14. DECEMBER Strana 7

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

55 SNP
Stalo sa pred patdesiatimi piatimi rokmi v decembri 1944
(Dokoncenie)

20. december: Bol najsmutnejsim dnom nemeckej okupacie Brezna. Cez mesto pochodovali prudy a kolony nepriatelskeho vojska. V neskorych vecernych hodinach doslo k bombardovaniu mesta. Trvalo trisvrte hodiny a lietadla zhodili asi styridsat bomb. Zasiahnuta bola zeleznicna stanica a mestske stvrte Klepus a Zidlovo, kde bolo uplne rozbitych a zmetenych sedem rodinnych domov a mnoho poskodenych. Pocas bombardovania zahynulo devat obyvatelov, mnohi boli tazko raneni. Hmotne skody sa odhadovali na viac milionov. V celom meste boli rozbite okna. Postihnutym rodinam bolo poskytnute nudzove ubytovanie a penazna pomoc. Bomby zasiahli aj Predne Halny a cestu pri Baldovskom moste. Pri bombardovani bolo zabitych dvadsatjeden nemeckych vojakov, traja madarski a viac desiatok koni z vojenskej kolony.

V case nepriatelskej okupacie mesta neprestavalo zasobovanie partizanov. Podzemne hnutie uskutocnilo zbierku satstva a zozbieralo suma 320 282 korun, ktore povereny pokladnik Jan Lehotsky cez spojky odovzdal partizanskym skupinam alebo sa zakupili potraviny, ktore miestni furmani odvazali do hor. Zvlast obcania byvajuci v okolitych samotach vsemozne pomahali partizanom. Poskytovali im pristresie a stravu, zasobobovali falosnymi legitimaciami, dodavali lieky a satstvo. Len vdaka pomoci a obetavosti tychto sa mnohi partizani nestali obetami zimy a nedostali sa do ruk okupacnym vojskam.

23. december: V Bacuchu gestapaci pri domovych prehliadkach zajali siedmich partizanov a dvoch obyvatelov, ktorych odvliekli do Brezna. Tri domy vyrabovali a podpalili, pritom zhoreli aj hospodarske budovy.

25. december: V Jaseni okupacni vojaci zaistili a do koncentracneho tabora odviekli tridsatpat obyvatelov ako odvetu za partizanmi zastrelenych dvoch nemeckych vojakov.

Pocas Vianoc 1944 specialna protipartizanska jednotka Abwehgruppe - Edelweiss, v ktorej boli aj prislusnici pohotovostneho oddielu Hlinkovej gardy s dostojnikom L. Niznanskym, 26. decembra v horach blizko Polomky prepadla chatu Pod Homolkou. Po minometnej palbe a naslednej prestrelke zajali desat prislusnikov anglo-americkej misie. Chatu vypalili a zajatych eskortovali na velitelstvo SD v Brezne. Po vypocuvani v krajskej vaznici v Banskej Bystrici ich odvliekli do koncentracneho tabora Mauthausen.

V zimnom obdobi partizani uskutocnili mnoho bojovych a diverznych akcii, prerusovali cestne a zeleznicne komunikacie, cim znemoznovali prisun nepriatelskych vojakov a bojovej techniky na front. Uskutocnili mnozstvo bojovych prepadov na nepriatelske kolony, nepriatelovi sposobili znacne skody a viazali jeho pocetne vojenske sily.

Pouzita literatura: Z. Janotkova: Historiou slavy a utrpenia, Dejiny SNP zv. IV.

K nedozitej osemdesiatke plk. Antona Kupca

Rodak z Cierneho Balogu, narodeny 9. decembra 1919, povodnym zamestnanim agronom, potom dostojnik v Ceskoslovenskej armade. Zucastnil sa na bojoch od novembra 1943 ako prislusnik I. cs. armadneho zboru v ZSSR a II. cs. paradesantnej brigady. Po zatlaceni povstania do hor zorganizoval z obyvatelov Cierneho Balogu partizansku jednotku, ktora chranila pristupy do obce. V januari 1945 pri odrazani naporu nemeckych okupantov pri osade Dobroc v najkritickejsej chvili, ked boj nebol este vyhraty, prevzal velenie. K tymto udalostiam vo svojej spomienke v zbierke Muzea SNP uvadza: "... Osobne som hodnotil situaciu prenechania velenia na mna z toho hladiska, ze som domaci, poznam tereny, mam viac skusenosti z frontu a citil som viac zodpovednosti k obyvatelom, preto som zobral na seba zodpovednost velitela."

Razantne organizoval obranne boje, cielom ktorych bolo zabranit pristupu nepriatelskych vojakov do osad. Ako velitel musel svoje sily rozdelit a obsadzovat vyhodne pozicie s vyuzitim moznosti skryteho manevru, kym Nemci boli v prehladnom terene. V spomienke pripomina, ze tento nerovny boj nebol len bojom ozbrojenych obrancov. Pomahal kazdy, kto ako mohol, ci uz donesenim tepleho caju, streliva, pomocou ranenym, robenim spojky a pod. O svojej osobe skromne uvadza" "Opisal som udalosti, ako som ich prezival. Snazil som sa ich zachytit pravdivo. Nerobim si mimoriadne zasluhy k tejto cinnosti, povazoval som ju za svoju povinnost a kde pisem o sebe, tak len pre objasnenie situacie."

Po oslobodeni posobil v Ceskoslovenskej armade, bol starostlivym velitelom a vychovavatelom prislusnikov vysadkoveho vojska v Presove a v Kosiciach. Za bojove zasluhy bol vyznamenany Radom cervenej hviezdy, Radom SNP 2. stupna, medailou Za chrabrost a dalsimi vyznamenaniami. Peter Jilemnicky v Kronike jeho osobnost prevtelil do porucika Fukasa.

Pred 55 rokmi - 18. decembra 1944 popravili historicku, literarnu vedkynu, prekladatelku a stredoskolsku profesorku

Alzbetu Göllnerovu - Gwerkovu

Narodila sa 19. oktobra 1905 v Ciernom Balogu. Jej otec Karol bol notarom, matka Otilia bola rodena Holeczyova. Mala sestru Klaru a vydata bola za slovenskeho maliara Edmunda Gwerka.

Ludovu skolu vychodila v rodisku, mestianku v Brezne a v Dobsinej. Potom studovala v Obchodnej skole a v Gymnaziu v Banskej Bystrici, cesky a madarsky jazyk na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe, kde ziskala aj doktorat filozofie. V rokoch 1937-38 bola na studijnom pobyte na parizskej Sorbonne a v Cluji. Bola profesorkou v Spisskej Novej Vsi, v madarskom Gymnaziu v Rimavskej Sobote, v madarskom Ucitelskom ustave v Bratislave a v rokoch 1939-44 ucila v Gymnaziu a v Ucitelskom ustave v Banskej Bystrici. V case studii sa politicky orientovala na hlasistov a prudistov a bola privrzenkynou ceskoslovenskej jazykovej a narodnej jednoty. Göllnerova bola ovplyvnena estetikou Pavla Bujnaka a neskor aj socialistickou ideologiou. Zaoberala sa historiou Slovakov, skumala madarsku literaturu, kriticky sa vyjadrovala k madarizacii Slovenska, k iredentizmu a fasizmu. Heslami o madarskej literature prispela do Ottovho naucneho slovnika, pripravila sa na vydanie Bujnakov zbornik a spolupracovala na slovensko-madarskom slovniku. Prekladala novsiu madarsku literaturu. V zavere zivota sa venovala aj vyskumu slovenskej literatury - pisala medailony slovenskych spisovatelov a v rukopise zanechala monografiu o Soltesovej a teoreticke prace o romane. Publikovala vo viacerych casopisoch.

Bola funkcionarkou a organizatorkou zenskeho hnutia na Slovensku, propagovala uplnu emancipaciu zien. Gollnerova-Gwerkova bola aj funkcionarkou Ucenej spolocnosti Safarikovej, Vlastivedneho muzea, Zenskej Narodnej rady a inych spolkov. Pocas pobytu v Banskej Stiavnici pracovala v ilegalnom protifasistickom hnuti a bola priamou ucastnickou SNP, clenkou revolucneho NV v Banskej Stiavnici a bola aj autorkou letakov, relacii a manifestov. Po docasnom potlaceni povstania zila v ilegalite na Pocuvatelskom jazere. Desiateho novembra 1944 ju nacisti zatkli, vaznili v Banskej Bystrici a osemnasteho decembra bola v Kremnicke popravena. Pochovana je v Banskej Bystrici.

Lit.: SBS, 2 zv., E-J, Martin, MS 1987, s. 200-201

Myslienky z priecinku

Ked sa kalendarny rok dostane k decembru, zvyknu sa v uradoch, v zavodoch, ale aj doma prehodnotit dosiahnute pracovne, usporne, planovane ulohy. Objavia sa aj plusy a minusy.

Robim to aj ja. Papieriky roznej velkosti, na ktorych su zapisane vlastne, vycitane, vypovedane, ba aj pocute myslienky. Jedny odhadzujem, druhe este odkladam a z tych dalsich co-to vyberam pre Horehronie. Chyba ale moja, pozabudol som si poznacit kto, kedy, kde to oci videli, precitali, usi poculi. Ci povodcom myslienky bol muz alebo zena.

Prvy listok ma slova o rukach: - Jedine dva pary ruk na svete si zasluzia, aby som ich bozkal. Ruky otcove, ktore ma pri omrvinke prisnosti priucali ku vsetkej robote, ktoru by mala chlapska ruka ovladat (sekera, kosa, hrable, drevo...) a ruky matkine robotou vycivene, ale v tazkych casoch (kriza) tieto ruky vedeli aj z nicoho kolac upiect. Zazrak. Sledujuc tieto ruky pri praci, citil som, ako z nich vychadzali iskricky vychovy ku skromnosti, poslusnosti, cestnosti...

Cistucka ruka nezahala a stedrota je jej sperkom zlatym, navykla k praci uz od mala, bo svet mzdu len za pracu plati. Ruky pracovite pracujte vzdy svedomite.

Listok druhy. Na nom slova: - Jan Botto, basnik, ktory sa narodil vo Vysnom Skalniku, v dome trojoblocnom, cislo 27, kde Sinec polnocny mu dobru noc daval, mladsi brat Maginhrad ho k ranajkam budieval. Botto sa priatelil s P. Dobsinskym, spisovatelom, knazom. Obidvaja pobudli aj v Brezne. Dobsinsky na evanjelickej fare a Botto ako zememerac pri vymeriavani kanalizacnej trasy (Venezia, Burgundia). Botto v decembri 1857 sa dopocul, ze Dobsinsky by sa aj ozenil, napisal tieto skodoradostne versiky: - Zahucali lesy, tie breznianske lesy, ze sa tam Palicek chcel obesit kdesi, ale haluz krehka, nezdrzi Palicka, ten veru odpadol pekne do kosika!

Botto s Dobsinskym zasli i do Hornej Lehoty k S. Chalupkovi. Dovodom boli sachove figurky (sach), ale aj Chalupkove verse: I take, ake ma Chalupkovo Dievca zo mlyna: - Ja som svarne dievca z mlyna Suhajom sa pacim: Ale ja ver ziadnemu z nich Rucky dat neracim. Z Bystrice, i zo Zvolena z Brezna, i Krupiny Ide suhaj za suhajom Do nasej dediny. Jeden bielu tvar mi chvali Druhy cierne oci A treti sa ako holub Okolo mna toci...

Stefan Moyzes, banskobystricky biskup, prvy predseda Matice slovenskej, obhajca ludskych prav slovenskeho naroda, dostal na podporu svojej cinnosti (Memorandum) od 20. decembra 1861 do septembra 1863 devatdesiattri listov. Prisli z 334 miest a obci a podpisalo ich vyse 4000 osob. Z listu Drevorubaci z Bacucha nieco odcitujme: - ... My sme Slovaci, teda chceme, aby s nami slovensky obcovali a nas neosocovali. My sa, Osvietenost Vasa, k vasim zasadom strany prava narodnosti slovenskej uplne pridavame a Vam nase v praci stuhnute mozolovite ruky podavame... V Bacuchu 26. februara 1862 a podpisy...

Par slov k detstvu. Kazdy z nas nosi svoje detstvo so sebou a v sebe (ludia v rokoch sa radi k nemu vracaju), lebo detstvo je sviatkom zivota. Po nom prichadza uz len vsednost. Raz prijemna, raz mozno vzrusujuca, raz hladajuca. Slovami J. Jesenskeho, basnika a prozaika,... nebesa kazdemu z nas maly pridel dali, a to zem, makku tvrdy jazyk a rec makku - tvrde skaly, a preto, kazdy, s kym sa stretneme (aj s knihami) nas v niecom predstihuje. Tak sa, chceme - nechceme, vzdy niecomu poducime. Nech nas presvedcia tieto slova: - Isty citatel Marka Twaina chcel slavnemu muzovi napisat. Aj dal par slov na papier, ale nevedel adresu. Na obalku napisal: - Mister, M. Twain, bohvie kde. A napodiv dostal odpoved: - Boh vedel. Dakujem - M. T


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT