4. JANUAR 2005 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 

Sme nablizku

NOVOROCNA

Prve dni noveho roka sa zvyknu niest v plneni novorocnych zavazkov. Neviem, ako sa vam dari plnit tie, ktore ste si dali, ale chcem vam – aj ked s malym oneskorenim – ponuknut este jeden: narusat bezny stereotyp dni.

Zacnem trochu z ineho konca. Vcera som bola na jednej milej akcii. Volala sa Citanicko a mladi ludia si tam citali svoje basne. Nie basne oblubenych autorov, ale svoje vlastne. Trocha hudby, trocha poezie, trocha tanca a k tomu vsetkemu potlesk ako vyraz prijatia od ostatnych. ”Preco su tvoje basne take smutne, ved ta vsetci pozname ako veselu?” Pretoze sa naucila vkladat svoj smutok na papier. Raz som citala v jednej mudrej knihe, ze aby si clovek urobil v sebe miesto na to dobre, musi dokazat dat to zle zo seba von. U mladej poetky to funguje dokonale. A divaci? Ti urobili skrt neziclivemu pocasiu a miesto aby bezmocne a nazlostene pozerali na zablatene kopce, urobili si pekny podvecer.
Je velmi vela veci, ktore clovek nedokaze zmenit, pretoze su niekde mimo neho. A netyka sa to len roka, ktory je pred nami, je to vlastne o celom zivote. Vzdy je vela toho, co nas hneva, rmuti, ubija. Raz som robievala skupiny pre zeny v domacnosti. Na Mikulasa jedna z nich, vtedy nezamestnana, pripravila pre vsetkych mikulasske balicky. Malicke, ale boli. Hovorievala: “Ja sa tesim na tieto utorky, je to pre mna vybocenie z toho ubijajuceho stereotypu.” Tie balicky boli mozno jeden nedelny obed, ale ona ich urobila – aby potesila tych, ktori jej pomahali vnasat do smutneho zivota trochu radosti.
“Teta, pod s nami krmit kone!” Drobne jablcka nemali cez vianocne hodovanie nalezity kurz, ale koniky ich ochotne brali z nasich dlani. Deti toho este vela vedia o radosti. Vratila som sa zablatena a s mokrymi nohami, ale obohatena o nieco, co som este nezazila – o vlhky dotyk konskeho pysku na dlani.
Chvile, zlomky, letme dotyky, ale v cloveku nieco pekne zostane. Nieco, co mu uz nikto nemoze zobrat a co mu na vela chvil pretepli zivot. A casto nieco zle odide. Len tak, bez toho, aby sa okolo nas nieco podstatne zmenilo.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka

 

 Kresba: Pavol M. Kubis

 

Zvonceky, zvonce, zvony...

