23 . JANUAR 2007 Strana 4

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

S veducim oddelenia poziarnej prevencie okresneho riaditelstva Hasicskeho a zachranneho zboru mjr. Lubomirom Masarom na aktualnu temu

Bezpecne teplo

   Pokracujuce mierne zimne obdobie ma priamy vplyv aj na nizsiu energeticku narocnost a zatazenost tepelnych zdrojov a technologickych zariadeni pouzivanych na vykurovanie objektov. Nadvazujuc na to by mala byt aj priaznivo ovplyvnena poziarna bezpecnost pri pouzivani instalovanych palivovych spotrebicov. Co hovoria vysledky analyz?
   - Napriek tymto skutocnostiam vysledky analyz poziarovosti v okrese Brezno, poznatky z kontrolnej a zasahovej cinnosti hasicskej jednotky svedcia o tom, ze samotna prevencia nie je v dostatocnom rozsahu a v ponimani pravnych predpisov z oblasti poziarnej ochrany plne respektovana zo strany uzivatelov danych palivovych spotrebicov.
Okresne riaditelstvo Hasicskeho a zachranneho zboru v Brezne  upozornuje na zvysenu obozretnost a respektovanie zasad poziarnej bezpecnosti pri pouzivani palivovych spotrebicov, vystavbe a pouzivani kominov a dymovodov, najma v rodinnych domoch, rekreacnych chatach a chalupach. Zvysuje sa pocet objektov vykurovanych krbovymi pecami a kozubmi. Instalaciu pece, rozvodov teplovzdusnych potrubi a ich izolaciu ako aj prevedenie dymovodu so zaustenim do kominoveho telesa treba vykonat len odbornymi pracovnikmi vyrobcu daneho spotrebica. Nevyplaca sa setrit na poziarnej bezpecnosti objektu.

V poslednych mesiacoch roka 2006 ste zaznamenali poziare v rodinnych domoch a rekreacnych chatach a chalupach. Co alebo kto ich ma na svedomi?
   - Ich pricinou boli zavazne nedostatky v technickom stave dymovodov, kominov a nerespektovanie dodrzania bezpecnej vzdialenosti horlavych materialov od daneho palivoveho spotrebica. Boli zaznamenane pripady porusenia predpisov poziarnej bezpecnosti pri pripojeni novych palivovych spotrebicov do komina bez predchadzajuceho potvrdenia od odborneho pracovnika - kominara. Obcania zabudaju aj na povinnost preskusat spotrebic pri zmene paliva, stavebnej uprave komina, pri zmene kurenia na etazove. V  tychto styroch pripadoch sa vyzaduje potvrdenie o preskusani a pripojeni palivoveho spotrebica od odborneho pracovnika - kominara. V roku 2006 boli zaznamenane aj dva pripady poziarov sposobenych vznietenim sadzi v komine, co svedci o nedokonalom a nepravidelnom cisteni kominoveho telesa.
V sucasnom obdobi bol zaznamenany dalsi poziar, ktoreho pricinou bolo ulozenie lahko zapalnych materialov (satstva) v bezprostrednej blizkosti elektrotepelneho spotrebica - olejoveho elektrickeho radiatora. Susenie odevov je aktualne v chatach a rekreacnych zariadeniach aj pocas lyziarskej sezony. Castym javom je susenie mokrych casti lyziarskeho vystroja na akumulacnych elektrickych peciach, v blizkosti kozubov a peci na tuhe palivo, casto aj v noci, co mava tragicke nasledky.

O pouzivani a instalovani palivovych spotrebicov hovori Vyhlaska Ministerstva vnutra SR c. 95/2004 Z. z. Ktore hlavne poziadavky obsahuje?
   - P
alivovy spotrebic pouzivat len vtedy, ak je v dobrom technickom stave a za podmienok urcenych v dokumentacii k spotrebicu (navod na pouzivanie od vyrobcu). Kupujuceho  casto zaujme len samotny prospekt spotrebica a nie ostatne, ale dolezite technicke podmienky pouzivania a instalacie. Respektovat zasadu odbornej instalacie odbornym pracovnikom servisnej firmy. Zvysenu pozornost venovat pri kupe vyrobkov z dovozu, v ziadnom pripade nepouzivat rozne provizorne a po domacky vyhotovene  spotrebice. Pri pouzivani spotrebica dbat o dozor nad jeho prevadzkou, bez dozoru mozno prevadzkovat len taky spotrebic, ktoreho konstrukcne vyhotovenie to dovoluje a ak je to uvedene v navode na obsluhu. Nenechavat spotrebic bez dozoru v  pritomnosti deti, starych a chorych osob. Predmety z lahko zapalnych a horlavych materialov sa nesmu ukladat na spotrebic alebo do mensej ako je urcena bezpecna vzdialenost. Pre dany spotrebic pouzivat len palivo, na ktore je konstrukcne vyhotoveny, to plati aj pri zakurovani, nepretazovat vykon spotrebica nevhodnym a neodbornym sposobom. Nevychladnuty popol po vybrati z palivoveho spotrebica na tuhe palivo ukladat iba do nadob z nehorlavych materialov. Dbat o pravidelnu kontrolu a cistenie kominoveho telesa, zvlast prekontrolovat dymovody a kominy v objektoch, ktore boli dlhsi cas nepouzivane - chaty a rekreacne chalupy. V blizkosti kominoveho telesa neskladovat lahko zapalne materialy, dbat o riadne uzatvorenie kominovych dvierok, podlaha okolo kominovych dvierok moze byt len z nehorlavych materialov, alebo ju treba chranit ochrannou nehorlavou podlozkou s dostatocnou hrubkou a rozmerom. Dbat o riadne napojenie, upevnenie a tesnost dymovodov do kominoveho telesa - poskodeny nepouzivat. Chyby na tepelnom spotrebici, kominovom telese a inych technologickych zariadeniach a vedeni odstranit podla pokynu vyrobcu. Upozornit chcem aj na nasledky porusovania zakladnych povinnosti pri instalovani a pouzivani palivovych spotrebicov, dymovodov a kominovych telies, co moze mat za nasledok i ulozenie postihu podla ustanoveni zakona c. 314/2001 Z. z. o poziarnej ochrane v zneni neskorsich predpisov.

