PODBREZOVAN   20/2001

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Vyroba


<<<

Ing. Anton Mojzis, asistent vyrobneho riaditela, informuje

SEPTEMBER VO VYROBE

Uplynutim septembra sa rok 2001 preklopil do svojej poslednej stvrtiny. Dosiahnute vysledky za devat mesiacov naznacuju, ze v konecnom bilancovani aj rok 2001 bude z ekonomickeho hladiska uspesny, a je predpoklad, ze akciova spolocnost dosiahne este lepsi hospodarsky vysledok, ako tomu bolo v minulom roku. K tomu je vsak treba este sa vysporiadat s operativnymi planovanymi ulohami prijatymi na posledne tri mesiace. Z dennodenneho sledovania nabehu zakaziek podla jednotlivych druhov vyrobkov vyplyva, ze nastava obdobie postupneho poklesu zaujmu o nase vyrobky, najmarkantnejsie sa to prejavilo v komodite presnych rur. Pevne verime, ze sucasna stagnacia ma len prechodny charakter a od noveho roku budeme moct vo vacsine prevadzkarni pracovat v sucasnom pracovnom rezime. Napriek tomu sa velmi dobra zakazkova napln javi v poslednom stvrtroku v prevadzkarni hutnicka druhovyroba. Je vsak potrebne v celom vyrobnom toku popasovat sa a vyriesit avizovane drobne kvalitativne nedostatky a tak si otvorit dvere pre razantny narast vyroby v tejto prevadzkarni v buducom obdobi.

V jednotlivych vyrobnych prevadzkarnach boli v minulom mesiaci dosiahnute tieto vysledky:

Oceliaren aj v  septembri pracovala v nepretrzitom pracovnom rezime, preto vyrobne mesacne ulohy splnila az na 116,2 percenta, v porovnani s financnym planom bolo vyrobenych viac o 3744 ton ocele. Vplyvom poziadaviek predaja a velmi nizkych zasob polotovarov valcovne bezsvikovych rur na zaciatku mesiaca, co suviselo s dvojtyzdnovou augustovou odstavkou oceliarne z dovodu vykonania planovanej strednej opravy, bolo nutne vyrabat pocas obidvoch sviatocnych dni. V predaji plynulo odlievanych blokov sme aj v minulom mesiaci zaevidovali priaznive plnenie, ulohy nakladky boli splnene na 102,4 percenta. Ku koncu roku su vsak avizovane nizsie poziadavky v externom predaji, tak i vlastnej spotreby, a preto v nepretrzitom rezime uvazujeme pracovat uz len tento mesiac. Od novembra, vzhladom na zmenene poziadavky, bude postacovat sestdnovy trojzmenny
pracovny rezim.
Vo valcovni bezsvikovych rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 106,4 percenta, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzkarne tvorila z uvedenej vyroby 35,4 percenta a realizacia 64,6 percenta. Aj v tejto prevadzkarni sme mali dostatok zakaziek, tesi nas, ze valcovacia trat isla vcelku dobre a znizenim prestojov sme dosiahli prekrocenie stanovenych uloh v distribucnej vyrobe az o 903 ton. Dobre vysledky boli dosiahnute aj v plneni uloh nakladky, stanovene ulohy boli splnene na 113,6 percenta, avsak vzhladom na prekrocenie planovanych uloh sklad hotovej vyroby poklesol len o 185 ton z coho vyplyva, ze je stale vysoky. Z expedicneho miesta valcovne bezsvikovych rur bolo expedovanych 8552 ton, a z expedicneho miesta taharne rur II 1336 ton, v prevaznej miere kotlovych rur.
Vo zvarovni rur velkych priemerov boli vplyvom priaznivej zakazkovej naplne dosiahnute velmi dobre vysledky. Prevadzkaren svoje vyrobne ulohy splnila az na 134,3 percenta a ulohy nakladky na 127 percent. Okrem spominanej hlavnej vyroby sme vyrobili 8 ton izolovanych bezsvikovych rur a 7 ton rur urcenych na rozvodne systemy. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzkaren vylepsila pracou vo vykonoch, ktore boli zrealizovane v hodnote 644 tisic korun.
Zakazkova napln taharni rur bola v septembri podstatne nizsia, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 95,2 percenta, z uvedeneho mnozstva taharen rur I vykazala len 80,32 percentne plnenie a taharen rur II rovnych 100 percent. Nedostatocna zakazkova napln sa velmi negativne prejavila v plneni uloh nakladky, ktore boli splnene len na 84 percent, pricom taharen rur I vykazala 71,6 percentne plnenie a taharen rur II 88,2 percentne plnenie planovanych uloh. I pri neplneni planovanych uloh pretrvavaju problemy s expediciou, a aj v minulom mesiaci sklad hotovej vyroby stupol o dalsich 274 ton.
Stredisko oblukaren pocas celeho mesiaca pracovalo v trojzmennom patdnovom rezime striedania zmien, svoje planovane ulohy splnilo na 125,4 percenta. Je potesitelne, ze dopyt v tomto druhu vyrobkov sa stabilizoval a aspon z casti zmiernil vypadok z nizsej vyroby presnych rur. Podobne dobre vysledky boli dosiahnute aj v nakladke hotovych vyrobkov, ulohy boli splnene 129,2 percenta.
V prevadzkarni hutnicka druhovyroba zakazkova napln nabera na svojej intenzite a mozem s potesenim konstatovat, ze minuly mesiac bol druhym mesiacom v tomto roku, kedy prevadzkaren vo vyrobkoch hutnickej druhovyroby splnila svoje planovane mesacne ulohy. Za september boli vyrobne ulohy splnene na rovnych 100 percent, ako vo vyrobkoch z druhovyroby, tak aj v sortimente hydraulickych rur.

Kedze uplynuli tri stvrtiny roka 2001, heslovite zhrniem dosiahnute vysledky v jednotlivych vyrobnych prevadzkarnach za devat mesiacov tohto roku:

  • oceliaren svoje planovane vyrobne ulohy plni na 112,3 percenta, prekracovanie vyrobnych uloh je ovplyvnene zvysenymi poziadavkami na predaj, ktore su plnene az na 122,7 percenta,
  • vo valcovni bezsvikovych rur su ulohy v distribucnej vyrobe plnene na 108,5 percenta a v realizacii na 113,2 percenta,
  • vo zvarovni rur velkych priemerov su vyrobne ulohy za devat mesiacov tohoto roku plnene na 121,8 percenta. Naviac v porovnani s planom bolo v prevadzkarni vyrobene 184 ton izolovanych bezsvikovych rur, urcenych pre plynarensky priemysel, 13 ton pozinkovanych rur urcenych na zasnezovanie a 10 ton zvaranych prechodov,
  • v presnych rurach v obidvoch taharnach rur ulohy plnime na 98,6 percenta, z toho  taharen rur I vykazuje 95,1 percentne plnenie a  taharen rur II 99,6 percentne plnenie,
  • stredisku oblukaren bolo vyrobenych 2532 ton navarovacich oblukov, co predstavuje 115,1 percentne plnenie stanovenych planovanych uloh. Okrem uvedenej vyroby bolo v stredisku vyrobenych 17 ton redukcii,
  • hutnicka druhovyroba vykazuje plnenie na 67,2 percenta vo vyrobkoch druhovyroby a 115,3 percentne plnenie pri vyrobe hydraulickych rur.

Zaverom mozno konstatovat, ze nizsie plnenie v porovnani s financnym planom vykazuju za devat mesiacov len obidve taharne rur a prevadzkaren hutnicka druhovyroba. Ich strata bola uplne eliminovana nadvyrobou  ostatnych vyrobkov. Zakazkova napln na oktober je vo vsetkych prevadzkarnach okrem taharni rur zabezpecena v zmysle financneho planu. Najvacsi prepad, a to az o 31,5 percenta v porovnani s financnym planom ocakavame vo vyrobe presnych rur a na druhej strane lepsie plnenie, a to az o 22 percent, ocakavame vo vyrobkoch hutnickej druhovyroby.

Do plnenia uloh prajem v mene vyrobneho useku celemu pracovnemu kolektivu akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia a pracovnej pohody.

-vk-


<<<

Jedno z najmodernejsich ucelenych zariadeni svojho druhu v Europe


LINKA KOTLOVYCH RUR

zelf0120.jpg (15499 bytes)Zeleziarne Podbrezova a.s. patria k poprednym europskym vyrobcom ocelovych rur s ich predajom v celosvetovom meradle. Udrzat si svoje miesto v tvrdom konkurencnom prostredi si vyzaduje neustale zlepsovanie technologii ich vyroby, kvality, inovacie a perfektnej adjustaze.
Vyroba kotlovych rur, t j. rur z uhlikovych a nizkolegovanych oceli, znasajucich zatazenie pri vysokych teplotach do 600 stupnov Celzia a vysokych tlakoch, je vyrobou s vysokou pridanou hodnotou, nakolko sa pouzivaju pri konstrukcii energetickych zariadeni, ako su sucasti kotlov, prehrievacov pary v elektrarnach, teplarnach a kotolniach.

Vyroba kotlovych rur vo valcovni bezsvikovych rur a ich nasledne kompletne spracovanie v taharni rur II viazalo vyrobne kapacity tejto prevadzkarne, ked sa mesacne objemy vyroby pohybovali do 1800 ton mesacne. Planovanemu zvyseniu objemu vyroby v taharni rur II a zvyseniu vyroby kotlovych rur, hlavne z nizkolegovanych oceli, napomoze otvorenie novej linky na spracovanie kotlovych rur priamo v prevadzkarni valcovna bezsvikovych rur. Planovane objemy vyroby su na hranici 26 000 ton rocne pre I. a III. akostny stupen, nehovoriac o znizenych nakladoch na spracovanie.
Linka na vyrobu kotlovych rur ma vo svojom vstupe zabudovane vlastne rovnacie zariadenie s plynulym prechodom do tzv. linky c.1, kde rury prechadzaju cez prefukovacie zariadenie na odstranenie vnutornych necistot a nasledne su preklopene na vstupny usek do komplexne prevedeneho skusacieho zariadenia od firmy REIKA. Pozostava z kefovacieho zariadenia na odstranenie vonkajsich jemnych okuji, zo zariadenia na skusky virivymi prudmi od firmy Förster, odmagnetizovania a naslednej skusky na ultrazvuk od firmy Krautkramer. Cele zariadenie je ukoncene znacenim chyb. Pouzitie jednotlivych zariadeni zavisi od viacerych faktorov, ako su : akostny stupen I. resp. III. , akost ocele a priemer rur. Na maximalne znizenie neskusanych koncov je tu pouzity system “ rura na ruru” t.j., rury pred vstupom do skusacieho zariadenia sa navzajom dobehnu a spojenymi celami prechadzaju cez linku, co zaroven zabranuje vnikaniu vody do rur nakolko kefovanie a skusky ultrazvukom prebiehaju v tzv. mokrom procese.
Po nedestruktivnych skuskach sa rury presunu bud na dalsie spracovanie, alebo po vyznaceni chyb na ich opravu do useku na povrchove vybrusovanie chyb. Po uprave povrchu su ihned zaradovane na opakovanu kontrolu, a ak opakovane nevyhoveju, su vyradovane medzi rury, ktore nevyhoveli aj pre ine, ako povrchove chyby.
Rury bez chyb su presuvane do useku, kde sa z rur odoberaju vzorky na skusku mechanickych vlastnosti, meria sa ich dlzka, vyznacuje sa farebny ramec, do ktoreho je nasledne vyrazeny pozadovany text zodpovedajuci konkretnej norme a ten je chraneny nastrekom laku. Na priecnom presune ku kontrolnym rostom, kde sa kontroluje hlavne hrubka steny a priemer rur, je zaradene zariadenie na priecne znacenie rur farebnymi pruhmi podla zodpovedajucej akosti.
Po kontrole rur su tieto zviazane cyklopaskou. Od akostneho stupna, respektive typu prebierky, sa takto spracovane zvazky presuvaju do skladu, resp. na tzv. linku c.2, kde sa na rurach odrezavaju neskusane konce s naslednym odberom kruzkov na kruzkove skusky. Kruzok a jemu prisluchajuca rura su popisovacim zariadenim oznacene poradovym cislom.
Obidve linky pracuju v automatickom rezime riadenom centralnym riadiacim systemom, ale niektore casti je mozne ovladat aj rucne. Rozclenenie celej linky na niekolko samostatnych usekov dovoluje uskutocnovat aj samostatne operacie, nezavisle na sebe, cim sa cela linka na kotlove rury stava vysoko variabilnym zariadenim s maximalnym moznym vyuzitim.
Umiestnenie uvedenej linky v upravarenskej casti haly valcovne bezsvikovych rur sice vyrazne odlahcuje komplikacie s manipulaciou, skladovanim v expedicnom sklade pre internych odberatelov a naslednym prevozom, ale o to viac zvysuje naroky na vnutornu organizaciu prace, koordinovanost jednotlivych stredisk a riadiacich pracovnikov vo vsetkych stupnoch riadenia, nakolko skladove priestory ostavaju nezmenene, a aj expedicna cinnost sa zvysi.

Linka kotlovych rur, ako jedno z najmodernejsich ucelenych zariadeni svojho druhu v Europe, preveri a dokaze vysoku odbornu pripravenost tak obsluhy samotnej linky, ako aj doteraz preukazane schopnosti prevadzkovej udrzby po stranke mechanickej, aj elektrickej.
Verim, ze tak, ako dokazali jednotlive prevadzkarne, podielajuce sa na tvorbe systemov, montazi, vyrobe jednotlivych sucasti, ozivovani a uvadzania do cinnosti svoje vysoko odborne schopnosti, ze sa tak aj zhostia svojich servisnych cinnosti.

Ing. Ivan Rudzan


<<<

Zelezo – odkaz predkov

LIPOVIANSKA MASA

Spisovatel Dr. Gustav Kazimir Zechenter – Laskomersky (1824-1908) v poviedke Lipovianska masa nam majstrovsky vykresluje obraz osady a zeleziarskeho hutnickeho zavodu s vysokou pecou, ako vyzeral na zaciatku 19. storocia. Takyto obraz si zachoval v pamati z detskych rokov. Ako 5 – 8 rocny chlapec (v rokoch 1829-1832) zil s rodicmi v Ponickej Hute, kde jeho otec bol veducim komorskym zamestnancom – safarom v zeleznej “masi”. Zechenterovi bolo bansko-hutnicke prostredie nasho kraja doverne zname nielen z detstva (okrem Ponickej Huty hamre v Banskej Bystrici, v Kostiviarskej) a z rodinnej tradicie (i pribuzni z otcovej aj matkinej strany, obaja bratia, sestrin manzel boli komorski zamestnanci). K jeho kazdodennym pracovnym povinnostiam, ako komorskeho lekara sidliaceho v Brezne v rokoch 1853-1864, patrila starostlivost zeleziarskych, banskych, uhliarskych a drevarskych zamestnancov a robotnikov. Casto navstevoval a velmi dobre poznal ciernobalocke drevarske osady, huty s vysokymi pecami v Hronci, v Pohronskej Polhore, hamre v Bystrej, v Jaseni – Kramlisti, vo Vajskovej i v Mostenici. V “Lipovianskej masi” rozvija romanticky lubostny pribeh Anicky – vnucky majitela mase Dymaka a statocneho mladenca Janka Dubca, ktoreho protivnikom je zakerny masiarsky uradnik Ravasy. V poviedke su jedinecne opisy nizkotatranskej prirody, polovacky na medveda a hlavne kontrast medzi panenskou neporusenou prirodou a rychlo sa rozvijajucim zeleziarskym priemyslom. Masiarsku osadu Lipova, kvoli nizkotatranskej prirode, umiestnil Zechenter medzi Bystrou a Mytom, tam ale v tom case vysoka pec nepracovala, len vykuvacie ci skujnovacie hamre.
“Vo Zvolenskej stolici, hned ponize ako sa Cierny Hron s Hronom zmiesa, zlava otvara sa dlha dolina. Uzka skalnata cesta vedie popri sumiacej Bystrej a vysokymi, sosnami a machom porastenymi zapoliami, popri zarastajucich halniskach – do masiarskej osady Lipova. Dolina sa po case otvori, v jej pozadi vypina sa chlm Dumbiera, este i v lete byva pokryty snehom, jeho ubociami vykrucaju sa chlpy sedivej hmly. Lipovianske biele domy, roztratene po stranach medzi zahradkami, obtocene su ciernym lesom i obyvane masiarmi, banikmi, uhliarmi, rubarmi.
Vprostred obce stoji cierna masa, zdola nej byvanie majetnikovo a predstaveneho mase a dom uradnicky. Straznik prave siestu odzvonil na malej, na naprotivnom kopci stojacej kaplnke... Ledva posledne utle vecerne zvonenie zvonceka v tichej dolinke odznelo, tu rozlahol sa vysoky hlas, vyludeny cvendzavym uderom kladiva o liatinovu tlapku. To robotnik hore na kychte
(nasypny otvor pece) dava znamenie o pocte vysypov do ohnivej pece alebo, ze prisiel cas z nej vypustit surove, ohnivo – tekute zelezo. Stroj zdyma, mechy fucia, ohen huci pod pecou, kalopodie – to jest drevene, na povrchu kozou obtiahnute pantofle topiarov (tavicov), obskakujucich po troske okolo pece - skvrcia. O chvilu sa z prs pece, preborenych puckou a tycou, ohniva tekuta surovina sviezim cerveno-zltym prudom hadila do priestrannych foriem “husi” nazvanych. Zerave zelezo oziaruje cierne postavy a spotene tvare masiarov, pritom frfota a iskri. “Bim!”, zaznelo na kychte. Nastala nova sichta. Ked uz “husi” tuhnut a cerniet zacali, robotnici sa poberaju domov. Medzitym prichodzi, uz vymeneni robotnici na hakoch trosku odvlacuju, plieskaju lopatami – prchky plamen pred celustim pece zahadzuju uhliarskym prachom. Im nad hlavami vysoko pod krovom pracuju kychtari. Jedni hurtuju zeleznymi vozikmi, rucaju zeleznu rudu a drevene uhlie do plamenneho priepadliska. Druhi ale, hladiac von oblokom na siroke namestie pred masou, pokojne bielia a na hrbocku ukladaju znamenite, na zeleznej platni okolo otvoru na kychte pecene zemiaky, hotovi ich pri lahodnom rozhovore vrhnut do svojej vlastnej kychty (do ust). Ponad to vsetko, proti zelenemu lesu vznasa sa z vysokeho komina v kuceravych kotucoch dlhy pruh lahkeho farbisteho kovoveho dymu a zvlastneho pachu. Kominom vyblkujuci cerveny plamen vlni sa a osvetluje celu Lipovu bajecnou farbou.”

Mgr. Martin Weiss


<<<

PODBREZOVAN   20/2001

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6