13. AUGUST  2002 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Slovak a filozof narodneho zivota

(k nedozitej osemdesiatke Vladimira Minaca)

Rozporuplna osobnost, ale aj bard slovenskej literatury a kultury, ktoreho osobny osud je az privelmi totozny s osudom slovenskej spolocnosti posledneho polstorocia 20. storocia, chyba na Slovensku uz sest rokov. Prozaik, bravurny esejista, kulturny cinitel, ktory bol neustale vtahovany do osidel politiky, clovek kontroverzny, s nekonformnym myslenim, slobodomyselny bohem, by 10. augusta oslavil svoju osemdesiatku.

Jeho romanova generacia napriek pochopitelnym dobovym zjednoduseniam patri stale k vrcholnym umeleckym obrazom o SNP. Najviac vsak obstoji v neuprosnych skuskach casu jeho esejistika. Duchanie do pahrieb ci Zobrane spory J. M. Hurbana su hlbkovymi sondami do vychodisk, ale aj perspektiv slovenskeho narodneho udelu.
Posledne roky svojho zivota Vladimir Minac sedaval pod slivkou vo svojej Studienke (Hasprunke) a odtial zadarmo s plnym priehrstim rozdaval zivu vodu svojej mudrosti. Pripomenme si z nej na osviezenie niekolko duskov:
“... Mam len jeden stary kabat a ten si nemienim prezliekat len preto, ze si to ktosi zela a je to v mode...
...Sam seba pokladam za profesionala: profik nerobi to, co chce, ale to, co sa naucil a co od neho chcu... Slovensky profesional-literat je cosi extrovne a cudesne a tiez jedinecne... aj napriek vsetkej trhovej biede kopem za seba, aby som vydrzal aspon do vlastnej smrti. Som dost hrdy na to, ze viem kopat oboma nohami, aj socialnou, aj narodnou, ba ze viem hrat aj obcianskou hlavou... Pre profesionala, myslim si, neexistuje inspiracia ako dar, ako rosa z jesenneho neba, pre profesionala je aj inspiracia vysledkom namahy a prace, hrdlacenia, ba priam driny... Ked som nasrdeny, nepisem; ked pisem nasrdene, som pokojny...
... Najlepsi liek je spolucitenie s ludskym udelom v jeho kazdodennej podobe... Drzi ma spor: nesuhlasim s ludskym udelom, nesuhlasim so zanikom. Verim, ze ani ludska kultura nesuhlasi so zanikom, ze je ziva a ze ako ziva protestuje proti vsetkym odronom a hlupakom, proti fyzickej ci trhovej pazravosti cloveka, proti umieraniu deti a celych narodov, ktore sposobuje nerovnomernost vyvinu a z nej pochadzajuca socialna nespravodlivost. Verim, ze ludska kultura zastavi vlnobitie nenavisti...
... Mojim osudom... je biely papier, text, kniha. Na tom sa nezmenilo nic, napriek mnohym “poryvom” sudba. Trvam iba s textom a v texte – az po tu briezku...
...Niet humanizmu v trhovom hospodarstve. Kazdy mechanizmus je protihumanny. Po nasej skusenosti si vsak neviem nic lepsie predstavit. Napriek tomu, ze to najlepsie nie je dobre...
...Boli sme pohranicnikmi jednej civilizacie; Chodovia Europy. Nezastavili sme ani Tatarov, ani Turkov mecom a hrdinstvami, ale tym, ze sme trvali...
...Vzdy budeme malym narodom, ale dokial budeme chranit svoju pravdu, nikdy nebudeme bezmocni...
... Nechcel by som, aby nas novy stat vyrastal z idealov, opieral sa o ne, zivil sa nimi. Chcel by som, aby kazdy obcan pocitoval nevyhnutnost statu a aby stat v kazdej chvili respektoval nevyhnutnost obcana...
... Ochranuj nas, paneboze, pred ludskou hlupostou a jarnymi mrazmi, inak sa urody nedockame...”
Vladimir Minac patril medzi piliere slovenskej kultury, patril k muzom, ktori v narode musia byt. Cely zivot bol neposlusny, papuloval, vyrusoval, sporil sa, krutil; bol volnomyslienkar, demokrat v koseli zo zihlavy, ktoru nosil proletarsky hrdo, ale aj so zbojnickou frajerinou. Svojim dielom a svojimi postojmi dvihal sebavedomie pomocou neuprosnej kritiky slabosstva a vahavosti, podciarkoval odvahu, mudrost a charakter, vytahoval na svetlo bozie akoby zabudnute kvality Slovakov:
“Stat sa Slovakom, znamena stat sa bratom vsetkych ludi; taky je vzneseny odkaz nasich dejin.”
Vladimir Minac sa narodil 10. augusta 1922 v Klenovci a zomrel 25. oktobra 1996 v Bratislave.

A. Prepletana

Zatisie

Ma prednosti v krase, v tichosti, v spomienkach... Objavime ho v prirode, v rodinnom dome, v zahradke, v dedinskej zastavbe...
Fotograficky zaber, urobeny styri desiatky rokov nazad, pripomina dedinske zatisie a potvrdzuje, ze stale zijeme dva zivoty – jeden sa tyka vonkajsich okolnosti, druhy je sukromnym svetom myslienok a citov. Tieto sa pred ocami premietaju ako filmove soty z detstva, z cias dospievania, a teraz len v dozvukoch spomienok.
Spomienky – jediny raj, z ktoreho nas nemozu vyhnat, a tak v nom na chvilu zostanme. Cez plot preskocime do zahradky na vcasne jablcka, budme svedkami ako santiaca mlad pozoruje vevericku, ktora sa dostala do “uzkych” na vycnievajucej borovici. Poradila si. Dlhym skokom dopadla za huste trnie a uz jej nebolo. Aj cesticka pod “bekslom” ma co povedat. Najcastejsie gagotave husky po nej spacirovali, lenze...
Dnes je ina doba. Vsetko sa meni. A vsade. Zmene sa poddalo i nase dedinske zatisie z fotografie.

(sg)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT