PODBREZOVAN  25 / 2006

STRANA 4

STRANA

0

Socialna a kulturna oblast

*vianocna anketa *vianocna anketa *vianocna anketa

Robi aj z vas cas vianocny ludi ohladuplnych, laskavych a sucitnych? Zapajate sa do dobrocinnych aktivit?

Jan CIPCIAR, elektroservis 
  - Ano. Je to dane mesiacom narodenia Jezisa Krista a spojene s prichodom Vianoc, sviatkov oddychu. V nemalej miere nase spravanie ovplyvnuju aj ludia okolo nas. Prispievam aj na charitu a to v priebehu celeho roka. V tomto case venujem mzdu za poslednu hodinu nadacii pre deti a kupujem pohladnice na podporu pacientov s onkologickymi ochoreniami.

Ivan JASICA, ZP SSOUH
  - Ano, som. Hlavne k svojim najblizsim, k rodine – manzelke, detom a hlavne vnuckam. Samozrejme vplyva na nas prostredie v tomto sviatocnom obdobi a viac nas oslovuju osudy ludi, ktori potrebuju pomoc. Nevsimam si ich len v tomto predvianocnom case, ale po cely rok pomozem tam, kde treba.

Mgr. Jozef BAKA, ZP SSOUH
   -Nie som nejaky protivny ani pocas celeho roku, ale v tom decembri je to este lepsie. Myslim si, ze by sme sa mali k sebe spravat  prijatelne po cely rok. Nasa rodina prispieva na charitativne podujatia a je zvykom, ze darujeme aj obnosene satstvo pre tych, ktori ho potrebuju.

Lubomir LONGAUER, strojarenska vyroba
   -Sviatocne predvianocne obdobie, nakupovanie darcekov, to vsetko vplyva aj na nase spravanie. Prichadza cas Vianoc – pohody, stastia v kruhu celej rodiny. V obchodoch, ked su charitativne akcie tak neobidem pokladnice a venujem na charitu. V tomto pripade ma neovplyvnuju sviatky.

Vladimir SIKET, mechanicka dielna
   -Vianoce su krestanskym sviatkom pohody a lasky a to ovplyvnuje aj spravanie sa ludi.  Je to cas, kedy sa zide cela nasa rodina. Pridu deti, pod stromcekom sa navzajom obdaruvame a zasadneme k spolocnemu sviatocnemu stolu. Charite sa ja osobne nevenujem.

Peter TAZKY, valcovna bezsvikovych rur
   -Vianoce pocitujem skoro ako obycajny den. Zijem s rodicmi, ktori sa postaraju o pohodu, uznavame tradicie, ale aby som si nejako zvlast planoval cas, to nie. Kupujem samozrejme aj darceky pre rodinu a priatelku a ja, som tak ako kazdy, rad obdarovany. Prispievam aj na charitativne podujatia, ale hlavne na pomoc zameranu na ekologiu.

Anna KOKAVCOVA, valcovna bezsvikovych rur
  -Urcite tieto sviatky v nas vyvolavaju krajsi pocit, sme na seba milsi, stedrejsi... Kazda zena, ked si vcas zariadi pracu, tak aj Vianoce ma pekne. Na charitu neprispievam, vzhladom na to, ze mame v rodine pripad zlej zrazanlivosti krvi a tak kazdorocne financne prispievam do hemofilickeho zdruzenia.

Martin SOJAK, taharen rur
   -Nemam pocit, ze by som sa velmi menil. Mam viac starosti, kupa darcekov pre deti a celu rodinu, priprava takych tych pohodovych sviatkov. Najviac ma tesi radost deti z darcekov. Obdaruvam celu rodinu a som pristupny pomoct aj charite, oslovuje ma najmu pomoc detom a ked mozem, tak aj pomozem.

Marek LUCIAK, taharen rur
   -Urcite, tento sviatok zblizuje vsetkych ludi sveta, rodiny... Mam dve dcery, k detom patri ta vianocna radost, uz teraz maluju, zdobia dom. Charita?  Konkretne vcera v obchodnom dome som prispel postihnutym detom, pretoze prave tato kategoria  ma vzdy oslovi. V decembrovom case su ludia  viac precitliveli, a snazia sa sprijemnit Vianoce aj tym ostatnym, ktori ich tak prezit nemozu.

Jozef TOMENGA, odbor riadenia kvality
   -V tomto obdobi je v praci viac starosti – ludia zacinaju  choriet. V sukromi? Mam dost velku rodinu, tri deti, su uz aj vnucence – pred nami je nakup darcekov. Tesime sa uz na Vianoce, rodinnu pohodu. Trochu ma mrzi, ze vnucence tu nebudu, ale spojime sa s nimi internetom, nakolko ziju v Kanade. Prispievame na charitu financne, aj oblecenim, len dufame, ze tato pomoc smeruje na dany ciel.

Miroslav MIHOK, valcovna bezsvikovych rur
   -V decembri nas v praci caka oprava, ale v sukromi sa aj tento rok budeme musiet trochu zastavit a pripravovat na Vianoce, nakupit darceky... Atmosfera sa meni, aj ked nam este nenapadol sneh. Tesime sa vsak na rodinne stretnutie, na silvestrovsku zabavu... Charita? Ak je adresnejsia, podporim ju, napr. v Brezne byva Vianocny punc, tak tam urcite prispejem aj tento rok. Aj v okoli, tym ktori to potrebuju, pomozem – aj osatenim.

Miroslav MAKOVIC, valcovna bezsvikovych rur
   -To, ze sme lepsi, ovplyvnuje v prvom rade pracovny kolektiv, lepsie sa robi, pohoda je aj v rodine. Vianoce su sviatkami lasky a pokoja, zideme sa cela rodina, mam dve deti – 5. a 3. rocne, ktore sa uz tesia na Jeziska. Uz mu napisali listy so zelaniami. Podporujem aj svoje okolie, ochotou pomoct, osatenim. Pri peniazoch som opatrnejsi, pretoze som aj poziciaval, ale nevracali.

Elena BELKOVA, taharen rur
   -Neviem, ci zo mna vyzaruje lepsi clovek, ale iste sa pod nase spravanie podpisuje okolie a sviatky. Vianoce, to je obdobie, kedy sme vsetci spolu, pridu deti. Tesime sa, ze sa z Anglicka vrati syn, takze budu krasne sviatky. Okrem rodiny, pomahame este aj inym, hlavne osatenim. Najviac detom, ktore to osatenie potrebuju, a z toho mala, co mame, davame aj financie.

Ivan KOHAN, taharen rur
   -Samozrejme, ze sa tesim na Vianoce, stretneme sa cela rodina, bude dobra atmosfera. Najprv nas vsak caka splnenie si pracovnych povinnosti a potom bude nasledovat oddych... Pomoc okoliu zameriavame na starsich ludi – hlavne z rodiny, prispievame aj financne na rozne akcie. Osatenie, to dava manzelka tym, ktori to potrebuju.

Miroslav LEITNER, vyroba naradia
   -Vsetci ludia pred tymito sviatkami su milsi, uprimnejsi. Vianoce pre mna znamenaju rodinne stretnutie, radost z deti, pride aj sestra a nakolko sme veriaci, je to nas sviatok. Darceky nielen davam, ale aj rad prijimam. Na charitu prispievam po cely rok, hlavne na onkologicke pripady. Davame aj osatenia. Pomahame starsim z okolia a vsetkym, ktori to v dedine potrebuju, pretoze sme tak boli vychovani.

Pavel KOMORA, vyroba naradia
   -Su to hlavne spomienky na to, ako sme sa ako mali tesili na darceky. Teraz obdaruvame rodinu. Chceli by sme dietatko, to by bol pre nas najkrajsi darcek pod stromcek. Nie je nam lahostajne okolie, vedia nas oslovit nelahke osudy. Naposledy som posielal SMS-ku k zivelnym pohromam. Nezistne pomozem starsim, susedom... 

Anna SIMANOVA, oblukaren
   -Vianoce mam velmi rada, avsak chyba mi sneh, nakolko zima je mojim obdobim. S radostou vyberam darceky nielen pre dcerku, ale pre celu rodinu. Kupili sme byt a tak to budu nase prve Vianoce v novom domove. Najvacsiu radost vsak mam z vlastnorucne vyrobeneho darceka od dcery. Pomoc inym? Ak sa stretnem s organizovanou zbierkou – napriklad v nasom obchode, podporim aj charitu.

Adriana HIADLOVSKA, oblukaren
   -Snazim sa byt taka cely rok, ale asi ano – ten december je taky. K sviatocnej atmosfere chyba aj trochu sneh, ale vyzdobene obchody, namestia ju dotvaraju. Doma sme zacali s dievcatami postupne riadit. Dcery uz pisu listy Jeziskovi – co by chceli. Mna potesi najviac darcek od nich, ci uz vyrobeny – upleteny, namalovany, alebo aj nejaka ta kozmetika. Pomoc inym - darovala som vsetky detske veci. Financie, dam ak ide o onkologiu. Anonymita - cislo uctu,  mi nic nehovori, radsej prispejem na konkretny pripad.

Rudolf SITARCIK, doprava
   -Sposobuje to rodinna pohoda. Co je najdolezitejsie, sme zdravi a tak sa mozeme tesit na sviatky, pripravit darceky – pre tri deti a dalsich najblizsich. K svojmu stastiu pripajame aj pomoc – hlavne pre deti, manzelka ako ucitelka im pomaha cely rok. Zapajame sa aj do financnej pomoci – hlavne do zbierok tykajucich sa tych najmensich.

Ing. Pavol VESELOVSKY, oceliaren
   -Neviem ci som milsi, ale zatial asi nie. Ako budu prichadzat Vianoce, asi to bude lepsie zo dna na den. Vianoce su aj pre mna jedny z najkrajsich sviatkov, ktore uz po druhykrat budem prezivat v praci. Urcite, ze myslou sme pri rodine a ked je volno, ideme medzi svojich najblizsich. Prispievam na charitu, najviac ma oslovuju pripady chorych deti.

Miroslav NEMCOK, oceliaren 
   -Ano, je to spojene s tym vianocnym pocitom. Sviatky pre mna znamenaju rodinnu harmoniu a hoci som sam, stretavam sa s rodicmi a sirsou rodinou. Obdaruvame sa a veru aj mne vie urobit radost nejaka malickost. Samozrejme, ze prispievam aj na charitativnu oblast, usledovat, kde smeruju prispevky sa jednoducho neda, ale prispievam aj tak.

vk/mj

Stedry den v rodinach nasich spolupracovnikov

Jan Hudak, strojarenska vyroba

   - Cely den pred Stedrym vecerom dodrziavame post a jeme len dietne jedla. Slavnostnu veceru pripravujeme  uz od rana. Do tradicnej kapustnice davame udene maso, klobasu a varime v nej aj cele zemiaky. Maso, klobasu a zemiaky vyberieme a urobi sa zatrepka a zaprazka. Tradicna je aj vyprazana ryba – file, zemiakovy salat, do ktoreho pridame aj jablcka pre jemnejsiu chut, opekance s makom, oblatky s medom, cesnak. Na slavnostne prestretom stole musi byt maly betlehem, sviecka, ovocie, chlieb, peniaze pod obrus a nechyba tanier pre pocestneho. O piatej ideme na cintorin, kde zoberieme ozdobenu vetvicku. O siestej sa zacina vecera. Pomodlime sa, zavinsujeme si vesele sviatky a po pripitku zacneme vecerat. Po veceri nic zo stola neodkladame, zostava  tam vsetko az do druheho dna. V dome byvaju aj deti s rodinami, kazdy veceria so svojimi a potom sa vsetci stretneme. Nastane cas rozbalovania darcekov  a potom v kruhu rodiny debatujeme, pocuvame koledy ... Deti idu spat a my odchadzame na polnocnu omsu. Po navrate z kostola este posedime. Velmi rad spominam na navstevu pana farara, ktory nam prisiel zaspievat po polnocnej koledy. Na Vianoce citime, ze ludia su k sebe milsi ako inokedy a ja by som si velmi prial, aby to tak zostalo po cely rok a zaroven chcem zazelat kazdemu, aby sa a na Stedry vecer ocitol v kruhu rodiny, aby nikto nebol sam.

 Stefan Pazur, valcovna bezsvikovych rur

   - Odvtedy, ako zomrel otec, travime Stedry den i vecer vacsinou s mamou sami dvaja. Uz od rana postupne spolocne pripravujeme slavnostnu veceru, mama vari kapustnicu, ja cistim zemiaky na salat, pripravujem dalsie ingrediencie...  Dopoludnia prichadzaju vinsovnici, vacsinou deti. Kedze chystame slavnostnu veceru, ktora bude bohata, cely den jeme len striedmo. Poobede ideme na cintorin zapalit sviecku vsetkym zosnulym pribuznym.
   Na sviatocne upravenom stole mame vsetko co k Stedremu veceru patri. Nesmu tam chybat oblatky s medom, cesnak, peniaze pod obrusom, chlebik, rozne druhy ovocia...
   Nase stedrovecerne menu pozostava z kapustnice v ktorej sa varilo udene maso, klobasa, huby...., potom jeme vyprazane rybie file a zemiakovy salat, oblatky s medom, opekance s makom... Pred vecerou sa pomodlime a zasadneme za slavnostny stol.
   Po veceri si davame darceky a spominame. Potom si pozrieme nieco v televizii  a vyvrcholenim Stedreho vecera je polnocna omsa.

 Darovali  zivot

 Cas vianocny nas nuti zamysliet sa nad svojimi dobrymi skutkami a priam nabada na dalsie. Nie kazdy z nas ma pri svojej bilancii dobry pocit. Ziju vsak medzi nami ludia, o ktorych dobrych skutkoch sa hovori aj verejne, a to su nasi spolupracovnici, darcovia krvi.
   Na tohorocnom aktive darcov krvi z radov zamestnancov (uskutocni sa az po vyjdeni novin) bude financne odmenenych 71 nasich spolupracovnikov, pre ktorych sa stalo prirodzenou sucastou ich zivota odovzdavanie zivotodarnej tekutiny tym, ktori to potrebuju. Do radov drzitelov diamantovej Janskeho plakety pribudnu dalsi dvaja. Obidvom sme dali dve otazky:

 1. Kedy ste po prvykrat  darovali krv a preco?

2.Spajaju sa s vasim viacnasobnym darcovstvom krvi nejake osobne zazitky?

Ing. Ondrej MAJER,
oddelenie bezpecnosti prace

 1. Kedy ste po prvykrat darovali krv a co vas k tomu podnietilo?
   - Prvykrat som daroval krv v obdobi vykonavania zakladnej vojenskej sluzby na vojenskom utvare nedaleko Humpolca. Myslim, ze to bolo niekedy zaciatkom leta v druhom roku vojenskej sluzby. Toho dna bola na utvare uskutocnena vyzva tamojsej nemocnice, ktora potrebovala naliehavo krv,  a tak som sa rozhodol  ju darovat uplne po prvy krat. Dnes uz neviem presne, co ma k tomu podnietilo. Pamatam sa len, ze bolo potrebne na vyzvu reagovat a rozhodnut sa hned. Mozno ta spontannost vyzvy zohrala svoje a urcite i  rezonovala pri mojom rozhodovani naliehava potreba pre neznameho a k tomu i cudzokrajneho cloveka, ktory potrebuje pomoct prave tym, ze mu darujem vlastnu zivotne dolezitu tekutinu – malu cast svojej krvi. Nepamatam si, ze by som z prveho odberu mal nejake negativne zazitky, urcite boli aj trosku obavy, ako to prebehne, co ma caka, ale myslim, ze zaposobila k tomuto mojmu rozhodnutiu aj sila vojenskeho prostredia, spolu sluziacich vojakov, a tiez si spominam velmi dobre, ze som prezival pomerne velmi dlho vnutornu radost z toho, ze som sa rozhodol spravne a neostal som lahostajny.  Spominam si aj na to, ze na vyzvu spontanne reagovalo len zopar vojakov, mozno aj to zavazilo, pretoze  ak by sa hlasili vojaci „hufne“, t.j. takmer vsetci, mozno by som sa neprihlasil.

 2. Spajaju vas s viacnasobnym darcovstvom aj nejake zazitky?
   - Neviem, ci by sa to dalo nejako takto charakterizovat ako prijemne alebo neprijemne zazitky. Vlastne ja som spociatku  nejako ani neuvazoval, a ani neplanoval, ze by som takmer pravidelne chodil darovat krv. Po navrate do civilu som sa vratil do podbrezovskych zeleziarni a preslo aj viac rokov bez toho, ze by som nejako uvazoval o darcovstve krvi. Ale viem urcite, ze druhykrat, teraz uz v civile, som isiel darovat krv opat na vyzvu, ale uz si nespominam, ci to bolo na vyzvu potreby pre zamestnanca podbrezovskych zeleziarni, pretoze tychto odberov na vyzvy bolo za tie roky uskutocnenych niekolko. V civile som chodil darovat krv najskor len na vyzvu transfuznej stanice v Brezne, alebo v Banskej Bystrici klasickym sposobom, t.j. odberom urciteho mnozstva krvi, zvycajne 500 ml. Neskor som bol poziadany o odber plazmy, takze urcity cas, zopar rokov som chodieval  na odbery velmi pravidelne  a asi 3 az 4 razy som bol na separatore.  Neviem, ci mi to niekto uveri, ale v case, ked som chodil pravidelne na odber plazmy, organizmus akoby si na tento odber zvykol,  a pokial som z nejakych pricin pravidelny termin odberu oddialil, mal som urcity vnutorny pocit, alebo potrebu „zbavit sa prebytocnych krvnych dosticiek“. Skoda, ze sa odber plazmy uz viac rokov neuskutocnuje. Pokial ide o neprijemne zazitky, nepamatam si na nejake obzvlast neprijemne. Ak to mozem tak povedat, pre mna osobne bolo neprijemne najma to, ak som bol pri nejakom odbere vyradeny. A obcas sa mi stalo, ze som si po odbere krvnej vzorky silno zatlacil zilu, takze velmi napuchla a aj siroke okolie tkaniva zmodralo, alebo  sa mi uvolnil obvaz a krv zo zily zacala tiect mimo obvaz po ruke na podlahu. Ale to nepovazujem osobne za nejako velmi neprijemne, suvisi to s darcovstvom krvi. A z tych prijemnych – myslim, ze urcite kazdy odber bol pre mna predovsetkym prijemnym zazitkom, pretoze nadobuda parameter hodnoty, a to najcennejsej hodnoty, ktoru clovek vobec ma, hodnotu zivota. Urcite kazdy clovek z roznych dovodov nemoze darovat krv. Kazdy clovek cloveku ale moze v beznom zivote darovat dennodenne aspon usmev, vludne slova a ak je potreba, pomoct jeden druhemu a dokazat cinmi posobit radost, aby nas zivot bol vzajomne tymito skutkami obohateny.

Peter HAVAS,
valcovna bezsvikovych rur

   1. - Prvykrat som daroval krv 3. juna1992. A co ma k tomu podnietilo?
Znie to mozno ako klise, ale bol to prave casopis Podbrezovan a clanok o dlhodobych darcoch krvi. Vojtech Kotran a Evka Kolodzieova opisovali, ako sa da pomoct druhym a tym aj sebe. Opisovali prijemny pocit – pomoct a zaroven sa dat vysetrit, ci si zdravy. Odvtedy som sa zacal pohravat s myslienkou darovat krv. Potom prisla dalsia nahoda. Cestou do Banskej Bystrice som stretol Milana Kacickeho, ktory siel darovat krv, prehovoril ma a isiel som a nim. To bol moj prvy odber a odvtedy som pravidelnym darcom krvi.

    2 - Neprijemny zazitok nemam a prijemnych..., mnoho.  Spoznal som sa s inymi darcami  zo Ziaru, Zvolena, Banskej Bystrice s ktorymi sa pravidelne stretavame, spomenieme co mame nove, co sme pri odberoch zazili ...
A veru neraz ked spominame vyhody ake maju darcovia krvi v jednotlivych podnikoch a mestach, citit v pohladoch niektorych aj zavist nad vyhodami, ktore poskytuju Zeleziarne Podbrezova. Den, ked idem darovat krv, je pre mna iny ako ostatne  - je iba moj. Po odbere som v takej pohode, nikam sa neponahlam, idem pozriet v Banskej Bystrici miesta, kde som pracoval, kam som chodieval...,citim v ten den vnutornu spokojnost a pokoj.

O. Kleinova

Blahozelame

Diamantove plakety
Peter HAVAS valcovna bezsvikovych rur, Ing. Ondrej MAJER oddelenie bezpecnosti a hygieny.

Zlate plakety
Anna DURCIKOVA, Svetozar JEZEK, Frantisek KUREK, Lubomir VAIS z valcovne bezsvikovych rur,  Dusan BUDA a Stefan MOC z oceliarne, Miroslav BERAXA a Peter KUTNIK z taharne rur, Jan MEDVED zo strojarenskej vyroby, Ivan FABRY z vyroby naradia, Peter JANOSIK z elektroservisu.

Strieborne plakety
Lubomir BENEDIK, Juraj CELLAR, Jozef KVIETOK, Roman POLONY, Andrea SCHMIDTOVA, Pavol STACHURA, Miroslav SUSILA z taharne rur,  Eva BERAXOVA,  Michal BOLFA, Milan MAJERNIK z dopravy, Jan BERAK, Peter KORDULIC, Jan LIGAS z energetiky, Ondrej CIPKA, Radoslav GIBALA, Rastislav KUCERAK z valcovne bezsvikovych rur, Ing. Lubomir FILLO, Frantisek PUTNOK, Igor ZUBAK z oceliarne, Richard DATKO, Peter JANDECKA, Zdeno MLYNARIK, Lubomir  VOZAR z odboru obrany a ochrany, Michal MEDVED z elekroservisu.

Bronzove plakety
Beata BATISOVA, Ivan BATIS, Tibor BENEDIK, Milan BLAZECKA, Ing. Juraj DANC, Ondrej FILIPIAK, Peter KASIAR, Marcel KOVACIK, Ivan KOVALCIK, Rudolf STULRAJTER, Milan SAJGALIK  z valcovne bezsvikovych rur, Rudolf BELKO, Michal FASKO, Pavol KUCERAK, Marian LEITNER, Martina LEITNEROVA, Ivan MACKO, Miroslav MIZIC, Martin MRAVEC, Vladimir MURANSKY, Jozef SKLADANY, Juraj STANCIK, Zuzana SALINGOVA, Anna TAZKA z taharne rur , Roman HALAMA z oceliarne, Janka KOCHANOVA, Robert SCHMIDT zo strojarenskej vyroby, Jozef PINDIAK, Miroslav PLECHO z odboru obrany a ochrany, Marian POBIS z dopravy, Vladimir SALIS zo zvarovne rur velkych priemerov , Jan STULRAJTER z elektroservisu, Tomas BEVILAQUA z oddelenia vyvoja technologii a materialov.

Ponuka SENIOR POBYTov 2007 pre dochodcov ZP a.s.

v Turcianskych tepliciach

Terminy: 7. 1. – 31.1. 2007

Terminy:  1. 2. – 30. 4. 2007 J 1. 10. – 23.12.2007

Pobyt zacina v nedelu vecerou a konci v piatok ranajkami. V cene pobytu nie je zahrnuta dan z ubytovania, plati sa na mieste.

Senior pobyt zahrna:
¨      5x ubytovanie
¨      5x polpenziu formou svedskych stolov
¨      5x Smaragdovy bazen - termalny bazen s mineralnou vodou (35°C – 38°C)
¨      1x klasicku masaz ciastocnu
¨      1x raselinovy obklad

 Liecebny dom Aqua** je zrekonstruovanym ubytovacim zariadenim, ktore poskytuje ubytovanie v izbach kategorie STANDARD.  Izby su vybavene socialnym zariadenim – sprcha/WC, telefonom, TV-prijimacom, radiom a balkonom. Na procedury a stravovanie sa dochadza asi 200 m do liecebneho domu Velka Fatra. K dispozicii je vytah.

     Liecebny dom Velka Fatra*** ma komplexne vybavenie izieb a bohatu ponuku poskytovanych sluzieb. Po celkovej rekonstrukcii v roku 2004 su vsetky izby vybavene modernym pohodlnym nabytkom na mieru. Ubytovanie poskytujeme v izbach kategorie STANDARD. V kazdej izbe je samostatne socialne zariadenie s vanou, alebo sprchovym kutom, radio, telefon, TV prijimac so satelitnym prijmom, chladnicka. Vacsina izieb ma balkon, v hoteli je moznost vyuzitia internetu.
K dispozicii su dvojlozkove izby, jednolozkove izby, ako i apartmany pre obzvlast narocnych klientov. Cast ubytovacej prevadzky je bezbarierovo upravena pre imobilnych hosti. Vsetky izby sa pysia prekrasnym vyhladom na okolitu prirodu. V budove sa nachadza kompletna balneoterapeuticka prevadzka, lekarske ordinacie a stravovacia prevadzka. K dispozicii je vytah.    

 Dochodcovia ZP a.s. sa mozu na pobyty prihlasit:
Slovenske liecebne kupele Turcianske Teplice,a.s.  ul.SNP 519, 039 12  Turcianske Teplice
Tel.: 043/4913 392, fax: 043 /4922 943 , e-mail: petras@therme.sk  , www.therme.sk
Pri prihlasovani je potrebne, aby zaujemca  oznamil, ze je byvaly zamestnanec (dochodca) ZP a.s. 

 Blahozelame jubilantom

V decembri si pripominaju

pracovne jubilea
Frantisek BUKVA, Ivan DUNAJSKY, Martin PACESA, Jan SKALOS, Mgr. Vladimir SKULTETY, Sona ZRUBECOVA

 zivotne jubilea
Miloslav BERAXA, Emilia DOBRIKOVA, Anna DURCIKOVA, Lubomira HAVASOVA, Frantisek KORYTIAK, Lydia KOTRANOVA, Lubomir KOVAC, Jaroslav KUPEC, Ing. Milan KYSEL, Marian MEDVED, Eva OLSIAKOVA, Jozef PODOBA, Frantisek POLONY, Jozef PREPLETANY, Marian SLOBODNIK, Ing. Bohumil SVOBODA, Vladmir SKVARKA, Jan SVIDRAN, Stefan VANIK, Jozef VASS, Anna VELKA, Ing. Jozef ZERZAN

 Odisli do dochodku

V novembri odisli do

starobneho dochodku
Jan SEKAC

invalidneho dochodku
Vit ASCHENBRIER.

 V mene vedenia Zeleziarni Podbrezova a.s. im dakujeme za odvedenu pracu a do dalsich rokov prajeme len slnecne dni.

V SKRATKE

Klub G E M I N I    BREZNO
(byvaly Gil),
ponuka kazdu sobotu
VIDEO DISCO
80. – 90. roky + aktualne hity.
Velkoplosna videoprojekcia,
vstup zdarma.

 Pozyvame vas na
20. RYBARSKY PLES,
ktory sa uskutocni 9. februara 2007 v Dome kultury ZP,  pri prilezitosti 60. vyrocia zalozenia Miestnej organizacie Slovenskeho rybarskeho zvazu v Podbrezovej.
O zabavu sa postara hudobna skupina ZMB Brezno, tanecna skupina Faberovci Zvolen a skupina Drislak. Informacie na tel.c. 0903 586769, 0903 518040.

Zimna
ONE SHOW
Lyziarske stredisko Tale
16. december 2006 o 10. hodine
HEX, CLUBMIX, sportovy program
a vela zabavy s moderatormi radia ONE
Kyvadlova doprava autobusmi s logom ONE radia zabezpecena z Brezna a z Banskej Bystrice iba za polovicu, v casoch: 8,30, 10,30, 12,30 hod.
Informacie:  www.sadbb.sk

 Piaty rocnik festivalu chramovych spevov - Vianoce pod Kralovou holou, sa uskutocni 16. decembra o 17. hodine v greckokatolickom kostole v Sumiaci.

Detsky folklorny subor Klasok vas srdecne pozyva na svoje Vianocne vystupenie
15. decembra o 18. hodine v DK ZP, a.s., v Podbrezovej. Vstupne 50 korun.

Upozornenie
Sportoviska – sauna a klzisko,  Mestskeho sportoveho klubu v Brezne nebudu pristupne verejnosti v case vianocnych sviatkov  – v dnoch 24., 25. a 31. decembra 2006 a 1. januara 2007. 

 Cas radosti - veselosti...

Mestske kulturne stredisko v Brezne vas pozyva:
-17. decembra o 14. hod. v rimskokatolickom kostole v Brezne: PRICHADZA K NAM PRAMEN ZIVEJ VODY,
-19. decembra o 18. hod. v dome kultury na adventny beneficny koncert: VIANOCNY KONCERT. V programe vystupia SZMB, DOMB a DFS Stastne detstvo. Vstupne dobrovolne,
-22. decembra o 19. hodine v mestskom dome kultury o 19. hod.: POKOJ VAM..., predvianocny program FS Mostar a jeho hosti,
-31. decembra o 23,30 na namesti: SILVESTER 2006. Rozlucka s rokom 2006 a vitanie roku 2007. V programe vystupi slovenska spevacka Ingola.

 Sutaz  o najkrajsiu fotografiu z dovolenky

   V druhom rocniku sutaze o najkrajsiu fotografiu z dovolenky evidentne badat rast kvality snimok. Hodnotiaca komisia,  pod vedenim profesionalnej fotografky Anny Nociarovej,  mala opat velmi tazku poziciu pri vyberani tych najlepsich. 
   „Tohtorocna sutaz priniesla redakcii Podbrezovan patdesiatri zaujimavych pohladov. Vsetci sutaziaci sa snazili zdokumentovat vynimocnost prostredia, v ktorom prezili dovolenku. Z ich tvorby citit snahu sprostredkovat verejnosti vlastne vnimanie. Vo velkej casti dorucenych fotografii sa opakuje rovnake spracovanie temy, ako je tematika krajiny – zapadajuceho slnka nad morom, sceneria hor, architektury a roznorodosti vzdialenych kultur. Najviac ma zaujala fotografia, ktora si dala za ciel zobrazit vztah ludi k prostrediu a k ich blizkym. Vypovedna hodnota tychto prac je velmi posobiva. Ak sa autorovi podarila kompozicia, dobre zaostrit a vyuzit moznosti svetla, ktore v danom okamihu mal k dispozicii -  vysledok bude urcite znamenat aj jedno z vitaznych miest pri vyhodnoteni. Ako som uz spomenula, do sutaze sme dostali ovela viac fotografii, ako v minulom roku, avsak s roznou urovnou skusenosti ich tvorcov. Zaujimave by bolo, keby sa amaterski fotografi menej zameriavali na osvedcene temy a uz spomenute klasicke namety,  a viac sa venovali vypovednej a vytvarnej stranke snimok, ktore do sutaze posielaju. V tomto roku ma prijemne prekvapilo umelecke monochromaticke spracovanie fotografie - Ulice Krakowa,“ povedala Anna Nociarova.
   Z  tohtorocnych dovolenkovych zaberov hodnotiaca komisia vybrala jedenast najzaujimavejsich a technicky najdokonalejsich. O vitaznej fotografii vsak  rozhodnete opat vy – nasi citatelia. Zaslite do redakcie tri tipy podla cisla uvedeneho pri fotografii (najneskor do   12. januara 2007). 

PODBREZOVAN   25 / 2006

STRANA 4

STRANA

0