PODBREZOVAN   03/2003

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Socialna oblast


<<<
 
Myty a povery o zateplovani
 

POVERA 8.

Na zateplovacie systemy je mozne pouzit klasicke omietky, ak su v dostatocnej hrubke...

Teplotne dilatacne pohyby (roztahovanie materialov pri vyssich teplotach a ich zmrstovanie sa pri nizkych teplotach) povrchovych vrstiev vonkajsieho lica tepelnej izolacie sposobuju vyrazne namahanie omietkovej vrstvy. Krehka a nepoddajna klasicka omietka tieto pnutia nevie preniest a popraska i pri vacsich hrubkach. Trhliny nasledne vedu k rychlej degradacii tepelnej izolacie. Predpokladom dlhodobej trvanlivosti zateplovacieho systemu su pruzne a poddajne specialne tmely a omietky a v nich zakotvena vystuzna sietovina, ktora zaisti rovnomerne rozlozenie namahania do celej plochy. Pouzivanie neodskusanych a necertifikovanych napodobenin, rovnako ako zle prevedenie, sa vypomsti skratenou trvanlivostou zateplovacieho systemu.

POVERA 9.

Jednovrstvove murovane systemy, ako je murivo z porobetonovych ci odlahcenych keramickych TERM tvarnic, su bez tepelnych mostov a nehrozi v nich riziko vzniku pliesni na vnutornom povrchu...

Je to hrube skreslenie skutocnosti. Vyrobcovia tychto systemov sa sustredili na vylepsovanie vlastnosti muriva v idealnom vyseku (kde murivo tiez skusaju). V komplexom rieseni detailov, ktore by zarucovali kvalitne vlastnosti konstrukcie ako celku, su v pociatkoch (aj ked predstieraju systemovu ucelenost).
Napriklad, spravny sposob osadenia najbeznejsich typov okien a dveri s jednoduchym ci zdvojenym ramom nie je v navode vobec uvedeny, alebo je popisany nespravne. Podobna je situacia pri okennych nadpraziach a stuzujucich oknach, kde inovacne riesenia odstranuju problem iba scasti. Tieto detaily vedu k tepelnym mostom, ich dosledkom je vzdy znizenie tepelneho odporu a navysenie tepelnej straty oproti deklarovanym hodnotach. V najkriklavejsich pripadoch potom dochadza k poklesu teploty pod rosny bod a tvorbe pliesni na vnutornom povrchu. Je teda na mieste zdrave kriticke hodnotenie nezavislym specialistom, pretoze vyrobcovia sa dusuju, ze prave u nich je vsetko v poriadku.

POVERA 10.

Je vyhodne a usporne nahradit klasicke dvojite (spaletove) okna jednoduchymi s izolacnymi dvojsklami ci zdvojenymi oknami...

Upravou vznikne vyrazny tepelny most v stene priliehajucej k okennemu ramu s rizikom vzniku pliesni tam, kde predtym neboli. Bez dalsich stavebnych uprav je preto najvyhodnejsia oprava ci vymena povodnych dvojitych drevenych okien, avsak s lepsimi sklami na vnutornej strane. Uvedenu nahradu bez straty funkcnej kvality zaistime doplnenim tepelnej izolacie okenneho ostenia na vonkajsej i vnutornej strane konstrukcie a tuto dodatocne vynutenu investiciu musime pripocitat k nakladom na zamenu. Financna uspora (znizenim spotreby tepla) je potom sporna.

POVERA 11.

Zateplovanie obvodovych stien je zbytocne, lebo oknami unika daleko viac tepla. Lepsie je vymenit okna za izolacne vyhodnejsie...

Tento nazor je prinajmensom nepresny, i ked ma spravny zaklad. Oknami skutocne unika viac tepelnej energie. Ak sa pozerame na problem z hladiska rydzo energetickeho, potom je dovod zamerat sa predovsetkym na okna. Iny je vsak pohlad ekonomicko-energeticky! A ten je blizsi vacsine investorov, ktori sleduju navratnost vlozenych financnych prostriedkov alebo investicne naklady na usetrenu jednotku energie (obvykle na 1GJ/rok). Pri tomto pohlade je poradie vhodnych uprav obvykle nasledovne:
utesnenie skar (avsak s mierou, aby sme neznizili vymenu vzduchu pod hygienicke ci prevadzkove minimum), vyplnenie skar medzi okennym ramom a obvodovou stenou polyuretanovou vlozkou, vymena vnutorneho skla v oknach za sklo s tvrdym pokovanim, zateplenie okenneho ostenia, zateplenie podlahy, nevykurovanej povaly, vymena obycajneho dvojskla za izolacne dvojsklo, zateplenie obvodovych stien, stropu nad suterenom a strechy, doplnenie tretieho skla - pridavny ramik alebo nahrada jedneho zo skiel dvojsklom, spolu s nutnym zosilnenim okenneho ramu a niektorych zavesov okennych kridel, vymena celych okien za nove drevene, pripadne plastove s izolacnymi dvojsklami. Z uvedeneho pohladu ekonomickej rentability sa teda vymena okien radi az na jedno z poslednych miest.

POVERA 12.

Zateplovacie upravy stavby maju dlhsiu navratnost nez zasahy do technologickeho vybavenia objektu, preto je vyhodnejsie robit (a z hladiska statu podporovat) zmeny sposobu vykurovania...

Ide opat o ciastocne spravne tvrdenie, ktore vsak ma nespravny zaverecny usudok. Napriek tomu, ze zateplovacie upravy stavieb maju, az na vynimky, skutocne dlhsiu navratnost vlozenych investicii, je ekonomicky i prevadzkovo vyhodne realizovat zateplenie vzdy v prvej etape zasahov veducich ku znizeniu energetickej narocnosti objektu. Dovodom je uspora investicii pri nasledne mensich dimenziach tepelnych zdrojov aj vykurovacej sustavy a samozrejme uspora pri prevadzkovani. Navyse, domy s nizkou energetickou narocnostou su zakladnym predpokladom pouzitia vsetkych typov netradicnych, obnovitelnych zdrojov energii. Z hladiska statu by teda mali byt plosne (nie vyberovo!) podporovane najma energeticky usporne stavebne upravy, ktore byvaju s ohladom na dalsiu navratnost vlozenych investicii pre bezneho obcana ci investora tazko dostupne. Skoda, ze tento sposob, pouzivany vo vacsine krajin EU, je na Slovensku zatial iba snom. A na zaver iba dodajme:
k navrhovaniu stavby, ale i dodatocneho zateplenia, je nutne pristupovat systematicky, komplexne a bez predsudkov, co napokon vyplyva aj z tohto nasho nahliadnutia do zakorenenych mytov a povier. Lebo prave v tejto oblasti vznika prilis vela chyb a naslednych poruch len v dosledku presvedcenia, ze tak jednoduchu vec, ako je stavba, moze zvladnut kazdy (ajhla, dalsi mytus).

Prevzate: Ing. Jiri Sala CSc. upravene: Peter Palus - EPOS


<<<

* nasa anketa * nasa anketa * nasa anketa* nasa anketa * nasa anketa *

Alkohol na pracovisku? Nie!

Pravidelne dychove kontroly obsahu alkoholu v krvi prinasaju este stale, i napriek sprisnenym opatreniam v podniku, svoje neziaduce vysledky. V minulom roku sa takychto pripadov vyskytlo v nasom podniku az 19. Aky mate nazor na tento hazard s pracou?, opytali sme sa: “Myslite si, ze sa este stale vyskytuju problemy s alkoholom na pracovisku?”

Gabriel Strba, zvarovna rur velkych priemerov
- Konkretne u nas v prevadzke sa alkoholicke napoje urcite nepozivaju. Neviem o tom, ze by sa vyskytli este pripady vylucenia zamestnancov kvoli alkoholu. Robia sa pravidelne kontroly, kazdy sa na nich zucastnuje. Aj dychove skusky su pravidelne. Kazdy si uvedomi, ze si to nemoze dovolit.

Ing. Zdeno Kovacik, odbor riadenia kvality
- No, dufam, ze uz nie. Ja nemam take skusenosti, pripady rozviazania pracovneho pomeru z tohto dovodu sa u nas zatial nevyskytli.

Jaroslav Sevcik, oceliaren - srotove pole
- Ja si myslim, ze nariadenia platne ohladom pozivania alkoholu, nerespektuje v sucasnosti uz len malokto. V nasej prevadzke vobec nie, neviem o nicom, o ziadnom pripade vylucenia zo zamestnania kvoli alkoholu. Ludia si davaju ovela vacsi pozor, ako si davali. Sposobuje to obava, ze pridu o zamestnanie, to je jasne.

Viliam Trnik, oceliaren, srotove pole
- Tiez si myslim, ze v sucasnej dobe sa vo fabrike uz nevyskytuju take pripady, ani ze by si to niekto pri takej vysokej nezamestnanosti dovolil. Neviem o tom, ze by bol niekto taky hlupy, aby prisiel pod vplyvom alkoholu a este aj pracoval. Je to jedno velke riziko, co sa tyka bezpecnosti atd. Neviem o takychto pripadoch.

Jan Chomanic, stredisko doplnkovych prac a cinnosti
- Podla mojho nazoru alkohol na pracovisko nepatri, som zasadne proti. Ale neuzivam alkohol ani vtedy, ked viem, ze idem do prace. Viem, kedy si mozem vypit a kolko. Pozivanie alkoholu sposobuje urazy. V tomto mame jasno. Neublizim sebe, ale mozem ublizit druhemu, sposobit mu uraz.

Marian Mojzis, oceliaren
- Ja neviem, ja osobne s tym problemy nemam. Ani v nasej prevadzke, myslim si, ze kazdy si uz dava pozor. Kazdy vie, ze je problem so zamestnanim a toto je jedna z podmienok dodrzania pracovneho poriadku. K tomu asi nie je co dodat. 

Marian Pravotiak, oceliaren
- Ja si myslim, ze uz nie. Uz je kazdy taky zodpovedny, ze si pracu chrani, lebo jej nie je navyse. Kazdy si uvedomi, ze porusenie pracovnej discipliny znamena rozviazanie pracovneho pomeru. Takze si myslim, ze uz nie. V nasom kolektive udrzby sa ani take pripady nevyskytli, nemam s tym skusenosti. Uz si vsetci ludia vstupili do svedomia. Vyzera to tak, ze s alkoholom sme sa uz vysporiadali. Tu v oceliarni sa dost na to sliapalo a prinieslo to aj vysledky.

Marian Zubak, Tale, a. s.
- Ano. V nasej prevadzke sa sice take pripady nevyskytli, ale z pocutia viem, ze sa este stale najdu taki zamestnanci. Myslim si, ze kazdy by si mal zvazit, kolko je jedna a jedna, a mal by sa zamysliet sam nad sebou, ci chce byt zamestnany alebo nechce byt zamestnany, a ake to ma potom nasledky. Podla mna alkohol na pracovisko nepatri, ci je to uz v tomto podniku, v jeho dcerskych spolocnostiach alebo v hociktorom inom.

M. Potkanyova


<<<

Dovtedy sa chodi s dzbanom po vodu...

Uz davno je vseobecne zname, ze Slovensko a najma jeho obcania prezivaju velmi tazku hospodarsku i socialnu krizu. Najma na Horehroni, kde je v sucasnosti miera nezamestnanosti az takmer 25 percentna, skoro niet cloveka, ktory by sa nepostazoval na to, ake je vsetko drahe a zivot tazky. Ceny navyse neustale stupaju a s nimi i chudoba, a naopak, socialne davky klesaju. Tato situacia vrcholi strajkami, co skutocne svedci o tom, ze prezivame tazke obdobie. Takmer tisicky rodin vdacia najvacsiemu horehronskemu podniku, Zeleziarnam Podbrezova a. s., za to, ze im tuto nelahku dobu robi znesitelnejsou.
Ludia si coraz viac uvedomuju dolezitost prace. Vacsinou. Najdu sa vsak aj take “cierne ovce”, ktore si fakt, ze pracuju, vobec nevazia a riskuju svoje dobre meno i zamestnanie iba kvoli pohariku alkoholu. Akoby sa ich cely problem ani netykal, riesia v krcme vsetky politicke ci hospodarske zalezitosti a samozrejme prave to su ti, ktori vsetkemu rozumeju najlepsie, a preto svoj zivot len “stracaju” tam, kde momentalne pracuju. Nad tym, ze na druhy den mozno pridu do prace este pod vplyvom alkoholu velmi neuvazuju. “Ved ked si vypijem raz za cas, co sa mi moze stat?”, povie si nejeden a ani si neuvedomuje, aku chybu robi. Co vsetko ho tieto lahkovazne slova mozu stat... “Pretoze, dovtedy sa chodi s dzbanom po vodu, kym sa nerozbije”, “na kazdeho raz dojde!”
Staci jeden den, ked ho ta pochybna pani “Stastena” opusti a uz je to tu. Problemy, problemy, problemy... Opity sofer zrazi cloveka, opity clovek sposobi smrtelne zranenie nevinnemu kolegovi, opita matka udusi svoje dieta... Prikladov na to, aky je alkohol skodlivy, by sa naslo urcite viac, jedno maju spolocne: alkohol nikdy nic dobre nikomu nepriniesol!
A vylucenie zo zamestnania tiez velmi pozitivne nie je, najma v tejto zlozitej situacii... Skusme si teda ti, ktorych sa to tyka, vstupit do svedomia a uvedomit si, co je v zivote skutocne dolezite. Ci ten povestny “jeden poharik” s kamaratmi, alebo fungujuca harmonicka rodina, dobre zamestnanie a stastny zivot. Ved kazdy si je strojcom vlastneho stastia...

MP


<<<

Potapanie v minulosti

Autorovi vystavy Potapanie v minulosti, Petrovi Ferdinandymu z Revucej, ktory ju instaloval za pomoci potapacskeho klubu VODA – ZEM – VZDUCH v Horehronskom muzeu v Brezne, sa podarilo zozbierat niekolko technickych exponatov, ktore cas odvial za hranice zaujmu. Vdaka ich zanieteniu sa na vystave podarilo vytvorit prierez technickymi zariadeniami pouzivanymi pri potapani u nas nielen v minulosti. . Dnes na rozdiel od minulosti, kedy bolo potapanie stredobodom zaujmu pre maly okruh ludi, sa tesi znacnej popularite. A preto verime, ze mnohych z vas potesi informacia, ze vystava potrva do 28. februara a vsetci ste na nej vitani.

R. Suhajdova


<<<

SPOMIENKA

“Kyticu kvetov na hrob davame, s uctou a laskou na Teba spominame.”

Dna 17. februara si pripomenieme tretie vyrocie umrtia nasej milovanej mamy, starej a prastarej mamy

Irenky LACKOVEJ zo Skalice.

Kto ste ju poznali a mali radi, venujte jej spolu s nami tichu spomienku.Dcery s rodinami, sestry, vnucata a pravnucata.


<<<

Podakovanie

Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym a byvalym spolupracovnikom, ktori sa prisli rozlucit 28. januara s nasim drahym manzelom, otcom, starym a prastarym otcom

STEFANOM PRECUCHOM z Cierneho Balogu, Janosovky.

Dakujeme aj za kvetinove dary a prejavy sustrasti, ktorymi ste sa pokusili zmiernit nas hlboky zial. Manzelka, dcery a synovia s rodinami


<<<

PODBREZOVAN   03/2003

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6