(ms)

 Pribeh M-2 pokracuje

   Minuly rok sme informovali o objave novej velkej jaskyne na Muranskej planine, na prieskume ktorej sa vyznamnou mierou podielali aj horehronski jaskyniari. Ich praca bola korunovana uspechom a postupne v podzemi nachadzali stovky metrov chodieb, sieni a priepasti. Ani po novom roku ich nadsenie neochablo a pokracuju v dalsom prieskume a novych objavoch.

   Zaciatkom minuleho leta zacala partia jaskyniarov z Tisovca rozoberat zaval na dne zaveru poloslepej krasovej doliny v oblasti Suchych dolov, ktora sa nachadza v najjuznejsej casti krasovej plosiny Muranskej planiny. Po par akciach mali vyhlbenu niekolko metrov hlboku sondu, ktoru im vsak zaniesla privalova voda blizkeho ponorneho potoka. Po jej opatovnom vycisteni sa na dalsich pracovnych akciach podarilo prekonat zaval a v hlbke 10 m objavit malu sienku (tzv. Zabia sien, nazvana podla velkej zaby vo chvili objavu sediacej na kameni uprostred siene), v ktorej sa vodny tok prepadal cez dalsie sutovisko na dva smery. Tento druhy zaval sa kratko po tom prekonal a za nim sa objavilo pokracovanie jaskyne v podobe mohutnych priepasti, vysokych meandrov a niekolkych domov. Najvyznamnejsimi priestormi jaskyne su sachta Tartaros s hlbkou 50 m a 30 m vysokym vodopadom, ktory pada vedla zlanujucich jaskyniarov, Vodopadova priepast s hlbkou 40 m, 20 m hlboky klukaty meander LUMI, ktory postupne klesa dalej do hlbky a pokracuje doteraz nezdolanymi priepastovitymi usekmi. Tieto priestory sa podarilo preskumat do odhadovanej dlzky asi 400 m a hlbky 80 m. Nachadza sa tu viacero vetiev s volnym pokracovanim dalej, no ich uplne dno uzatvara vodna hladina. Zial, na nasledujucej akcii sa zaval v Zabej sieni znovu pohol a opat zahatal cestu do novych priestorov. Tento incident mal za nasledok poranenie dvoch jaskyniarov, mali stastie a obisli len s niekolkymi skrabancami a odreninami.
   „Pustili sme sa teda znova do jeho prekonavania a sucasneho vystuzovania drevenymi tramami. Kedze sme vedeli, ze to bude robota minimalne na dva mesiace, hladali sme aj alternativne riesenia ako sa dostat za zaval. Sustredili sme sa teda aj na druhy odtok vody zo Zabej siene a po rozsireni uziny sme sa dostali do priestorov erozne modelovaneho kanala Ciernej chodby, ktora konci 9 m hlbokou sachtickou. Sem sme zavesili „uplne nove“ lano zltej farby a celu vetvu jaskyne sme podla neho nazvali Zlta vetva,“
hovori clen Speleoklubu Tisovec Lukas Vlcek z Pohronskej Polhory.
   Za priepastou sa nachadzaju pekne vyzdobene siene Kupele a Certikova sien s kvaplovou vyzdobou, sintrovymi kaskadami a hlbokymi misovitymi jazierkami plnymi vody. Dalsie priepasti prerusovane uzkymi meandrami pokracuju az do hlbky 80 - 90 m. Aj tu vsak koncia vodnymi sifonmi. Celkova dlzka Zltej vetvy je asi 200 m.

   „Po dvoch mesiacoch sa nam podarilo druhykrat prekonat zaval v Zabej sieni a dostat sa do Tartarosu. Na jeho dne sme preskumali dalsie chodby, zistili sme prepojenie Vodopadovej priepasti s dnom Tartarosu, ale po kratkych kopacskych pracach sa spriechodnila aj uzka chodbicka spajajuca dno Tartarosu s priestormi na dne Zltej vetvy. Neustale sa tu vsak nachadzaju este nepreskumane, dalej pokracujuce chodby. Jej priestory maju vyrazne vertikalny charakter. Je v nej momentalne nainstalovanych asi 200 m lan a 30 m ocelovych a lanovych rebrikov,“
dodava L. Vlcek.
   Tato nova jaskyna zatial dosiahla dlzku asi 700 m, nachadza sa vsak v blizkosti davno znamej 105 m hlbokej priepastovitej jaskyne Michnova, preto v blizkom case predpokladaju ich prepojenie, cim by dosiahla dlzku vyrazne cez 1 km. Potoky, ktore tecu jaskynou, vyvieraju v mohutnej vyvieracke vzdialenej este takmer dva kilometre. Preto sa v buducnosti planuje aj potapacsky prieskum. Dalsie priestory vidno v pokracovani vysokych kominov, ktore treba vyliezt. Momentalne prebieha mapovanie znamych casti jaskyne a objavovanie dalsich, este neznamych chodieb.

(r)

Kvaple na galerii nad Tartarosom Objavitelia jaskyne Okolie jaskyne

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT