Horehronie je jednou z najmalebnejších častí Slovenska a to kvôli rozmanitosti prírodných krás, bohatou kultúrou a tradíciami. Jeho rozloha je 1 292 km2 a počet obyvateľov je 70 000. Oblasť Horehronia zahŕňa mnoho prírodných krás a možnosti turistického vyžitia.
Rieka Hron, podľa ktorej je pomenovaný región Horehronie, pramení na južnom svahu majestátnej Kráľovej Holi. Od legendami opradeného vrchu nachádzajúceho sa na východnom ukončení Nízkych Tatier sa vydáva smerom na západ. Tečie stredom veľkej priehyby medzi Nízkymi Tatrami na severe a Slovenským rudohorím na juhu. Krásna krajina s rázovitými dedinami okolo horného Hrona leží takmer v srdci Slovenska. Horské bariéry týčiace sa z oboch strán určili spôsob jej usporiadania. Vytvoril sa tu hlavný sídelný pás prepojený cestou a železnicou v smere od východu na západ. Smerom na sever sa sídlam i komunikáciám do cesty postavila prírodná prekážka v podobe masívneho nízkotatranského hrebeňa. Mohutná hradba sa len na troch miestach znižuje do sediel, ktorými motorizovaní turisti môžu prejsť na Liptov.
Obdobná situácia nastáva aj vtedy, keď chcú turisti Horehronie opustiť smerom na juh. Tu sú tiež len tri možnosti, ako sa horskými sedlami dostať cez Veporské vrchy a Muránsku planinu do Gemera, Malohontu alebo Novohradu. Cez sedlo Zbojská vedie na juh Slovenska aj železnica. Horehronie sa v strednej časti mierne rozširuje do neveľkej Breznianskej kotliny. Riečka Čierny Hron, ktorú sprevádza romantická Čiernohronská lesná železnica, sa jej z južnej časti vyhýba a do Hrona sa vlieva povyše podbrezovských železiarní. Hron ďalej putuje na západ. V Banskej Bystrici sa stáča do kolmého smeru a tečie na juh do Zvolenskej kotliny.