef ROSIK, Mariana SABOVA, Ing. Jan MACULA 


... spat na prehlad clankov 

Jedalny listok od 31.1.-6.2.2000

Pondelok 31.1.
I.zmena

Polievka: Frankfurtska, chlieb
Madarsky gulas, cestovina
Prirodny brav. rezen, ryza, salat
Drzby na diabol. sposob, knedla
Salat cestovinovy so sunkou

II.-III. zmena

Polievka: Zelen. s liatym cestom, chlieb
Goralska pochutka, cestovina
Belehradsky brav. rezen, ryza

Utorok 1.2.
I.zmena

Polievka: Zel. s krup.hal., chlieb
Bratislavske brav. pliecko, knedla
Vypraz. karbonatok, zem., salat
Buchty na pare s makom, kakao
Salat mrkvovy s marhulami

II.-III. zmena

Polievka: Rolnicka, chlieb
Udene maso, hrach. kasa, chlieb
Brav. maso s kelom, zemiaky

Streda 2.2.
I.zmena

Polievka: Hrachova, chlieb
Pec. kuracie stehno, ryza, salat
Pec. brav. bocik, kapusta, knedla
Zeleninovy rezen, zem., kompot
Lahodkovy salat

II.-III. zmena

Polievka: Sosov. kysla, chlieb
Pecene kur. stehno, ryza, salat
Sek. pecienka, kysle zem., chlieb

Stvrtok 3.2.
I.zmena

Polievka: Slepacia s rez., chlieb
Hov. maso na koreni, ryza, salat
Sekana pec., zem. privarok, chlieb
Leco s klobasou, zemiaky
Salat zeleninovy s jablkami

II.-III. zmena

Polievka: Paradajkova, chlieb
Vypr. rybie file, zem., salat
Segedinsky gulas, knedla

Piatok 4.2.
I.zmena

Polievka: Drzkova, chlieb
Brav. rezen na sampin., tarhona, salat
Mexicky gulas, cestovina
Kysnuty slivkovy kolac, kakao
Svajciarsky salat z tofu

II.-III. zmena

Polievka: Hov. s pec. hal., chlieb
Mlety rezen z bocika, zem., salat
Nitrianske brav. stehno, cestovina

Sobota 5.2.

Polievka: Sedliacka, chlieb
Vyprazany rezen, zemiaky

Nedela 6.2.

Polievka: Paradajkova, chlieb
Brav. maso na smotane, cestovina 

Jedalny listok od 7.-13.2.2000

Pondelok 7.2.
I.zmena

Polievka: Karfiolova, chlieb
Kur. stehno na paprike, cestovina
Zahradnicke brav. maso, tarhona, salat
Tofu na srbsky sposob, zemiaky
Salat z cer. repy s jablkami

II.-III. zmena

Polievka: Z hlav. kapusty, chlieb
Brav. maso na rasci, ryza, salat
Pecena krkovicka, kapus., knedla

Utorok 8.2.
I.zmena

Polievka: Zem. domaca, chlieb
Vypraz. rezen z boc., zem., salat
Belehradsky brav.rezen, ryza
Sosov. privarok, vol. oko, chlieb
Salat cestov. s bielou fazulou

II.-III. zmena

Polievka: Slep. s cestov., chlieb
Vypraz. cevabcici, zem., salat
Nitrianske brav. stehno, cestovina

Streda 9.2.
I.zmena

Polievka: Hov. s cest., chlieb
Domaca zabij., zem., rusky salat
Svieckova na smotane, cestovina
Ryzovy nakyp s ovocim
Salat vitaminovy s jablkami

II.-III. zmena

Polievka: Drzkova, chlieb
Kur. stehno na cerveno, ryza, salat
Stefanska sekana, zem., salat

Stvrtok 10.2.
I.zmena

Polievka: Kapustova, chlieb
Vypraz. syr, zem., tat. omacka
Plnena paprika, knedla
Karfiolovy moz. so syrom, zem.
Salat cest. so sunkou a kapiou

II.-III. zmena

Polievka: Krupkova, chlieb
Vypraz. karbonatok, sos. priv., chlieb
Brav. rezen na sampin., tarhona, salat

 Piatok 11.2.
I.zmena

Polievka: Goralska, chlieb
Restov. pecen na cibulke, ryza, cvikla
Kur. stehno vyprazane, zem., salat
Ovocna bublanina, kakao
Salat fazul. so sunkou a chrenom

II.-III. zmena

Polievka: Sedliacka, chlieb
Dom. zabijacka, zem., rusky salat
Hov. varene, par. omacka, knedla

Sobota 12.2.

Polievka: Francuzska, chlieb
Pecena krkov., zem.kasa, salat

Nedela 13.2.

Polievka: Kelova, chlieb
Brav. stehno na hubach, sl.ryza, salat 


... spat na prehlad clankov

Zdravie mas len jedno

K liecbe reumatickych chorob

Prof. MUDr. J. Rovensky, DrSc., Vyskumny ustav reumatickych chorob SR:

- Reumaticke choroby patria v populacii k chorobam s najvacsim podielom na chorobnosti a praceneschopnosti. Zavinuju 10 percent pripadov kratkodobej praceneschopnosti (2. miesto po chorobach dychacieho traktu). Svojim 30 percentnym podielom su na prvom mieste v dlhodobej praceneschopnosti. Ako celok maju teda obrovske ekonomicke dosledky a vyzaduju komplexnu klinicko-ekonomicku analyzu. Kedze ich prevalencia vekom narasta, so starnutim populacie rastu aj celkove naklady na ne. To sa prejavuje najma pri osteoartroze a osteoporoze, hlavne v oblasti fraktur femuru. Celozivotne naklady na reumatoidnu artritidu predstavuju stvrte miesto za nadormi, mozgovymi prihodami a ischemickou chorobu srdca.

 Dekada kosti a klbov 2000-2010

Po “Dekade mozgu”, vyhlasenej na roky 1990-2000, bude dekada 2000-2010 oznacena za “Dekadu kosti a klbov”, ako dekada prevencie a liecby muskuloskeletalnych ochoreni. “Dekada mozgu” priniesla vyznamne objavy v oblasti neuropatologie a zlepsenu starosltivost o pacientov s ochoreniami mozgu, co viedlo ku kreovaniu podobnej dekady aj pre choroby kosti a klbov. Vyplyva to aj z toho, ze vyskum v oblasti muskuloskeletalnych ochoreni dospel v poslednych desatrociach k velkym ocakavaniam, ze nastup noveho milenia bude znamenat vyrazne zlepsenie v starostlivosti o postihnutych pacientov.

Iniciativa “Dekady kosti a klbov” bola vyhlasena na Consensus Meeting na Univerzite v Lunde (Svedsko), za ucasti zastupcov WHO a vyse 50 vedeckych, odbornych a pacientskych organizacii z celeho sveta. Cielom tejto iniciativy je zvysit spolocensku informovanost o zavaznosti a dosledkoch muskuloskeletalnych ochoreni. Niektore, napr. osteoartroza, uz dnes svojim vyskytom zaujimaju popredne miesta v chorobnosti celeho ludstva. Ine, napr. osteoporoza, hrozia stat sa epidemiou tretieho tisicrocia. To bude mat za nasledok obrovsky rast financnych nakladov na starostlivost o tychto pacientov.

Ciele globalnej kampane:

-vypracovat financne efektivne strategie prevencie a liecby, a zintenzivnit vyskum v tejto oblasti,
-zlepsit kvalitu zivota tychto pacientov implementaciou novych liecebnych postupov,
-zvysit informovanost spolocnosti o rastucej zavaznosti a dosledkoch tychto ochoreni,
-povzbudit pacientov k aktivnej ucasti na rozhodovacich procesoch, tykajucich sa starostlivosti o nich.

Dosiahnutie uvedenych cielov si vyzaduje siroku spolupracu organov statnej spravy, medii, vedeckej, odbornej ale aj laickej verejnosti.

Jedna z ucastnickych organizacii tohto projektu – Europska liga proti reumatizmu (EULAR), vybrala za narodneho gestora Vyskumny ustav reumatickych chorob SR a jeho pracovnikov Prof. MUDr. J. Rovenskeho, DrSc., MUDr. P. Masaryka, CSc. a MUDr. M. Orlovsku, CSc.

FOSAMAX RAZ DENNE

Osteoporoza je charakterizovana nizkou kostnou hmotou a naslednym zvysenym rizikom fraktur, obvykle chrbtice, bedier a zapastia. Vyskytuje sa u muzov aj u zien, ale najcastejsia u zien po menopauze, ked sa zvysuje kostny obrat a rychlost kostnej resorpcie prevysi rychlost tvorby kosti, co vedie k ubytku kostnej hmoty.

V dlhodobych studiach znizil FOSAMAX v davke 10 mg/den vylucovanie markerov kostnej resorpcie mocom. Pokles rychlosti kostnej resorpcie indikovany tymito markermi bol zrejmy uz za jeden mesiac a po troch az siestich mesiacoch dosiahol plato, ktore sa udrzalo pocas celeho trvania liecby FOSAMAX-om. Okrem toho sa znizili markery kostnej tvorby, osteokalcin priblizne o 50 percent a celkova alkalicka fosfataza v sere priblizne o 25 az 30 percent a dosiahli plato po 6 az 12 mesiacoch.


... spat na prehlad clankov

O statnych sviatkoch v roku 2000

Statne sviatky, dni pracovneho pokoja a pamatne dni pre rok 2000 su stanovene zakonom Narodnej rady Slovenskej republiky c. 24/93 Z.z., ktory meni a doplna zakon c. 201/96 Z.z. a c. 156/98 Z.z.

Statne sviatky (su dnami pracovneho pokoja)

1.januar-Den vzniku Slovenskej republiky
5.jul-Sviatok svateho Cyrila a svateho Metoda
29.august-Vyrocie Slovenskeho narodneho povstania
1.september-Den Ustavy Slovenskej republiky
Dalsimi dnami pracovneho pokoja okrem statnych sviatok a nediel su:
6.januar-Zjavenie Pana (Traja krali a vianocny sviatok pravoslavnych krestanov)

Velky Piatok
Velkonocny pondelok

1.maj-Sviatok prace
8.maj-Den vitazstva nad fasizmom
15.september-Sedembolestna Panna Maria
1.november-Sviatok vsetkych svatych
24.december-Stedry den
25.december-Prvy sviatok vianocny
26.december-Druhy sviatok vianocny

Pamatne dni (su pracovnymi dnami)

25.marec-Den zapasu za ludske prava
13.april-Den nespravodlivo stihanych
4.maj-Vyrocie umrtia Milana Rastislava Stefanika
7.jun-Vyrocie Memoranda naroda slovenskeho
5.jul-Den zahranicnych Slovakov
17.jul-Vyrocie Deklaracie o zvrchovanosti Slovenskej republiky
4.august-Den Matice slovenskej
19.september-Den prveho verejneho vystupenia Slovenskej narodnej rady
6.oktober-Den obeti Dukly
27.oktober-Den cernovskej tragedie
29.oktobra-Den narodenia Ludovita Stura
30.oktober-Vyrocie deklaracie slovenskeho naroda
31.oktober-Den reformacie
17.november-Den boja proti totalite
30.december-Den vyhlasenia Slovenska za samostatnu cirkevnu provinciu 


... spat na prehlad clankov

Vyhodnotenie cyklokrosovej sezony 1999/2000

Cyklisticky klub ZP Sport , a.s., sa okrem ostatnych pretekov v jesennej casti sustreduje na pripravu cyklokrosarov. Inak nezacala ani cyklokrosova sezona 1999/2000. Cyklisti absolvovali jesennu pripravu a sezona zacala prvym kolom Slovenskeho pohara Zeleziarni Podbrezova, 16. oktobra 1999 v Brezne. Dalsie kola sa uskutocnili v Mnichovej Lehote, Banskej Bystrici, Trnave, Humennom, Dubnici nad Vahom, Zelenci a posledne preteky boli 8. januara 2000 v Prievidzi. Celkove cyklisti absolvovali patnast kol Slovenskeho pohara ZP a majstrovstva Slovenskej republiky.

S vysledkami cyklokrosovej sezony mozeme byt vsetci spokojni, mame dvoch majstrov republiky a v kategorii junior Dusana Orgonika. Dalsia cenna medaila je strieborna z Majstrovstiev Slovenskej republiky v kategorii muzi elite, a jej drzitelom je nas cyklista Pavol Medved, ktory mal 147 bodov, len o pat menej ako vitazny Viliam Liptak z Dukly Trencin. Aj tretia priecka patrila nasmu cyklistovi Janovi Spakovi so 135 bodmi a stvrty skoncil Roman Bronis, rovnako z CK ZP Sport, a.s. Tieto vysledky prehovorili aj do slovenskej reprezentacie, kde sme mali piatich reprezentantov v cyklokrose, z toho troch v kategorii muzi a dvoch v kategorii junior.

V celkovom poradi cyklistickych klubov ziskal CK ZP Sport, a.s., prve miesto s celkovym poctom 1 340 bodov, druhe miesto patrilo CK Krupina s 627 bodmi, a tretie miesto Druzstevnik Mnichova Letota s 585 bodmi. Prvenstvo medzi klubmi je cenne o to viac, ze sutaze sa zucastnilo 25 klubov, a prve miesto prave nasho cyklistickeho klubu ma velky bodovy naskok pred ostatnymi.

Celkove umiestnenie nasich cyklokrosarov v sezone a v jednotlivych kategoriach boli taketo. V kategorii dorast ziskal 1. miesto Michal Prachar, 5. Lubos Hricak, v kategorii kadet Martin Molcan obsadil 8. priecku. V kategorii junior bol na 3. mieste Dusan Orgonik, a Ladislav Sidlo obsadil 4. priecku. V kategorii muzi bol Pavol Medved 2., Jan Spak 3., Roman Bronis 4., Miroslav Kovacik 7. a Peter Medved 8.

V sucasnosti cyklokrosari absolvuju zimnu kondicnu pripravu na trase Tale, Chopok -juh a Osrblie na bezkach. Pre kategoriu muzov trva priprava 10 dni. Ostatne kategorie maju pripravu kratsie, vacsinou na bezkach v okoli Brezna, ale aj v telocvicni. Po kondicnej priprave bude nasledovat sustredenie v Dudinciach, kde budu trenovat aj na bicykloch. Muzi planuju okrem Dudiniec aj 3 tyzdnove sustredenie mimo Slovenska. Zaciatok novej sezony je stanoveny na 4.-8. aprila 2000 a nasi cyklisti chcu udrzat vysoko nasadenu latku a vlanajsie dobre vysledky chcu v tejto sezone este zlepsit. Tieto vysledky by vsak nemohli dosiahnut bez podpory celeho vedenia ZP a.s., ako aj ZP Sport, a.s., ktorym touto cestou dakuju za financne a technicke zabezpecenie celej sezony.

zelh0002.jpg (21354 bytes)

zelg0002.jpg (16986 bytes)

Vyhlasenie vysledkov na Majstrovstvach republiky v Prievidzi v kategorii muzov elite – na druhom mieste P. Medved a na 4. Roman Bronis. Vyhlasenie vysledkov na Majstrovstvach republiky v Zelenci v kategorii dorast: prve miesto a titul Majster Slovenska 1999 ziskal Michal PRACHAR, 4. bol Lubos Hricak.

... spat na prehlad clankov

14. januara sa uskutocnil v ZK OZ KOVO uz druhy reprezentacny vecer organizovany akciovou spolocnostou ZP SPORT na pocest vynikajucich sportovcov, reprezentujucich Zeleziarne Podbrezova.

NAJLEPSI SPORTOVCI ROKU 1999

Atmosfera na uvod bola prilis slavnostna a bolo to badat hlavne pri vstupe oneskorencov, ktori vchadzali do estradnej saly so zmiesanymi pocitmi. Vdaka vtipnym a pohotovym moderatorom Janovi Daucikovi a Svetlane Kvackajovej vsak napatie coskoro upadlo a zavladla velmi dobra atmosfera. Pan Daucik v uvode nesetril slovami chvaly a vdaky hlavnemu sponzorovi sportovej cinnosti v Podbrezovej – vedeniu Zeleziarni Podbrezova, ktoreho clenovia prijali pozvanie prijalo pozvanie. Podakovanie za sponzorstvo vyjadril aj dalsim firmam, tiez svojim dielom podporujucim rozvoj cinnosti osemnastich klubov a oddielov zastresenych v tejto akciovej spolocnosti.

zeli0002.jpg (14663 bytes)Slavnostny akt vyhlasovania najlepsich sportovcov spestril kulturny program, ktoreho aktermi boli samotni sportovci.

Najlepsim sportovcom zablahozelal a odovzdal ceny Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel ZP a.s., hlavneho sponzora, riaditel ZP SPORT, a.s. Vladimir Vanik a predseda TJ ZP Ing. Julius Krivan. Ing. Vladimir Sotak podakoval vsetkym sportovcom za dobru reprezentaciu a vyjadril presvedcenie, ze spravnost pred rokmi prijatej filozofie spolocnosti - investovat do sportovej cinnosti mladeze, sa potvrdzuje. “ Som rad, ze nasi sportovci siria dobre meno nielen doma, ale aj za hranicami Slovenskej republiky”, povedal na zaver.

Bodku za slavnostnou castou vecera urobil Vladimir Vanik podakovanim vsetkym sportovcom za dosiahnute vysledky , okrem ineho povedal: “Ked sa na vas pozriem, som na vas hrdy. Dakujem manazmentu ZP a.s. na cele s Ing. Vladimirom Sotakom za to, ze sme tieto vysledky mohli dosiahnut”.

Stefan TURNA, na II. mieste na ELO listine v ramci Stredoslovenskeho kraja, vynikajuce vysledky dosahoval na prvej sachovnici v I. lige, ucastnik ako licencny hrac, na prvej sachovnici Slovana Bratislava – juniorov v extra lige.

Miroslav PLECHO, clen stolnotenisoveho oddielu – v roku 1999 dosiahol na majstrovstvach kraja 3. miesto. v tretoligovom rebricku bol na 19. mieste.

Anna DOBIASOVA, instruktorka lyziarskej skoly – tejto cinnosti sa venuje patnast rokov.

Silvia HERICHOVA – oddiel rekreacneho sportu – dosiahla 1. miesto na 4. rocniku okresneho kola aerobiku v Brezne. Venuje sa vychove novej generacie aerobiku a vedie kruzok dievcat ZS v Podbrezovej.

Peter KOVACIK – oddiel kulturistiky – v kategorii do 65 kg majster Slovenska 99, na poharovej sutazi GP Trnava s medzinarodnou ucastou ziskal 5. miesto v zmiesanej kategorii 65 a 70 kg. 6. miesto ziskal v poharovej sutazi Tatransky popradsky pohar s medzinarodnou ucastou.

Ing. Miroslav LEITNER – clen skialpinistickeho klubu – dosiahol niekolko poprednych umiestneni v medzinarodnych sutaziach.

Michal SARNIK – clen futbaloveho oddielu reprezentujuci mladsi i starsi dorast.

Tomas LONGAUER – tenisovy oddiel – podielal sa na postupe druzstva do krajskej majstrovskej sutaze. Jeho najvacsim uspechom bola ucast na celostatnom tenisovom turnaji muzov “C” kategorie, kde postupil do semifinale a v stvorhre sa stal vitazom finaloveho stretnutia.

Pavol FASKO – bezecky oddiel – 1. miesto obsadil trinastkrat, 2. – trikrat a 3. – sedemkrat. Najkvalitnejsi je jeho vykon v Jungfrau maratone – jednom z najtazsich maratonov v Europe, kde medzi 2 800 ucastnikmi obsadil velmi pekne 12. miesto.

Ing. Peter MLYNARCIK – nielen najaktivnejsi clen turistickeho oddielu, ale zaroven aj najaktivnejsi propagator turistiky.

Peter MURINAK – najmladsi clen plaveckeho oddielu, dvakrat bol prvy na krajskej plaveckej sutazi. Nachadza sa v tabulke plavcov so 740 bodmi na 1. mieste.

Lucia CILLIKOVA – lyziarsky oddiel – uz po druhykrat najlepsia clenka lyziarskeho oddielu skoncila v Slovenskom pohari 1998/99 na 8. mieste s poctom 434 ziskanych bodov. Z najlepsich umiestneni to bolo 6. miesto v slalome na Strbskom Plese, 5. a 4. miesto v Kuzminove, 3. miesto na Sachtickach, 6. v super obrovskom slalome na Plejsoch. Najhodnotnejsia pre nu je strieborna medaila na majstrovstvach Slovenska v Jasnej.

Milan LENK – volejbalovy oddiel – patri k zakladajucim a dlhorocnym clenom oddielu, aktivnym hracom je od roku 1978. Jeho sportove vykony presviedcaju najma mladsich hracov o tom, ako sa ma volejbal hrat.

Pavol GIERTLI – futbalovy oddiel “stari pani” – dlhorocny aktivny futbalista.

Ing. Karol SLABAK – DELTA – klub – rok 1999 zacal skvelym vitazstvom na medzinarodnej sutazi Krizom cez Portugalsko, kde urobil aj rekord v priblizeni sa k urcenemu cielu – najlepsi vykon v historii tohoto sportu, po druhykrat sa stal majstrom Slovenska v balonovom lietani, ako nominovany pilot balonoveho lietania sa zucastnil minulorocnych majstrovstiev sveta v Rakusku.

Pavol MEDVED – cyklisticky klub – v Slovenskom pohari 14. miesto. v Pohari ZP 2. miesto. Nominovany je do slovenskej reprezentacie v cestnej cyklistike a cyklokrose.

Jovan CALIC – kolkarsky oddiel – jeho znacnou zasluhou bol postup do extra ligy. Utvoril rekord na domacej kolkarskej drahe ziskanim 1040 zvalenych kolov a v Sucanoch 1025 zvalenych kolov na 200 hodov zdruzenych. V extra lige je druhym najlepsim hracom s priemerom 966,6 zvalenych kolov na jeden zapas.

Roman CHUDIK – futbalovy oddiel – “A” muzstvo – predny stoper. Je prikladnym hracom, v druhej lige patri medzi nekompromisnych hracov hrajucich sice tvrdo, ale cisto.

 

Pozvanka pre vas

Priaznivcov sportu pozyvame 4. februara 2000 o 17. hodine do  Domu kultury v Brezne na vyhlasenie najlepsich sportovcov okresu. Nasi sportovci tu budu mat znacne zastupenie.


Prehlad clankov  Archiv  Tiraz  Kontakt Home page