HISTÓRIA hradu
13. storočie – doba vzniku hradu.
Po plienivom vpáde Tatárov, koncom prvej polovice 13. storočia / r. 1241 /, sa ubránili len stavby s kamennou architektúrou. To znamená pevné a nehorľavé stavby, na tú dobú nedobytné technikou, ktorú mali útočníci. Po ústupe Tatárov sa tento poznatok začal, na príkaz panovníka Belu IV. uplatňovať pri stavbách hradov budovaných v polovici 13. storočia.
Medzi takéto patrí aj Hrad Ľupča, ktorý je známy už od roku 1250 pod názvom – Liptza. V roku 1255 sa spomína v súvislosti s výsadnou listinou Bela IV. pre mesto Banskú Bystricu /nova villa Bystriciensis prope Lipche 1255 /. Preto sa predpokladá, že kamenný hrad – veža, bol postavený už v prvej polovici 13. storočia, pravdepodobne na mieste pôvodného hradiska.
14. storočie – obdobie kráľov a županov.
Po smrti uhorského panovníka Ondreja III. zaniká rod Arpádovcov a Hrad Ľupča, ako kráľovský majetok často mení majiteľa. Výbojmi sa dostáva do rúk šľachticov, ktorí kráľovskú držbu nerešpektovali / Matúš Čák Trenčiansky /.
V tomto období sa história hradu spája s menom posledného župana Zvolenskej veľžupy, magistrom rytierom Dončom. Jeho úzke zväzky s Ľupčou potvrdzuje listina z roku 1323.V nej pápež Ján XXII. povoľuje Dončovi dať sa pochovať do krypty chrámu v Ľupči, kde odpočíva viac jeho predkov.
V druhej polovici 14. storočia na hrad často prichádzajú uhorský panovníci, Karol Róbert z Anjou a jeho syn Ľudovít Veľký, potvrdzujú to listiny signované /Lipche/.
15. storočie – veľké zemetrasenie.
Po smrti Žigmunda Luxemburského, stavy podľa dohody zvolili za nového panovníka rakúskeho vojvodu Albrechta. Po jeho skorej smrti, začína mocenský boj o vládu v Uhorsku. V tomto období sa stáva kastelánom Hradu Ľupča, komes Gregor z Korbavy.
V júni 1443 bolo v Uhorsku veľké zemetrasenie, pri ktorom bol z veľkej časti zničený aj hrad, ktorý bol Gregorom z Korbavy následne rozsiahle opravovaný a pravdepodobne rozšírený. Tento predpoklad potvrdzujú aj výsledky súčasného archeologického výskumu.
V roku 1490 dostal od kráľovnej Beatrix Hrad Ľupču aj s panstvom, do vlastníctva Urban Dóczy z Veľkej Lúče, čím začína obdobie vlády Dóczyovcov na Hrade.
16. storočie – obdobie nepokojov.
Dóczyovci sa správali veľmi svojvoľne voči svojim susedom, a to bez rozdielu či sa jednalo o banské mestá, alebo o zemanov. Bránili vo výstavbe ciest a protiprávne vyberali mýto.
V roku 1517 vpadli Dóczyovci do Brezna a z veľkej časti ho vypálili a vyrabovali. Nepokoje pretrvávali do roku 1531, kedy zvolenský kapitán Krištof Thurm, na príkaz kráľovnej Márie obsadil hrad a odobral ho Dóczyovcom.
Následne hrad spravovala Banskobystrická Komora, a v roku 1572 ho preberá Pavol Rubigall, ktorý začal z prestavbou hradu. Po jeho smrti sa v roku 1595 na hrade usídlil poľský šľachtic Gašpar Tríbell.
17. storočie – stavovské povstania.
V tomto storočí sa stavovské nepokoje v Uhorsku odrážajú aj na situácii ľupčianskeho hradu. V roku 1605 na hrad zaútočili povstalci Jána Bočkaya, no nedobyli ho. Pri obrane zahynulo niekoľko obrancov, ktorých mená sú na pamätnej doske v chodbe hradu.
Počas Tőkőlyho povstania, keď cisárske vojsko ustúpilo, získal Tőkőly na čas aj Hrad Ľupču. V druhej polovici 17. storočia, bol na hrade František Wešelényi, hlavný kapitán preddunajských vojsk a po roku 1655 sa stal Uhorským palatínom. Zosnoval neúspešné sprisahanie uhorských magnátov proti Habsburgovcom, no po jeho prezradení niektorí z nich skončili na popravisku.
18. storočie – strata významu.
Po útoku Ladislava Zábreckého roku 1703 vojsko Františka Rákociho II. vyrabovalo hrad. Vtedy bol menovaný nový správca majetkov Ján Svetan. V roku 1707 hrad pre kráľa naspäť vydobyl Viliam Loffelholz, kedy tu bola umiestnená rakúska posádka a slúžil ako väzenie. Hrad v tomto období spravovali nemeckí kasteláni v službách Komorského panstva.
19. storočie – zmena funkcie.
V 19. storočí sa ešte konajú prestavby v klasicistickom slohu, ale význam hradu ako centra správy oblasti zaniká. Panstvo sa sťahuje do novovybudovaných kaštieľov. Po požiari v druhej polovici storočia, sa ešte pristúpilo k prestavbe, ale už len pre potreby štátneho sirotinca, kedy bola pristavaná aj budova – Gizelin dom. Sirotinec, škola, ale aj Výchovný ústav pre mladistvých tu pretrváva až do 20. storočia.
20. storočie – polyfunkčné využitie.
Hrad sa stal hospodárskou budovou v rámci čoho došlo aj k menším stavebným úpravám. V období II. svetovej vojny bol využívaný v rámci postupu vojsk a to pravdepodobne pre internáciu zajatcov. Po vojne často menil osadenstvo: vysťahovalci, potom učilište a následne po úpravách v interiéri areálu tu bola umiestnená Charita. V 80–tych rokoch hrad dostáva do užívania Socialistický zväz mladých a po ňom, začiatkom 90–tych rokoch ho preberá Krajský pamiatkový ústav Banská Bystrica.
21. storočie – nový majiteľ
Hrad Ľupča v závere roka 2002 preberá nový vlastník Železiarne Podbrezová a.s. a začína z rekonštrukciou celého hradného areálu. Cieľom obnovy je sprístupniť širokej verejnosti hrad ako významnú kultúrno–historickú pamiatku, ktorá je úzko spätá s regiónom horného Pohronia.
|
Dokument na stiahnutie je vo formáte .pdf |
Na prehliadanie tohoto formátu budete potrebovať
program Adobe Acrobat Reader, ktorý môžete zadarmo získať po kliknutí na tlačítko dole.
 |
|