Ako vsetko aj tato kategoria ma svoje osobitne poslanie v  potrebach ludskej civilizacie. Tym aj bohate a pestre dejiny. Miniaturne zvony, teda cengace sa pouzivali uz pri bohosluzbach v stredovekom Egypte a Grecku.
Pastieri a majitelia stad vyuzivaju zvonce nalahsiu identifikaciu svojich zvierat vyhananych na pasu. Tu sa mozeme od jari do jesene zapocuvat do zvonkohry jednak rozsirenejsich a lacnejsich plechovych (tazv. puklovanych zvoncov) alebo melodickejsich liatych - spiezovcov. Ich zvuk zavisi aj od zlozenia kovov v liatine, tzv. spieze. Pokope, viac ako 2000 druhov, ich mozno vidiet v sukromnej zbierke Mikulasa Gigaca v Sumiaci. Nielen 43 rokov systematicky rozsiruje svoju zbierku od domacich a svetovych vyrobcov, ale dokaze na nich vyludit aj tie najkrajsie, uchu lahodiace melodie.
Osobitne postavenie maju velke zvony - na kostoloch, zvoniciach... Denne nam pripominaju zaciatok dna, poludnie, vecerny cas, pozyvaju do chramu, najma v minulosti ohlasovali nebezpecenstvo, oslavuju vitazstvo, sviatocne chvile, ale napokon aj vyprevadzaju cloveka na jeho poslednej ceste.
Vyrobu zvonov a rozsirenie ich pouzitia podnietil rozvoj kovolejarstva, ktore sa vyprofilovalo na zvonolejarstvo. Najstarsie priklady v Europe su dolozene v 6. storoci, ked sa vyrabali z liatin bronzu, mosadze alebo zeleza. Uzivanie zvonov na cirkevne ciele nariadil papez Sabinianus uz v roku 604. Prve zvony historickeho vyznamu viseli v chrame sv. Stefana vo francuzskom Orleanse, ktore sa prave vdaka zvonom ubranilo dobyvatelskym utokom. Ked totiz fransky kral Chlotar napadol mesto, orleansky biskup dal zvonit na poplach. Mohutny hlahol zvona tak nalakal franske vojsko, nezvyknute na tento zvuk, ze uslo a nechalo mesto na pokoji.
V suvislosti s hladanim dokonale harmonickeho zvuku pri uderoch srdca na vnutornu stenu zvona sa v priebehu 13. storocia postupne ustalila forma zvonov do podoby siroko roztvoreneho pohara a materialom na odlievanie sa stal tzv. zvonarsky bronz. Dolezite je spravne stanovenie profilu zvona, ktory je najhrubsi pri dolnom okraji, v tzv. uderovom prstenci, nan nadvazuje driek, priklop a zavesna koruna. Srdce je ukute z makkeho zeleza. Zvuk zvonov sa urcuje podla zakonov zvukovedy. Zvacsovanim spodneho priemeru zvona sa stava zvuk hrubsim, nizsim, zmensovanim zas tensim, vyssim. Narocnost liatia znasobovali od obdobia gotiky vyzdobne prvky - reliefne ornamentalne dekoracie - postavy svatcov, krestanske symboly a napisy - rok odlievania a meno lejara.
Zvonolejarstvo bolo rozsirene v kazdom vacsom meste na Slovensku, ale najviac vynikali zvonolejari kosicki, spissko-novomestki, kezmarski, atd. Pokial ide o zvonce - centrom vyroby plechovych - puklovanych zvoncov bola Jelsava, odkial zvonkari posielali svoje vyrobky nielen do celeho Rakusko – Uhorska, ale aj Bulharska, Nemecka, Turecka. Tradiciu zvonkarskych majstrov mala Mostenica, Hiadel, Podkonice, Slovenska Lupca, Zazriva... Horne Uhorsko, tj. uzemie dnesneho Slovenska bolo “remeselnickou dielnou” byvaleho Rakusko - Uhorska. Takto ho nazval Vladimir Minac vo svojej nizocke Duchanie do pahrieb (Slovensky spisovatel 1989) a dodava - dostatok surovin, prirodne podmienky boli nasobovane remeselnou zrucnostou nasich predkov. Aj zvonko a zvonolejarstvo tu malo tie najlepsie podmienky na rozvoj, ved medene huty v Banskej Bystrici uz v15 a 16 storoci patrili k najvacsim producentom medi vo vtedajsom znamom svete.
Velkost zvonov je velmi rozmanita. Najdeme medzi nimi nevelke, akych je najviac vo veziach kostolov nasich obci, ale su na svete aj mohutne zvony. Medzi najvacsie zvony sveta patri v roku 1653 v moskovskom Kremli instalovany zvon, zvany Car Kolokol, ktory pri svojej 5,5-metrovej vyske vazi 201 916 kg. Jeho vyvesenie na kremelsku vezu trvalo devat mesiacov. K slavnostnemu vyzvananiu tymto zvonom bolo treba dvadsat ludi. V roku 1701 za poziaru spadol, ciastocne sa poskodil, preto ho v roku 1836 “iba” umiestnili na podstavci pri Kremli. Dalsi zvon v Moskve, zvany Bolsoj, pochadzajuci z roku 1819 vazi 80 ton.
V Japonskom meste Kioto instalovali v roku 1632 zvon s hmotnostou 75 600 kg. Zvon vaziaci 25 250 kg dostal kolinsky dom v roku 1875. V susednom Olomouci, v tzv. v olomouckom dome maju 29 048 kg vaziaci zvon, vo Viedni v chrame sv. Stefana odbija 19 824-kilogramovy zvon. Zhodne po 19 ton maju zvony v milanskom dome i zvon v parizskom chrame Notre Dame. Vo Vatikane - zvon z roku 1780 vazi “len” 15 080 kg. Podobne je to aj v Londyne, kde v tzv. Hodinovej vezi, ktora je sucastou britskeho parlamentu odbija slavny Big Ben, svojou malickostou 13,5 tony.

(Pokracovanie)
Ing. Milan Kovacik

 

Rozpis lekarenskych pohotovostnych sluzieb v Brezne na januar

4. utorok: Afrodita, Nam. M. R. Stefanika 8, 5. streda: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., Banisko 1, 6. stvrtok: Afrodita, 7. piatok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 8. sobota: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 9. nedela: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 10. pondelok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 11. utorok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 12. streda: Medikament, Kuzmanyho 1, 13. stvrtok: Vitamin, Nam. M. R. Stefanika 31, 14. piatok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 15. sobota: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 16. nedela: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 17. pondelok: Yzop, Sturova 49, 18. utorok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 19. streda: Afrodita, 20. stvrtok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 21. piatok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 22. sobota: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 23. nedela: Yzop, 24. pondelok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 25. utorok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 26. streda: Medikament, 27. stvrtok: Vitamin, 28. piatok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 29. sobota: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 30. nedela: Medikament, 31. pondelok: Yzop.

Pohotovostne lekarne su v pracovnych dnoch otvorene od 18. do 22. hodiny, v sobotu a v nedelu od 7. do 22. hodiny.

 

 Kedy vychadza, kedy zapada

Aj v roku 2005 vam prinasame zakladne informacie o vychode a zapade Slnka, o mesacnom splne a nove, vstupe Slnka do zverokruhu, o jarnej a jesennej rovnodennosti, o zaciatku a konci astronomickej jari, leta, jesene a zimy, pripadne o zatmeniach Mesiaca v buducom roku s prepoctami na nas region.
Udaje su vypocitane na priesecnik suradnic medzi Helpou a Pohorelou (20 stupnov vychodnej zemepisnej dlzky a 48. stupnom a 51. sekundou severnej zemepisnej sirky). Vzhladom na malost nasho regionu je odchylka medzi najvychodnejsou a najnapadnejsou obcou zanedbatelna. Pre zaujimavost uvadzame, ze medzi najvychodnejsou obcou na Slovensku (Nova Sedlica v okrese Snina), ktora lezi na suradniciach 22 stupnov, 34 minut a 20 sekund vychodnej zemepisnej dlzky a Zahorskou Vsou, ktora lezi na 16. stupni 50. minute vychodnej zemepisnej dlzky v okrese Bratislava – vidiek, je vzdusnou ciarou 428,9 km, co predstavuje zhruba stotinu dlzky rovnika. Napriklad ak Slnko vychadza v Novej Sedlici o 5. hodine, v Zahorskej Vsi az o 5. hodine 23. minute. Podobne je to aj so zapadom Slnka, ak Slnko zapadne v Novej Sedlici o 19. hodine, v Zahorskej Vsi az o 19. hodine 23. minute. V byvalom Ceskoslovensku bol tento rozdiel medzi vychodom a zapadom Slnka medzi Novou Sedlinou a najzapadnejsim mestom As 41 minut.
Udaje mozu posluzit polovnikom, rybarom, hubarom, fotografom, amaterskym astronomom, ale aj ostatnym milovnikom nasej prirody.

Mgr. Jozef Pupis

 Kedy vychadza, kedy zapada v januari

4. 7.33 (vychod Slnka), 15.59 (zapad Slnka), 5. 7.33, 16.00, 6. 7.33, 16.01, 7. 7.32, 16.02, 8. 7.32, 16.04, 9. 7.32, 16.05, 10. 7.31, 16.06 (Mesiac je v nove o 13.03), 11. 7.31, 16.07, 12. 7.30, 16.09, 13. 7.30, 16.10, 14. 7.29, 16.11, 15. 7.28,16.13, 16. 7.28, 16.14, 17. 7.27, 16.16, 18. 7.26, 16.17, 19. 7.25, 16.19, 20. 7.24, 16.20 (o 0.22 Slnko vstupuje do znamenia Vodnar), 21. 7.23, 16.22, 22. 7.22, 16.23, 23. 7.21, 16.25, 24. 7.20, 16.26, 25. 7.19, 16.28 (Mesiac je v splne o 11.32), 26. 7.18, 16.29, 27. 7.17, 16.31, 28. 7.16, 16.32, 29. 7.15, 16.34, 30. 7.13, 16.36, 31. 7.12, 16.37.

Cas slnecneho svitu sa od 1. do 31. januara predlzi o jednu hodinu a dve minuty.

Mgr. Jozef Pupis 


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT