Hrozba obchodnej vojny kazí vyhliadky hutníkov


Médium: etrend.sk, Datum 23. 05. 2018, Autor: Lukáš Kvašňák
Rubrika/Pořad: Týždenník TREND, Strana/Zpráva: 00, Skupina:
Hodnocení: Neutrální, Prodejní náklad: , Čtenost:

Istý čas to vyzeralo, že sa na hutnícky sektor konečne usmialo šťastie. Vlaňajšok bol pre firmy výnimočne silný, keď sa rastúci dopyt po oceli a hliníku darilo premietnuť do koncových cien. To sa ukázalo aj vo finančných výsledkoch slovenských firiem, ktoré atakovali niekoľkoročné maximá. To zároveň naštartovalo viacero podnikov k investíciám.

Ferozliatinári OFZ investujú do unikátnej technológie plazmovej pece, ArcelorMittal Gonvarri plánuje výstavbu nového závodu za viac ako dvadsať miliónov eur v blízkosti nitrianskej fabriky automobilky Jaguar Land Rover. Slovalco sa pripravuje na investíciu do obnovy i zefektívnenia fabriky za 150 miliónov eur a Constellium Extrusions Levice ide stavať novú výrobnú halu za 25 miliónov eur, vďaka ktorej firma zdvojnásobí kapacitu produkcie.
Problémy doma aj v zahraničí
Pozitívny výhľad na tento rok podporený výsledkami za prvý kvartál však naštrbili obavy z hroziacej obchodnej vojny po zavedení ciel na dovoz ocele a hliníka zo strany USA. Trh s hliníkom zase zažíva neistotu potom, ako Spojené štáty uvalili sankcie na oligarchu Olega Derispaku, ktorého firma Rusal je jedným z hlavných hráčov v hlinikárskom biznise.

K medzinárodným rizikám sa pridali aj domáce problémy spojené s nedostatkom zamestnancov, ako aj tlakom vlády na rast miezd po májovom zvýšení príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky. Hutnícke spoločnosti totiž v prevažnej miere fungujú v nepretržitej prevádzke a prijaté opatrenia významne pocítia.
Asociácia priemyselných zväzov si dala vypracovať štúdiu o dosahu týchto príplatkov. Podľa nej bude zvýšenie príplatkov pre firmy, ktoré ich už v nejakej miere platili dobrovoľne, znamenať desaťpercentný nárast mzdových nákladov. Pre firmy, ktoré ich dobrovoľne neplatili, to prinesie v niektorých prípadoch rast nákladov až o osemnásť percent. Kombinácia nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a rastu miezd na podnikovej, ako aj kolektívnej úrovni vytvára pre hutnícke firmy problém, lebo mzdové náklady sa pomaly doťahujú na náklady na energie a vstupné materiály. To následne ohrozuje aj ich konkurencieschopnosť.
Colné rošády
Rozhodnutie administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa zaviesť 25-percentné clá na dovoz ocele a desať percent na import hliníka do USA bude mať na európske firmy vrátane tých na Slovensku najmä nepriamy efekt v podobe rastu dovozov na starý kontinent a poklese výkupných cien. „Neočakávame priamy dosah. Čo sa môže stať, môže byť zámer niektorých spoločností z krajín, ktoré dodávajú veľké objemy do USA, presmerovať časť dodávok do Európy. A teraz je ten moment, keď Európa bude potrebovať veľmi jednoduchý, rýchly a zodpovedajúci systém antidumpingových opatrení,“ hovorí prezident U.S. Steel Košice Scott Buckiso. Výrobca hliníka Slovalco už efekty z krokov Spojených štátov pocítil. „Sankcie USA na dovoz hliníka majú už dnes na nás negatívny vplyv, pretože sa v ich dôsledku zvyšujú ceny na vstupe,“ vraví generálny riaditeľ spoločnosti Milan Veselý.
Pokiaľ ide o oceľ, EÚ je s piatimi miliónmi ton druhým najväčším exportérom tejto suroviny do Spojených štátov, no z celkovej produkcie starého kontinentu to tvorí menej ako päť percent. Obavy z dovozných ciel USA už naštartovali producentov ocele z tretích krajín k presmerovaniu dovozov do Európy. Tie podľa európskeho združenia výrobcov železa Eurofer v prvom kvartáli stúpli o osem percent. Podľa šéfa nemeckých oceliarov Hansa Jürgena Kerkhoffa import z Ruska v sledovanom období vzrástol o 139 percent a z Turecka o 76 percent.
Rozpory v rámci EÚ
Otázne teraz bude, ako zareaguje EÚ. Na jednej strane musí vyrokovať dohodu s D. Trumpom, čo vzhľadom na rozpory medzi jednotlivými členskými krajinami nebude ľahké. Na strane druhej musí prijať ochranné opatrenia pre hutnícky priemysel, aby zastavila prílev lacnej produkcie. Ak snaha o dohodu nevyjde, v hre je aj otvorená obchodná vojna s USA a dlhotrvajúci spor na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Európa dostala od D. Trumpa dočasnú výnimku na clá platnú do konca mája tohto roku so zámerom nájsť v danom čase spoločné riešenie. USA pritom podľa neoficiálnych informácií tlačia na európskych lídrov, aby podobne ako Južná Kórea a Brazília súhlasili so zavedením dovozných kvót namiesto ciel.
Ak snaha o dohodu medzi EÚ a USA nevyjde, v hre je aj otvorená obchodná vojna s USA a dlhotrvajúci spor na pôde WTO
Európska komisia však žiada od D. Trumpa trvalú výnimku z ciel na dovoz ocele a hliníka bez akýchkoľvek podmienok. Brusel by mohol na výmenu ponúknuť Washingtonu obchodné úľavy napríklad na dovoz skvapalneného plynu do Európy z USA, uľahčenie prístupu na trh EÚ pre americké automobilky alebo rokovania o potenciálnej reforme pravidiel WTO. Ak však USA od svojho zámeru neupustia a EÚ s D. Trupom nenájde spoločnú reč, je Únia pripravená zaviesť odvetné clá na americkú whiskey, džínsy, motorky Harley Davidson a iné produkty.
V takom prípade už D. Trump varoval Európu, že uvalí clá aj na európske autá. Nemecko ako najväčší európsky exportér do Spojených štátov, kde podstatnú časť tvoria práve automobily, je preto oveľa viac naklonené k ústupkom. Naopak, Francúzi a ďalší európski lídri odmietajú s D. Trumpom vyjednávať pod tlakom uvalenia sankcií.
Hlinikári pod tlakom
Výrobcovia hliníka okrem samotnej hrozby ciel musia riešiť aj priame dôsledky protiruských sankcií voči ruskému oligarchovi Olegovi Deripaskovi. Ten ovláda ruský hlinikársky koncern Rusal, ktorý je kľúčovým hráčom na trhu s hliníkom. Po zaradení jeho mena na sankčný zoznam ceny hliníka na londýnskej komoditnej burze kovov prudko vystrelili nahor a aj napriek čiastočnej korekcii sa dodnes držia na niekoľkoročných maximách.
„Firmy, ktoré produkujú hliník a nie sú zasiahnuté sankciami, majú, samozrejme, z tohto vývoja radosť. Napríklad cena akcií spoločnosti Alcoa, ktorá je najväčšou hlinikárňou v USA, vzrástla za posledný rok o viac ako 70 percent. Na druhej strane firmy, ktoré používajú hliník ako vstup do výroby, najmä automobilky, zaznamenávajú nárast nákladov,“ vysvetľuje analytik Finlord Boris Tomčiak.
Rusal však okrem samotného hliníka vyrába aj vstupnú surovinu oxid hlinitý, z ktorého sa elektrolýzou vyrába hliník. Trhový podiel Rusalu v tejto komodite sa celosvetovo pohybuje na približne šiestich percentách. Uvalením sankcií na O. Deripasku sú jeho firmy prakticky odrezané od finančných trhov. Zároveň s nimi nemôžu obchodovať európske ani americké spoločnosti, ak nechcú riskovať sankcie zo strany Washingtonu.
K tomu sa pridalo obmedzenie produkcie v najväčšom závode na výrobu oxidu hlinitého Alunorte v Brazílli, ktorý patrí majoritnému vlastníkovi Slovalca, nórskej spoločnosti Norsk Hydro. Kombinácia týchto udalostí spôsobila u európskych výrobcov hliníka paniku. Nedostatok vstupnej suroviny na trhu môže spôsobiť obmedzenie alebo až úplné zastavenie produkcie hliníka, čo následne ovplyvní aj najväčších odberateľov kovu, ktorými sú automobilový a potravinársky priemysel. „Ak sa na trh nedostane oxid hlinitý z najväčšej európskej rafinérie v Írsku, ktorá patrí Rusalu, a Čína nebude schopná exportom nahradiť výpadok, niektoré hlinikárne budú nútené skončiť,“ povedal pre Financial Times analytik Duncan Hobbs.
Dá sa však očakávať, že producenti v Rusku a v Číne využijú príležitosť a zvýšia výrobu. „Postupne sa situácia upokojí. Ťažobné firmy mimo Ruska už plánujú zvýšenie ťažby. Niektoré európske hlinikárne môžu krátkodobo obmedziť produkciu, ale nedostatok dodávok základnej suroviny by mal byť postupne vykrytý už v druhej polovici roka,“ tvrdí B. Tomčiak. Všetky tieto okolnosti môžu ohroziť dobre rozbehnutý hutnícky segment a opäť ho vrátiť do krízového režimu.

Štát konečne prešiel od slov k činom
Vysoké ceny energií sú pre slovenských hutníkov dlhodobým problémom, ktorý zatiaľ žiadna vláda nedokázala vyriešiť.
Zmenu by mala priniesť novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energií, ktorej návrh aktuálne predložil rezort hospodárstva do pripomienkového konania. Novela má zaviesť úľavu pre energeticky náročné podniky, ktorá povedie k zníženiu koncovej ceny elektriny. Týkať sa však bude len podnikov, ktorých významnú časť nákladov tvoria náklady za elektrinu. Ďalšou podmienkou bude aj spotreba najmenej 1 GWh elektriny v predchádzajúcom roku. Kritériá výberu podnikov vychádzajú z usmernenia Európskej komisie a rezort hospodárstva nebude mať vplyv na ich určenie. Kompenzácie majú byť automaticky nárokovateľné po splnení vopred známych kritérií a za predpokladu, že sa podniky zmestia do schváleného finančného limitu na dané obdobie. Na úľavy by malo ísť ročne 80 miliónov eur a podľa odhadov ministerstva hospodárstva ich bude môcť získať približne dvesto podnikov. Rezort pod vedením Petra Žigu bude zmenu legislatívy ešte konzultovať aj s Európskou komisiou. V prípade hladkého priebehu vo vláde a parlamente by mali nové pravidlá začať platiť od januára budúceho roka.

Najväčšie podniky hutníctva a hutníckej druhovýroby


1.
U.S. Steel Košice, s.r.o., Košice 2
2.
Slovalco, a.s., Žiar nad Hronom
3.
Bekaert Hlohovec, a.s., Hlohovec
4.
ArcelorMittal Gonvarri SSC Slov., s.r.o., Senica
5.
Železiarne Podbrezová, a.s., Podbrezová
6.
OFZ, a.s., Oravský Podzámok
7.
Nemak Slovakia, s.r.o., Žiar nad Hronom
8.
Cortizo Slovakia, a.s., Nová Baňa
9.
C.L.N. Slovakia, s.r.o., Košice
10.
Brock Metals, s.r.o., Košice

Mini-fotogaléria
Kliknutím na malý náhľad sa zobrazí veľká fotografia.
Navštívte našu FOTOGALÉRIU pre viac fotografií.


Prehlásenie o spracovaní osobných údajov
Copyright © Železiarne Podbrezová a.s. 2014, all rights reserved | Webdesign & hosting by ŽP Informatika s.r.o.